Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/238/2018 z 29. 9. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. septembra 2019, sp. zn. 7Co/238/2018, ECLI:SK:KSNR:2019:4117223478.1 Krajský súd Nitra | 7Co/238/2018 | ECLI:SK:KSNR:2019:4117223478.1 | 2019-09-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 389 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1e8a65f8-5320-4ca0-8443-f4c55b6664c1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4117223478.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/238/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117223478
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4117223478.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanej: W. F., trvale bytom E. č. XXX, o
zaplatenie sumy 132 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k.
18Csp/199/2017- 43 zo dňa 10. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade
trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 132 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne od 18.3.2014 do zaplatenia, do 3 dní po právoplatnosti rozhodnutia. Vo
zvyšku žalobu zamietol. Žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne
odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1, 2 , § 11ods. 1, zákona č. 129/2010 Z.z. Poukázal na
zistený skutkový stav, z ktorého vyplynulo, že medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva o úvere
číslo 401000834, zo dňa 18.01.2013, na základe ktorej bol žalovanej zo strany žalobcu poskytnutý
úver vo výške 500 eur. Tento sa žalovaná zaviazala splácať v 12 mesačných splátkach vo výške 82
eur s príslušným poplatkom vo výške 484 eur, počnúc dňom 19.2.2013. Žalovaná požiadala o úpravu
splátkového kalendára formou posunu splátky, žalobca žiadosti vyhovel, preto mal byť úver uhradený
do 13.7.2014. Žalovaná celkovo uhradila žalobcovi sumu vo výške 368 eur.

1.2 Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná zmluva o
úvere je zmluvou spotrebiteľskou a žalobu považoval za dôvodne podanú iba v časti zaplatenia sumy
132 eur, čo predstavuje nezaplatenú istinu, preto súd žalobe v tejto časti vyhovel. Predmetom nároku
žalobcu bolo zaplatenie poplatkov vo výške 329,12 eura, ako i poplatku za upomienky vo výške 44 eur a
úroku vo výške 32% ročne. Súd prvej inštancie konštatoval, že v tejto časti ohľadom poplatkov a úroku
je možné hodnotiť zmluvu o úvere ako právny úkon neplatný pre rozpor s dobrými mravmi s poukazom
na ustanovenie § 39 Obč. zákonníka, keďže výška poplatku sa prieči poctivému obchodnému styku v
rámci poskytovania úverov. Výšku úroku považoval tiež za neprimeranú, odporujúcu dobrým mravom,
pričom takáto výška úrokov podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe jej zjednania obvyklú, najmä
s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytnutí úveru. Z týchto dôvodov
žalobu v tejto časti zamietol. Žalobcovi však priznal úrok z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1,2
Obč. zák. a § 3 vlád. nar. č. 87/95 Zb., a to od 18.3.2014, teda odo dňa kedy sa žalovaná dostala do
omeškania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP
a náhradu trov konania pomerne rozdelil. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 505,12 eura (istina+
poplatky), úspešný bol v časti zaplatenia sumy 132 eur ( 26,13%), úspech žalovanej bol 73,87%. V
konaní úspešnej žalovanej síce vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 47,74%, avšak keďže
jej žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.



2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodu nesprávnych skutkových
zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na to, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty, regulácia odplaty sa riadila iba § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka. Ak teda žalovaná namietala výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných
prostriedkov, znáša dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo
o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými
subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Ďalej uviedol, že čo sa týka poplatku za
poskytnutie úveru, ten nie je podľa žalobcu neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je
nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie
oproti bankám. Dôvodil, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy
nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Jediným obmedzením v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka je, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch. Žalobca odmietol, že zmluvná podmienka, uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom
úvere, t.j. „administratívny poplatok za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľná zmluvná
podmienka. Poukázal tiež na článok 4 odsek 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, z ktorého možno vyvodiť, že predmetom prieskumu nemôžu
byť zmluvné dojednania týkajúce sa primeranosti ceny. Ak by takýto prieskum bol prípustný, dochádzalo
by k neprimeraným a extrémnym zásahom do trhu a k regulácii cien.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku
o náhrade trov konania potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť vrátane súvisiaceho výroku
o trovách konania a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Predmetom konania je žaloba doručená súdu prvej inštancie dňa 26.6.2017, ktorou sa žalobca
domáhal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 132 eur, poplatok v sume 329,12 eura, poplatok
za upomienky vo výške 44 eur, vyčíslený zmluvný úrok vo výške 69,83 eura, úrok vo výške 32% zo
sumy 132 eur od 19.11.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 461,12
eura od 18.3.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o
úvere zo dňa 18.1.2013, v zmysle ktorej poskytol žalovanej sumu 500 eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť
mu túto sumu spolu s príslušným poplatkom vo výške 484 eur, a to v 12 mesačných splátkach po 62
eur. Dňa 16.10.2013 požiadala žalovaná o úpravu splátkového kalendára formou posunu splátky, preto
na základe tejto žiadosti mal byť celý úver uhradený dňa 13.07.2014. Vzhľadom k tomu, že žalovaná
neplnila riadne a včas svoj záväzok, žalobca v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
vyzval žalovanú na úhradu jej záväzku. Žalovaná uhradila žalobcovi sumu vo výške 368 eur.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné v napadnutej časti zrušiť, pretože je nepreskúmateľný. Povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutie je odrazom práva strany v konaní na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany. Porušením uvedeného práva
strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strane konania (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite, skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

7. Z uvedeného vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí mať náležitosti uvedené
v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s
poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom
na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez
rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a



z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené
v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

8. Súd prvej inštancie v tejto veci správne posúdil predmetnú zmluvu o úvere uzatvorenú medzi stranami
sporu ako zmluvu spotrebiteľskú, pričom spotrebiteľský právny vzťah je upravený v ustanoveniach § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v zákone o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy č. 129/2010 Z.z. Podľa odvolacieho súdu spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere bol
preukázaný bez akýchkoľvek pochybností. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine
to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy
alebo jej zmeny. V predmetnej veci predložené zmluvy o úvere sú predtlačenou formulárovou (typovou)
zmluvou, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami sú žalovaný
ako veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a žalobca
ako fyzická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, je teda spotrebiteľom.

9. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na tom, že zmluva o úvere je v časti, v ktorej žalobca
požaduje zaplatenie poplatkov 329,12 eura, poplatku za upomienky vo výške 44 eur a úroku vo
výške 32% ročne, neplatná pre rozpor s dobrými mravmi s poukazom na ustanovenie § 39 Obč.
zákonníka. Zároveň považoval výšku úroku za neprimeranú, odporujúcu dobrým mravom, pretože
takáto výška úrokov podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe jej zjednania obvyklú, najmä s
prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytnutí úveru. Odvolací súd uvádza,
že z napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva posúdenie jednotlivých častí zmluvy vo vzťahu k
žalovaným nárokom. Žalobca okrem istiny v sume 132 eur, ktorú mu súd priznal ( v tejto časti je
rozhodnutie právoplatné), požadoval aj zaplatenie poplatku v sume 329,12 eura, pričom nebolo zo
strany žalobcu a ani súdu nijako špecifikované, z čoho tento poplatok pozostáva. Zo zmluvy o úvere
pritom vyplýva, že žalovaná ako dlžník je povinná zaplatiť okrem istiny aj poplatok vo výške 484 eur a
tento je tvorený úrokom vo výške 39,15% , ktorý v pevnom vyčíslení predstavuje sumu 195,75 eura a
administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy v sume 288,25 eura. Takto dohodnutý
poplatok v zmluve v súvislosti s poskytnutím úveru bol teda súčasťou odplaty žalobcu. Odvolací súd
uvádza, že ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva je v nejakej časti neplatná, musí uviesť,
ktorej časti zmluvy sa to týka a v čom vidí rozpor s dobrými mravmi, inak je rozhodnutie nepreskúmateľné.

10. Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy účinné v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy
výslovne nestanovali, do akej konkrétnej výšky možno pri peňažnej pôžičke dojednať odplatu. Z tejto
skutočnosti však nemožno vyvodiť záver, že by výška úrokov či odplaty za poskytnutie úveru závisela iba
od dohody zmluvných strán. V občianskoprávnych vzťahoch platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa rozumie súbor
spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými
vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil
istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú akceptované rozhodujúcou časťou
spoločnosti a majú povahu základných noriem.

11. Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky, či odplata, dojednaná pri úvere sú všeobecne
považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi.
Úlohou súdu prvej inštancie však bolo odôvodniť, prečo žalobcom požadovaná odplata z poskytnutého
úveru bola v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako záver súdu prvej inštancie, že výška úrokov podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe jej zjednania obvyklú, je nepreskúmateľný. Súd vôbec neuviedol aká
bola v danom období obvyklá úroková miera porovnajúc úrokové sadzby uplatňované bankami pri
poskytnutí úveru. Tiež sa nezaoberal tým, prečo nepriznal žalobcovi poplatky za upomienky, keď tieto
poplatky jednoznačne nesúvisia so zmluvným dojednaním ohľadne výšky odplaty.

12. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti je
vždy dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia. Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený
a dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký
považovať. Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti
dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, čo nedáva podklad pre výrok. Nedostatok odôvodnenia



písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva strany sporu na
spravodlivý proces a táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a
vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods.
2 CSP), v ktorom sa súd prvej inštancie bude vecou opätovne zaoberať. Úlohou súdu prvej inštancie v
novom rozhodnutí bude znovu rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v zmysle požiadaviek kladených na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, vrátane vysporiadania sa s
argumentáciou žalobcu v odvolaní a opätovne posúdiť predloženú úverovú zmluvu. V novom rozhodnutí
súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).