Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoP/89/2012 z 4. 9. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 4. septembra 2012, sp. zn. 17CoP/89/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3712205389.1 Krajský súd Trenčín | 17CoP/89/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3712205389.1 | 2012-09-04 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 71 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b904e9af-485b-480a-a046-5d0db0269942 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3712205389.1 Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17CoP/89/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712205389 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3712205389.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľky I.. G. M., bytom C., T.. G. XXXX/ X proti odporcovi V.. M. M., bytom C., T.. G. XXXX/X, o určenie manželského výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 12. júna 2012, č.k. 7P/51/2012-17 jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky titulom manželského výživného po 200,- eur mesačne od 03.05.2012, ktoré bude poukazovať vždy do 15. dňa mesiaci vopred do rúk navrhovateľky. Zameškané výživné od 03.05.2012 do 30.06.2012 v sume 380,65 eur je odporca povinný navrhovateľke uhradiť do 3. dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal a odporcu zaviazal zaplatiť na účet súdu titulom súdneho poplatku 144,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 71 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, kedy z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci sú manželia, avšak pre dlhodobo pretrvávajúce nezhody nežijú v spoločnej domácnosti od októbra 2011 a spoločne nehospodária. Navrhovateľka je na materskej dovolenke a jediným príjmom je rodičovský príspevok po 190,- eur mesačne. Odporca pracuje ako profesionálny vojak s priemerným mesačným príjmom vrátane príspevku na bývanie 1.401,83 eur. Voči navrhovateľke si vyživovaciu povinnosť neplní, hoci sám uhrádza náklady spojené s užívaním spoločného bytu, v ktorom od októbra 2011 býva navrhovateľka výlučne sama s mal. M., je treba uviesť, že na jeho účet zamestnávateľ navrhovateľky poukazuje mesačne sumu 230,50 eur ako príspevok na bývanie, na ktorý navrhovateľke vznikol nárok od 01.01.2012, z ktorej sumy odporca navrhovateľke nepoukazuje žiadnu čiastku. Vychádzajúc z uvedených skutočností porovnávajúc súčasné príjmy účastníkov a ich životné úrovne, súd dospel k záveru, že návrh je podaný dôvodne a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku a odporcu zaviazal platiť výživné po 200,- eur mesačne od 03.05.2012. Zameškané výživné súd v zmysle § 160 ods.1 O.s.p. zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľka bola v konaní úspešná a preto jej za použitia § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že si právo neuplatňuje a preto jej ich súd nepriznal. Navrhovateľka bola v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov a preto súd v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť na účet súdu titulom súdneho poplatku sumu 144,- eur. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že mu bude stanovená vyživovacia povinnosť na manželku po 50,- eur mesačne a zároveň aj zrušil povinnosť uhradiť zameškané výživné. Namietal, že príspevok na bývanie nie je príjmom odporcu a od júla 2012 je poukazovaný na účet navrhovateľky. Súd tiež neprihliadal na všetky povinné platby odporcu, ktoré sú spojené s kúpou bytu v C., v ktorom žije navrhovateľka s maloletým synom a výdajov za užívanie predmetného bytu. Odporca mesačne uhrádza sumu 493,60 eur s tým, že všetky platby sú písané na osobu odporcu. Priemerný čistý príjem odporcu bez nenárokových častí činí 1.362,- eur s tým, že mesačné náklady predstavujú celkovo 918,- eur. Navrhovateľka poberá 190,- eur formou rodičovského príspevku, príspevok na bývanie 230,50 eur s tým, že súčet jej príjmov je 420,50 eur. V prípade priznania manželského výživného by životná úroveň odporcu bola podstatne nižšia oproti životnej úrovne navrhovateľky, keďže by mala príjem navrhovateľka po 620,50 eur. V prípade potvrdenia napadnutého rozsudku žiadal o rozloženie stanovených splátok na zameškanom výživnom na 6 splátok, pretože jeho finančná situácia mu nedovoľuje uhradiť stanovenú sumu aj so súdnymi poplatkami v jednej splátke. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ odporca vo svojom odvolaní poukazoval na fakt, že hradí jej bývanie uviedla, že ona mala záujem podieľať sa na úhrade nákladov za bývanie, avšak nemala dostatok finančných prostriedkov, pretože jej odporca odmietol poskytovať akékoľvek výživné. Preto požiadala o stanovenie výživného súdnou cestou. Poukázala na ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine, kedy odporca dlhodobo neprispieval na výživu manželky a náklady spojené s bývaním hradil aj s finančných prostriedkov navrhovateľky. Odporca je finančne aj materiálne zabezpečený, je vlastníkom nehnuteľnosti v časti B. Y., do ktorej investuje finančné prostriedky. V súčasnosti má dosť finančných prostriedkov, aby splácal úver, ktorý uzatvoril štyri mesiace pred sobášom vo výške 250.000,- Sk, existenciu ktorého jej zatajil. V mesiacoch júl a august absolvoval trojtýždenný pobyt v C. a na byte v Púchove spôsobil poistnú škodu, preto nie sú predpoklady na zmenu rozhodnutia prvostupňového súdu a vzhľadom na finančný, majetkový a životný štandard odporcu ani požiadavka odporcu o rozloženie do 6-tich splátok nie je dôvodná. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol. Súd prvého stupňa správne vychádzal z ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že ak jeden z manželov neplní vzájomne vyživovaciu povinnosť je potrebné vychádzať z toho, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Za stavu, kedy odporca dosahuje príjem 1.400,- eur a navrhovateľka príjem 190,- eur mesačne aj s prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť odporcu voči maloletému dieťaťu, ku ktorému má vyživovaciu povinnosť aj navrhovateľka bol v konečnom dôsledku správny postup súdu prvého stupňa, ktorý zaviazal odporcu k plateniu výživného manžela po 200,- eur mesačne s tým, že takto spolu s rodičovským príspevkom bude mať navrhovateľka, ktorá z dôvodu starostlivosti o maloleté dieťa je na materskej dovolenke a preto nemôže nastúpiť do riadneho pracovného pomeru dostatok finančných prostriedkov tak, aby životná úroveň oboch manželov tak ako to predpokladá § 71 ods. 1 Zákona o rodine bola v zásade rovnaká. Súd prvého stupňa správne pritom prihliadol aj na starostlivosť zo strany navrhovateľky o domácnosť. Odvolací súd nezistil ani pochybenie na strane súde prvého stupňa v časti stanovenia počiatku vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke ako aj v časti, v ktorej bolo rozhodnuté o zameškanom výživnom. Odvolací súd rovnako nezistil dôvody na to, aby bolo dlžné výživné umožnené odporcovi splácať v splátkach tak ako žiadal vo svojom odvolaní, nakoľko jeho osobné a majetkové pomery umožňujú, aby splnil svoju povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku tak ako mu bolo uložené zo strany súdu prvého stupňa. Vo zvyšku ako bolo vyššie uvedené odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje. O náhrade trov odvolacie konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., kedy úspešnej navrhovateľke náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko táto si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila a z obsahu spisu jej trovy odvolacieho konania nevyplývajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .