Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/414/2014 z 23. 6. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. júna 2015, sp. zn. 4Co/414/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1708206516.4 Krajský súd Bratislava | 4Co/414/2014 | ECLI:SK:KSBA:2015:1708206516.4 | 2015-06-23 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: § 544 ods. 1 OZ, § 575 ods. 1 OZ, § 77 ods. 3 OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0d2ee903-5d28-460c-97e0-149ca6905ccb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1708206516.4 Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/414/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708206516 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1708206516.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa: K. T., nar. XX.XX.XXXX, Č.Á. X, L., zast. JUDr. Bronislavou Pavelkovou, advokátkou, Dobrovičova 6, Bratislava, proti odporcom: 2/ K.. V. V., Q. X, L., 3/ X. U., R..J.. M. X, L., 4/ U. V., A. X, L., všetci zast. JUDr. Jánom Čarnogurským, advokátom, Dostojevského rad 1, Bratislava, o zaplatenie 66.387,83 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 28. marca 2014, č.k. 5C 1137/2008-248, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ voči odporcom domáhal zaplatenia sumy 66.387,83 eur (2.000.000 Sk) s príslušenstvom titulom náhrady škody v žalovanej výške, ktorá mala pôvodnej navrhovateľke K.. R. T. vzniknúť zaplatením zmluvnej pokuty vo výške 2.000.000 Sk K.. K. T. - T. z dôvodu, že s ním nemohla uzavrieť riadne a včas kúpnu zmluvu na prevod pozemkov, pretože jej to bolo znemožnené právoplatným predbežným opatrením, nariadeným na návrh odporcov Okresným súdom Bratislava III uznesením č.k. 35C 379/97-690, ktorým jej súd zakázal s v ňom špecifikovanými pozemkami, ktoré boli predmetom zmluvy o budúcej zmluve uzavretej s K.. K. T. - T., disponovať. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v priebehu konania postúpila pôvodná navrhovateľka K.. R. T. pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania na súčasného navrhovateľa K. T. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 01.06.2010. Poukázal tiež na to, že v priebehu konania, dňa 20.06.2012, odporca X/ U. V. zomrel, pričom dedičské konanie po ňom bolo podľa ust. § 175h ods. 2 O.s.p. zastavené, a nepatrný majetok bol vydaný K. V., ktorý sa postaral o pohreb, preto uznesením č.k. 5C 1137/2008-172 zo dňa 12.09.2013 konanie voči odporcovi 1/ podľa ust. § 104 ods. 2 O.s.p. zastavil. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 07.12.2005 uzavrela pôvodná navrhovateľka ako vlastníčka pozemku v kat. úz. L., zapísaného na LV č. XXXX zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorou sa zaviazala previesť na K.. K. T. - T. vlastnícke právo k novovytvoreným pozemkom, ostatné plochy o celkovej výmere 7.754 m2 za účelom ich plánovaného využitia pre vybudovanie obytnej zóny Malý Biel. V zmysle tejto zmluvy sa budúci kupujúci zaviazal na vlastné náklady vybudovať na všetkých pozemkoch inžinierske siete umožňujúce výstavbu rodinných domov a ich pripojenie na tieto siete najneskôr do 31.12.2006. Uzavretie budúcej zmluvy bolo dojednané na lehotu 60 dní od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia stavebného úradu, ktorým sa povolí využívanie vybudovaných inžinierskych sietí v obytnej zóne Malý Biel. Na návrh odporcov (ako navrhovateľov) nariadil Okresný súd Bratislava III v konaní sp. zn. 35C 379/97 uznesením č.k. 35C 379/97-690 predbežné opatrenie, ktorým bolo okrem iného aj pôvodnej navrhovateľke (ako odporkyni) zakázané disponovať okrem iných aj s pozemkami v kat. úz. L. parc. č. XXXX o výmere 22309 m2 - orná pôda, zapísanými na LV č. XXXX, pričom Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 9Co 261/06-724 zo dňa 31.10.2006 predmetné uznesenie o nariadení predbežného opatrenia potvrdil. V časti, ktorou Okresný súd Bratislava III zakázal okrem iného aj pôvodnej navrhovateľke disponovať s pozemkami parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 22309 m2 zapísanými na LV č. XXXX, Okresný súd Pezinok uznesením č.k. 5C 967/2008-819 nariadené predbežné opatrenie zrušil a nahradil ho výrokom, že zakazuje okrem iného aj pôvodnej navrhovateľke akýmkoľvek spôsobom disponovať s pozemkami parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 835 m2 v kat. úz. L., zapísaných na LV č. XXXX, pričom uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.04.2008. Z listu budúceho kupujúceho K.. K. T. - T. zo dňa 05.09.2007, adresovaného pôvodnej navrhovateľke ako budúcej predávajúcej, súd prvého stupňa zistil, že budúci kupujúci odstúpil od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a vyzval pôvodnú navrhovateľku k úhrade zmluvnej pokuty vo výške 2.000.000 Sk, a uviedol, že vyčíslenie vynaložených nákladov, súvisiacich s vybudovaním inžinierskych sietí, spolu s vyčíslením škody predloží v osobitnom písomnom podaní. Z výpisu z banky zistil, že pôvodná navrhovateľka vložila nezisteného dňa (pre nečitateľnosť dátumu) na účet K.. K. T. - T. sumu 2.000.000 Sk. Takto zistený skutkový stav posúdil právne podľa ust. § 77 ods. 3 O.s.p. a § 544 ods. 1 a § 575 ods. 1 Obč. zák. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Skonštatoval, že v čase, kedy malo dôjsť v zmysle zmluvy o budúcej zmluve k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi pôvodnou navrhovateľkou a budúcim kupujúcim K.. K. T. - T. (od 17.10.2006 do 14.12.2006, vychádzajúc z právoplatností kolaudačných rozhodnutí) bol pôvodnej navrhovateľke vyššie uvedeným predbežným opatrením uložený zákaz disponovať s pozemkami, ktoré mali byť predmetom kúpnej zmluvy. Tento stav vyhodnotil tak, že v dôsledku nariadeného predbežného opatrenia nastala na strane pôvodnej navrhovateľky ako budúcej predávajúcej v čase plnenia objektívna nemožnosť uzavrieť s budúcim kupujúcim kúpnu zmluvu podľa ust. § 575 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne. V posudzovanej veci sa jedná o právnu nemožnosť plnenia, kedy plnenie nebolo možné uskutočniť, pretože toto sa v dôsledku nariadeného predbežného opatrenia stalo zakázaným a nedovoleným. Poukázal na to, že v zmysle právnej teórie záväzok v dôsledku nemožnosti plnenia zaniká, ak je nemožnosť objektívna a nezávislá na vôli dlžníka. Mal za to, že aj dočasná nemožnosť plnenia spôsobila v tomto prípade zánik záväzku budúcej predávajúcej uzavrieť kúpnu zmluvu, keďže budúci kupujúci po márnom uplynutí lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve odstúpil. Mal za to, že v posudzovanej veci bol rozhodujúci časový faktor, pretože ak by tomu tak nebolo, mal budúci kupujúci možnosť domáhať sa nahradenia prejavu vôle budúceho predávajúceho uzavrieť kúpnu zmluvu žalobou. Vychádzal z názoru, že k nemožnosti plnenia je nutné prihliadať, ak táto nastala v dôsledku udalostí, ktoré strany uzatvárajúce zmluvu nemohli predvídať. V tejto súvislosti poukázal na právnu teóriu podľa ktorej má následná náhodná nemožnosť plnenia za následok zánik všetkých právnych záväzkov. Vyvodil, že za daného skutkového stavu potom nebolo právne možné od budúcej predávajúcej vynucovať splnenie povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu, keďže kúpna zmluva, ktorou predávajúci poruší zákaz prevodu veci uložený mu vykonateľným predbežným opatrením, je pre rozpor so zákonom podľa ust. § 39 Obč. zák. absolútne neplatná. Uviedol tiež, že situáciu, keď sa splnenie zmluvnej povinnosti stane objektívne nemožným, nemožno stotožňovať s porušením zmluvnej povinnosti, keďže následkom nemožnosti plnenia je podľa ust. § 575 ods. 1 Obč. zák. zánik povinnosti dlžníka plniť. Zohľadnenie práva budúceho kupujúceho na zaplatenie zmluvnej pokuty od budúceho predávajúceho by bolo spojené s priznaním ochrany práva, ktorého výkon je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. Dospel potom k záveru, že pôvodná navrhovateľka nebola povinná zaplatiť budúcemu kupujúcemu K.. K. T. - T. zmluvnú pokutu, nakoľko jej v dôsledku nemožnosti plnenia zanikla povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu. V ďalšom poukázal aj na znenie čl. V bod 2 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, podľa ktorého "v prípade, ak budúca predávajúca napriek splneným podmienkam uvedeným v 1. časti ods. 2, 3 tejto zmluvy neuzavrie z akýchkoľvek dôvodov budúcu kúpnu zmluvu v lehote určenej v 1. časti ods. 3 tejto zmluvy, má budúci kupujúci právo trvať na splnení záväzku budúcej kupujúcej alebo právo s okamžitou účinnosťou odstúpiť od tejto zmluvy, budúca predávajúca je však v prípade akejkoľvek voľby budúceho kupujúceho povinná zaplatiť budúcemu kupujúcemu zmluvnú pokutu vo výške 2.000.000 Sk". Odseky 2 a 3 prvej časti, na ktoré odkazuje citovaný článok, a ktoré majú upravovať podmienky, za splnenia ktorých v kumulácii s neuzavretím budúcej kúpnej zmluvy vzniká budúcemu kupujúcemu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, však žiadne podmienky, ktoré majú byť primárne splnené, neobsahujú. V tejto časti možno označiť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve za neurčitú, nejasnú a podľa ust. § 37 ods. 1 Obč. zák. za neplatnú. Uviedol tiež, že vznikli určité pochybnosti o transparentnosti a korektnosti uzatvorenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, a to vzhľadom na personálne väzby súčasného navrhovateľa a budúceho kupujúceho K.. K. T., ktorí vystupujú ako spoločníci a konatelia obchodnej spoločnosti Zon, s.r.o., keď pôvodná navrhovateľka v konaní pred súdom uviedla, že celému projektu prípravy pozemkov na odpredaj sa venoval práve súčasný navrhovateľ, a keď to bolo potrebné, prišiel za ňou, a ona podpísala, čo bolo potrebné, a tiež, že peniaze v sume 2.000.000 Sk na zaplatenie zmluvnej pokuty zohnal súčasný navrhovateľ. Za podstatnú považoval tiež skutočnosť, že odporcovia ako navrhovatelia v konaní o určenie vlastníctva vychádzali v čase podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo stavu zapísaného na príslušnom LV, vedenom katastrom nehnuteľností, pričom v čase nariadenia predbežného opatrenia bola parcela č. XXXX v kat. úz. L. zapísaná na LV č. XXXX v celosti, a až následne z nej bola geometrickým plánom zo dňa 02.06.2007 odčlenená parc. č. XXXX/XX o výmere 835 m2, ktorá bola aj predmetom súdneho sporu o určenie vlastníctva. Po odčlenení parcely č. XXXX/XX žiadala okrem iných i pôvodná navrhovateľka v konaní 35C 379/1997 zrušenie predbežného opatrenia vo zvyšnej časti týkajúcej sa parcely č. XXXX, pričom odporcovia s takouto korekciou nariadeného predbežného opatrenia súhlasili a po vyhovení uvedenému návrhu ani nepodali odvolanie. Rozhodnutie o trovách konania si podľa § 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie navrhovateľ, a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu trovy prvostupňového a odvolacieho konania. Mal za to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a vec aj nesprávne právne posúdil. Nesúhlasil s tým, že jeho návrh zamietol argumentujúc, že nemal zaplatiť zmluvnú pokutu, pretože nemožnosť uzavrieť kúpnu zmluvu spôsobila „vis maior“ teda vyššia moc, a to predbežné opatrenie na návrh odporcov. K uvedenému uviedol definíciu vyššej moci, pričom mal za to, že kúpnu zmluvu nebolo možné v dohodnutom termíne uzavrieť nie z dôvodu „zásahu z hora“, ale pre konanie odporcov, ktoré je navyše osobitým dôvodom vzniku zodpovednosti za škodu podľa O.s.p. Mal za to, že vyššou mocou nemôže byť to, čo Občiansky súdny poriadok považuje za dôvod pre vznik zodpovednosti za škodu. Mal za to, že odporcovia by zodpovedali za všetky škody, ktoré svojim návrhom predbežného opatrenia spôsobili aj v prípade, ak by dali predbežné opatrenie na pozemok, ktorý bol predmetom sporu, pričom tu zaťažili predbežným opatrením pozemok, ktorý predmetom sporu ani nebol. Ak súd prvého stupňa poukázal na to, že inak sa pozemky zaťažiť nedali, táto skutočnosť nevyviňuje odporcov zo zodpovednosti za škodu, s ktorou Občiansky súdny poriadok presne pre tieto prípady počíta. Ak súd prvého stupňa v ďalšom vyjadril pochybnosť o tom, či došlo k zaplateniu zmluvnej pokuty, mal za to, že tu vyvodil právny záver bez toho, aby vôbec týmto smerom vykonal dokazovanie. Poukázal na to, že spolu s budúcim kupujúcim nainvestoval do pozemkov 40 miliónov Sk, a to do kanalizácie, inžinierskych sietí a ciest na daných pozemkoch, a to, že potom nemohol získať svoj zisk z predaja týchto pozemkov zablokovaných predbežným opatrením, bolo škodou, pri ktorej zmluvná pokuta 2.000.000 Sk bola skutočne len čiastočnou kompenzáciou. Napriek tomu, že súd prvého stupňa týmto smerom nič nedokazoval, vyvodil záver o pochybnostiach len z toho, že ide o spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa jeho názoru samotná skutočnosť, že je niekto súčasne spoločníkom, neznamená, že právne úkony medzi spoločníkmi budú fingované. Odporcovia sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolania navrhovateľa, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Napadnutý rozsudok potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správny, a keďže sa stotožnil i s jeho odôvodnením, v ďalšom naň poukazuje. Podľa ust. § 77 ods. 3 O.s.p. ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie. Podľa ust. § 544 ods. 1 Obč. zák. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ust. § 575 ods. 1 Obč. zák. ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne. S poukazom na citované ustanovenia, a prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady, majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým návrh navrhovateľa na zaplatenie 66.387,83 eur s príslušenstvom zamietol, posúdiac vec podľa ust. § 77 ods. 3 O.s.p., § 544 ods. 1 a § 575 ods. 1 Obč. zák.. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že napadnutý výrok o zamietnutí jeho návrhu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, dožadujúc sa právneho posúdenia podľa ust. § 77 ods. 3 O.s.p. tvrdiac, že odporcovia ako navrhovatelia predbežného opatrenia zodpovedajú za škodu v žalovanej výške, ktorá pôvodnej navrhovateľke vznikla predbežným opatrením, odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v odvolaní len zopakoval svoje tvrdenia, už uvedené v návrhu a v konaní pred súdom prvého stupňa, pričom neuviedol žiadnu argumentáciu, s ktorou by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie aj náležitým a zrozumiteľným spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keď sa zaoberal argumentáciou účastníkov konania, vysporiadal sa so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre právne posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, dôkladne tiež vysvetlil svoje úvahy, na ktorých založil právne posúdenie veci, pričom všetky svoje závery ako i právny názor vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa, a na námietky navrhovateľa v odvolaní považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že navrhovateľ sa od odporcov s poukazom na ust. § 77 ods. 3 O.s.p. domáhal náhrady škody, ktorá mala pôvodnej navrhovateľke vzniknúť predbežným opatrením, nariadeným na návrh odporcov, ktoré bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že sa ich návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že ich právo bolo uspokojené. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, z ktorého vyplýva, že odporcovia navrhli nariadenie predbežného opatrenia, že ich návrhu bolo vyhovené, a že následne bolo predbežné opatrenie v pre navrhovateľa rozhodujúcej časti zrušené preto, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené, možno prijať záver, že ak by navrhovateľ preukázal, že pôvodnej navrhovateľke ako budúcej predávajúcej predbežným opatrením vznikla škoda, boli by odporcovia v zmysle ust. § 77 ods. 3 O.s.p. povinní mu ju nahradiť. Navrhovateľ za škodu, ktorá pôvodnej navrhovateľke vznikla predbežným opatrením, považoval sumu dva milióny Sk, zaplatenú titulom dohodnutej zmluvnej pokuty K.. K. T. - T. z dôvodu, že s ním nemohla riadne a včas (podľa uzavretej zmluvy o budúcej zmluve) uzavrieť kúpnu zmluvu na prevod vlastníctva k pozemkom, zaťaženým predbežným opatrením. Ak potom súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť, pretože pôvodná navrhovateľka nebola povinná zaplatiť budúcemu kupujúcemu uvedenú zmluvnú pokutu, keďže jej v dôsledku nemožnosti plnenia zanikla povinnosť kúpnu zmluvu uzavrieť, posúdil vec po právnej stránke správne, a odvolací súd sa s jeho záverom stotožnil. Je totiž potrebné si uvedomiť, že nariadeným predbežným opatrením síce mohla pôvodnej navrhovateľke vzniknúť škoda, napr. zmarenými investíciami, alebo ušlým ziskom (ako navrhovateľ správne uvádza v odvolaní) a podobne, avšak jej škodou, za ktorú by mali podľa názoru navrhovateľa odporcovia zodpovedať, nemôže byť dobrovoľné uhradenie sankcie za porušenie zmluvnej povinnosti, ktorú vôbec nemala, pretože pre objektívnu nemožnosť, spôsobenú rozhodnutím súdu o nariadení predbežného opatrenia na návrh odporcov, ktorým jej bol takýto úkon zakázaný, jej právny záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu v zmysle ust. § 575 ods. 1 Obč. zák. zanikol. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne vysvetlil inštitút nemožnosti plnenia (ust. § 575 ods. 1 Obč. zák.), a jeho aplikáciu na posudzovanú vec, preto odvolací súd nepovažuje za potrebné opakovať správne závery súdu prvého stupňa, a odkazuje na jeho odôvodnenie napadnutého rozsudku. Na lepšie pochopenie danej problematiky len uvádza, že názor navrhovateľa v odvolaní, že objektívnu nemožnosť uzavrieť kúpnu zmluvu spôsobili odporcovia nimi navrhnutým predbežným opatrením, je síce správny, nič to však nemení na skutočnosti, že pôvodne možný záväzok pôvodnej navrhovateľky uzavrieť s budúcim kupujúcim kúpnu zmluvu sa stal neskôr pre nariadenie predbežného opatrenia nezávisle od vôle pôvodnej navrhovateľky pre právnu prekážku nemožným, a preto zanikol okamihom, kedy nemožnosť nastala. Keďže jej záväzok uzatvoriť s budúcim kupujúcim kúpnu zmluvu zanikol, nevznikol budúcemu kupujúcemu ani nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutej pokuty za porušenie jej povinnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu, nakoľko povinnosť, ktorá zanikla a teda už nie je, nie je možné porušiť. Ak napriek tomu pôvodná navrhovateľka zaplatila budúcemu kupujúcemu 2 milióny Sk titulom zmluvnej pokuty, konala len z vlastného rozhodnutia, bez právneho titulu, prípadne z dôvodu čiastočnej kompenzácie škôd budúceho kupujúceho, ako uvádza navrhovateľ v odvolaní. Na ďalšiu námietku navrhovateľa, že súd prvého stupňa bez dokazovania týmto smerom v odôvodnení rozsudku vyjadril pochybnosti o tom, či došlo k zaplateniu zmluvnej pokuty, odvolací súd uvádza, že takáto námietka nemôže obstáť, nakoľko súd prvého stupňa žiadnu pochybnosť o tom, či bola zmluvná pokuta zaplatená, neuviedol. Určité pochybnosti o transparentnosti a korektnosti vyslovil len v súvislosti s uzatvorením zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorú považoval za nevyváženú v neprospech budúcej predávajúcej, a v časti týkajúcej sa nároku budúceho kupujúceho na zmluvnú pokutu za neplatnú pre jej nejasnosť a neurčitosť. Z uvedeného vyplýva, že predmetná námietka navrhovateľa smeruje proti neexistujúcemu názoru, ktorý súd prvého stupňa nevyslovil, preto sa ňou odvolací súd nezaoberal. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania nerozhodoval, keď o týchto rozhodne súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 224 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.