Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoE/230/2012 z 26. 11. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 26. novembra 2012, sp. zn. 6CoE/230/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3898898652.1 Krajský súd Trenčín | 6CoE/230/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3898898652.1 | 2012-11-26 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 220 OSP, § 203 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/be323390-bb2a-4bed-b4b9-0c828826a03a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3898898652.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/230/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3898898652
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3898898652.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: G. E., bytom V. P. L., O. J. XXX, právne
zastúpeného JUDr. Jaroslavom Spáčom, advokátom, so sídlom Žiar nad Hronom, SNP 96, proti
povinnému: INTER-TRANSPORT, spol. s r.o., naposledy so sídlom Bojnice, Prievidzská 53, IČO: 31 617
379, t. č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie istiny vo výške 2.316,27 Eur s príslušenstvom,
na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. septembra 2012, č.
k. 0Er/235/1998 - 11, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie m e n í tak, že
súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Kliniecovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Kliniecovi, exekútorský úrad so sídlom Prievidza, Hollého 1/417,
trovy exekúcie vo výške 121,19 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie
vo výroku o zastavení exekúcie odôvodnil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku. Uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol zrušený bez likvidácie, súd prvého
stupňa zastával názor, že je nemajetný a exekúciu je potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok povinného
nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. K uvedenému konštatovaniu súd prvého stupňa dospel
na základe ustanovenia § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa z
obchodného registra zistil, že imanie povinného neprešlo na žiadneho právneho nástupcu a nebolo
rozhodnuté o začatí konkurzného konania. Preto súd prvého stupňa vychádzal zo situácie, že likvidácia
sa nevyžadovala z dôvodu, že povinný nevlastnil žiadny majetok. Na základe uvedeného súd prvého
stupňa exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. O náhrade trov exekúcie
rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 2 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku platného v čase začatia
exekučného konania a s poukazom na príslušné ustanovenia vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov v platnom znení. Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie v celkovej výške 121,19 Eur, ktoré pozostávali z odmeny vo výške 73,04 Eur za 11 hodín
účelne vynaloženej exekučnej činnosti (podľa § 14 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky) a z náhrady
hotových výdavkov vo výške 30,88 Eur (podľa § 22 citovanej vyhlášky - poštovné 17,60 Eur, poplatky
13,28 Eur) a z 20 % DPH z priznanej odmeny a náhrady hotových výdavkov vo výške 17,27 Eur. S
poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku k náhrade nevyhnutných trov exekúcie
súd prvého stupňa zaviazal oprávneného.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu,
odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal, aby súd rozhodol tak, že sa exekúcia zastavuje a súdny exekútor
je povinný zaplatiť oprávnenému sumu 232,36 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Uviedol,
že sa z postupu štátu a súdu cíti poškodený a diskiminovaný. Poukázal na skutočnosť, že súd by
mal rozhodovať podľa zákona a svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Dal do pozornosti, že súdny
exekútor mohol opomenúť, že zároveň s uzatvorením zmluvy o vykonaní exekúcie požadoval zaplatenie



zálohy na výkon exekúcie a že túto zálohu dostal. Zastával názor, že ak súd rozhoduje o zastavení
exekučného konania (bez ohľadu na dôvody) má a musí rozhodnúť aj o tom, čo je kto povinný komu
platiť. To znamená nielen o tom, že oprávnený je povinný zaplatiť trovy exekúcie vo výške 121,19 Eur
do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, ale aj o tom, že ak oprávnený poskytol exekútorovi (v
domnení, že bude v jeho prospech konať) zálohu na vymoženie svojej pohľadávky, má mu ich tento
exekútor výučtovať (cestou súdu) a vrátiť a v akej výške.

K podanému odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor JUDr. Vladimír Kliniec, ktorý
uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne aj napriek tomu, že časť
jeho trov mu nebola prisúdená a s konečným rozhodnutím súdu o trovách tejto exekúcie v celom
rozsahu súhlasil. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený v tomto exekučnom konaní žiadny preddavok
neposkytol. Navrhol odvolanie oprávneného v odvolacom konaní v celom rozsahu zamietnuť.

Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa
je potrebné v napadnutej časti, keď odvolanie oprávneného posúdil podľa jeho obsahu, vo výroku o
náhrade trov exekúcie zmeniť podľa § 220 O.s.p., nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie
ani zrušenie, a to z nasledujúcich dôvodov:

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým okresný súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm.
h/ v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo v tejto
časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 za výkon exekučnej činnosti podľa
tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203 citovaného zákona ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby
nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku,
a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu
exekútorovi JUDr. Vladimírovi Kliniecovi dňa 20.01.1998, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému
pre vymoženie sumy 2.316,27 Eur s príslušenstvom, a to na poklade exekučného titulu, ktorým je
platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1Rob/1114/97 zo dňa 21.10.1997, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.12.1997.

Z výpisu z obchodného registra ohľadom povinného vyplýva, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.
k. 36CbR/157/2005-87 zo dňa 05.10.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.12.2010, súd zrušil
bez likvidácie spoločnosť INTER-TRANSPORT, spol. s r.o., so sídlom Prievidzská 53, Bojnice, IČO: 31
617 379, zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddieli Sro vo vložke číslo 2835/R.
Následne bol dňa 18.01.2011 povinný ex offo vymazaný z obchodného registra.

Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určuje zásadu, že odmenu patriacu súdnemu
exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času
uhrádza povinný. V danej veci však súd nemohol na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, keďže
tento bol z obchodného registra vymazaný a teda ako subjekt práv a povinností zanikol.



Výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie.
Vychádzajúc zo znenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235
ods. 2 Exekučného poriadku súd môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však
uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti
predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Použitie uvedeného ustanovenia teda prichádza do úvahy iba
pri splnení zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená a oprávnený mohol pri náležitej
opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. Odvolací
súd zastáva právny názor, že oprávnený v priebehu konania nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti
predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra.
Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal oprávnený súdnemu exekútorovi dňa 20.01.1998
a povinný bol ako obchodná spoločnosť z obchodného registra vymazaný dňa 18.01.2011, t. j. až po
13 rokoch po začatí exekučného konania. Oprávnený teda nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti
predvídať dôvod zastavenia exekúcie, ktorým bol výmaz povinného z obchodného registra. Odvolací
súd zároveň konštatuje, že ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré v posudzovanej
veci aplikoval súd prvého stupňa, bolo do Exekučného poriadku zavedené až zákonom č. 32/2002
Z. z. s účinnosťou od 01.02.2002, pričom predmetné exekučné konanie začalo už dňa 20.01.1998.
Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, ktorý je nutné na danú vec aplikovať
vzhľadom na citované prechodné ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, nebolo možné
zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.

Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na to, aby na zaplatenie
trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 Exekučného poriadku v príslušnom znení. Súd
poukazuje i na to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v príslušnom znení predpokladá
možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a teda obsahuje aj
zákonnú možnosť nepriznať súdnemu exekútorovi trovy zastavenej exekúcie. Aj Ústavný súd Slovenskej
republiky v uznesení zo dňa 13.01.2005, sp. zn. II. ÚS 12/2005, konštatoval, že ustanovenie § 203
Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť súdu nepriznať náhradu
trov zastavenej exekúcie. Uvedené vyplýva z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia
opierajúcu sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, mieru jeho zavinenia a napokon aj to, že keby tu
aj bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov
exekúcie zmenil podľa § 220 O.s.p. a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.