{"guid": "2787dd8c-55b6-4672-a94b-3553d9acb71b:453c6d7c-47fe-441e-8a49-16e211976392", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3808010075.1", "spisova_znacka": "2To/56/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/56/2012 z 21. 11. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 21. novembra 2012, sp. zn. 2To/56/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3808010075.1", "identifikacne_cislo": "3808010075", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Pogranová", "sudca_id": 1030, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-pogranova-1030", "datum_vydania": "2012-11-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. d) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-1", "nazov": "§ 322 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-322"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-285", "nazov": "§ 285 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-285", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-285"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-322", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-285"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/453c6d7c-47fe-441e-8a49-16e211976392", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3808010075.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3808010075.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3808010075.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/56/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3808010075
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3808010075.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr.
Dušana Eckera a JUDr. Jozefa Mészárosa, v trestnej veci proti obžalovaným ml. V. A., nar. X.X.XXXX v
A., ml. V. R., nar. X.X.XXXX v A. a ml. T. A., nar. XX.X.XXXX v A. pre zločin vydierania podľa § 189 ods.
1, 2 písm. b) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa
22. novembra 2012, o odvolaní obžalovaných ml. V. A., ml. V. R., ml. T. A. a zákonných zástupcov F. R.
a Z. A. proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 24.novembra 2011, sp. zn. 2T/23/2008, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr.por.  z r u š u j e   s a  napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr.por. sa obžalovaní

1. ml. V. A., nar. X.X.XXXX v A., trvale bytom N., časť F. nad N. č. XXX

2. ml. V. R., nar. X.X.XXXX v A., trvale bytom N., časť F. nad N. č. XXX

3. ml. T. A., nar. XX.X.XXXX v A., trvale bytom N., časť F. nad N. č. XXX

o s l o b o d z u j ú

podľa § 285 písm. a) Tr.por. spod obžaloby Okresného prokurátora v Prievidzi, sp.zn.  2Pv 878/2006
zo dňa 24.1.2008 pre skutok obžalobou posúdený ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm.
b) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr.zák., ktorého sa mali dopustiť tak, že od presne
nezisteného času v mesiaci máj 2006 do mesiaca jún 2006 na rôznych miestach v obci N., okres W., sa
vyhrážali poškodenej B. S., nar. XX.X.XXXX, aby im dala peniaze, inak ju zbijú, pričom poškodená zo
strachu z ich vyhrážok postupne vydala obvinenému V. A. najmenej 2.000,- až 3.000,- Sk, obvinenej T.
A. najmenej 1.000,- Sk a obvinenému V. R. najmenej 1.500,- Sk,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Podľa § 288 ods. 3 Tr.por. sa poškodený Q. S., nar. XX.X.XXXX bytom N., F. nad N. č. XXX so svojim
nárokom na náhradu škody odkazuje na občiansko-súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 24.11.2011, sp. zn. 2T/23/2008 boli
obžalovaní ml. V. A., ml. V. R. a ml. T. A. uznaní vinnými zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2
písm. b) Tr.zák. s poukazom na   § 139 ods. 1 písm. a) Tr.zák na skutkovom základe, že



od presne nezisteného času v mesiaci máj 2006 do mesiaca jún 2006 na rôznych miestach v obci N.,
okres W., sa vyhrážali poškodenej B. S., nar. XX.X.XXXX, aby im dala peniaze, inak ju zbijú, pričom
poškodená zo strachu z ich vyhrážok postupne vydala obvinenému V. A. najmenej 2.000,- až 3.000,-
Sk, obvinenej T. A. najmenej 1.000,- Sk a obvinenému V. R. najmenej 1.500,- Sk.

Za to boli odsúdení  podľa § 189 ods. 2, § 117 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr.zák. každý zvlášť
k trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky,  výkon ktorého im bol podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. každému
zvlášť podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok. Zároveň im bola uložená podľa § 287 ods. 1
Tr.por. povinnosť uhradiť spoločne a nerozdielne poškodenému Q. S. škodu vo výške 149,37 eur. Podľa
§ 288 ods.2 Tr.por. bol poškodený Q. S. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na občiansko-
súdne konanie.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po vyhlásení napadli odvolaním
podaným proti výroku o vine a treste obžalovaní ml. V. A., ml. V. R., ml. T. A. a zákonní zástupcovia
F. R. a Z. A..

V písomných dôvodoch odvolania obhajca obžalovaného ml. V. R. JUDr. Peter Dolný uviedol, že
prvostupňový rozsudok nepovažuje za správny a zákonný, pretože otázku použitia hrozieb zo strany
obžalovaných pri získavaní finančných prostriedkov súd prvého stupňa nevyriešil a vôbec nebolo
hodnoverne a nespochybniteľne preukázané, že by mala peniaze odovzdávať obžalovaným pod
hrozbou bitky. Poškodená sa nevedela podrobne vyjadriť ani po opakovanom vypočutí pred súdom, za
akých okolností a na akých miestach boli vyhrážky použité a či tieto počul aj niekto iný. Nevyjadrila
sa pravdivo a hodnoverne, z akého dôvodu sa nezdôverila rodinným príslušníkom o celej situácii už
v čase, keď podľa jej slov mali obžalovaní používať verbálnu hrozbu násilia. Na požiadavku súdu o
odstránenie rozporov v jej vlastných výpovediach sa nevedela presvedčivo a dôveryhodne vyjadriť. V
tej súvislosti obhajca poukázal na výpoveď svedkyne Vabcovej, ktorej sa poškodená priznala, že na
polícii klamala. Svedkyňa uviedla, že si myslí, že poškodená klamala preto, lebo sa bála rodičov. S
touto dôležitou výpoveďou svedkyne M. sa súd nevysporiadal a nevzal ju do úvahy. Aj preto obhajoba
výpoveď poškodenej, ako jediný priamy dôkaz o vine obžalovaného R., považuje za nepravdivú,
nehodnovernú a zavádzajúcu, motivovanú buď jej strachom a pocitom viny, že rodičom brala peniaze,
alebo ovplyvnenú závažným spôsobom zo strany rodičov a súrodencov, keď pri ňou predkladanou
verziou udalostí vyzerá ako nevinná a konajúca len v dôsledku vyhrážok. Z výpovede ani jedného
svedka nebolo potvrdené, že obžalovaní sa mali poškodenej vyhrážať zbitím, ak im nedá peniaze. Práve
naopak, viacerí svedkovia potvrdili, že B. S. mala vždy pri sebe väčší obnos peňazí, tieto zadarmo
rozdávala a dávala spolužiakom a iným deťom rôzne malé dary a získavala si tak kamarátstvo iných
detí. Ak aj dala teda nejaké finančné prostriedky, vždy to bolo dobrovoľné a bez hrozby násilia bitkou.
Takáto skutočnosť vykonaným dokazovaním nebola jednoznačne a nespochybniteľne preukázaná a
ani opätovným výsluchom poškodenej sa absolútne nezmenila dôkazná situácia, aká bola ku dňu
rozhodnutia súdu prvého stupňa 28.8.2009. Aj po doplnenom dokazovaní zostali v dôkaznej situácii
veľké pochybnosti a rozpory, s ktorými sa súd nevysporiadal a správne mal aplikovať a prihliadať na
procesnú zásadu „in dubio pro reo“. Preto sa obžalovaný V. R. prostredníctvom svojho obhajcu domáhal
zrušenia napadnutého rozsudku s tým, aby ho odvolací súd v zmysle § 285 písm. a) prípadne písm. c)
Tr.por. spod obžaloby oslobodil.

Taktiež obhajca obžalovaného ml. V. A. JUDr. Ladislav Božik v písomných dôvodoch odvolania namietal,
že prvostupňový súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, a
preto považuje rozsudok za nezákonný. Po predošlom vrátení veci na nové prejednanie a doplnenie
dokazovania odvolacím súdom, prvostupňový súd  vypočul opätovne poškodenú B. S., avšak bez
prítomnosti PhDr. Dobrovodovej, ktorá znaleckú činnosť už niekoľko rokov nevykonáva. Poškodená
sa vyjadrila, že trvá na svojich predchádzajúcich výpovediach, avšak na položené otázky odpovedala
rozporuplne, nevedela si na niektoré okolnosti spomenúť a až potom, čo jej bola prečítaná výpoveď
z prípravného konania uvádzala, že je pravda to, čo povedala v prípravnom konaní. Skutočnosť, že
pri opakovanej výpovedi vypovedala čiastočne odlišne ako v prípravnom konaní odôvodňovala tým, že
si to už nepamätá a v prípravnom konaní si to pamätala lepšie vzhľadom na kratší časový odstup od
skutkov. Obhajoba je toho názoru, že ak by poškodená bola skutočne vydieraná spôsobom popísaným v
obhajobe a to konaním troch páchateľov počas dlhšieho časového obdobia, bola by si takéto udalosti iste
dobre zapamätala s prípadnými malými nepodstatnými odchýlkami detailov. Práve aj z toho dôvodu bolo
dôležité v súlade s pokynom odvolacieho súdu zabezpečiť k výsluchu poškodenej prítomnosť znalca z



odboru psychológie, aby posúdil z odborného hľadiska celý obsah jej výpovede. Samotný jej výsluch dňa
24.11.2011 nerozptýlil pochybnosti o celkovej pravdivosti tvrdení poškodenej, pričom úvahy a skutočnosti
uvedené v odôvodnení pôvodného rozsudku zo dňa 28.8.2009 a ktoré viedli k oslobodeniu obžalovaných
s prihliadnutím na procesnú zásadu „in dubio pro reo“ , neboli jej ďalším výsluchom vyvrátené alebo
spochybnené. Preto žiadal zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu s tým, aby odvolací súd sám
rozhodol tak, že obžalovaného ml. V. A. oslobodí spod obžaloby.

V písomných dôvodoch odvolania obhajca obžalovanej ml. T. A. JUDr. Erich Loja uviedol, že taktiež
podľa jeho názoru prvostupňový súd nesprávne zistil skutkový stav, pričom si tiež nesprávne vyložil
právny názor odvolacieho súdu uvedený v uznesení sp.zn. 2To/84/2009 zo dňa 19.5.2011 a nesplnil
pokyn uložený mu nadriadeným súdom, výsledkom čoho je nesprávne a nezákonné rozhodnutie o
vine a treste obžalovanej ml. T. A.. Pokiaľ ide o nesprávne zistený skutkový stav, rovnako ako i
ostatní obžalovaní vyslovil názor, že ani ďalšou výpoveďou poškodenej neboli odstránené rozpory z
jej predchádzajúcich výpovedí. Túto opätovnú výpoveď je nutné hodnotiť ako veľmi všeobecnú, bez
spontánneho uvádzania konkrétny faktov, pričom na väčšinu položených otázok nevedela spontánne
odpovedať, uvádzala, že mnohé veci si už presne nepamätá a celá jej výpoveď bola vedená v
znamení toho, že sa neustále odvolávala na výpovede z prípravného konania. Pokiaľ by sa však
skutok skutočne stal spôsobom, ako to uvádzala v prípravnom konaní, takéto negatívne konanie by
muselo u nej rezonovať po celý život a o to viac, že skutku sa mali dopustiť osoby, ku ktorým mala
blízky vzťah, resp. ktorých dobre poznala. Preto podľa názoru obhajoby skutočnosť, že poškodená sa
na hlavnom pojednávaní k viacerým skutočnostiam nevedela vyjadriť, nie je možné vysvetliť dlhším
časovým odstupom od spáchania skutku, ale tým, že negatívny zážitok uvedený v skutkovej vete
napadnutého rozsudku nikdy reálne neprežila, a preto ho nevie opätovne zreprodukovať. Naviac pokiaľ
predmetný výsluch vykonal súd bez prítomnosti znalca z odboru detskej psychológie z dôvodu, že
pôvodne pribratý znalec už znaleckú činnosť nevykonáva, mohol pribrať do konania iného znalca z
cieľom zistiť schopnosti vnímania a reprodukovania prežitých udalostí poškodenou. Prvostupňový súd
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne rozoberá výpoveď poškodenej, avšak v prípade
ostatných svedeckých výpovedí konkrétne neuvádza, aké skutočnosti mal na ich základe za preukázané.
Taktiež sa nezaoberal výpoveďami jednotlivých obžalovaných. Aj keď viacerí svedkovia na hlavnom
pojednávaní tvrdili, že videli alebo mali vedomosť o tom, že poškodená vyplatila obžalovaným nejaké
finančné prostriedky, takéto konštatovanie samo o sebe ešte neodôvodňuje záver, že sa tak stalo
pod hrozbou násilia, resp. hrozby zbitia, pričom takáto skutočnosť v konaní spoľahlivo preukázaná
ani nebola. Vzhľadom na zdravotný stav poškodenej, bola táto oproti svojim rovesníkom viac menej
hendikepovaná, čo ju aj podľa vyjadrenia svedkov čiastočne diskvalifikovalo z detského kolektívu a ona
v snahe doň zapadnúť neváhala jednoducho si získať pozornosť ostatných detí drobnosťami, najskôr
kofolou, neskôr kreditom do mobilu. Verziu o kupovaní si priateľstva poškodenou podporuje výpoveď
Q. A., ktorá uvádzala, že poškodená cez prestávku išla do bufetu, kúpila lízatka a tieto potom dala
deťom. Svedkyňa upresnila, že poškodená to robila z dôvodu, aby mala viac kamarátov. Takúto verziu
potvrdzujú aj svedkovia V. M. a N. R.. Na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní znalkyňa PhDr.
Dobrovodová okrem iného uviedla, že si vie predstaviť, že si mohla kupovať priazeň určitých ľudí
poskytovaním finančných prostriedkov, pričom s takýmito prípadmi, keď si dieťa vyčleňované z kolektívu
kupuje priateľstvo iných ľudí, sa už stretla. Ďalším možným motívom konaní poškodenej B. S. mohla
byť neopätovaná láska k obžalovanému V. A. a aj keď samotná poškodená bližší vzťah k nemu poprela,
takéto domnienky potvrdzuje výpoveď svedkyne V. M., ktorá potvrdila, že B. písala V. SMS-ky, že ho má
rada. V napadnutom rozsudku na rozdiel od predchádzajúceho sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal
otázkou, prečo sa poškodená viac kamarátila so staršími deťmi, medzi ktorými boli aj obžalovaní a prečo
sa s nimi kamarátila, resp. ich navštevovala aj v čase, keď sa jej mali vyhrážať zbitím, pričom podľa
názoru obhajoby by bolo skôr logické, aby sa stránila akéhokoľvek styku s násilníkmi. V konečnom
dôsledku považuje rozhodnutie v časti výroku o spoločnej náhrade škody pre všetkých obžalovaných
za nezákonné a bezdôvodné, pretože skutok nebol spáchaný spoločným konaním viacerých osôb, ale
každý z obžalovaných spáchal predmetný skutok samostatne a teda každému mal vzniknúť samostatný
záväzok na náhradu škody a to vo výške, ktorá mu bola individuálne preukázaná. Vzhľadom na uvedené
má obhajoba za to, že vina obžalovanej ml. T. A. nebola jednoznačne preukázaná, preto žiadala zrušiť
napadnutý rozsudok a obžalovanú spod obžaloby v zmysle zásady „in dubio pro reo“ oslobodiť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, zástupca krajskej prokurátorky navrhol odvolania
obžalovaných podľa § 319 Tr.por. zamietnuť.



Obhajca obžalovaného ml. V. R. JUDr. Peter Dolný uviedol, že sa v plnej miere pridržiava písomných
dôvodov odvolania a žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok v celom rozsahu a jeho klienta v zmysle
zásady „in dubio pro reo“ spod obžaloby oslobodil.

Obhajca obžalovaného ml. V. A. JUDr. Ladislav Božik uviedol, že sa taktiež v plnej miere pridržiava
písomných dôvodov odvolania a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol
oslobodzujúcim rozsudkom tak, že jeho klienta spod obžaloby oslobodí

Obhajca obžalovanej ml. T. A. JUDr. Erich Loja uviedol, že sa v plnej miere pridržiava písomných dôvodov
odvolania a navrhol, jeho klienta spod obžaloby oslobodiť v zmysle zásady „v pochybnostiach v prospech
obžalovaného“ a ak by náhodou krajský súd dospel k záveru o vine obžalovaného, uviedol, že by bolo
na mieste a odôvodnené použitie ustanovenia § 39 Tr.por. o mimoriadnom znížení trestu s poukazom
na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku.

Poškodený Q. S. nemal ďalšie pripomienky, nechcel sa nijako bližšie vyjadriť.

Zákonná zástupkyňa Z. A., ako aj otec ml. R. ako zákonný zástupca nechceli nič uviesť.

Obžalovaný ml. V. A. uviedol, že sa pripája k návrhu svojho obhajcu a žiadal, aby krajský súd rozhodol
tak, ako navrhol jeho obhajca.

Obžalovaný ml. V. R. uviedol, že sa pridržiava toho, čo povedal jeho právny zástupca a tak isto aj jeho
návrhu.

Obžalovaná ml. T. A. uviedla, že sa cíti byť nevinná, skutok nespáchala a pripojila sa k návrhu jej obhajcu.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por., alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Z podnetu podaných odvolaní obžalovaných a ich zákonných zástupcov krajský súd preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a dospel k nasledujúcim záverom.

V prvom rade je nutné uviesť, že v prejednávanej veci súd prvého stupňa už raz rozhodol rozsudkom
sp.zn. 2T/23/2008 zo dňa 28.8.2009, ktorým všetkých troch obžalovaných podľa § 285 písm. a) Tr.por.
spod obžaloby oslobodil. Tomuto rozsudku predchádzalo pomerne rozsiahle dokazovanie výsluchom
obžalovaných ml. V. A., ml. V. R., ml. T. A., svedkov Q. S., B. S., D. B., R. M., V. M., Q. A., F.
R., Z. A., V. S., V. S., V. S., W. A., Z. K., V. S., Q. A., V. S., D., Q., znalkyne PhDr. Dobrovodovej,
znaleckým posudkom a listinnými dôkazmi. Na základe odvolania podaného prokurátorom bol tento
rozsudok zrušený v celom rozsahu a vec vrátená súdu prvého stupňa na nové prjednanie a rozhodnutie
v podstate s odôvodnením, že súd nedostatočne objasnil skutkový stav, je potrebné pokúsiť sa
odstrániť pretrvávajúce rozpory najmä vo výpovedi poškodenej B. S. ohľadne jej tvrdení týkajúcich
sa použitia hrozby násilia pri požadovaní finančných čiastok obžalovanými. Preto bolo súdu prvého
stupňa odvolacím súdom nariadené, pre náležité objasnenie skutkového stavu a za účelom odstránenia
rozporov v jej výpovediach opätovne podrobne vypočuť poškodenú B. S. za účasti znalkyne PhDr.
Dobrovodovej. Z vykonaných dôkazov totiž vyplynulo, že poškodená skutočne finančné prostriedky
obžalovaným vyplácala, avšak tvrdenia poškodenej o použití hrozieb zo strany obžalovaných, pod
ktorými od nej mali žiadať peniaze, sú veľmi všeobecné, nekonkrétne a prvostupňový súd v tomto smere
poškodenú nedostatočne vypočul.

Po vrátení veci súd prvého stupňa potom podrobne vypočul poškodenú B. S. a na základe takto
doplneného dokazovania rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaných. V dôvodoch svojho
rozhodnutia uviedol, že okrem výpovedí poškodenej S., ktorú podrobne konštatoval, sú obžalovaní zo
spáchania trestnej činnosti nepriamo usvedčovaní výpoveďami svedkov S., B., M., A., R., V. S., V. S., V.
S., S. a Q.. U týchto svedkov prvostupňový súd len stroho skonštatoval, že sa im poškodená mala zveriť



o vyhrážkach obžalovaných, avšak bližšie sa s nimi nezaoberal. Taktiež vôbec nevyhodnotil obranu
obžalovaných spolu s ostatnými dôkazmi.

Odvolací súd podrobne sa oboznámiac s vykonanými dôkazmi a zisteným skutkovým stavom však
dospel k záveru, že je nutné súhlasiť s dôvodmi uvádzanými v odvolaniach obžalovaných, že ani
po doplnenom dokazovaní súdom prvého stupňa nenastala žiadna zmena v skutkových zisteniach,
nejasnosti a rozpory v tvrdeniach poškodenej B. S. sa ani opätovným výsluchom nepodarilo odstrániť,
preto záver súdu o vine obžalovaných nekorešponduje s vykonanými dôkazmi.

Pokiaľ ide o výpoveď samotnej poškodenej B. S., tá už v predchádzajúcom výsluchu pred súdom prvého
stupňa vypovedala tak, že jej výpoveď v otázke použitia násilia zo strany obžalovaných spolu s ďalšími
vykonanými dôkazmi vyvolávala značné pochybnosti, čo napokon konštatoval aj súd prvého stupňa v
pôvodnom rozhodnutí a aj odvolací súd v rozhodnutí, ktorým vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie
v snahe dôsledne objasniť skutkový stav a odstrániť konštatované nejasnosti. Ani opakovaná výpoveď
poškodenej pred súdom prvého stupňa však tieto okolnosti dostatočne neobjasnila, skôr naopak,
prehĺbili sa nezrovnalosti v jej tvrdeniach.  Poškodená uvádzala, že si už nepamätá, od kedy začali
obžalovaní od nej žiadať peniaze a na otázku kto z nich peniaze požadoval, uviedla, že si to presne
nepamätá, ale asi všetci. Po tom, čo jej bola prečítaná výpoveď z prípravného konania, kde tvrdila, že sa
jednalo o sumy od 3.000,- do 5.000,- Sk a A. sa jej mal vyhrážať, že ju zbije, ak to povie rodičom, resp. sa
jej mal vyhrážať, že ak peniaze nedá, že to povie rodičom, svedkyňa uviedla, že si to už nepamätá, avšak
vyhrážky si pamätá. Na otázku, kde mala A. peniaze odovzdať, v rozpore s výpoveďou v prípravnom
konaní uviedla, že na ihrisku v dedine, po prečítaní výpovede z prípravného konania, kde uviedla, že sa
tak stalo pred domom A., inokedy v pohostinstve a tiež na ihrisku, vypovedala, že to malo byť tak, ako
uvádzala v prípravnom konaní. Pri odovzdávaní peňazí bola prítomná sestra obžalovaného ml. R., aj
ďalší svedkovia, ktorí vo veci vypovedali. Keď bola opäť konfrontovaná so svojím tvrdením v prípravnom
konaní, kde uvádzala, že pri odovzdávaní peňazí bola sama a neboli prítomní svedkovia, tento rozpor
nevedela vysvetliť, dodala, že možno tam boli nejakí iní ľudia, možno nie. V ďalšej časti tej istej výpovede
na hlavnom pojednávaní uviedla, že presné znenie vyhrážok, keď ju obžalovaný ml. V. A., ml. V. R. a
ml. T. A. nútili dávať peniaze, si už nepamätá. Keď bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania,
že sa jej mali vyhrážať zbitím, resp. tým, že to povedia rodičom, svedkyňa uviedla, že bolo to tak. Na
upresnenie, čo vlastne mali obžalovaní povedať rodičom, uviedla, že asi to, že im berie peniaze. Na
otázku, či takýmto spôsobom pýtal niekto od nej peniaze aj telefonicky, vypovedala, že si volávali a padli
tam aj také slová, aby im doniesla peniaze. V prípade, keď mala A. dať 50,- Sk pri vydaní zmrzliny,
tieto mu nedala dobrovoľne, nepamätá si však, čo jej on povedal, keď peniaze pýtal. Ak v prípravnom
konaní uvádzala, že jej mal povedať, že ju zbije, dodala, že to tak mohlo byť. Fyzicky ju obžalovaní
nikdy nenapadli a na otázky, či obžalovaným dávala peniaze aj bez vyhrážok, najskôr uviedla, že asi nie.
V ďalšej odpovedi po prečítaní výpovede z prípravného konania pripustila, že je možné, že spočiatku
nosila peniaze dobrovoľne, neskôr už pretože ju vydierali. Rozporné sú tiež jej tvrdenia súvisiace s
prípadom, keď sa jej mal údajne A. vyhrážať v triede, keď si pýtal peniaze a mali to počuť tiež svedkyne
M. a A.. K tomuto tvrdeniu svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že si to už nepamätá, je to
však možné, že sa to stalo. K otázke, koľko mala vlastne jednotlivým obžalovaným odovzdať peniaze,
uvádzala poškodená rôzne sumy a to nie len vo výpovedi z hlavného pojednávania, ale i v porovnaní s
výpoveďou z prípravného konania. Na otázku, akým konkrétnym spôsobom sa jej napríklad obžalovaný
R. mal vyhrážať, uviedla, že si už nepamätá, po prečítaní výpovede z prípravného konania uviedla, že
je možné, že hovoril to, že keď mu peniaze nedá, povie rodičom o tom, že sa stretáva s A.. U tohto
obžalovaného nevedela ani upresniť, koľkokrát mu vlastne peniaze odovzdala, uvádzala rôzne čísla. R.
mal od nej pýtať peniaze aj po telefóne a ona mu ich potom vonku odovzdala. Jediný dôvod na základe
ktorého pýtal R. peniaze je ten, že povie jej rodičom, že sa stretáva s A.. Keď mala upresniť, akým
spôsobom pýtala od nej peniaze obžalovaná A., svedkyňa najskôr uviedla, že peniaze pýtala takým
istým spôsobom ako ostatní dvaja obžalovaní, nepamätá si však, čím konkrétne sa jej vyhrážala T. A..
Vo všeobecnosti zopakovala, že všetci obžalovaní sa jej vyhrážali tým spôsobom, že povedia rodičom,
že im berie peniaze a tiež tým, že sa stretáva s A.. O tom, že sa jej majú obžalovaní vyhrážať a pýtajú
peniaze sa nezverila nikomu, urobila až po tom, čo sa to prezradilo, čo je v rozpore s jej tvrdením z
prípravného konania, kde uvádzala, že o tom povedala spolužiačkam A. a M.. Keď mala tento rozpor
odstrániť uviedla, že sa im zdôverila až neskôr. Poprela, že by mala niekedy záujem o A., a že by mu
niekedy písala nejaké zaľúbené SMS-ky. Obžalovaný A. a svedkyňa M. klamú, ak tvrdia niečo iné.



Z výpovedí svedkov matky poškodenej V. S.,  bratov poškodenej V. S., V. S. okrem iného vyplýva, že o
odovzdávaní peňazí obžalovaným sestrou sa dozvedeli za okolnosti, keď chýbalo 50 korún v pokladničke
za predávanú zmrzlinu. Keď sa potom V. pýtal poškodenej, či o tom niečo nevie, povedala, že ich dala
A.. Až doma potom pred matkou uviedla, že sa jej mal A. vyhrážať zbitím. Už v predchádzajúcom období
zistili, že jemu zmizlo z peňaženky asi 3.000,-Sk, avšak, keď sa pýtali B., či o tom niečo nevie, povedala
že nie. Na rozdiel od prípravného konania svedok uviedol, že nikdy nevidel, že by B. dávala niekomu
peniaze. Matka poškodenej V. S. situáciu popísala čiastočne odlišne a vypovedala, že keď sa B. pýtala,
či zobrala 50,- Sk, táto najskôr zostala zaskočená a až potom, čo na ňu svedkyňa zvýšila hlas, povedala,
že ich dala A.. Na otázku matky, či mu bola niečo dlžná a prečo mu dala tie peniaze, B. odpovedala,
že si ich pýtal a viac jej nepovedala. Až následne druhý syn V., ktorý sa rozhodol, že pôjde k A., sa mal
zastaviť na čerpacej stanici, kde mu jeden pracovník, V. Q., mal povedať, že dcéru B. vydierajú A. a
R. a ona sa to dozvedela od neho. Sprostredkovane od R. sa mala dozvedieť, že B. mala vydierať A..
Nevie už, či sa na to pýtala samotnej dcéry B.. Ďalší brat poškodenej svedok V. S. vypovedal, že sa o
veci dozvedel od brata V. a keď sa potom B. pýtal na vec, povedala, že musela dať A. peniaze, avšak
nič bližšieho k tomu nepovedala. Neskôr mu o veci povedala matka svedkyne B. s tým, že obžalovaný
A. a R. ťahajú zo B. peniaze. O tom, že do veci mala byť zapletená aj A. sa dozvedel až neskôr a bola
spomínaná len okrajovo. Svedok V. Q. mu v súvislosti s touto vecou nič konkrétnejšie nepovedal, aj
keď sa ho na to pýtal. Nepamätá si takúto skutočnosť, aj keď to tvrdí jeho matka. Svedok V. Q. potom
vypovedal, že o samotnom skutku nič nevie, on to počul od A. a S., že poškodená A. mala dávať  peniaze,
kupovať čipsy, prípadne malinovku, avšak nevie, či to malo byť pod hrozbou vyhrážok. Toto spomínal
aj otcovi poškodenej, avšak nepamätá si už, kedy to bolo, pravdepodobne až potom, čo okolo toho
vypukol škandál. Otec poškodenej na to reagoval tak, že mu doma miznú peniaze. Svedok S. pritom
uviedol, že párkrát videl, ako poškodená dávala R. peniaze v rôznych sumách a v jednom prípade počul,
že obžalovaný R. jej volal, že ak mu nedá peniaze, že to povie rodičom. Mohlo to byť niekedy v roku
2006. To, že by obžalovaní A. dostávali od nej peniaze, nevidel. Svedkyňa F. R., matka obžalovaného
V., uviedla, že o celej veci sa dozvedeli po návšteve S., pričom syn poprel, že by mu B. pod hrozbou
násilia musela dávať peniaze. Vyjadrila sa ďalej k otázkam vzťahov medzi jej synom a dcérou Natálkou
k poškodenej B., kde uviedla, že tieto boli veľmi dobré, a preto pokiaľ poškodená tvrdí na jej syna to,
čo tvrdí, svedkyňa si myslí, že poškodená sa snaží zakryť tie peniaze, čo vzala z domu. Inak by bolo
nepochopiteľné, že ak sa jej niekto vyhrážal, chodila k nim domov a dokonca tam prespávala.

Vo veci napokon bol vypracovaný aj znalecký posudok znalkyne PhDr. Mgr. Dobrovodovej z odboru
psychológie, ktorá uviedla, že duševný vývoj maloletej B. S. je primeraný veku, zvýraznená u nej je
emočná labilita a pohotovosť k úzkostnému prežívaniu, je menej sebaistá. Sociabilita je dobrá, maloletá
je orientovaná na sociálne okolie. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že schopnosť jej vnímania je v
norme, schopnosť reprodukovania vnímaného a prežitého je u nej v širšej norme, v reprodukovanom
obsahu sa môžu vyskytovať menšie nepresnosti. Neboli u nej zistené poruchy vnímania v pravom slova
zmysle, je schopná odlíšiť skutočnosti reálne od fantazijných. Jej zdravotný stav (oslabený sluch v
súvislosti s vrodenou vývinovou chybou), môže mať u nej za následok určité nepresnosti a skreslenia
vo vnímaní zvukových podnetov, napr. mylné porozumenie podobne znejúcich slov. Nemá sklony ku
klamstvám a je schopná vierohodne a pravdivo vypovedať, ak sa tak rozhodne a ak nepociťuje takú mieru
strachu, ktorá by jej v tom bránila. Nebolo zistené, že by bola nahovorená inou osobou. Pred súdom
prvého stupňa znalkyňa potvrdila závery znaleckého posudku. Na otázku, ako vplývali jej zdravotné
problémy a vývojové chyby na nadväzovanie kontaktov s vrstovníkmi, znalkyňa uviedla, že tieto mali
dopad jednak vo vývojovom prostredí, kde B. žila, vyrastala v chránenom prostredí a bola zahrňovaná
určitými privilégiami. Z psychického hľadiska bola menej priebojná, labilnejšia, viac orientovaná na
vekovú kategóriu starších. Po tom, čo si vypočula výpovede obžalovaných, vie si predstaviť, že si
poškodená mohla kupovať priazeň určitých ľudí poskytovaní finančných prostriedkov.

Z výpovedí obžalovaných, samotnej poškodenej, ale aj svedkov D. B., V. M., N. R., V. S., V.
S. skutočne vyplýva, že obžalovaným poškodená rôzne finančné čiastky v predmetnom období
skutočne poskytovala. Odvolací súd hodnotiac vykonané dôkazy považuje za nutné uviesť, že výpoveď
poškodenej B. S. proti obžalovaným je jediným priamym dôkazom, že sa tak malo diať pod hrozbou
násilia z ich strany a pokiaľ ide o ostatné výpovede vo vzťahu k použitiu hrozieb násilím, tieto sú len
nepriame a ide o sprostredkované tvrdenia samotnej poškodenej. Na druhej strane obžalovaní popierajú,
že by sa poškodenej nejakým spôsobom vyhrážali, naopak tvrdili, že poškodená im sama nosila peniaze.
Pritom aj sprostredkované výpovede svedkýň B. a N. R., ktoré by mohli nasvedčovať vydieraniu zo
strany obžalovaných sú rozporuplné. Svedkyňa B. uvádzala, že poškodená jej povedala, že ju má



vydierať obžalovaný ml. R.. Naopak svedkyňa N. R., do udalosti najlepšia kamarátka poškodenej, zase
naopak tvrdila, že poškodenú mal vydierať ml. A. to takým spôsobom, že povie rodičom, že poškodená
fajčí. Dôležitou je výpoveď svedkyne M. z hlavného pojednávania, ktorej poškodená niekoľko týždňov
pred hlavným pojednávaním sama povedala, že vo výpovedi na polícii klamala vraj ohľadom sumy
vyplácaných peňazí. Táto svedkyňa taktiež uviedla, že sa jej poškodená zverila o tom, že od nej A.
mal pýtať peniaze, avšak neuvádzala nič o tom, že by to malo byť pod hrozbou násilia. Naviac je
nutné poukázať na tú skutočnosť, ktorú uvádzal už súd v predošlom konaní, že viacerí svedkovia,
okrem iných aj svedkyňa A., M. a N. R. uvádzali, že maloletá B. S., si často krát rôznymi malými darmi
zvykla kupovať kamarátstvo iných detí. Nie bez významu je tiež skutočnosť preukázaná na hlavnom
pojednávaní, že poškodená mala určitý vzťah k obžalovanému ml. A., vypisovala mu zaľúbené SMS-
ky, čo na jednej strane potvrdili obžalovaný ml. A. a tiež svedkyňa M., no samotná poškodená toto
poprela. Z výpovedí samotných rodinných príslušníkov vyplýva, že poškodená mala poskytovanie peňazí
a iných pozorností obžalovaným priznať až potom, čo títo zistili, že im z pokladne, resp. doma miznú
peniaze, pričom vydieranie zo strany obžalovaných spomenula až následne, keď na ňu zo strany
rodinných príslušníkov bol vyvinutý určitý tlak na objasnenie, prečo to robila. Nemožno teda za danej
dôkaznej situácie vylúčiť ani skutočnosť, že poskytovaním peňazí a kupovaním rôznych pozorností
kupovala priateľstvo starších kamarátov a keď sa na celú vec došlo, mala snahu brániť sa tvrdením
o vydieraní. Uvedenú skutočnosť nevylúčila napokon ani znalkyňa z odboru psychológie. Napokon aj
výpoveď samotnej poškodenej k otázke vydierania je veľmi rozporuplná, kedy sa raz vyjadruje, že sa
jej mali vyhrážať zbitím, inokedy tým, že „to povedia rodičom“. Z kontextu možno vyvodiť, že pod tým
mali myslieť, že rodičom povedia o skutočnosti, že z domu kradne peniaze. Takúto okolnosť však ani
nemožno zahrnúť pod naplnenie skutkovej podstaty trestného činu vydierania, nejde v danom prípade
o hrozbu inej ťažkej ujmy. K samotnej vyhrážke bitkou je nutné uviesť, že vzhľadom na už citované
rozpory vo výpovedi poškodenej a tiež svedkov, ktorým sa mala zdôveriť, že toto tvrdenie vyvoláva
výrazné pochybnosti. Aj odvolací súd skonštatoval, že jej výpoveď je nutné hodnotiť prinajmenšom
ako nepresvedčivú, nakoľko na položené otázky odpovedala rozporuplne, nevedela si na niektoré
okolnosti spomenúť a až potom, čo jej bola prečítaná výpoveď z prípravného konania uvádzala, že
je pravda to, čo povedala v prípravnom konaní. Skutočnosť, že pri opakovanej výpovedi vypovedala
čiastočne odlišne ako v prípravnom konaní odôvodňovala tým, že si to už nepamätá a v prípravnom
konaní si to pamätala lepšie vzhľadom na kratší časový odstup od skutkov. Pritom je nutné súhlasiť s
názorom obhajoby, že ak by poškodená bola skutočne vydieraná spôsobom popísaným v obhajobe a
to konaním troch páchateľov počas dlhšieho časového obdobia, mala by si takéto udalosti určite lepšie
zapamätať. Značná pochybnosť o hodnovernosti výpovede poškodenej vyplýva aj z vyššie spomínanej
výpovede svedkyne M.. Je zrejmé, že ak sa sama poškodená priznala, že na polícii klamala v jednej
časti výpovede, nemožno vylúčiť, že nevypovedala pravdu aj o ďalších okolnostiach prípadu. Vzhľadom
na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že  vykonaným dokazovaním a ani opätovným
výsluchom poškodenej nebolo jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, že by poškodená dávala
peniaze obžalovaným pod hrozbou násilia a aj po doplnenom dokazovaní zostali v dôkaznej situácii
veľké pochybnosti a rozpory. Pre uznanie viny však súd musí mať istotu, že obžalovaní skutok spáchali
a svojím konaním naplnili znaky trestného činu. V prejednávanom prípade však takýto jednoznačný
záver z dôkazov nebolo možné urobiť.  Preto odvolací súd dospel k záveru, že je nutné napadnutý
rozsudok zrušiť v celom rozsahu a keďže vo veci neprichádzalo do úvahy vykonať už ďalšie dokazovanie,
postupoval v zmysle zásady „in dubio pro reo“ a po zrušení napadnutého rozsudku rozhodol tak, že
podľa § 285 písm. a) Tr.por. obžalovaných  spod skutku obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo preukázané,
že skutok sa stal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/23/2008", "guid": "36ede9e6-df77-40d8-b62d-920c7443108b:d41c55cb-0d34-40ae-bc1e-a33d3a6e0c17", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}