Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sp/4/2012 z 26. 11. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 26. novembra 2012, sp. zn. 2Sp/4/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7012200232.1 Krajský súd Košice | 2Sp/4/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7012200232.1 | 2012-11-26 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/778bfb4d-dea1-45de-b46d-d733cbe67a7d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7012200232.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sp/4/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200232
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200232.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľa Ľ. Š.,
bývajúceho v M., Y. Č.. XX, proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č.
8, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo 04.01.2012 č. 8392-6/2012-BA, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250q ods.2 O.s.p. z dôvodu uvedeného v § 250j ods.2 písm.c) O.s.p. s použitím § 250l ods.2
O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie odporcu zo 04.01.2012 č. 8392-6/2012-BA a v r a c i a ho odporcovi
na ďalšie konanie.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporca napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v
dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 05. novembra 2010, nemá nárok na úrazovú rentu podľa
§ 88 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákona
o sociálnom poistení“). Pri posudzovaní nárokov navrhovateľa vychádzal z lekárskej správy Sociálnej
poisťovne, pobočky M. z 13.12.2011, podľa ktorej mal navrhovateľ zistený pokles pracovnej schopnosti
v rozsahu 0 %, v dôsledku čoho nespĺňa podmienku nároku na úrazovú rentu. Od roku 1985 bol
navrhovateľ zamestnaný ako baník v H. G. C., t.č. G. G., Z..G.. a od decembra 2005 pracuje ako
baník v B.. Odporca konštatoval, že navrhovateľ bol opakovane hospitalizovaný a vyšetrený na Klinike
pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Košiciach, a v dôsledku vibrácií mu bola dňa 18.05.2011
priznaná choroba z povolania - ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín s dátumom prvého
zistenia dňa 05.11.2010. Pretože navrhovateľ naďalej vykonáva banské práce v podzemí, bol mu určený
pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 0 %.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok, v ktorom uviedol, že
od júna 2009 nepracuje ako baník v podzemí, ale od tohto dátumu pracoval na pracovisku - M.J. J. U.
H. a od februára 2010 na pracovisku U. U. D.. Na týchto pracoviskách nevykonával, a ani v súčasnosti
nevykonáva práce s rizikom vibrácií. Z dôvodu zistenia choroby z povolania mu jeho zamestnávateľ s
účinnosťou od 20.06.2011 zmenil pracovnú zmluvu na výkon práce: betonár, tunelár, stavebný robotník,
pričom ide o pracovné zaradenie mimo rizika vibrácií. Z toho dôvodu žiadal o opätovné posúdenie
nároku na úrazovú rentu, pričom poukázal na lekársku správu posudkového lekára Sociálnej poisťovne,
pobočky M. zo dňa 07.09.2011, v ktorej posudkový lekár mu určil pokles pracovnej schopnosti v rozsahu
50 % od 05.11.2010.



Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že na základe opravného
prostriedku navrhovateľa bol dňa 27.01.2012 opätovne posúdený jeho zdravotný stav posudkovým
lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky M., ktorý opravnému prostriedku navrhovateľa nevyhovel. Z
toho dôvodu bol navrhovateľ posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom
v C., ktorý v lekárskej správe zo dňa 15.02.2012 okrem iného uviedol, že navrhovateľ pracoval v
riziku vibrácií ako baník viac ako 13 rokov a vykonával vŕtne trhacie práce s používaním ručných
vibračných zariadení (vŕtacie kladivá, zbíjacie kladivá). Odo dňa 14.12.2005 bol preradený k profesii
baník R. B., tunelár s používaním mechanizovaného vŕtania. Klinikou pracovného lekárstva a klinickej
toxikológie Košice bolo uvedené pracovisko R. B. zaradené z hľadiska fyzickej záťaže do kategórie
II. a z hľadiska vibrácií do kategórie II., pričom zamestnávateľ G. G., a.s. v pracovnej anamnéze
27.04.2009 uviedol, že na pracovisku nie sú prekročené prípustné limity vibrácií, pričom Regionálny
úrad verejného zdravotníctva v Prievidzi sa k pracovným podmienkam nevyjadril z dôvodu, že uvedené
pracovisko je mimo dosahu ich štátneho dozoru. Podľa dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa
20.06.2011 bol navrhovateľ preradený do funkcie tunelár, betonár, stavebný robotník, čo je pracovné
zaradenie mimo rizika vibrácií. Uvedená funkcia je však v riziku vibrácií kategórie č. II., pričom sa
ďalšie vykonávanie tejto funkcie navrhovateľom prieči priznanej chorobe z povolania. Svedčí o tom aj
dokumentované postupné zhoršovanie anatomických štruktúr kĺbov, ciev, šliach a nervov od roku 2005. K
námietke navrhovateľa, že pri prvom posudzovaní miery poklesu pracovnej schopnosti bol posudkovým
lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka M. stanovený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 50 %,
odporca uviedol, že pri tomto posudzovaní posudkový lekár nebral do úvahy skutočnosť, že odo dňa
zistenia choroby z povolania navrhovateľ nepracoval mimo rizika vibrácií. Poukázal na stanovisko odboru
lekárskej posudkovej činnosti zo dňa 12.12.2011, podľa ktorého posudkový lekár Sociálnej poisťovne,
pobočky M. nemal určiť pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty z dôvodu, že navrhovateľ
naďalej vykonáva banské práce v podzemí. Objektívne posúdenie poškodenia zdravia navrhovateľa
bude možné určiť až po preradení na inú prácu.

Súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
administratívnym spisom, doplnil dokazovanie vypočutím navrhovateľa a dospel k záveru, že návrh
navrhovateľa na zrušenie rozhodnutia odporcu je dôvodný.

Napadnutým rozhodnutím odporca rozhodol, že navrhovateľ nemá nárok na úrazovú rentu, pričom
svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe lekárskej správy a údajov z dokumentácie mu
bol určený pokles pracovnej schopnosti 0 %, pretože naďalej vykonáva banské práce v podzemí.
V administratívnom spise odporcu sa nachádza pracovná anamnéza vyhotovená zamestnávateľom
navrhovateľa G. G., Z..G.. C. zo dňa 27.04.2009, z obsahu ktorej vyplýva, že navrhovateľ pracuje okrem
iného od 14.12.2005 až doteraz ako baník R. XXXX B.. V správe sa ďalej uvádza, že na tomto pracovisku
nie sú prekročené prípustné limity na vibrácie prenášané na horné končatiny na základe výsledkov
vykonaných meraní. V administratívnom spise sa tiež nachádza dohoda o zmene pracovnej zmluvy
zo dňa 20.06.2011, ktorú uzavrel navrhovateľ so svojím zamestnávateľom G. G., Z..G.., a podľa tejto
dohody bol z dôvodu choroby z povolania obsah pracovnej zmluvy zmenený tak, že navrhovateľove
pracovné zaradenie bolo zmenené na betonár, tunelár, stavebný robotník - pracovné zaradenie mimo
rizika vibrácií. Zmena obsahu pracovnej zmluvy bola dohodnutá s účinnosťou od 20.06.2011.

Z účastníckej výpovede navrhovateľa na pojednávaní dňa 27.11.2012 súd zistil, že navrhovateľ
nepracuje na pracovisku R. B., ktoré patrilo do a.s. G. G., ale do konca roka 2009 pracoval na
rekonštrukcii J. U. H. a od februára 2010 na pracovisku U. U. D., kde pracoval až do októbra 2012.
Na pracovisku rekonštrukcia J. U. D. H. sa robili betonárske a šalovacie práce a na tomto pracovisku
neprichádzal do styku s vibráciami. Na pracovisku U. D. sa najprv zaúčal na prácu so striekacou
súpravou a po absolvovaní skúšok obdržal strojnícky preukaz, ktorý ho oprávňoval pracovať na
tomto zariadení. Navrhovateľ ďalej uviedol, že podľa potreby pracoval ako vodič stavebných strojov
a zariadení. Tvrdil, že nebol zaradený na pracovisko R. B., ale pracoval v závode U. G., ktorý s ním
uzavrel aj dohodu o zmene pracovnej zmluvy. Písomné vyhotovenie dohody o zmene pracovnej zmluvy
predložil posudkovej lekárke sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko C., ktorá
mu potom následne oznámila, že je potrebné, aby si nechal zmeniť profesiu. Jeho zamestnávateľ ho
však informoval, že sa tak už stalo a zmena profesie je uvedená v dohode o zmene pracovnej zmluvy.



Navrhovateľ tvrdil, že od roku 2009 nevykonáva žiadne práce, pri ktorých by prichádzal do styku s
vibráciami.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že pracovisko R. B. už v súčasnosti neexistuje, preto potvrdenie vydané jeho
zamestnávateľom G. G., a.s., závod Servis, že vykonáva práce baníka R. B. až doteraz, nezodpovedá
skutočnosti.

Podľa § 88 ods.1 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej
iba „zákon o sociálnom poistení“) poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného
úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 %-ný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť
zamestnanca, alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods.2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a
nedovŕšil dôchodkový vek, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh
uvedených v § 8 ods.4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods.2, alebo v priamej súvislosti s
plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti
sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu
pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na
invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 8 ods.2 zákona o sociálnom poistení choroba z povolania podľa tohto zákona je choroba uznaná
príslušným zdravotníckym zariadením, zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe
č. 1, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe.

Podľa § 8 ods.4 zákona o sociálnom poistení plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa
odseku 1 a 2 je:

a) výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, alebo služobných povinností
vyplývajúcich zo štátno-zamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru,

b) iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa,

c) činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.

Podľa § 195 ods.1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním
rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné
podklady na rozhodnutie.

Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne
z jej činnosti (§ 195 ods.2 zákona o sociálnom poistení).

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní vecí objasňuje rovnako dôkladne všetky
rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania
(§ 195 ods.3 zákona o sociálnom poistení).

Podľa § 196 ods.1 dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci,
najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky,
znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb.
Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej
poisťovne.



Podľa § 209 ods.1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.

Súd pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporcu zistil, že rozhodnutie vychádza z
nedostatočne zisteného skutkového stavu. Odporca pri jej rozhodnutí o nároku navrhovateľa na úrazovú
rentu vychádzal z pracovnej anamnézy vyhotovenej navrhovateľovým zamestnávateľom G. G., Z..G..
C., podľa ktorého navrhovateľ vykonáva prácu baníka na pracovisku R. B.. Toto však nezodpovedá
skutočnosti, čo navrhovateľ dokladoval aj v správnom konaní, keď posudkovému lekárovi Sociálnej
poisťovne, pracovisko C. predložil dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy, podľa ktorej navrhovateľ
vykonáva práce mimo rizika vibrácií. Z výpovede navrhovateľa, ktorú urobil na pojednávaní pred súdom,
vyplýva, že navrhovateľ od roku 2009 nepracuje na pracovisku R. B., ale pracoval najprv v H. na
rekonštrukcii J. U., a neskôr na pracovisku tunel U. D.. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že pracovisku R. B. už
jeho zamestnávateľ zrušil. Z uvedeného teda vyplýva, že odporca si dostatočným spôsobom neozrejmil,
aké práce navrhovateľ v skutočnosti vykonáva, od hlásenia choroby z povolania a či pri týchto činnostiach
prichádza do styku s vibráciami. Už v správnom konaní sa vyskytol rozpor medzi zmenou pracovnej
zmluvy a konštatovaním odporcu, že navrhovateľ vykonáva naďalej prácu baníka, pri ktorej prichádza
do styku s vibráciami. Odporca sa však tento rozpor ani nepokúsil odstrániť.

Súd preto rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods.2 O.s.p. z dôvodu uvedeného v § 250j ods.2 písm.c)
O.s.p. zrušil a vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie. Odporca je povinný v ďalšom konaní si vyžiadať od
zamestnávateľa G. G., Z..G.., F. U. G. vyjadrenie o pracovných činnostiach navrhovateľa aj s vyžiadaním
pracovnej náplne a vo veci opätovne rozhodnúť.

Navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil, odporcovi právo na náhradu trov konania nepatrí, preto
súd rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s druhá veta O.s.p.).