Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/4/2019 z 16. 4. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 16. apríla 2019, sp. zn. 5Saz/4/2019, ECLI:SK:KSKE:2019:7019200030.1 Krajský súd Košice | 5Saz/4/2019 | ECLI:SK:KSKE:2019:7019200030.1 | 2019-04-16 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 219 SSP, § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z., § 13a zákona č. 480/2002 Z. z., § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d83c23a7-fd8c-4c88-b5bb-cf0d41420da2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7019200030.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Saz/4/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200030
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7019200030.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobcu: J. L.,
narodeného XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti J. I. D., toho času pobytom T. XX, XXX XX B., bez
cestovného dokladu, preukaz totožnosti tazkira č: XXXXXXXX, zastúpený Ligou za ľudské práva,
občianske združenie, so sídlom Baštová 5, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 17.01.2019 o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-210-19/2018-Ž z 11.12.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Košiciach správnu žalobcu z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-210-19/2018-Ž zo dňa 11. decembra 2018 (ďalej len
„preskúmavané rozhodnutie“) v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil žalobcovi azyl a
súčasne v zmysle § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného
roka, odo dňa nadobudnutia právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že cudzinec J. L. požiadal XX.XX.XXXX v Ú. o
udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky z dôvodu obavy
o svoj život kvôli vojnovému stavu v Afganistane. Menovaný bol 22.09.2018 rozhodnutiami Oddelenia
cudzineckej polície PZ Žilina č. PPZ-HCP-BB7-162-023/2018-AV a č. PPZ-HCP-BB7-162-017/2018-AV
zaistený a umiestnený do Ú. L. a administratívne vyhostený na jeden rok po tom, čo bol na základe
readmisnej dohody vrátený z územia Českej republiky a nemohol preukázať oprávnenosť k pobytu na
území Slovenskej republiky.

3. So žalobcom bol v priestoroch Ú.U. XX.XX.XXXX spísaný dotazník žiadateľa o udelenie azylu, v
ktorom za dôvod svojej žiadosti o udelenie azylu na území SR označil obavu o svoj život, ktorá vyplýva
z vyhrážania Talibancov, nakoľko bol príslušníkom J.. Na objasnenie uviedol, že do J. M. ako XX- D. v
roku XXXX a v J. bol iba T. rok nakoľko sa príslušníci Talibanu začali v mieste ich bydliska vyhrážať jeho
Q., že pokiaľ neodíde z J., tak ho zabijú a zoberú si ešte T. Q.. Taktiež uviedol, že s Q. U. M. F. T. J. F.
T. XXXX D. R. v obci L. a celá rodina išli bývať do mesta U. Y., kde si prenajali dom a on opustil na radu
Q. Afganistan. Doplnil, že sa mu v tom čase taktiež vyhrážali talibanci. „Začalo to päť v roku 2017 a to
tým spôsobom, že chodili k nim domov a hovorili, že ak neodíde z J., tak ho zabijú. V priebehu roka,
naposledy niekedy v júli XXXX, ich dom navštívili viac ako 10 krát. Nikdy nebol doma.“



4. K spôsobu vycestovania uviedol (zápisnica OCP PZ Žilina z XX.XX.XXXX), že krajinu pôvodu opustil
pred troma mesiacmi (T. XXXX). Cestoval bez cestovného dokladu cez I.M., A., Q., P., kde bol naložený
na kamión a prevádzačom mu bolo prisľúbené, že bude dopravený do N.. V tejto zápisnici okrem toho
uviedol aj dôvod svojho odchodu z krajiny pôvodu. Označil zaň vojenský stav v krajine, nepokoje a
skutočnosť, že tam operujú teroristické skupiny ISIS a Taliban. Uviedol aj to, že na území Slovenskej
republiky nechce požiadať o udelenie azylu.

5. K rodinným príslušníkom uviedol, že v krajine pôvodu, v mieste ich nového bydliska v U. Y. ostala
žiť jeho matka J. spolu s jeho manželkou J., T. J. U. D. P. D. E., XX D. Q. D. J. XX D. Q. E.. F. G. L.
ostali žiť jeho A. F. P..

6. Žiadne iné dôvody neuviedol a prehlásil, že k jeho žiadosti viac nemá čo dodať a neexistujú žiadne iné
skutočnosti a dôkazy, ktoré by podporovali jeho dôvody žiadosti o udelenie azylu. Nakoľko menovaný
do konania nepredložil žiaden hodnoverný doklad totožnosti, považoval žalovaný jeho identitu za
nepreukázanú.

7. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia žalovaný na podporu svojej argumentácie uvádza rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sža/15/2008 a cituje Ženevský dohovor z roku 1951.

8. Ďalej žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žiadateľ svojimi tvrdeniami nepreukázal,
že by bol v krajine pôvodu prenasledovaný, resp. že by mal dôvodnú obavu z prenasledovania. Taktiež
v Afganistane nevyvíjal žiadnu činnosť, pre ktorú by mu tam hrozila akákoľvek perzekúcia zo strany
polície, J., či iných zložiek štátu, čo v rámci pohovoru potvrdil, keď uviedol, že žiadne takéto problémy
v Afganistane nemal, o politiku sa v Afganistane vôbec nezaujímal.

9. V odôvodnení žalovaný upresnil udalosti tak, ako ich žalobca vo svojich vyjadreniach uviedol (str.
4 bod 3. preskúmavaného rozhodnutia). „Opätovné vyhrážanie sa talibanom od G. XXXX R. T. XXXX
spolu viac ako 10 krát vždy keď nebol doma talibanci povedali jeho mladšiemu bratovi, že ho musia
vydať Talibanu lebo bol príslušníkom J.. Z uvedeného možno usúdiť že menovaný sa týmto druhým
vyhrážaním snažil dotvoriť jeho údajné problémy s talibancami. Toto údajné vyhrážanie uviedol až pri
téme predaja rodinného domu a odchode rodiny do mesta U. Y.. K prvému vyhrážaniu údajne došlo v
roku XXXX, čo malo za následok jeho údajný odchod z J. a následné tri roky práce vodiča dodávky v
mieste bydliska, ktorú skončil F. J. XXXX nie z dôvodu vyhrážania talibanom, ku ktorému malo údajne
opätovne dochádzať už od G. XXXX, ale z dôvodu nedostatku práce. Je možné predpokladať že pokiaľ
by skutočne bol menovaný predmetom záujmu talibancov, títo by ho v priebehu roka kedy pracoval
ako vodič dodávky v mieste bydliska a zároveň ho mnohopočetne taliban hľadal v mieste bydliska (G.
XXXX J. J. XXXX) s veľkou pravdepodobnosťou našli.“ Z uvedeného možno predpokladať, že pokiaľ
by skutočne bol žalovaný predmetom záujmu talibancov, títo by ho v priebehu roka, kedy pracoval ako
vodič dodávky v mieste bydliska, pri mnohopočetnom hľadaní s veľkou pravdepodobnosťou našli.

10. Je možné konštatovať, že v konaní sa nepreukázalo, že by bol menovaný v krajine pôvodu
prenasledovaný talibancami. V tomto prípade navyše absentuje akákoľvek snaha o riešenie situácie,
t.j. obavu o život v krajine pôvodu. Menovaný mal možnosť usadiť sa spolu s Q., L., L. J. R. v meste
U. Y., avšak opustil krajinu pôvodu. Na dotvorenie celkového obrazu menovaného žalovaný uvádza,
že o udelenie azylu požiadal až po tom, čo bol zaistený a umiestnený v Ú. L., teda v tábore, odkiaľ už
nemohol odísť, čo odôvodnil tvrdením, že nevedel, či tu na Slovensku dostane nejaký pas alebo doklad,
preto nepožiadal o azyl. V Ú.U. L. mu povedali, že ak požiada o azyl, dostane pas a papiere, preto
požiadal o azyl.

11. Z vyhodnotenia všetkých informácií, ktoré žalobca uviedol v dotazníku možno konštatovať, že nebola
preukázaná ani obava o život, nakoľko nebolo v konaní hodnoverným spôsobom preukázané, že k
vyhrážaniu Talibanom skutočne došlo. Žiadne iné dôvody v konaní menovaný neuviedol. Nakoľko v
priebehu konania nebolo ničím preukázané, že bolo voči žiadateľovi vyvíjané závažné alebo opakované
konanie spôsobujúce ohrozenie jeho života alebo slobody, alebo iné konanie spôsobujúce psychický
nátlak na jeho osobu vykonávané, podporované alebo trpené oficiálnymi štátnymi orgánmi Afganistanu,
ani nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania v zmysle zákona o azyle, dospel



migračný úrad k záveru, že v jeho prípade neboli splnené zákonné podmienky v zmysle § 8 zákona
o azyle pre udelenie azylu.

12. V závere odôvodnenia žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uvádza, že migračný úrad pred
vydaním rozhodnutia vyhodnotil aj vyjadrenie právnej zástupkyne, doručené na migračný úrad
03.12.2018 (č.l. 79 - 83 administratívneho spisu), právna zástupkyňa v ňom doložila listinné dôkazy:
1. Fotokópiu identifikačnej karty „J.J. M. J.“ č. XXXA-X-XXXX na meno L. P., ktorá mala byť vydaná
žiadateľovi po jeho nástupe do J. a 2. Fofokópiu karty o vedení účtu v banke B. na meno J. P..
Tieto dokumenty mala dostať od menovaného XX.XX.XXXX. „Identifikačnou kartou chce preukázať, že
menovaný vstúpil do J. XX.XX.XXXX. V prvom rade je potrebné uviesť, že sa jedná o fotokópiu nejakej
identifikačnej karty príslušníka Afganskej J. s dátumom vydania XX.XX.XXXX. Z porovnania fotografie
z tejto karty s fotografiou menovaného v konaní o udelení azylu je zrejmé, že sa nejedná o tú istú osobu.
V čase vydania karty mal menovaný 15 rokov, osoba je viditeľne staršia a je to evidentne iná osoba
ako žiadateľ. Na karte je uvedené iné meno, vysvetlenie právnej zástupkyne o nebazírovaní na zápise
mien a priezvisk na oficiálne dokumenty v krajine neobstojí. Taktiež nie je pravdou, čo uvádza právna
zástupkyňa menovaného, teda, že do J. vstúpil XX.XX.XXXX. Menovaný uviedol, že do J. vstúpil ako XX
D., to znamená, v roku XXXX. Karta bola vydaná XX.XX.XXXX. K fotokópii bankovej karty je potrebné
uviesť, podobne ako v prípade identifikačnej karty, že aj na tomto dokumente je uvedené iné meno,
dokonca sa nezhoduje ani s menom na identifikačnej karte príslušníka J., ktorá mala slúžiť na príjem
platu z ministerstva obrany. Z porovnania fotografií vyplýva, že aj na tejto bankokarte je iná osoba ako
je žiadateľ, a dokonca iná osoba ako je na identifikačnej karte príslušníka J..“ Migračný úrad konštatuje,
že tieto doložené dôkazy nemožno hodnotiť ako preukázanie pravdivosti menovaného tvrdení o jeho
účasti v J. v Afganistane.

II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného

13. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na tunajší správny súd správnu žalobu vo veci
azylu podľa štvrtej hlavy, tretej časti zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)
s nasledujúcimi žalobnými bodmi.

14. Podľa názoru žalobcu (i) rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
opodstatnenosti obavy žalobcu z prenasledovania a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a (ii)
skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore
s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

15. Právna zástupkyňa žalobcu v žalobe uvádza, že s názorom žalovaného, že žiadateľ ničím
nepreukázal, že by bol v krajine pôvodu prenasledovaný, resp. že by mal dôvodnú obavu z
prenasledovania nesúhlasí a považuje ho za nesprávne, ale najmä neodôvodnené. Z obsahu
rozhodnutia nie je zrejmé, ako dospel žalovaný k záveru o neopodstatnenosti žalobcových obáv
z prenasledovania zo strany príslušníkov Talibanu. Na podporu svojho tvrdenia uviedla citáciu z
Usmernenia UNHCR pre posúdenie potreby medzinárodnej ochrany pre žiadateľov o azyl z Afganistanu
zo dňa 19.04.2016, ktorá sa týka rizikových profilov osôb.

16. Ďalej v žalobe právna zástupkyňa žalobcu cituje informáciu Valného zhromaždenia OSN z
15.12.2017 o tom, že protivládne jednotky sa systematicky zameriavajú na civilistov, ktorí majú
spojenie alebo u ktorých je takéto spojenie vnímané s afganskou vládou, afganskou občianskou
spoločnosťou a medzinárodným spoločenstvom v Afganistane, vrátane medzinárodných vojenských síl
a medzinárodných humanitárnych a rozvojových aktérov. Potom v žalobe cituje ďalšie zdroje o situácii
v Afganistane. Ďalej v žalobe uvádza, že žalobca čelil v Afganistane podobným problémom, keďže bol
zo strany príslušníkov Talibanu považovaný, hoc bezdôvodne, za provládneho špióna. Toto podozrenie
viedlo k opakovaným vyhrážkam zo strany Talibanu voči žalobcovi. Ďalej v žalobe cituje správu Amnesty
International o Afganistane z roku 2017 a správu EASO o krajine pôvodu Afganistan s názvom Jednotlivci
zacieľovaní ozbrojenými aktérmi v konflikte z decembra 2017. Vzhľadom na tieto správy a uvedené
skutočnosti možno podľa právnej zástupkyne žalobcu odôvodnene predpokladať, že žiadateľovi o azyl
by v prípade návratu hrozilo v Afganistane prenasledovanie zo strany príslušníkov hnutia Taliban z
dôvodu mu pripisovanej spolupráce so štátnymi orgánmi a tým pádom aj opozičného politického názoru.



17. K žalobnému bodu ohľadom skutkového stavu, ktorý je podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu
v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v nich nemá oporu uvádza, že žalovaný sa v napadnutom
rozhodnutí ňou predloženými informáciami o krajine pôvodu žalobcu ani odporúčaním UNHCR
nezaoberal, pričom nelogicky odignoroval informácie svedčiace v prospech udelenia azylu žalobcovi.
Povinnosťou správneho orgánu pri posudzovaní žiadosti o azyl bolo dôkladne vyhodnotiť, či skutočnosť,
že Q. žalobcu je U. v Afganistane, nezakladá niektorý z dôvodov na udelenie azylu, a to na základe
všetkých zistených skutočností. K tomu podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu nedošlo, pretože ako
vyplýva z obsahu administratívneho spisu, ale aj zo samotného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
žalovaný sa zameral výlučne na informácie v neprospech žalobcu, pričom tieto informácie boli účelovo
vyhodnotené. Argumentáciu žalovaného o tom, že žalobcovi nehrozí v prípade návratu do Afganistanu
prenasledovanie, popierajú ďalšie informácie predložené právnou zástupkyňou a založené v spise. Tie
však žalovaný z neznámeho dôvodu odignoroval. Ďalej právna zástupkyňa v žalobe uvádza rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej problematike a záverom navrhuje, aby vzhľadom na
uvedené, Krajský súd v Košiciach rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení azylu zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Na základe výzvy súdu zo dňa 22.01.2019 sa k podanej správnej žalobe vyjadril žalovaný
listom 08.02.2019 (č.l. 18 - 19). K námietke právnej zástupkyne žalobcu, že skutkový stav, ktorý
vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnym
spisom, alebo v nich nemá oporu, resp. že nesprávne právne posúdil opodstatnenosť obavy žalobcu z
prenasledovania a rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, žalovaný uvádza, že pri svojom rozhodovaní
vychádzal predovšetkým z tvrdení, ktoré v pohovore zo dňa 18.10.2018 uviedol samotný žalobca, ako
aj zo všeobecne dostupných informácií o krajine jeho pôvodu, ktoré zadovážil Odbor dokumentaristiky
zahraničnej spolupráce migračného úradu (str. 50-69 administratívneho spisu). Vo viacerých údajoch,
ktoré uviedol žalobca, nie je možné ničím preukázať ich pravdivosť. Sám žalobca bol údajne
príslušníkom ozbrojených síl jeden rok, pričom predtým aj potom sa snažil zabezpečiť finančne svoju
rodinu, nakoľko bol nedostatok pracovných príležitostí, z toho dôvodu vstúpil aj do J., z ktorej údajne
bez akýkoľvek oznámení o ukončení služby odišiel. O udelenie azylu na území SR ako sám uviedol by
nikdy nepožiadal, keby nebol zadržaný políciou a o udelenie azylu požiadal až potom, čo bol zaistený
a umiestnený do Ú. a hrozilo mu administratívne vyhostenie z územia SR. Ďalej vo vyjadrení právny
zástupca žalovaného uvádza, že právna zástupkyňa žalobcu v správnej žalobe taktiež uviedla, že
menovanému hrozí nebezpečenstvo zo strany príslušníkov Talibanu aj kvôli tomu, že žalobcov brat
pracoval u polície, o čom sa v menovaný v pohovore vôbec nezmienil, pričom bol vyslovene upozornený,
že ma vypovedať pravdivo a uviesť všetky údaje týkajúce sa jeho žiadosti o udelenie azylu.

19. Vo vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca
s príslušníkmi Talibanu priamo do styku neprišiel, žalobca vo svojej výpovedi pred povereným
pracovníkom migračného úradu neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že by mal
byť príslušníkmi Talibanu zlikvidovaný. Na podporu svojich tvrdení dodatočne predložil doklady, ktoré
práve naopak spochybňujú ním uvádzané fakty, t.j. že ide o tú istú osobu, ako žalobca, čím sa jeho
výpoveď stáva nedôveryhodnou. Považujú za potrebné ďalej uviesť, že žalobca nebol nikdy členom ani
podporovateľom žiadnej politickej strany, organizácie alebo hnutia. Taktiež nebol nikdy trestne stíhaný
a v krajine pôvodu nemal žiadne problémy s bezpečnostnými alebo inými zložkami štátu. Žalovaný
správny orgán opätovne preskúmal žalobcovu žiadosť o udelenie azylu a skonštatoval, že postupoval
pri rozhodovaní o udelení, resp. o neudelení azylu vecne správne, pričom vychádzal najmä z výpovede
menovaného a zo všeobecne zistených objektívnych skutočností. Podľa názoru žalovaného nedošlo v
tomto smere v prvostupňovom správnom konaní k žiadnemu pochybeniu zo strany migračného úradu,
nakoľko menovanému ako aj jeho právnej zástupkyni bolo umožnené, aby uviedli všetko, čo považujú
za dôvody jeho odchodu z krajiny pôvodu, o čom bol žalobca aj riadne poučený.

20. Právna zástupkyňa žalobcu nežiadala o nariadenie pojednávania a žalovaný správny orgán súhlasil
s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.

III. Právny názor správneho súdu

21. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a
administratívneho vyhostenia (§ 206 a nasl. SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa



právnych procesných podmienok uvedených v § 206 - § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu žalovaného a preskúmal tak napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach podanej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/
SSP s použitím § 206 ods. 6 SSP), ako aj podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho
súdu (§ 206 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

22. Správny súd sa v prejednávanej veci podrobne oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho
spisu žalovaného, z obsahu ktorého zistil, že žalobca vyhlásením zo dňa 03.10.2018 požiadal o udelenie
azylu. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-210-19/2018-Ž zo dňa
11.12.2018, a to v časti, v ktorej sa žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle rozhodol neudeliť žalobcovi
azyl.

23. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky
uvedené v § 8 alebo § 10.

24. Podľa § 8 zákona o azyle Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,
ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo je v
krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

25. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním je závažné alebo opakované konanie
spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý
postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v:

1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,
2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú
vykonávané diskriminačným spôsobom,
3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,
4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,
5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon
vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,
6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

26. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle, pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia je:
1. štát,
2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho
územia, alebo
3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú
schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.

27. Podľa § 2 písm. f/ zákona o azyle, vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie
1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo
3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia
počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

28. Podľa § 19a ods. 3 písm. e) zákona o azyle ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi,
ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak bola preukázaná všeobecná
dôveryhodnosť žiadateľa.

29. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle Ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania
vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia
o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa
týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.



30. Podľa §19a ods. 6 zákona o azyle pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či
žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty,
ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.

31. K námietkam uvedeným v správnej žalobe žalobcu správny súd právne uzatvára:

32. Konanie o udelenie azylu je na území Slovenskej republiky upravené v zákone o azyle. Inštitút azylu
nepokrýva celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd žiadateľa o udelenie azylu v krajine pôvodu
a aplikuje sa iba v obmedzenom rozsahu, t.j. len z dôvodov, ktoré sú uvedené v zákone o azyle (rasa,
náboženské alebo národnostné dôvody, zastávanie politických názorov, uplatňovanie politických práv a
slobôd, príslušnosť k sociálnej skupine). Azylom je chránená iba najvlastnejšia existencia žiadateľa o
udelenie azylu, pričom udelenie azylu je objektívne viazané na existenciu prenasledovania v zmysle §
2 písm. d) zákona o azyle alebo jeho hrozby. Žiadateľ o udelenie azylu musí mať opodstatnené obavy z
prenasledovania v dobe podania žiadosti, ktorej podanie by malo nasledovať bezprostredne po odchode
z krajiny pôvodu.

33. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol o
neudelení azylu žalobcu ako žiadateľovi, nakoľko nespĺňa podmienky uvedené v § 8 a § 10 zákona o
azyle, konkrétne že nebol vystavený objektívne žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych, resp.
neštátnych zložiek z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania
určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, respektíve nepreukázalo sa,
že by v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako to vyplýva zo zákona
o azyle, respektíve zo Ženevského dohovoru.

34. Zásadnou pre posúdenie splnenia podmienok pre udelenie azylu u žalobcu je teda otázka existencie,
resp. neexistencie prenasledovania žalobcu v krajine pôvodu a to v tom zmysle ako ho definuje citované
ustanovenie § 2 písm. d) v kontexte § 19a zákona o azyle.

35. Preukazovanie existencie opodstatnených obáv z prenasledovania tak ako ich definuje § 8 zákona
o azyle, je predmetom dokazovania správneho orgánu, ktorý musí vyhodnotiť všetky relevantné
skutočnosti, aby objektívne zistil skutočný stav vecí. V zmysle zásady regulovanej v § 19a ods. 3 písm.
e) zákona o azyle, žiadateľ o azyl nemusí predložiť dôkazy o všetkých svojich tvrdeniach a vyhláseniach,
ak bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. Ak však v konaní predloží dôkazy o svojich
tvrdeniach, ktoré sú v rozpore s jeho skorším tvrdením, resp. vyhlásením, je nutné takýto stav považovať
za neunesenie dôkazného bremena zo strany žiadateľa o azyl a následne to môže mať vplyv na celkový
výsledok konania o azyle.

36. Vo vyššie naznačenom kontexte správny súd posudzoval aj správnu žalobu a v nej obsiahnuté
žalobné dôvody. V súvislosti s prvým žalobným bodom, t.j. že správny orgán nesprávne právne posúdil
opodstatnené obavy žalobcu z prenasledovania a nedostatočne odôvodnil rozhodnutie, je potrebné
uviesť, že právna zástupkyňa žalobcu síce v žalobe rozpísala a citovala relevantné pramene práva
a informácií, avšak nijako nevyargumentovala prečo mal žalobca v kontexte § 8 zákona o azyle
opodstatnené obavy pred prenasledovaním zo strany Talibanu. Jediným argumentom, ktorý vyplýva zo
správnej žaloby bola príslušnosť žalobcu k J. J.. Ako vyplýva z vyššie uvádzaných bodov rozsudku,
táto spojitosť bola správnym orgánom vyhodnotená ako nepravdivá, pretože žalobcova výpoveď sa
nezhoduje s predloženými dôkazmi. Ako uviedol správny orgán (pozri bod 12. rozsudku), tieto doložené
dôkazy nemožno hodnotiť ako preukázanie pravdivosti menovaného tvrdení o jeho účasti v J. v
Afganistane. Uvedený právny názor správneho orgánu je aj v súlade s administratívnym spisom, kde
na č.l. 48, bod. 12 uvádza, že do J. prvý krát vstúpil ako XX D.. Z predložených dôkazov (Fotokópia
identifikačnej karty „J. M. J.“ č. XXXA-X-XXXX na meno L. P., ktorá mala byť vydaná žiadateľovi po jeho
nástupe do J.) vyplýva, že v čase vydania identifikačnej karty „J. M. J.“ mal vzhľadom na uvádzaný vek
narodenia (XX.XX.XXXX) len XX D.. Taktiež pravdivosti tvrdení žalobcu nesvedčí ani meno uvedené na
identifikačnej karte, ktoré nie je totožné s menom žalobcu. Z takto zisteného skutkového stavu správny
orgán správne vyhodnotil otázku prenasledovania žalobcu v kontexte § 8 a § 19 ods. 3 písm. c) zákona
o azyle.

37. Podobne správny súd hodnotil aj druhú žalobnú námietku, t.j. že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný
za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnym spisom, alebo v



ňom nemá oporu. V tejto časti možno súhlasiť so správnym postupom žalovaného, že pri rozhodovaní
vychádzal predovšetkým z tvrdení, ktoré v pohovore zo dňa 18.10.2018 uviedol samotný žalobca, ako
aj zo všeobecne dostupných informácií o krajine jeho pôvodu. Aj keď vo vyjadrení právnej zástupkyne
žalobcu sa uvádza, že žalobcovi hrozí nebezpečenstvo zo strany príslušníkov Talibanu aj kvôli tomu, že
žalobcov brat pracoval u polície, táto výpoveď bez ďalšieho, vzhľadom na preukázanú nedôveryhodnosť
žalobcu v konaní, nemôže spôsobiť zmenu ustáleného skutkového stavu počas administratívneho
konania. Navyše, ako správne uvádza žalovaný, žalobca sa o tejto skutočnosti v pohovore vôbec
nezmienil, pričom bol vyslovene upozornený, že ma vypovedať pravdivo a uviesť všetky údaje týkajúce
sa jeho žiadosti o udelenie azylu. Táto skutočnosť len dopĺňa celistvú charakteristiku žalobcu pre účely
konania o udelení azylu.

38. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré
uviedol žalobca, resp. jeho zástupca v rámci konania o jeho žiadosti o udelenie azylu. Žalobné
dôvody, ktorými žalobca spochybňoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd
nepovažuje za dôvodné. Správny súd má za to, že žalovaný rozhodol o žiadosti žalovaného na základe
náležite zisteného skutkového stavu, keď žalobca nesplnil podmienky pre udelenie azylu v zmysle § 8
a § 10 zákona o azyle. Zároveň však žalovaný postupoval správne, keď priznal žalobcovi doplnkovú
ochranu v zmysle § 13a zákona o azyle.

39. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32
zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v priebehu
konania o jeho žiadosti o udelenie azylu uviedol. Zo zákonnej úpravy nemožno vyvodiť povinnosť,
aby si žalovaný domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žalobcom neuplatnené a
následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Správny súd mal za to, že žalovaný
pri zisťovaní skutkového stavu postupoval dôsledne, starostlivo, obstaral dostatok informácii o krajine
pôvodu žalobcu, jeho tvrdenia následne s týmito informáciami porovnal a mohol tak učiniť objektívny
a správny záver.

40. K žalobnému dôvodu ohľadne nesprávneho právneho posúdenia v zmysle § 191 ods. 1 písm. c)
SSP správny súd konštatuje, že účelom azylu je poskytnúť ochranu tomu, kto je prenasledovaný za
uplatňovanie politických práv a slobôd alebo cíti oprávnenú (odôvodnenú) obavu z prenasledovania z
dôvodov v zákone vymedzených. Aby mohla byť poskytnutá právna ochrana vo veci azylu, musí byť
preukázané že je nositeľom určitého či už politického, náboženského a podobne, pre ktoré je v krajine,
ktorej je občanom, reálne prenasledovaný, alebo je prenasledovaný z dôvodov príslušnosti k jasne
vymedzenej sociálnej skupine, resp. má dôvodnú obavu, že by k takému prenasledovaniu mohlo v jeho
prípade dôjsť. Správny súd je však toho názoru, že v predmetnej veci k naplneniu vyššie uvedeného
nedošlo.

41. Z týchto dôvodov súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu vo veci azylu
podľa § 219 Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc za to, že táto vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti nie je dôvodná.

42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že
účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému
žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).



Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.