Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/229/2012 z 28. 5. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 28. mája 2013, sp. zn. 17Co/229/2012, ECLI:SK:KSTN:2013:3111204851.1 Krajský súd Trenčín | 17Co/229/2012 | ECLI:SK:KSTN:2013:3111204851.1 | 2013-05-28 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 566 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6aa0cbcc-7017-4c7f-b603-9f5469228587 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3111204851.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/229/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111204851
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3111204851.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň
JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci žalobcu V. E. a.s., so sídlom v R.,
Panenská č. 7, IČO: 35 787 783, právne zastúpený JUDr. Marekom Czompolym, advokátom so sídlom v
Bratislave, Ventúrska č. 16 proti žalovanému C. G., naposledy bytom F., V. č. 8, zastúpený opatrovníčkou
Janou Maliníkovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Považská Bystrica, o zaplatenie 509,66 eur
s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. apríla
2012, č.k. 19C/136/2011-71, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
istiny 509,66 eur, z toho 317,06 eur z titulu dlžných mesačných splátok úveru a 192,61 eur z titulu
zvyšnej dlžnej úverovej istiny, vrátane úroku z omeškania 9% ročne z uvedenej sumy od 01.08.2009.
Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 2 zák.č. 258/2001 Z.z., kedy z
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému na základe jeho žiadosti
možnosť vyčerpania finančných prostriedkov 1.301,43 eur a žalovaný mu vrátil 1.515,- eur. Medzi
žalobcom a žalovaným vznikol dvojstranný záväzkovo právny vzťah, podľa ktorého žalobcovi vznikla
povinnosť žalovanému úver a žalovanému povinnosť vrátiť ho. V tomto konkrétnom prípade žalobca
ako dodávateľ zmluvné podmienky úveru so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával a
teda nemajú charakter individuálne dojednaných podmienok. Súd sa nestotožnil so závermi žalobcu,
že čiastku ktorú žalovaný zaplatiť bolo potrebné započítať na dohodnuté úroky a zmluvnú pokutu a
nie na riadne splátky. Podľa zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru žalobca použije splátku na
úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa sadzobníka poplatkov
platného v deň čerpania úveru a splátku príslušnej časti úverovej istiny. Uvedené ustanovenie zmluvy
dáva dodávateľovi úveru možnosť použiť splátku aj na iný účel ako na splatenie istiny a to bez ohľadu
na vôľu žalovaného, ktorý nemal nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť. Použitie splátky
na iný účel ako určil spotrebiteľ môže tak pre bežného spotrebiteľa mať za následok, že spotrebiteľ
v dobrej viere plní svoj dlh, tento sa však reálne neznižuje a to všetko bez toho, aby to spotrebiteľ
mohol ovplyvniť. Uvedené ustanovenia zmluvy má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa
a dlžníka v otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa. Tento vždy prítomný záujem ochrany slabšej zmluvnej
strany vyjadril zákonodarca s účinnosťou od 01.01.2008 aj v ust. § 566 ods. 2 OZ. Veriteľ je povinný prijať
aj čiastočné plnenia, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky. Občiansky zákonník v znení
účinnom v čase vzniku zmluvy síce explicitne neupravoval účel plnenia dlhu pri odklone od dohodnutého
splátkového kalendára. Doplnenie ust. § 566 ods. 2 o favorizáciu vôle dlžníka bolo vykonané až po vzniku



zmluvy s účinnosťou od 01.01.2008. Otázka aký účel platby účel platby sa má rešpektovať je pritom
kľúčová, pretože od jej zodpovedania závisí aj záver, či istina úveru bola splnená. Preto mal súd za to,
že pokiaľ žalovaný plnil peňažný záväzok čiastočnými úhradami, mal žalobca jeho jednotlivé čiastočné
úhrady započítať na istinu, t.j. na jednotlivé dohodnuté splátky, nakoľko žalovaný pri ich plnení neurčil
inak a nemal ním celkovo uhradenú sumu použiť na úhradu dohodnutých úrokov, zmluvných pokút,
poplatkov a časti úverovej istiny. Vzhľadom na to mal súd za to, že žalovaný uhradil dlh v celom rozsahu
a neostal žalobcovi nič dlžný, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že súd považoval za neprijateľnú
aj podmienku 8% úroku z každej dohodnutej splátky, s úhradou ktorej sa mesačne dostal žalovaný do
omeškania. Keďže k uzavretiu zmluvy došlo dňa 10.08.2006 bolo potrebné vychádzať vtedy platného
znenia § 23 ods. 1 vloženého do zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/92 Zb. novelou č. 616/2004 Z.z.,
z ktorého vyplývalo, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ zmluvu podstatným spôsobom neovplyvňuje. Zmluva
uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v danej veci má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože jej
obsah žalovaný nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť. Preto následne v zmysle § 23 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa platného v čase rozhodnom na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka sa použijú ustanovenia tohto predpisu. Preto sa súd zaoberal aj tým, či zmluva
uzavretá medzi žalobcom a žalovaným neobsahovala neprijateľné podmienky. V danom prípade takáto
zmluva obsahovala neprijateľnú podmienku a to v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty, ktorá predstavuje
8% mesačný úrok z každej omeškanej splátky a preto v tejto časti bolo potrebné aplikovať § 544 ods.
1, 2 OZ, podľa ktorého ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti vznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať písomne a v dojednaní musí byť
určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Zmluvnou pokutou v zmysle § 544 OZ sa rozumie
postih dlžníka v prípade porušenia zmluvnej povinnosti. Hoci Občiansky zákonník neurčuje maximálnu
výšku zmluvnej pokuty, zmluvné strany by mali dojednať primeranú výšku, ktorá by mala zodpovedať
významu a hodnote zabezpečovaného záväzku. Výška zmluvnej pokuty by sa preto nemala priečiť
dobrým mravom a v zmysle § 3 OZ. Zmluvná pokuta 8% nie per annum, ale už po 30 dňoch a to popri
úrokoch z omeškania je neprijateľná, a preto absolútne neplatná v zmysle § 53 ods. 5 OZ. Dohodu o
zmluvnej pokute v uvedenej výške bolo potrebné považovať za neplatný právny úkon, pretože dohodnutá
výška pokuty sa prieči dobrým mravom. Z hľadiska spotrebiteľského práva sa jedná o neprimeranú
podmienku. Neplatnú zmluvnú pokutu nie je možné moderovať a preto súd žalobu zamietol. O trovách
konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý mal za to, že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj to, že vec nesprávne právne
posúdil. Poukázal na znenie § 497 zák.č. 513/91 Zb., z ktorého vyplýva, že žalovaný bol povinný
uhradiť aj úroky a preto je logické, že žalobca použil každú vykonanú úhradu zo strany žalovaného,
jednak na splatenie časti istiny a súčasne aj na splatenie časti úroku. Poukázal tiež na bod IV.-3.-1.
všeobecných úverových podmienok, s ktorými bol žalovaný riadne oboznámený. Žalobca bol oprávnený
účtovať čiastkové úhrady žalovaného najprv na úhradu úrokov, poplatkov a zvyšok splátky použiť na
úhradu istiny. Celkový dlh žalovaného aj napriek jeho úhradám vo výške 1.515,01 eur po úhrade časti
poplatkov a zmluvných pokút predstavuje sume 509,66 eur. Žalobca poukazoval tiež na tú skutočnosť, že
požaduje úroky z omeškania len odo dňa splatnosti poslednej dohodnutej splátky. Žalobca tiež v súlade
so všeobecnými podmienkami a sadzobníkom účtoval zmluvnú pokutu za omeškanie, poplatok za vstup
pohľadávky do vymáhania, poplatok za vyhotovenie a zaslanie upomienky. Žalobca tiež poukazuje na
to, že dohodnutá zmluvná pokuta ako aj ostatné poplatky neboli neprimerane vysoké a boli účtované v
súlade so zmluvou a sadzobníkom poplatkov. Žalobca sa preto nemôže stotožniť s rozhodnutím súdu,
ktorý ich žalobe v celom rozsahu nevyhovel a je toho názoru, že súd mal správne priznať žalobcovi
uplatnený nárok v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania a právneho zastúpenia.
Žiadal preto v konečnom dôsledku, aby krajský súd ako súd odvolací napadnuté rozhodnutie súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.



Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2
O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu
prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

V danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní
ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže žalobca má podľa výpisu z obchodného registra
v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že sa jedná o
vopred pripravenú formulárovú typovú zmluvu žalobcom, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne
ovplyvniť.

Odvolací súd sa preto plne stotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa, že žalobca si neoprávnene
účtoval plnenia na strane žalovaného vrátane sankcií jednotlivých poplatkov na úroky, poplatky a
príslušenstvo s tým, že ustanovenie zmluvy vedúce k opísanému stavu je v neprospech spotrebiteľa
pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané s tým, že pokiaľ žalovaný mal plniť svoj peňažný záväzok
čiastočnými úhradami, žalobca mal jednotlivé úhrady započítavať v prvom rade na istinu.

V náväznosti na túto skutočnosť je nutné zdôrazniť, že ustanovenie, ktoré upravuje možnosť žalobcu
účtovať si zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej splátky, s úhradou ktorej žalovaný dostal do
omeškania viac ako o 30 dní, súd považoval správne za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle
§ 53 ods. 1 OZ, keďže zmluvná pokuta v tomto prípade je jednostranná, zaťažuje len žalovaného
spotrebiteľa. Dojednanie o jednostrannej zmluvnej pokute podľa § 544 OZ uzavretej medzi dodávateľom
a spotrebiteľom, ktorá má podobu štandardnej formulárovej zmluvy typickej tým, že sa uzatvára vo
viacerých prípadoch bez možnosti spotrebiteľa zmeniť jej obsah vzhľadom na formulárovú predtlač
dodávateľa, je nepochybne zhoršenie zmluvného postavenia spotrebiteľa ako dlžníka. Spotrebiteľ je v
danom prípade slabšou zmluvnou stranou, ktorý v snahe získať úver spravidla náležite nevyhodnotí
rozsiahle zmluvné podmienky pripravené dodávateľom v časovom predstihu a navyše písané veľmi
malým písmom. Takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tento výklad obsahu spotrebiteľskej zmluvy je v súlade
s § 54 ods. 2 OZ, keďže je priaznivejší pre spotrebiteľa a to zmluvná podmienka obsiahnutá
vo formulárových všeobecných podmienkach spôsobuje menej priaznivejšie postavenie žalovaného
spotrebiteľa, ktorého omeškania s úhradou je sankciované aj povinnosťou zaplatiť úrok z omeškania.
Dojednanie zmluvnej pokuty vo výšky 8% z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania
a v konečnom dôsledku zvyšuje výšku sankcie, ktorú je dlžník povinný v dôsledku porušenia tej istej
povinnosti zaplatiť a tým je zmarený účel úpravy výšky úrokov z omeškania zakotvených v ust. § 517 ods.
1, 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády 87/95 Z.z.. Zmluvná podmienka o nároku žalobcu na zmluvnú
pokutu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a preto ju správne súd prvého stupňa považoval za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka
je neprijateľná ako celok (§ 53 ods. 5 OZ).

Vo zvyšku ako bolo vyššie uvedené odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na vecne správne
odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
a úspešnému žalovanému v odvolacom konaní ich náhrada priznaná nebola, nakoľko tento si žiadne
trovy odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania nevplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .