Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6CoE/29/2019 z 26. 8. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. augusta 2019, sp. zn. 6CoE/29/2019, ECLI:SK:KSPO:2019:8318203363.1
Krajský súd Prešov | 6CoE/29/2019 | ECLI:SK:KSPO:2019:8318203363.1 | 2019-08-26 | Uznesenie
Citované ustanovenia: CSP, EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fef8782a-12b6-4568-83dc-6b2cb7d6f80f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8318203363.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoE/29/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318203363
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8318203363.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.
Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa - O. proti
povinnému: K., o vymoženie 630,05 Eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu
Okresného súdu Humenné č.k. 15Er/1269/2002-12 zo dňa 10.09.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa uznesenie vo výroku II.

II. Účastníkom a súdnemu exekútorovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
„I. Exekúciu vyhlasuje  za     n e p r í p u s t n ú     a exekúciu  z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie  n e p r i z n á v a .“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 18 ods. 1, § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 161, § 61,
§ 64 Civilného sporového poriadku, § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

3. V odôvodnení okrem iného uviedol, že z obchodného registra vyplýva, že v priebehu exekúcie
došlo dňa 12.07.2005 k zániku povinného výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu,
čím povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Nedostatok spôsobilosti je takým nedostatkom
konania, ktorý nie je možné odstrániť a preto súd exekúciu v predmetnej právnej veci vyhlásil za
neprípustnú a zastavil.

4. Vo vzťahu k trovám súdneho exekútora poukázal na ust. § 196, § 200 ods. 1 a 5, § 243j, § 57 ods.
4 Exekučného poriadku. Uviedol, že nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, nakoľko
súdny exekútor nepostupoval v súlade so zákonom a nepredložil súdu vec na zastavenie exekúcie podľa
57 ods. 4 Exekučného poriadku. Vec na rozhodnutie predložil po takmer 13 rokoch po zániku povinného.

5. Proti uzneseniu, a to proti výroku o trovách exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
súdny exekútor. Namietal, že ako súdny exekútor prevzal vec dňa 06.04.2018 po neb. B.. W.. Exekúciu
prevzal ako živú vec. V exekúcii teda riadne pokračoval a vykonanou lustráciou zistil, že povinný zanikol.
Preto podal návrh na zastavenie. Vzhľadom na vykonaný úkon v exekúcii mu patrí odmena. Súd mohol
zastaviť exekúciu aj ex offo. Navrhol uznesenie v napadnutom rozsahu zrušiť a priznať mu trovy exekúcie
v sume 42,63 Eur.

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo  v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a, § 243h



Exekučného poriadku a § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru,
že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné.

7. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

8. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa
exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade
so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31.
marca 2017.

9. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po
tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné
zastavenie exekúcie.

10. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, povinný zanikol výmazom z obchodného registra dňa
12.07.2005, pričom zánik povinného bez právneho nástupcu má za následok nemožnosť pokračovať v
exekúcii, keďže niet subjektu, voči ktorému by mohla byť exekúcia vedená.

11. Pôvodný súdny exekútor B.. W., Exekútorský úrad I. túto skutočnosť súdu prvej inštancie neoznámil,
pričom ako exekútor v predmetnej veci figuroval do 18.03.2018. V  roku 2018 nástupca pôvodného
exekútora - B.. Z., Exekútorský úrad Z. nad E. podal súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu
zániku povinného.

12. Konanie súdneho exekútora, ktorý ani po niekoľkých rokoch nezistí, že povinný subjekt zanikol (a
teda je zrejmé, že počas tohto obdobia nevykonal úkony potrebné pre riadne, hospodárne vedenie
exekúcie) nemožno považovať za postup v súlade so zákonom, postup v súlade s ust. § 57 ods. 4
Exekučného poriadku. V tomto smere neobstojí obrana B.. Z. (nového súdneho exekútora) poukazujúca
na skutočnosť, že je nástupcom pôvodného súdneho exekútora, pričom po prevzatí veci vykonal
lustráciu povinného a podal podnet na zastavenie exekúcie. Odvolací súd konštatuje, že oprávnenému
nemôže byť na ťarchu zmena v osobe súdneho exekútora počas konania. Postup pôvodného exekútora
a jeho nástupcu je nutné vnímať ako jeden celok a je zrejmé, že k oznámeniu skutočností odôvodňujúcich
zastavenie exekúcie došlo až po 13 rokoch od zániku povinného, čo plne odôvodňuje nepriznanie trov
exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 243j Exekučného poriadku. Na margo argumentácie o ex
offo prístupe súdu sa uvádza, že súdny exekútor je zložkou verejnoprávneho procesu, a teda aj naňho
dopadá prvok ex offo  súdnej kontroly.

13. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi a
priori nepredstavuje neprípustný zásah do jeho práv (porovn. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva vo veci č. 23360/08 Karol Mihal proti Slovenskej republike).

14. Za daného stavu odvolací súd uznesenie vo výroku o trovách exekúcie ako vecne správne potvrdil
(§ 387 ods. 1 CSP).

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1
CSP. Súdny exekútor v odvolacom konaní úspešný nebol, nárok na náhradu trov odvolacieho konania
mu nevznikol a oprávnený si trovy odvolacieho konania neuplatnil, žiadne trovy odvolacieho konania mu
z obsahu spisu nevyplývajú. Povinnému ako zaniknutému subjektu trovy odvolacieho konania vzniknúť
nemohli.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).