Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8CoE/378/2014 z 1. 4. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 1. apríla 2015, sp. zn. 8CoE/378/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3510203969.1 Krajský súd Trenčín | 8CoE/378/2014 | ECLI:SK:KSTN:2015:3510203969.1 | 2015-04-01 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, § 45 ods. 1 zákona č. 294/2002 Z. z., § 45 ods. 2 zákona č. 294/2002 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ab74d951-224d-438d-9d63-1c5b5ff40e8c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3510203969.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/378/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3510203969
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3510203969.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Ferratum Slovakia, s.r.o., IČO: 43 770 207, so
sídlom Jakubovo námestie 19, Bratislava, zast. Antovszká, s.r.o., IČO:
36 866 881, so sídlom Žabotova 2/B, Bratislava, proti povinnému: L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom 8.
apríla XX, E., o vymoženie 89,50 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19. júna 2013, č. k. 5Er/504/2010-16, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 52, § 53
ods. 1-5, § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1-3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, ako aj smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Uviedol, že dňa 20.05.2010 bola tamojšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie 89,50 Eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn.: NRS 181/2010 vydaného dňa
16.4.2010. Súd prvého stupňa zistil, že sa vymáha plnenie zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej podľa zák.
č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, uzatvorenej medzi veriteľom,
ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, s predmetom činnosti - poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom (§ 2 písm. b/ cit. zákona) ako dodávateľom, ktorý je
v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku (§ 2 písm. c/ cit. zákona) a spotrebiteľom - fyzickou
osobou, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku
a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania
(§ 2 písm. d/ cit. zákona). Zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným spĺňa charakteristiku
štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich
uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol,
nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. V zmluvných podmienkach
oprávneného v článku 14.4 je obsiahnutá neprijateľná zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka.
Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou
osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Rozhodcovská doložka v predmetnej
veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje spotrebiteľovi
dosiahnuť rozhodovanie sporu inak než v rozhodcovskom konaní. Povinný v danom prípade nemal
možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy, ktorej súčasťou sú zmluvné
podmienky. Povaha zmluvy je adhézna, spotrebiteľ ju mohol prijať ako celok alebo odmietnuť.
Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený a ťažko možno predpokladať, že
si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky
nesie. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti



spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu v tých prípadoch, ak je iniciátorom
konania dodávateľ (oprávnený). Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon
práv a povinností
z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe
rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je
v rozpore s dobrými mravmi. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V tejto súvislosti súd prvého stupňa
považoval za potrebné brať na zreteľ aj povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a
účelu smernice (rozsudok Súdneho dvora vo veci
C-14/83 Sabine von Colson, Elisabeth Kamann v Land Nordrhein- Westfalen) a poukázať na rozsudok
Súdneho dvora vo veci C - 40/08 - Asturcom Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodríguez Nogueira. Z
uvedených dôvodov súd prvého stupňa podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ex offo zamietol žiadosť
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, podľa ktorého je napadnuté rozhodnutie
nesprávne, nakoľko súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil prejednávanú vec, nedostatočne zistil
skutkový stav, pričom súčasne konal nad rámec právomoci, ktorá mu bola pri prejednávaní predmetnej
veci zákonom zverená. Mal za to, že Ex. por. ani zákon o rozhodcovskom konaní neumožňujú
exekučnému súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky. V exekučnom konaní nemôže zaujímať
právne stanoviská a úvahy k výroku exekučného titulu. Súd prvého stupňa nekonal ako exekučný súd.
Konal ako súd vyššej inštancie rozhodujúc o opravnom prostriedku voči rozhodcovskému rozsudku.
Hmotnoprávne meritórne preskúmal platnosť právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským
rozsudkom, ktorého súčasťou bola rozhodcovská doložka. Takýto výklad § 44 ods. 2 Ex. por. a
§ 45 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní je nezákonný a protiústavný.
Splnomocnenie exekučného súdu na posúdenie súladu exekučného titulu so zákonom je potrebné
i podľa odbornej právnej teórie vykladať tak, že exekučný súd je oprávnený posudzovať výlučne
splnenie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 20Cdo 3036/2005, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo 2675/2007,
nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 41/2011 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo
95/2010. Exekučnému súdu nemožno priznať kompetencie spadajúce do pôsobnosti kasačných
orgánov. Aprobovanie postupu súdu prvého stupňa by bolo v priamom rozpore so systémovým
rozlišovaním medzi občianskoprávnym konaním nachádzacím (základným) vrátane opravných konaní
a občianskoprávnym konaním vykonávacím (exekučným). Až do okamihu, kým nebude právoplatný
rozhodcovský rozsudok výrokom rozhodnutia právoplatne zrušený či zmenený, trvá prekážka res
iudicata. V dôsledku postupu súdu sa tak právoplatne judikované právo stalo len právom teoretickým a
iluzórnym, nie praktickým a účinným, čo Ústava SR ani Dohovor o ochrane ľudských práv a základných
slobôd v súlade s judikatúrou ÚS SR (napr. I. ÚS 5/02) a ESĽP (rozsudok zo dňa 19.06.2006 vo veci
Hutten-Czapska v. Poľsko, bod 168) nepripúšťajú. Občianske procesné právo vrátane exekučného práva
má slúžiť na ochranu hmotných práv fyzických a právnických osôb a nie ako nástroj pre znemožnenie
výkonu právoplatne judikovanej pohľadávky, ktorú povinný nikdy nespochybnil. Cieľom procesného
práva nemôže byť poskytnutie ochrany neplatičovi, ktorý si dobrovoľne neplní svoje splatné dlhy.
Existenciu dlhov čo do základu ani čo do výšky pritom povinný nikdy nespochybnil a nevyužil žiadny z
prostriedkov ochrany, ktorý mu právny poriadok poskytuje za účelom bránenia svojich práv, pokiaľ by
chcel tvrdený a dôkazmi predložený nárok spochybniť. Ak by pripustil, že exekučný súd je oprávnený
vecne preskúmavať rozhodcovský rozsudok, znamenalo by to porušenie Ústavou SR a medzinárodnými
dohovormi garantovaného práva na spravodlivý súdny proces. Oprávnenie exekučného súdu skúmať
platnosť rozhodcovskej doložky nemožno vyvodiť ani z judikatúry ESD. Neexistuje judikát ESD, ktorý
by ukladal exekučnému súdu povinnosť bez ďalšieho ex offo posúdiť nekalú povahu podmienky
obsiahnutej v zmluve. Nesprávnym výkladom ustanovení Ex. por. a zákona o rozhodcovskom konaní
súd prvého stupňa porušil právo oprávneného na súdnu ochranu, ktorého integrálnou súčasťou je
v zmysle konštantnej judikatúry ÚS SR aj právo na nútený výkon súdnych rozhodnutí a ostatných
zákonom uznaných exekučných titulov (napr. sp. zn. I. ÚS 5/2000, PL. ÚS 21/2000, II. ÚS 143/2002,
I. ÚS 164 2004, IV. ÚS 292/2004). Vzhľadom na priebeh konania (vrátane úplnej pasivity povinného),
predložené dôkazy, odôvodnenie i výrok rozhodcovského rozsudku nemožno mať pochybnosti o
meritórnej správnosti rozhodcovského rozsudku ani o tom, že všeobecný súd by za daných okolností
rozhodol rovnako. Povinný pred odoslaním súhlasu s poskytnutím pôžičky, bol povinný sa oboznámiť
s VZP oprávneného, ktoré sú v zmysle bodu 1.1 VZP neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke a je



zrejmé, že s nimi vyjadril súhlas, nakoľko mu pôžička bola poskytnutá. Zmluvné strany sa dohodli, že
pokiaľ žalobca podá žalobu o rozhodnutie sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto
vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd
vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu
založená právomoc rozhodcovského súdu. Oprávnený si dohodol s povinným znenie rozhodcovskej
doložky v súlade s § 53 Obč. zákonníka, obsiahnutý vo vete, že touto doložkou nie je dotknuté právo
navrhovateľa predložiť spor na rozhodnutie príslušnému súdu Slovenskej republiky, s čím zmluvné
strany súhlasia. Uvedenou možnosťou povinného obrátiť sa na všeobecný súd bola dodržaná zákonná
povinnosť v zmysle § 53 Obč. zákonníka a nebola tým spôsobená žiadna nerovnováha medzi právami
a povinnosťami dodávateľa a spotrebiteľa (oprávneného a povinného). Povinný mal možnosť podať
žalobu na príslušný všeobecný súd. Je zrejmé, že po začatí konania na príslušnom rozhodcovskom
súde, nie je možné si zvoliť na rozhodovanie sporu všeobecný súd, ale v zmysle Rokovacieho poriadku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Najvyšší rozhodcovský súd a.s. bol povinný
vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobnej odpovedi, mohol podať vzájomnú žalobu a v neposlednom rade
žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Povinný sa nevyjadril k žalobnej odpovedi a nijakým
spôsobom v čase sporu nenamietal uplatnené právo. Dojednaná rozhodcovská doložka neobsahovala
možnosť riešiť spor výlučne v rozhodcovskom konaní, preto má oprávnený za to, že rozhodcovský súd
mal právomoc v predmetnej veci rozhodovať. Poukázal na to, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená v
súlade so zákonom č. 266/2005 Z. z.. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd, ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť z týchto dôvodov:

Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného
poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní z
úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom
(§ 45 ods. 1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b).
Ak súd zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok
vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy,
ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného
poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval
rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý
je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva
medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky
vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou
viazaná (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012, sp. zn. 6Cdo 105/2011).

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, a prípadne aj konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn. 5Cdo
230/2011).

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá



neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012,
sp. zn. 6Cdo 1/2012). Keďže nulitný (z pohľadu práva neúčinný) titul žiadnu prekážku následného
prejednania a tiež rozhodnutia veci všeobecným súdom nepredstavuje, odvolací súd námietku
oprávneného, týkajúcu sa existencie právoplatného rozhodcovského rozsudku a založenia, ním údajnej,
prekážky právoplatne rozsúdenej veci, odmietol.

Odvolací súd považuje právny názor súdu prvého stupňa, ktorý predmetnú Zmluvu o pôžičke,
uzatvorenú medzi právnym oprávneným a povinným považoval za spotrebiteľskú zmluvu podľa
ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
za správny. Uvedená zmluva (bez ohľadu na právnu formu) bola uzatvorená medzi dodávateľom -
oprávneným, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal ako právnická osoba, v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, so spotrebiteľom - povinným, ako fyzickou osobou nepodnikateľom, keď povinný
pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak na vzťah účastníkov aplikoval príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka chrániace spotrebiteľa. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
príslušnom znení sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c) zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd prvého stupňa správne vychádzal z ustanovení §
53 ods. 1 a 4 a § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, s prihliadnutím aj na príslušnú smernicu
Rady 93/13/EHS a zisťoval, či zmluva o pôžičke, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému,
neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri
skúmaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky,
keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech
spotrebiteľa, teda povinného (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy). Rozhodcovskú doložku podľa článku 14.4 zmluvných podmienok, je potrebné vyhodnotiť ako
nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom
v rozhodnom období.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy
účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne konformným
spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q/ Prílohy považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv
v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti je tu potrebné chápať
tak, že podnikateľ, ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy, nesmie zneužívať svoje silnejšie
postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových
zmluvných podmienok a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod tlakom finančnej tiesne,
a tak podnikateľ môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov
na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je
potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky.
Rozhodcovská doložka v danej veci, ktorá je súčasťou zmluvných podmienok nebola individuálne
dojednaná, keď spotrebiteľ (povinný) nemal reálnu možnosť jej obsah ovplyvniť, resp. niektoré z
ustanovení vylúčiť. V danom prípade veriteľ mohol na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec
predložiť na prejednanie a rozhodnutie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd,
ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom
akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste
svojho bydliska. Výber rozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil
znenie rozhodcovskej doložky vo svojich vopred pripravených zmluvných podmienkach. Odvolací súd
zastáva názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť
vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky
začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné
považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú podmienku, a to aj v nadväznosti na
judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C- 168/05).



Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória aj prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a
rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak je
takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011, sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

Odvolací súd tiež nezistil v konaní okresného súdu rozpor s pravidlami, týkajúcimi sa práva na súdnu
a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ani neprípustné nahrádzanie
procesnej pasivity povinného.

Odvolací súd uzatvára, že v danom prípade treba posúdiť rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný
rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku a súd prvého stupňa správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .