Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoE/133/2011 z 11. 6. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 11. júna 2012, sp. zn. 24CoE/133/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2711200560.1 Krajský súd Trnava | 24CoE/133/2011 | ECLI:SK:KSTT:2012:2711200560.1 | 2012-06-11 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5c7445b0-c726-4d01-b1ee-7a8595b683c1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2711200560.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoE/133/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711200560
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anton Jaček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2711200560.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v právnej veci exekúcie v prospech oprávneného: CETELEM SLOVENSKO a.s.,
Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, zastúpeného advokátkou: JUDr. Helena Strachotová, usadený
euroadvokát, Martin, Hviezdoslavova 7, proti povinnému: J. T., bytom F., Y. XXXX/X, vedenej pred
Exekútorským úradom Levice, ČSA 10 - súdny exekútor: JUDr. Roman Fogta, pod sp. zn. EX 575/2011, o
vymoženie 3.206,19 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Skalica č.k. 2Er/120/2011-13 zo dňa 7.2.2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že všeobecné podmienky poskytnutia úveru
v čl. V, bod 13 obsahujú rozhodcovskú doložku, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná
a vyžaduje od spotrebiteľa, aby všetky spory s veriteľom boli rozhodované pred jediným rozhodcom
Stáleho rozhodcovského súdu pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti a.s., so sídlom v Čadci, alebo
rozhodcovského súdu v Bratislave. Prvostupňový súd skonštatoval, že takto formulovaná rozhodcovská
doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Znemožňuje
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým
všeobecným obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Obsah rozhodcovskej
doložky bol dodávateľom vopred pripravený a takto formulovaná doložka je neprijateľná, je neplatná a
nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať. Takéto rozhodnutie je potom nulitné a
ako exekučný titul neúčinné.

Proti tomuto uzneseniu sa včas odvolal oprávnený, nesúhlasil s argumentáciou súdu prvého stupňa,
považoval ju za účelovú, ktorá nemá oporu v zákone. Poukazoval na § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, ktorý za neprijateľnú podmienku považuje také zmluvné ustanovenie, ktoré vyžaduje v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka formulovaná v zmluve takéto náležitosti neobsahuje.
Právomoc všeobecných súdov domáhať sa svojich práv vyplývajúcich z úverovej zmluvy nie je takto
formulovanou doložkou vylúčená. Ochrana práv spotrebiteľa je ďalej zaistená priamo v Zákone o
rozhodcovskom konaní, ktorý umožňuje v prípade spotrebiteľských vecí preskúmanie rozhodcovského
rozsudku všeobecným súdom. Výklad súdu prvého stupňa je celkom za hranicou prípustného výkladu
a prekračuje neprimeraným spôsobom jeho medze. Takýto výklad de facto by vylučoval akúkoľvek
možnosť prejednať spory v spotrebiteľských veciach pred rozhodcovským súdom, pričom toto cieľom
právnej úpravy podľa názoru oprávneného evidentne nebolo. Oprávnený navrhol rozhodnutie súdu
prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.



Krajský súd v Trnave ako odvolací súd príslušný na prejednanie odvolania (§ 10 ods. 1 O.s.p. a § 3 ods. 2
zák. č. 371/04 Z.z.), po zistení, že odvolanie podal účastník konania - oprávnený (§ 201 O.s.p. a § 37 ods.
1 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 202
O.s.p.), v zákonom stanovenej lehote 15 dní (§ 204 O.s.p.), ktoré má všetky náležitosti odvolania (§ 205
O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), nenariaďoval na prejednanie odvolania pojednávanie, lebo odvolanie
smerovalo proti uzneseniu (§ 214 O.s.p.), oboznámil sa s návrhom, žiadosťou súdneho exekútora,
obsahom spisu, napadnutým rozhodnutím, odvolaním oprávneného a prišiel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa je vecne správne a preto je potrebné toto rozhodnutie potvrdiť (§ 219 O.s.p.) a to
z nasledovných dôvodov.

Odvolanie oprávneného posudzoval odvolací súd podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ako vyplýva z odvolania oprávneného jediným dôvodom odvolania bol nesúhlas s právnym posúdením
rozhodcovskej doložky, ktorá je uvedená na rube žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo
všeobecných podmienkach oprávneného v kapitole č. 5 záverečné ustanovenia pod ods. 13 a znie:

„Táto zmluva, ponuka služieb klientovi a riešenie sporov sa riadi právnym poriadkom Slovenskej
republiky. Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy, vrátane sporov o
platnosť, výklad alebo zánik zmluvy, sa budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred jediným
rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu pri komerčnej rozhodcovskej spoločnosti, a.s., so sídlom v
Čadci, Nábrežná 1293 (zriadenie uverejnené v Obchodnom vestníku č. 45/2008) alebo Rozhodcovského
súdu v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Venturská 14 (zriadenie uverejnené v Obchodnom vestníku č.
89/2005). Týmto nie je dotknuté právo navrhovateľa obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný
súd Slovenskej republiky. Účastník, proti ktorému návrh smeruje, berie túto skutočnosť na vedomie a
súhlasí s ňou bez výhrad.

Takto formulovaná doložka jednoznačne dáva možnosť na výber obom zúčastneným stranám sa
rozhodnúť pred Stálym rozhodcovským súdom pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti a.s., so sídlom
v Čadci alebo rozhodcovským súdom v Bratislave, pričom právo obrátiť sa na všeobecný súd je
umožnené len navrhovateľovi, resp. rozhodcovská doložka presne uvádza, že týmto nie je dotknuté
právo navrhovateľa obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný súd, čím de facto vylučuje z
tohto práva odporcu.

Zmluva o poskytnutí úveru bola uzavretá medzi účastníkmi dňa 19.8.2009, t.j. za účinnosti § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka.

S účinnosťou od 1.1.2008 novelou vykonanou zák. č. 568/2007 Z.z. boli citované ustanovenia
Občianskeho zákonníka novelizované nasledovne:

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa („ďalej len neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2
tohto ustanovenia za individuálne dojednané zmluvné podmienky sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa
ods. 3 tohto ustanovenia ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. V ods. 4 potom zákonodarca
demonštratívne vymenúva ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú neprijateľnými podmienkami.
Výpočet táto novelizácia doplnila o písm. r) v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej



doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa ods.
5 tohto ustanovenia neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa
dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu cieľom úpravy je umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde
uplatní svoje právo.

Z cit. ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá
vyvoláva nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán zo spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľná.
Neprijateľnou sa stáva vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

Článok 1 písm. q) prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 účinnej od 21.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá predstavuje interpretačné pravidlo, za neprijateľnú
zmluvnú podmienku odporúča aj „zmluvnú podmienku neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom, alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane“. Smernica ako právny akt orgánov
Európskej únie na rozdiel od Nariadenia pritom nemá priamu právnu záväznosť, ale všeobecne sa
vyžaduje, aby výklad vnútroštátneho práva bol eurokonformný, teda aby súd vykladal vnútroštátne normy
vo svetle európskych smerníc a to i v tom období, keď ich zásady neboli ešte do vnútroštátnych noriem
inkorporované.

ESĽP v rozsudku z 27.6.2000 vo veci navrhovateľa Océano Grupo Editorial SA nariadil, že národný súd
je povinný počas použitia ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu
než uvedená smernica (93/13/EHS o neprimeraných nečestných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách) interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle presného znenia a účelu smernice. Požiadavka
o výklad v zhode so smernicou žiada národný súd zvlášť podporiť výklad, ktorý by na jeho vlastný návrh
nepovolil jurisdikciu naň delegovanú na základe neprimeranej, nečestnej podmienky.

Súdny dvor Európskej únie vo veci „C40/08 Asturcom Telecomunicationes SL proti Cristina
Rodrigeuez Nougueira“ označil za neprijateľnú zmluvnú podmienku tiež neprijateľné (vzdialené) miesto
rozhodcovského konania, ktoré môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práv.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ako veľakrát i v tomto
prípade je rozhodcovská zmluva vyjadrená iba v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
zmluvnými podmienkami v zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je ale význam
rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok
z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo
štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia
spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je
dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou
je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Okrem toho táto doložka nebola dojednaná
v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami vo formulárovej zmluve ani nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému konaniu.

V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011 z 24.2.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil
názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná
a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom,
resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ za



použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za
svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa
nedošlo.

Vo svetle vyššie uvedenej argumentácie odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom bol toho názoru,
že zmluvná podmienka dojednaná účastníkmi v podobe rozhodcovskej doložky je neprijateľná.

Keďže predmetná rozhodcovská doložka, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka i § 39 OZ v spojení s § 23a
zák. č. 634/2001 Z.z. je neplatná a keďže potom medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá
rozhodcovská zmluva v zmysle § 3 a nasledujúcich zák. č. 244/2002 Z.z., nebola ani založená právomoc
rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol
predložený ako exekučný titul je preto právne neúčinný nulitný, neschopný vyvolať právne následky.
Exekučný titul je teda v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho boli splnené podmienky § 44 ods. 2
Exekučného poriadku pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v celosti.

Obdobne NS SR v rozsudku 3Cdo 146/2011 uzavrel, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie za exekučný titul označil rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom, na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa,
ktorým žiadosť o udelenie poverenia v celom rozsahu zamietol, ako vo výroku vecne správne, s použitím
ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.