Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 30S/9/2019 z 30. 9. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 30. septembra 2019, sp. zn. 30S/9/2019, ECLI:SK:KSZA:2019:5019200016.2 Krajský súd Žilina | 30S/9/2019 | ECLI:SK:KSZA:2019:5019200016.2 | 2019-09-30 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c00fb92a-4072-419f-b30f-e38b33f7336c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5019200016.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/9/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200016
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5019200016.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci
žalobcu: Mária Pastvová, nar. XX.XX.XXXX, bytom D. F. č. XXX, A., IČO: 41 070 780, právne
zastúpený Advokátskou kanceláriou RYBÁR advokát s.r.o., so sídlom Andreja Kmeťa č. 11, Žilina, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo: 101986206/2018 zo dňa 08.10.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca, ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím číslo:
101127387/2018 zo dňa 08.06.2018 vyrubil daňovému subjektu Mária Pastvová rozdiel dane v sume
1 333,34 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2013. Daň vyrubená daňovým
priznaním doručeným 24.07.2013 bola 1 211,67 €, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní
2 545,01 € a rozdiel dane 1 333,34 €. V odôvodnení správca dane uviedol, že zistil nezrovnalosti pri
uplatnení si nároku na odpočítanie dane z odberateľských faktúr a pokladničných dokladov o zaplatení
vystavených z elektronických registračných pokladníc (ďalej ERP) za nákup tovaru od dodávateľa
TABOO Slovakia, s.r.o., Štúrovo a BAĎURA - J s.r.o., Tonkovce. Vo vzťahu k dodávateľovi TABOO
Slovakia, s.r.o. zistil, že daňový subjekt si uplatnil nárok na odpočítanie dane z došlých faktúr uvedených
v zozname v rozhodnutí, základ dane v sume 2 984,50 €, DPH 596,90 € za nákup tovaru pulóvre,
svetre, deka, plachta, podprsenky, nohavičky, šál, mikiny, tričko... Pokladničné doklady o zaplatení od
tohto dodávateľa boli s uvedeným daňovým kódom pokladnice na pokladničnom doklade (ERP
DKP) 6512022313084001. Konateľ dodávateľa Zoltán Botka na výzvu správcu dane v jeho písomnej
odpovedi uviedol, že je jediným konateľom a spoločníkom a občanom Maďarskej republiky. Prehlásil,
že Máriu Pastvovú nepozná, nikdy sa s ňou nestretol, nekomunikoval, neobchodoval, ani žiadne faktúry
neboli na jej meno vystavené. Správca dane zistil, že na daňovom úrade má spoločnosť k evidencii
tržieb z predaja tovaru evidované dve ERP, a to s pridelenými DKP, ktoré sa nezhodujú s DKP uvedeným
na pokladničných dokladoch predložených v daňovej kontrole daňovým subjektom. Samotný daňový
subjekt sa vyjadril k obchodovaniu s touto spoločnosťou tak, že od nej nakupoval tovar v skladoch u
Číňanov na Vajnorskej ulici v Bratislave so všeobecnými informáciami, pričom správcovi dane nepodal
žiadne bližšie doplňujúce informácie o vzájomnej obchodnej spolupráci s uvedenou spoločnosťou.
Ďalej si daňový subjekt uplatnil nárok na odpočítanie dane z došlých faktúr uvedených v zozname
v rozhodnutí od dodávateľa BAĎURA - J s.r.o., Tonkovce č. 446, Nový Život, so základom dane 3
682,16 €, DPH 736,44 €. Predložil pokladničné doklady o zaplatení od tejto spoločnosti s ERP DKP
1002022565468. Faktúry boli za nákup tovaru pulóver, podprsenky, nohavičky, slipy, bunda, mikiny,



nohavice, blúzka, šaty... Na výzvu správcu dane dodávateľ nereagoval a zásielka sa vrátila späť
neprevzatá s označením „adresát neznámy“. Správca dane zistil, že táto spoločnosť v roku 2013
mala konateľa Ondreja Horvátha, Q. M., W. č. XXX od 25.05.2010. Bývalým konateľom bol Jozef
Baďura, U. č. XXXX/XX, D. Y.. Spoločnosť na daňovom úrade neevidovala žiadnu ERP, ERP s číslom
DKP 1002022565468 uvedeným na pokladničných dokladoch predložených v daňovej kontrole nie je
registrovaná. Spoločnosť naposledy podala daňové priznanie na dani z príjmu právnických osôb za
rok 2009 a na DPH za 4. štvrťrok 2009 a z úradnej moci bola zrušená registrácia na DPH 11.07.2013.
Miestnym zisťovaním Daňového úradu Trnava na obecnom úrade sa zistilo, že na adrese W. XXX žije 26
osôb. Predvolaný K. F. v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 19.11.2015 vypovedal, že nemá žiadny
vzťah k tejto spoločnosti a nemôže predložiť žiadne doklady za rok 2013, nakoľko nikdy za spoločnosť
BAĎURA - J s.r.o. nekonal. Na základe výzvy správcu dane sa daňový subjekt Mária Pastvová k
obchodovaniu s touto spoločnosťou konkrétne nevyjadril. Na ústnom pojednávaní dňa 31.03.2017 sa
vyjadril k tejto spoločnosti v takom istom znení odpovede, ako je uvedená k spoločnosti TABOO alebo
aj Meroware, nakoľko nákup a predaj tovaru prebiehal za rovnakých okolností.
Daň z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr od spoločnosti TABOO Slovakia, s.r.o. odpočítaná vo
výške 596,90 € a od spoločnosti BAĎURA - J s.r.o. vo výške 736,44 € bola odpočítaná neoprávnene. Vo
vyrubovacom konaní daňový subjekt navrhol vypočuť svedkov - konateľov dodávateľských spoločností
prípadne ich zamestnancov, ale neuviedol konkrétne mená osôb, ktoré žiada vypočuť. Tiež požiadal
o vypočutie T. R., manžela J. R. a P. O., externej účtovníčky daňového subjektu a o doloženie
dokladu knihy jázd od automobilu, ktorý používal k podnikateľskej činnosti. Uvedené výsluchy, ktoré
boli zrealizované, neprispeli k preukázaniu reálnosti dodávok od vyššie uvedených subjektov. Vo
vyrubovacom konaní tiež bol opätovne vypočutý konateľ TABOO Slovakia, s.r.o. Zoltán Botka, na
ktorom výsluchu sa zúčastnil daňový subjekt. Potvrdil svoje vyjadrenia v daňovej kontrole. Preverované
faktúry a pokladničné doklady nevystavil, podpis a pečiatka na faktúrach nie je jeho, používa iné
formáty dokladov. Máriu Pastvovú nepozná, neobchodoval s ňou, spoločnosť nemala registrovanú ERP
s konkrétnym DKP uvedeným na dokladoch priložených k daňovej kontrole. Vo Vajnoroch v Bratislave
nemal obchod, nemal tam obchodnú činnosť, v Bratislave bol iba jedenkrát, keď kupoval auto. Nemal
zamestnancov Číňanov ani Vietnamcov. Výsluch konateľa spoločnosti BAĎURA - J s.r.o. Ondreja
Horvátha sa neuskutočnil, pretože svedok sa na ústne pojednávanie nedostavil (zásielka neprevzatá v
odbernej lehote). Následne dožiadaný správca dane požiadal o predvedenie svedka príslušné OO PZ,
ktoré nebolo vybavené kladne. Z uvedených dôvodov nebolo vykonané vypočutie svedka K. F.. Správca
dane zotrval na všetkých výsledkoch dokazovania vykonaného počas daňovej kontroly, pretože ani
počas vyrubovacieho konania neboli predložené dôkazy, ktoré by svedčili o reálnosti dodávok od vyššie
uvedených dodávateľov.

2. Na základe odvolania daňového subjektu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím číslo:
101986206/2018 zo dňa 08.10.2018 prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Stotožnil sa so
zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci. K námietke, že odpočet dane za nákup bol
uplatnený z faktúr a nie z dokladov vyhotovených ERP, uviedol, že závery správca dane neprijal len
na základe predložených dokladov z ERP, ale aj z vyhodnotenia ďalších zistení, ktoré sú podrobne
popísané v protokole o daňovej kontrole. K rozhodujúcim zisteniam patrí vyjadrenia konateľa spoločnosti
Zoltána Botku, ktorý uviedol, že nevystavil žiadne doklady a s Máriou Pastvovou neobchodoval. Aj keď
toto vyjadrenie konateľa odvolávajúci sa namietal, nepredložil správcovi dane žiadne doklady a dôkazy,
ktorými by vyjadrenie konateľa spochybnil. Uvedené nezmenilo ani tvrdenie daňového subjektu, že
pána U. pozná a že nakupoval v spoločnosti TABOO Slovakia, s.r.o.. Realizáciu obchodov nepotvrdili
ani svedkovia vo vyrubovacom konaní T. R. a P. O., ktorí k svojim vyjadreniam nepredložili žiadne
dôkazy, že odvolávajúci sa deklarovaný tovar nakúpil od spoločnosti uvedenej na predložených faktúrach
a dokladoch z ERP, na základe ktorých si uplatnil odpočet DPH. K námietke, že odpočet za nákup
tovaru od BAĎURA - J s.r.o. správca dane spochybnil na základe dôkazu výpovede bývalého konateľa
Ondreja Horvátha zo dňa 19.11.2015, pričom daňová kontrola bola začatá 27.06.2016, uviedol, že
zistenia správcu dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania sa neopierajú len o túto
výpoveď, ale aj o ďalšie zistenia, ktoré nepotvrdili deklarované obchody. Správcom dane zdokladovaná
nekontaktnosť dodávateľa, resp. jeho konateľa, vyvracia vierohodnosť a preukaznosť dokladov s
oprávneným záverom spochybnenia ich pravosti a údajov tam uvedených. V zmysle § 24 ods. 4
Daňového poriadku aj vyjadrenie konateľa k činnosti spoločnosti zo dňa 19.11.2015, ktoré sa týka toho
istého zdaňovacieho obdobia roku 2013, správca dane oprávnene využil na preukázanie rozhodných
skutočností v preverovanej veci, pretože konateľ bol v čase výkonu daňovej kontroly nekontaktný a
jeho výpoveď nebolo možné zabezpečiť. Ďalším dôkazom bolo zistenie, že predložené doklady o



úhrade z ERP nie sú oprávneným dokladom, pretože správca dane číslo DKP uvedené na týchto
dokladoch spoločnosti nepridelil. Tieto pochybnosti nevyvrátila ani Mária Pastvová, keď na základe
výzvy na predloženie dôkazov uviedla, že nákup a predaj tovaru prebiehal za rovnakých okolností ako
pri iných spoločnostiach, t. j. tovar nakupovala od Číňanov na Vajnorskej v rôznych skladoch, faktúry
dostala za nakúpený tovar okamžite, alebo jej prišli poštou, pričom neskúmala názov firmy v obchodnom
registri. Daňový subjekt si totožnosť dodávateľov, resp. ich zástupcov neoveril a nevedel, kto mu tovar
odovzdával, či to boli zamestnanci dodávateľov. Na uvedenom nič nemení tvrdenie odvolávajúceho, že
si preveril dodávateľov na stránke finančnej správy overením IČ DPH alebo v zozname tzv. rizikových
osôb. T. R. pracoval ako šofér a vedel, kde sa sklady reálne nachádzajú, pričom však bližšie informácie
a dôkazy k preverovaným skutočnostiam a osobám, od ktorých preberal tovar, nevedel. P. O. ako
externá účtovníčka sa pri nákupoch tovaru nikdy nezúčastňovala. Relevantným dôkazom nie je ani kniha
jázd vozidla Peugeot Boxer ev. značky CA372BY za mesiac január - december 2013. Správcovi dane
dodatočne predložená evidencia jázd spracovaná na počítači potvrdila účel odvolávajúceho pozmeňovať
doklady, čo vyznieva pri posudzovaní preverovaných obchodov v neprospech odvolávajúceho. Takéto
konanie bolo kontraproduktívne, pretože správca dane nespochybnil používanie motorového vozidla na
nákupy do Bratislavy, ale spochybnil nákup deklarovaného tovaru od dodávateľov. Žalovaný poukázal
na potrebu, aby podnikateľ mal vedomosť o subjektoch, s ktorými obchoduje. Ak takéto vedomosti
štatutárnemu orgánu chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktoré nepožíva v zmysle §
264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. že pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov
uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 3 ods. 6 Daňového poriadku
oprávnené. Úlohou správcu dane nie je preukazovať existenciu daňovej transakcie, ale overovať, či
ju daňový subjekt preukázal a deklaroval správne. Tiež poukázal na judikatúru
súdov Slovenskej republiky ohľadne dôkazného bremena, ktoré je primárne na daňovom
subjekte. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Správcom dane uvedené právne posúdenie skutkového stavu a
prijaté závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49
zákona o DPH z faktúr od spoločnosti TABOO Slovakia, s.r.o. a BAĎURA - J s.r.o. boli v súlade
s právnymi predpismi zákona o DPH a Daňového poriadku. U dodávateľov nebol preukázaný vznik
daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH z fakturovaných dodávok, čím ani odvolávajúcemu
sa nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51
ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. V žalobe žiadal zrušiť
okrem vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného (zdaňovacie obdobie jún 2013) aj ďalšie rozhodnutia
žalovaného, ktorými boli potvrdené vyrubené rozdiely na DPH za zdaňovacie obdobie január, marec,
apríl, máj, júl, august, september, november a december 2013.

4. Správny súd uznesením č. k. 30S/156/2018-109 zo dňa 14. decembra 2018 vylúčil preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101985721/2018 zo dňa 08.10.2018, č. 101985872/2018 zo
dňa 08.10.2018, č. 101986023/2018 zo dňa 08.10.2018, č. 101986206/2018 zo dňa 08.10.2018, č.
101986387/2018 zo dňa 08.10.2018, č. 101986495/2018 zo dňa 08.10.2018, č. 101896693/2018 zo
dňa 08.10.2018, č. 101986837/2018 zo dňa 08.10.2018 a č. 101987035/2018 zo dňa 08.10.2018 na
samostatné konania.

5. V správnej žalobe žalobca uviedol žalobné body, ktoré sa týkajú všetkých napadnutých vyššie
uvedených rozhodnutí žalovaného. Mal za to, že žalovaný, ako aj správca dane, si nezadovážil
dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie napadnutých rozhodnutí, skutkové zistenia
nedostatočne vyhodnotil a vo veci rozhodol predčasne.
Čo sa týka dodávateľa TABOO Slovakia s.r.o., uviedol, že odpočet DPH si uplatnil z faktúr, daňových
dokladov a nie z dokladov vyhotovených ERP, nakoľko aj keby si uplatnil odpočet dane z dokladov
vyhotovených ERP, nemal by si ako overiť správnosť DKP a zaevidovania tržby do fiškálnej pamäte.
Žalovaný predčasne a nesprávne vyhodnotil hodnovernosť výpovede konateľa TABOO Slovakia s.r.o..
Žalovaný sa nijakým spôsobom nezaoberal tvrdeniami žalobkyne a predloženými dôkazmi a bez
ďalšieho vyhodnotil výpoveď žalobkyne ako nehodnovernú. Správne orgány nemohli hodnoverne
posúdiť, ktorá zo zainteresovaných strán poskytla správcovi dane pravdivé údaje.
Pokiaľ ide o spoločnosť BAĎURA - J s.r.o., namietal, že výpoveď konateľa Ondreja Horvátha je zo dňa
19.11.2015, pričom daňová kontrola začala 27.06.2016, a preto hlavným predmetom tohto pojednávania
nebolo preverovanie obchodnej spolupráce žalobkyne a spoločnosti BAĎURA - J s.r.o., a preto takýto



dôkaz je nesúvisiaci s predmetnou daňovou kontrolou. Tiež považoval tvrdenie svedka F. o tom, že
za spoločnosť nikdy nekonal a nemá k nej žiaden vzťah, za účelové, nakoľko tento má v predmetnej
spoločnosti postavenie jediného spoločníka a konateľa už od roku 2010.
Vo vzťahu k spoločnosti CONCRETE, s.r.o. žalobca namietal, že ústne pojednávanie prebehlo bez jeho
účasti, pričom nemá vedomosť, že upovedomenie o vypočutí svedka mu bolo doručené uložením na
pošte. Aj pri tomto subjekte si žalobca uplatnil odpočet z faktúr a nie dokladov vyhotovených ERP.
Pokiaľ ide o spoločnosť Meroware, s.r.o., nie je zrejmé, z akého dôvodu bolo spochybnené dodanie
tovaru zo dňa 18.01.2013, nakoľko spoločnosť mala dokonca aj zaregistrovanú ERP so správnym DKP.
Má za to, že dôvodom nepriznania nároku na odpočet bolo zrejme nepodanie daňového priznania zo
strany dodávateľa, avšak žalobkyňa nemôže v žiadnom prípade niesť zodpovednosť za to, že dodávateľ
nepodával daňové priznania a nesplnil si zákonom predpísané povinnosti.
Vo všetkých týchto prípadoch žalobca za tovar riadne zaplatil, previezol ho na prevádzky
a bol riadne predaný, predaj a nákup tovaru boli riadne zaúčtované v účtovníctve. Niet dôvodu, aby
žalobkyňa predstierala nákup tohto tovaru u fakturačných dodávateľov. Doklady za nákup tovaru, ktoré
boli žalobkyni odovzdané zo strany dodávateľov, spĺňali všetky náležitosti podľa zákona o účtovníctve
(bol priložený doklad z ERP - doklad o zaplatení, názov a množstvo tovaru boli uvedené na dodacom
liste, resp. faktúre, resp. na doklade z ERP). Poukázal na to, že nemá prostriedky overiť pravosť DKP u
ERP iných subjektov. Rovnako nemá žiaden vplyv na účtovnú evidenciu dodávateľov. Žalobca tiež splnil
dôležitú podmienku, a to povinnosť použiť nakúpené tovary a služby na účely svojho podnikania
ako platiteľ. Mal za to, že preukázal existenciu plnenia prostredníctvom jemu všetkých dostupných
prostriedkov a vtedy dochádza k preneseniu dôkazného bremena na správcu dane, aby preukázal
neexistenciu takéhoto plnenia. V tomto prípade došlo k nesprávnemu rozloženiu vecného bremena
medzi ním a správcom dane. Tiež považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné, nakoľko
nebol dostatočne zistený skutkový stav predmetnej veci, keď sa správca dane uspokojil s výpoveďami
konateľov dotknutých spoločností bez toho, aby objektívne posúdil tvrdenia a dôkazné prostriedky
žalobcu. Z napadnutých rozhodnutí tiež žalobcovi nie je zrejmé, aké konanie sa od neho v rámci bežného
obchodného styku očakávalo, keď správca dane konštatoval zlyhanie žalobcu pri preverovaní si svojho
obchodného partnera. Žiadal všetky napadnuté rozhodnutia zrušiť a vrátiť Daňovému úradu Žilina na
ďalšie konanie.

6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 30.04.2019. K žalobným námietkam uviedol rovnaké
vyjadrenia ako v napadnutom rozhodnutí. Čo sa týka dodávateľa TABOO Slovakia s.r.o., uviedol, že
závery správca dane neprijal len na základe predložených dokladov z ERP, ale aj z vyhodnotenia ďalších
zistení, najmä z výpovede M. U.. Ohľadne spoločnosti BAĎURA - J s.r.o. uviedol, že správca dane
k prevereniu vykazovaných obchodov za rok 2013 vykonal aj sám u žalobcu úkony k zabezpečeniu
výpovede svedka K. F.. Pretože sa mu nepodarilo tento výsluch zabezpečiť, využil poznatky získané
z iných konaní a zápisnica zo dňa 19.11.2015 je oprávnene získaným dôkazom, nakoľko sa týka toho
istého zdaňovacieho obdobia roku 2013. Vo vzťahu k dodávateľovi CONCRETE, s.r.o. uviedol, že
upovedomenie o výsluchu svedka žalobcovi bolo doručené uložením na pošte v súlade s Daňovým
poriadkom. Nie je vinou správcu dane, že si žalobca zásielku neprevzal včas a nemohol sa preto
zúčastniť na vypočutí svedka. Poukázal na to, že žalobca bol s výpoveďou svedka oboznámený,
avšak nijako nenamietal svoju neprítomnosť na pojednávaní a ani nepožiadal o opakované vypočutie
svedka z dôvodu, že nebol prítomný na vypočutí. K námietke ohľadne dodávateľa Meroware, s.r.o.
uviedol, že predložené doklady spoločnosti Meroware, s.r.o. sa vizuálne podobajú dokladom, ktoré
boli spochybnené aj u dodávateľa BAĎURA - J s.r.o., t. j. boli vyhotovené len za účelom podvodu za
neodvedenie dane nezistenou osobou. Pochybnosti správcu dane nevyvrátil žalobca, ktorý na základe
výziev na predloženie dôkazov nevedel preukázať a menovať konkrétne osoby, s ktorými obchodoval, od
ktorých osobne preberal faktúry, ani ktoré mu fyzicky odovzdávali tovar, a ktorým ho uhrádzal na základe
bločkov z ERP. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď jednoznačným a vierohodným spôsobom
nevyvrátil pochybnosti správcu dane, ktoré bezprostredne súviseli s nákupom tovaru od dodávateľov
uvedených na predložených faktúrach a pokladničných dokladoch. Žiadal, aby súd žalobu zamietol.

7. K vyjadreniu žalovaného žalobca repliku nepodal.

8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, vec prejednal bez nariadenia pojednávania za splnenia
procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok (SSP) a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený a o jeho
vyhlásení bola spísaná zápisnica.



9. Krajský súd v Žiline, ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 177 a nasl. SSP v
medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP), pričom zistil, že žalobným bodom nie je možné
priznať úspech, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:

10. Z prvostupňového správneho rozhodnutia správny súd zistil, že predmetom dokazovania bolo
dodanie tovaru od dvoch dodávateľských spoločností, a to konkrétne TABOO Slovakia s.r.o., Štúrovo
a BAĎURA - J s.r.o., Tonkovce č. 446, Nový Život. Správca dane neuznal žalobcovi nárok na
odpočítanie dane z dodávateľských faktúr dodávateľa TABOO Slovakia s.r.o., keď mal zistené, že
jediný konateľ a spoločník tejto spoločnosti Zoltán Botka vypovedal, že žalobcu nepozná, preverované
faktúry a pokladničné doklady nevystavil, podpis a pečiatka na faktúrach nie je jeho, t. j. úplne poprel
obchodovanie so žalobcom. Tiež uviedol, že nikdy nemal v Bratislave vo Vajnoroch obchod, ale obchod
mal v Štúrove, pričom žalobca tvrdil, že tovar nakupoval v sklade vo Vajnoroch v Bratislave. Ďalším
dôvodom bolo, že doklady z ERP vystavené týmto dodávateľom predložené daňovým subjektom k
daňovej kontrole, majú iné číslo DKP, ako používal a mal registrované dodávateľ TABOO Slovakia s.r.o..
Správca dane taktiež nepriznal nárok na odpočítanie dane z došlých faktúr od dodávateľa BAĎURA -
J s.r.o., Tonkovce č. 446, Nový Život, keď zistil, že od roku 2010 je konateľom tejto spoločnosti Ondrej
Horváth, bytom W. č. XXX. Podľa jeho vyjadrenia na ústnom pojednávaní zo dňa 19.11.2015, ktoré
správca dane hodnotil ako listinný dôkaz, tento sa vyjadril, že nemá žiaden vzťah k spoločnosti BAĎURA
- J s.r.o. a nemôže predložiť žiadne doklady za rok 2013, nakoľko nikdy za spoločnosť BAĎURA - J s.r.o.
nekonal. Ďalším dôvodom bolo zistenie, že pridelené DKP číslo na doklade z ERP, ktoré daňový subjekt
predložil daňovej kontrole, nebolo dodávateľovi BAĎURA - J s.r.o. pridelené, dokonca že tento dodávateľ
nemal evidovanú žiadnu ERP a taktiež to, že táto spoločnosť naposledy podávala daňové priznanie
na dani z príjmov za rok 2009, a taktiež aj na DPH v roku 2009. V priebehu celého daňového konania
ani vyrubovacieho konania sa nepodarilo vypočuť K. F., a to ani inštitútom predvedenia. Samotná
dodávateľská spoločnosť na adrese sídla uvedenej v obchodnom registri je neznáma a v jej sídle býva
26 fyzických osôb.

11. Podľa § 177 SSP ods. 1 správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 222/2004 Z.z. (zákon o DPH) v znení účinnom do
30.06.2013 daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v
znení neskorších predpisov.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.



Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

12. Správny súd z podanej žaloby, ktorá sa týkala zdaňovacích období január, marec, apríl, máj,
jún, júl, august, september, november a december 2013, vyhodnotil len tie žalobné námietky týkajúce
sa zdaňovacieho obdobia jún 2013, vo vzťahu ku ktorému bolo vydané prvostupňové a napadnuté
rozhodnutie. Vyhodnotené boli preto len námietky týkajúce sa dodávateľa TABOO Slovakia, s.r.o. a
BAĎURA - J s.r.o.. Námietky týkajúce sa dodávateľov Meroware, s.r.o. a CONCRETE, s.r.o. nesúvisia
s týmto zdaňovacím obdobím, a preto sú právne irelevantné.

13. Správny súd ako plne nedôvodné vyhodnotil žalobné námietky týkajúce sa dodávky tovaru od
dodávateľa TABOO Slovakia s.r.o.. Žalobca tvrdil, že si uplatňoval odpočet DPH z faktúr a nie z dokladov
vyhotovených ERP, nakoľko si nemal možnosť overiť správnosť DKP na ERP. Okrem toho namietal
tvrdenia konateľa Zoltána Botku, že žalobcu nepozná a že s ním nikdy neobchodoval, z čoho vyvodil,
že správca dane nemohol hodnoverne posúdiť, aký je skutkový stav a ktorá zo zainteresovaných strán
poskytla správcovi dane pravdivé údaje. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť postavenie správcu
dane v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym
orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje
zistený skutkový stav. Naopak, daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný
preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní a ďalšie skutočnosti. Touto
skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil.
Pokiaľ žalobca tvrdí, že dodanie tovaru bolo realizované konkrétnym dodávateľom, zaťažuje ho dôkazné
bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu; pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením. Ak
správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto
zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, nepostačuje predložiť
faktúru či dodacie listy. Od celkovej dôkaznej situácie závisí, či na preukázanie práva na odpočet dane je
potrebné v dokazovaní ďalej pokračovať. Správny súd príkladom poukazuje na rozhodnutia vo veciach
sp. zn. 3Sžfk 40/2017, 4Sžfk 38/2017, 1Sžfk 1/2017 a ďalšie, ako aj uznesenie Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 705/2017.

14. V danom prípade, čo sa týka dodávateľa TABOO Slovakia s.r.o., žalobca k daňovej kontrole predložil
faktúry a doklady vyhotovené ERP s konkrétnym DKP. Správca dane vykonal ďalšie dokazovanie,
ktorým preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť aj úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, ktoré spochybnenie spočívalo v tom, že jediný konateľ dodávateľa Zoltán Botka úplne
poprel obchodnú spoluprácu so žalobcom a poprel aj, že by vyhotovil predložené faktúry a pokladničné
doklady z ERP. Číslo DKP na pokladničných dokladoch vyhotovených ERP, ktoré predložil žalobca, sa
nezhodovalo s číslom DKP na ERP, ktorú používal v rozhodnom zdaňovacom období tento dodávateľ.
Za tejto situácie potom sa presunulo dôkazné bremeno späť na žalobcu, ktorý predložením alebo
navrhnutím ďalších dôkazov mohol vyvrátiť spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.
Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného
bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie
uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (rovnako III. ÚS 401/09 alebo III. ÚS 93/2016).
Žalobca teda mal dôkazné bremeno, aby predložil ďalšie dôkazy, ktoré spochybnenie vierohodnosti skôr
predložených dôkazov vyvrátia. Žalobca však žiadne takéto dôkazy správcovi dane nepredložil. Takýmto
dôkazom nie je všeobecné tvrdenie samotného daňového subjektu - žalobcu, že tovar nakupoval v
skladoch u Číňanov na Vajnorskej ulici v Bratislave, pretože je to len všeobecné tvrdenie bez výpovednej
hodnoty, nepodložené objektívnym dôkazom, pričom samotné toto tvrdenie je v rozpore s tvrdením
svedka M. U., že podnikateľskú činnosť v Bratislave nikdy nevykonával. Takýmto dôkazom nie je ani
výsluch svedka T. N., ktorý vykonával funkciu šoféra a k obchodných transakciám sa bližšie nevedel
vyjadriť, rovnako ani výpoveď svedkyne P. O., ktorá vykonávala funkciu externej účtovníčky, a ktorá



sa taktiež nevedela vyjadriť ku konkrétnym obchodným transakciám so spoločnosťou TABOO Slovakia
s.r.o.. Za týchto skutkových okolností potom správca dane a žalovaný správne vyhodnotili, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie nároku na odpočet DPH z faktúr predložených žalobcom,
ktoré mali byť vystavené týmto dodávateľom.

15. Je teda potrebné vyhodnotiť žalobcovu námietku, že si neuplatňoval odpočet z dokladov
vyhotovených ERP, ale z faktúr, ako nedôvodnú, keďže boli spochybnené samotné obchodné transakcie
medzi dodávateľom TABOO Slovakia s.r.o. a žalobcom, pričom jedným z dôkazov tohto dôvodného
spochybnenia bola práve skutočnosť, že číslo DKP na dokladoch z ERP, ktorú používal dodávateľ,
nesúhlasí s číslom uvedeným na pokladničných dokladoch, ktoré žalobca, ako vystavené týmto
dodávateľom, predložil na daňovú kontrolu. Uvedený rozpor je rozporom bez ohľadu na to, či si mohol
žalobca uvedené číslo skontrolovať. Svedčí o tom, že za tovar objektívne nebolo zaplatené dodávateľovi
uvedenému na faktúrach (keďže doklad o zaplatení z ERP nevystavil dodávateľ), čo je tiež dôkaz o tom,
že s ním žalobca neobchodoval.

16. Zároveň ako nedôvodnú je potrebné vyhodnotiť aj námietku, že výpovede žalobcu a svedka -
konateľa dodávateľa TABOO Slovakia s.r.o. stoja vedľa seba a bez ďalšieho nie je možné posúdiť, kto
poskytol správcovi dane pravdivé informácie. Je potrebné uvedomiť, si, že daňový subjekt nevystupuje
v daňovom konaní v pozícii svedka. Aj keď v § 24 ods. 4 Daňového poriadku ide o demonštratívny
výpočet dôkazných prostriedkov, o všetkých platí, že musia byť založené na overiteľných skutočnostiach.
Čestné prehlásenie účastníka konania predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz
(rovnako rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Sžf/40/2011). Rovnako to platí o akýchkoľvek iných tvrdeniach
daňového subjektu ako účastníka konania. Daňový subjekt teda musí predložiť objektívne dôkazy,
pričom nepostačuje jeho samotné popretie svedeckej výpovede bez predloženia ďalších dôkazov, ktoré
by mohli toto jeho popretie preukázať. Inak by mohla nastať situácia, že by daňový subjekt jednoducho
len poprel tvrdenie svedka a svedecká výpoveď by nemohla byť použitá, čo je v rozpore s elementárnou
logikou dokazovania. Naopak, daňový subjekt ako účastník konania, t.j. nevystupujúci v pozícii svedka,
má v prípade akéhokoľvek jeho tvrdenia, t. j. aj popretia svedeckej výpovede, dôkazné bremeno, tzn. že
musí preukázať svoje tvrdenie, napr. aj svedeckou výpoveďou iného svedka.

17. Čo sa týka dodaní od spoločnosti BAĎURA - J s.r.o., aj tieto námietky sú plne nedôvodné. Zo strany
správcu dane došlo k vážnemu spochybneniu dokladov predložených k daňovej kontrole - faktúr, o
ktorých sa preukázalo, že ich nevystavil jediný konateľ dodávateľa a dokladov z ERP, ktoré sa ukázali
ako falzifikáty, a ktoré pochybnosti daňový subjekt nijako neodstránil.

18. Žalobca v žalobe namieta, že výpoveď konateľa Ondreja Horvátha je zo dňa 19.11.2015 a daňová
kontrola začala 27.06.2016, na základe čoho sa domnieva, že hlavným predmetom tohto pojednávania
nebolo preverenie obchodnej spolupráce žalobcu s touto spoločnosťou. K tomuto správny súd uvádza,
že z úradného záznamu správcu dane zo dňa 16.03.2017 o obsahu výpovede K. F. ani nevyplýva, že
by mal K. F. vypovedať konkrétne ohľadne dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi spoločnosťou
BAĎURA - J s.r.o. a žalobcom. Vo svojom vyjadrení totiž uviedol, že nemá žiadny vzťah k spoločnosti
BAĎURA - J s.r.o., teda ku spoločnosti, ktorej mal byť jediným konateľom od roku 2010 a z toho dôvodu
nemôže predložiť žiadne daňové doklady na DPH za rok 2013. Jeho tvrdenie teda tkvie v tom, že ako
jediný konateľ nikdy za spoločnosť BAĎURA - J s.r.o. nekonal, hoci doklady táto spoločnosť formálne
vydávala, že je tzv. biely kôň. Toto jeho tvrdenie potom možno použiť aj v danom prípade vo vzťahu k
odberateľovi Mária Pastvová. Ak K. F. nikdy nekonal za dodávateľa BAĎURA - J s.r.o., potom nemohol
obchodovať ani s daňovým subjektom Mária Pastvová a nemohol vydávať faktúry a doklady z ERP. Jeho
tvrdenie je teda relevantné aj v prípade daňového subjektu Mária Pastvová.

19. Ani námietka, že výpoveď K. F. bola vykonaná pred začatím daňovej kontroly žalobcu, a preto ju
nie je možné použiť, je nedôvodná. V zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť
všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane,
čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Výpoveď K. F. z roku 2015
nebola vyhodnotená ako svedecká výpoveď, ale len ako listinný dôkaz, s ktorého obsahom bol daňový
subjekt riadne oboznámený. Daňový poriadok nestanovuje, aby nemohli byť vykonané tie dôkazy, ktoré
vznikli pred začatím daňovej kontroly. Pokiaľ teda listinný dôkaz vznikol hoci aj pred začatím daňovej
kontroly ako v danom prípade, tento je možné následne použiť pre riadne zistenie skutkového stavu veci.



20. Žalobca považuje tento dôkaz za účelový aj preto, že hoci K. F. tvrdil, že nemá k spoločnosti BAĎURA
- J s.r.o. žiaden vzťah, má v predmetnej spoločnosti postavenie jedného spoločníka a konateľa už od roku
2010. Podľa názoru správneho súdu tento argument nesvedčí o účelovosti jeho výpovede. Skutkové
okolnosti daného prípadu nasvedčujú tomu, že skutočne K. F. bol len tzv. nastrčenou osobou, ktorá
mala v obchodnom registri a ďalších dokladoch figurovať ako konateľ a spoločník spoločnosti BAĎURA
- J s.r.o.. Hoci vystupoval ako jediný spoločník a konateľ, uvedené nevylučuje, aby reálne za túto
spoločnosť vôbec nevykonával žiadnu obchodnú, právnu či administratívnu činnosť. Bolo preukázané,
že v sídle spoločnosti W. č. XXX je dodávateľ BAĎURA - J s.r.o. neznámy, pričom sa jedná o rodinný
dom, ktorý obýva 26 fyzických osôb. Podľa šetrenia OR PZ Dunajská Streda zo dňa 03.01.2018 bolo
vykonané šetrenie v obci Q. M. - W. po osobe K. F., avšak s negatívnym výsledkom. Ďalším zistením
vážne spochybňujúcim skutočnú obchodnú činnosť tohto dodávateľa je, že hoci nemal evidovanú žiadnu
ERP, napriek tomu v jeho mene boli vydávané pokladničné doklady s číslom DKP, ktoré vôbec nie je
registrované, t.j. tieto doklady sú falzifikáty. Okrem toho spoločnosť naposledy podala daňové priznanie
na dani z príjmu právnických osôb za rok 2009 a na DPH za 4. štvrťrok 2009 a z úradnej moci jej
bola zrušená registrácia na DPH 11.07.2013, čo svedčí o tom, že v roku 2013 nevykonávala aktívnu
obchodnú činnosť. Z týchto skutkových okolností sa potom javí tvrdenie K. F. z roku 2015 o tom, že
nikdy za spoločnosť BAĎURA - J s.r.o. nekonal, ako vierohodné. Účelovosť tohto tvrdenia žalobca len
konštatoval, avšak žiadnym objektívnym dôkazom nepreukázal.

21. Žalobca ďalej vzniesol všeobecnú námietku vo vzťahu k všetkým dodaniam tovaru, že za tovar
riadne zaplatil a ďalej bol tovar riadne predaný a zaúčtovaný v účtovníctve žalobcu. Správny súd k
tomu konštatuje, že všetky tieto kroky bez ďalšieho nie sú dôkazom o tom, že by bol tovar dodaný
konkrétnym dodávateľom, pokiaľ dodanie tovaru konkrétnym dodávateľom správca dane preukázateľne
spochybnil. Tovar totiž môže byť zaplatený aj osobe na faktúre uvedenej ako dodávateľ, ktorá ale reálne
tovar nedodala. Vo vzťahu k obom dodávateľom bolo však naviac preukázané, že tovar žalobca reálne
nezaplatil ani týmto dodávateľom uvedeným na faktúrach, keďže doklady z ERP oboch dodávateľov sú
falzifikáty. Dodávateľ TABOO Slovakia s.r.o. nemal pridelené číslo DKP uvedené na týchto dokladoch,
t.j. doklady nemohol vystaviť on a dodávateľ BAĎURA - J s.r.o. vôbec nemohol vydávať doklady z
ERP, pretože žiadnu nemal evidovanú, preto takto vystavený doklad o zaplatení nemá žiadnu dôkaznú
hodnotu.

22. Žalobca ďalej v žalobe tvrdil, že pred začatím obchodovania sa stretol so zástupcami dodávateľov,
ktorí tvrdili, že sú zástupcovia, pričom počas nákupov sa s nimi mal stretnúť, ale väčšinou tovar
odovzdávali ich zamestnanci. Správny súd konštatuje, že ani jedno z tých tvrdení nebolo v správnom
konaní preukázané a tak ostali len v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalobca nevedel identifikovať
menom a priezviskom žiadnu fyzickú osobu, s ktorou mal ako so zástupcom dodávateľov jednať, rovnako
ani jedného zamestnanca dodávateľov, hoci ho na to správca dane niekoľko krát vyzýval. Toto jeho
tvrdenie je v úplnom rozpore s tvrdeniami konateľa Zoltána Botku, že žalobcu nepozná a že s ním nikdy
neobchodovali ako aj s vyjadrením Ondreja Horvátha, že on ako konateľ vôbec neobchodoval. Pokiaľ
mal žalobca subjektívne za to, že jednal so zástupcami dodávateľov a s ich zamestnancami, toto si mal
adekvátne preveriť a nespoliehať sa na tvrdenia jemu osobne neznámych osôb.

23. Ďalšou všeobecnou námietkou vo vzťahu k všetkým dodávateľom bolo, že žalobca disponuje
faktúrami, ktoré majú náležitosti podľa zákona o účtovníctve a neobsahujú všeobecný opis zdaniteľného
plnenia. Správny súd konštatuje, že aj pokiaľ je splnená tzv. formálna podmienka na odpočítanie DPH,
t. j. že faktúra má formálne náležitosti v zmysle § 74 zákona o DPH, pokiaľ nie je naplnená materiálna
podmienka, t. j. dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, nie je možné nárok na odpočet DPH
priznať.

24. Tiež je nedôvodná všeobecná námietka žalobcu vo vzťahu k všetkým dodávateľom, že použil
nakúpené tovary a služby na účely svojho podnikania ako platiteľ. Rovnako ako pri vyššie uvedenej
námietke je potrebné konštatovať, že pokiaľ je aj táto podmienka ďalšieho upotrebenia dodaných
tovarov splnená, pokiaľ nie je splnená materiálna podmienka dodania tovaru medzi dodávateľom a jeho
odberateľom, t. j. žalobcom, nie je možné nárok na odpočet DPH priznať.

25. V ďalšej námietke týkajúcej sa všetkých dodávateľov žalobca konštatoval nesprávne rozloženie
vecného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane. Správny súd konštatuje, že odhliadnuc
od toho, že žalobca uviedol rozloženie „vecného“ bremena a zrejme malo ísť o rozloženie dôkazného



bremena, správny súd sa k vyššie uvedenej otázke vyjadril už vyššie v odôvodnení v časti týkajúcej
sa rozloženia dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom. Opätovne konštatuje,
že pokiaľ žalobcom neboli vyvrátené dôvodné pochybnosti správcu dane o vzniku daňovej povinnosti
u dodávateľa podľa § 19 zákona o DPH, následne odberateľovi uvedenému na faktúre (žalobcovi)
nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51.
Pokiaľ v danom prípade správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť predložených faktúr a
dokladov z ERP vzhľadom ku všetkým zisteným skutkovým okolnostiam, potom tieto nie sú relevantným
dôkazom o tom, že k dodaniu tovaru uvedeného na faktúrach deklarovaným spôsobom v skutočnosti aj
došlo. Preto správca dane od žalobcu oprávnene požadoval v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku
preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane aj inými dôkazmi ako k daňovej
kontrole predloženými listinnými dôkazmi.

26. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011. Správny súd
uvádza, že v zmysle aktuálnej konštantnej judikatúry od celkovej dôkaznej situácie závisí, či na
preukázanie práva na odpočet dane je potrebné v dokazovaní ďalej pokračovať (rovnako rozsudok NS
SR č. k. 1Sžfk 17/2017 zo dňa 26. februára 2019). K tomuto rozsudku je tiež potrebné konštatovať,
že sa primárne týkal rozloženia dôkazného bremena na ďalších stupňoch reťazca (na ktoré daňový
subjekt - žalobca - už nemusí mať priamy dosah), avšak nie na bezprostredne predchádzajúcom
stupni, teda stupni bezprostredný dodávateľ - daňový subjekt. V danom prípade však bolo spochybnené
dodanie tovaru už na bezprostredne predchádzajúcom stupni dodania, teda dodanie od priameho
dodávateľa. Nejde tu teda o poruchu, vzniknutú na predchádzajúcich stupňoch reťazca dodávateľov.
Prenos dôkazného bremena v zmysle rozsudku 3Sžf/1/2011 nemožno aplikovať - rovnako rozsudok NS
SR č.k. 3Sžfk/21/2018 z 17.04.2019.

27. Posledná námietka sa týkala nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí, ktorá bola odôvodnená
nedostatočne zisteným skutkovým stavom. Táto námietka je vnútorne rozporná. Žalobca môže namietať
buď konkrétne skutkové zistenia, resp. ich neúplnosť alebo nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ktorá
sa môže týkať nezrozumiteľnosti odôvodnenia alebo nedostatku dôvodov, pričom pravidelne ak je
dôvodom nezákonnosti nepreskúmateľnosť, nie je možné namietať iné skutočnosti, t.j. ani nedostatočne
zistený skutkový stav. Nie je možné zamieňať námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu s
nedostatkom dôvodov v napadnutom rozhodnutí. Samotná vada nepreskúmateľnosti prvostupňového
a napadnutého rozhodnutia, ktorá by bránila ich meritórnemu prieskumu, nebola správnym súdom
zistená. Čo sa týka úplnosti zistenia skutkového stavu, skutkový stav bol zistený dostatočne a správca
dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť faktúr a dokladov z ERP predložených k daňovej kontrole.
Dôkazy, ktoré v tejto súvislosti vykonal, jednoznačne svedčia o tom, že dodávateľmi neboli osoby
uvedené ako dodávatelia na predložených faktúrach. Kto skutočne tovar dodal, nie je právne relevantné.
V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok NS SR č.k. 2Sžf/52/2010 zo dňa 21.09.2011, podľa
ktorého úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie
dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým
dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného
dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové
zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný dodávateľom.

28. Žalobca teda obchodoval s osobami, ktoré si vôbec nepreveril, nepoznal ich základné údaje
totožnosti, nemal dôkaz, že tieto osoby vôbec môžu konať za dodávateľov, resp. že sú ich zamestnanci
(osoby, od ktorých preberal tovar v sklade na Vajnorskej ulici v Bratislave). Nedostatok týchto vedomostí
sa prejavil aj v tom, že na výzvy správcu dane na predloženie dôkazov nebol schopný identifikovať
tieto osoby pre prípad ich možného vypočutia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustálenú
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. na rozsudok sp. zn. 3Sžf/26/2016. Najvyšší súd
v tejto súvislosti viackrát poukázal nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to zásadu poctivého
obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie
obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o
obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale
aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu
obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktoré nepožíva
v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti
údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 3 ods. 6 Daňového poriadku



oprávnené. V danom prípade sa žalobca týmito zásadami zjavne neriadil, keď mu evidentne chýbali
základné vedomosti o osobách, s ktorými obchodoval.

29. V tejto súvislosti bolo potrebné, aby daňový subjekt vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia
s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne
uskutočnené prijatie tovaru bude spochybnené. Žalobca, ako podnikateľský subjekt, má byť dostatočne
oboznámený so svojimi povinnosťami daňovníka vo vzťahu k správcovi dane, ktoré vyplývajú z daňových
zákonov (plnenie daňových povinností je jedna z podstatných podmienok podnikania). Dá sa preto
oprávnene očakávať od daňovníka vedomosť o tom, že má v zmysle daňových predpisov preukázať,
kto uvedený tovar skutočne aj reálne dodal. V záujme predchádzania právnej neistote a v záujme
uzatvárania jasných a korektných záväzkových vzťahov je preto povinnosťou každej zmluvnej strany
dbať o to, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
To zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne svojho obchodného partnera (napr.
či sa jeho zamestnanci budú pohybovať v konkrétnom čase v určitých skladových priestoroch, najmä
ak sa jedná o veľkometrážne spoločné sklady viacerých firiem, umiestnené mimo sídla dodávateľa,
atď.), avšak nie na úrovni, ako to urobil žalobca, t. j. že si overil platnosť IČ DPH a údaje o tom, či
sú dodávatelia uvedení v zozname tzv. rizikových osôb vedenom na portáli finančnej správy. Inak sa
napríklad aj v podnikateľskej sfére následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s
inými právnymi subjektmi prejavia vo forme znášania väčšieho podnikateľského rizika, ktoré samozrejme
zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou
tej ktorej zmluvnej strany (napríklad uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV.ÚS 104/2012-89 z 01. marca
2012, rozsudky NS SR č. k. 5Sžf 25/2011 z 27. októbra 2011 alebo č. k. 4Sžf 25/2011 z 13. septembra
2011). V danom prípade žalobca si svojich obchodných partnerov dostatočne nepreveril, čo vyústilo do
situácie, keď dodávateľ TABOO Slovakia, s.r.o. výslovne poprel akékoľvek obchodovanie so žalobcom
a čo sa týka dodávateľa BAĎURA - J s.r.o., nebolo preukázané, že by táto spoločnosť v roku 2013
vykonávala akúkoľvek obchodnú činnosť.

30. Z uvedeného dôvodu správny súd žalobu ako plne nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

31. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP a contrario. Žalobca nebol
v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Žalovanému nebola priznaná náhrada
trov konania, nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.