Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/255/2018 z 29. 4. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 29. apríla 2019, sp. zn. 8Co/255/2018, ECLI:SK:KSZA:2019:5812202036.1 Krajský súd Žilina | 8Co/255/2018 | ECLI:SK:KSZA:2019:5812202036.1 | 2019-04-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 389 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/56dccc81-7b03-42b5-9879-ac5302af2438 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5812202036.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/255/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812202036
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5812202036.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnom spore žalobcu: T. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom Mgr. Igorom Paliderom,
advokátom so sídlom Z. č. XXX, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom
Bratislava, Dostojevského rad č. 4, IČO: 00 151 700, o zaplatenie sumy 18.986,63 eur s prísl., odvolaní
žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 2C/10/2012-294 zo dňa 20. júna
2018, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. 2C/10/2012-294 zo dňa 20.06.2018 žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobcovi sumu 2.774,63 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). Súd vo
zvyšku návrh žalobcu zamietol (výrok II.). Zároveň rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov
konania vo výške 70,78 %. O výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku (výrok III.). Žalobca je povinný uhradiť štátu trovy konania vo výške vo výške 254,12 eur,
a to na účet IBAN: U XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX, do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku (výrok IV.). Žalovanú zaviazal uhradiť štátu trovy konania vo výške vo výške 43,48 eur a
to na účet IBAN: U XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX, do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku (výrok V.).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 29.03.2012 sa žalobca domáhal voči
žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu 18.986,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne od 01.07.2011 do zaplatenia, a to z titulu náhrady škody spôsobenej poistencom žalovaného
pri dopravnej nehode, a to s poukazom na § 15 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ďalej len „zák. č. 381/2001 Z. z.“.
Výšku škody žalobca vyčíslil celkovou sumou 18.986,63 eur pozostávajúcou z čiastkových nárokov, a to:
nároku na náhradu škody za vyradené motorové vozidlo zn. AVIA ev.č. NO 155AE (ďalej len „zn. AVIA“)
v sume 2.641,90 eur (sumy 3.000 eur poníženej o čiastočné plnenie žalovaného vo výške 358,10 eur),
náhrady ušlého zisku za obdobie od 24.11.2010 do 04.03.2011 v sume 6.716 eur, náhrady nákladov
vynaložených na liečenie koní po dopravnej nehode v sume 628,73 eur a hodnoty utratených dvoch
koní v celkovej sume 9.000 eur. Žalovaný neuznával žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody
čo do základu a do výšky v celom rozsahu, nakoľko nebola dostatočne preukázaná príčinná súvislosť
medzi škodovou udalosťou vyplývajúcou zo zvláštnej povahy prevádzky dopravného prostriedku. Pri
rozhodnutí súd vychádzal z ust. § 427 ods. 1, § 428, § 442 ods. 1, § 443, § 822, § 823 Občianskeho
zákonníka, § 15 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z. z., § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods.
1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.01.2013, § 10c, § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z., § 185 ods. 1 až 3, § 191 ods. 1, § 215 ods. 1,2 § 216 ods. 1, § 217 ods. 1 zák. č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“. Podľa súdu v konaní nebol medzi
účastníkmi konania rozpor, že dňa 24.11.2010 došlo k dopravnej nehode, účastníkmi ktorej boli žalobca



ako poškodený so svojim motorovým vozidlom zn. AVIA a U. V. ako vodič jazdiaci s osobným motorovým
vozidlom zn. Škoda 125 ev.č. NO 332AC, ktorý spôsobil škodu žalobcovi. Taktiež nebol rozpor, že škodu
žalovaný eviduje ako poistnú udalosť pod č. 1090102772. Za nesporné súd považoval, že motorové
vozidlo zn. AVIA patrilo do BSM žalobcu a jeho manželky Y. Y.. Pri posudzovaní žalovaného prípadu
dospel k záveru, že u žalovaného prichádza do úvahy zodpovednosť za škodu v zmysle § 822 a §
823 Občianskeho zákonníka v súvislosti s povinným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel podľa zák. č. 381/2001 Z. z. V danom prípade ide teda o prípad
osobitnej zodpovednosti v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka, t.j. o objektívnu zodpovednosť, kde sa
nevyžaduje zavinenie a žalobca podanou žalobou využil oprávnenie uplatniť nárok na náhradu škody
priamo voči poisťovateľovi, a to podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. Súd ustálil výšku skutočnej
škody na celkovú sumu 2.774,63 eur, a to za náhradu škody za vyradené motorové vozidlo zn. AVIA v
sume 2.145,90 eur (súdnym znalcom stanovená všeobecná hodnota vo výške 2.504 eur, z ktorej bolo
zohľadnené poistné plnenie žalovaným vo výške 358,10 eur) a náklady liečebnej starostlivosti o kone v
súvislosti s dopravnou nehodou, ktoré boli žalobcom uhradené veterinárovi v sume 628,73 eur. Návrh
žalobcu v časti náhrady ušlého zisku v sume 6.716 eur pre nepreukázanie a teda neunesenie dôkazného
bremena zamietol. Pre rovnaký dôvod zamietol aj návrh žalobcu v časti požadovanej náhrady škody
vo výške 9.000 eur za dva utratené kone (priklonil k záveru súdneho znalca o použití porovnávacej
metódy a to pre nedostatky v dokladoch potvrdzujúcich identitu koní, zohľadnil aj skutočnosť, že žalobca
predmetné kone predal jednotlivo za 550 eur a 620 eur, celkom teda za sumu 1.170 eur, čo je suma
totožná s hodnotou uvedených koní stanovenou súdnym znalcom a preto neutrpel žiadnu škodu).
Súd taktiež zamietol návrh žalobcu v časti požadovaného úroku z omeškania vo výške 9 % ročne od
01.07.2011 do zaplatenia zo žalovanej istiny, a to s poukazom na ust. § 11 ods. 6, 7, 8 zák. č. 381/2001
Z. z. nakoľko v súdenom prípade šetrenie na zistenie rozsahu povinnosti žalovaného poskytnúť poistné
plnenie ešte nebolo ukončené a jeho výška je predmetom tohto súdneho konania. Pri rozhodovaní o
trovách konania vychádzal z ust. § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C. s. p. Predmetom sporu bola
istina vo výške 18.986,63 eur a žalobca bol úspešný v časti istiny 2.774,90 eur (správne 2.774,63 eur -
poznámka odvolacieho súdu). V tomto konaní žalovaný mal úspech vo výške 85,39 % zo žalovanej istiny
a žalobca vo výške 14,61 % zo žalovanej istiny. V zmysle § 255 ods. 2 C. s. p. má teda žalovaný nárok
na náhradu trov konania pomerne k úspechu, a to v rozsahu 70,78 % (85,39 % - 14,61 %), pričom o ich
výške rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku. V súdnom
konaní vznikli štátu trovy konania v súvislosti s vyplatením odmeny súdnemu znalcovi Ing. Martinovi
Obtulovičovi za podanie znaleckého posudku v sume 298,80 eur, keď z rozpočtových prostriedkov súdu
bola uhradená suma 198,80 eur. Taktiež trovy konania s súvislosti vyplatením odmeny súdnemu znalcovi
MVDr. Jurajovi Rákossymu za podanie znaleckého posudku v sume 298,80 eur, keď z rozpočtových
prostriedkov súdu bola uhradená suma 98,80 eur. Trovy štátu tak predstavujú celkom sumu 297,60 eur.
Žalobca v konaní nemal úspech v 85,39 % a tak mu bola uložená povinnosť uhradiť trovy štátu vo výške
254,12 eur a žalovanému, ktorý nemal úspech v 14,61 % vo výške 43,48 eur, a to za použitia § 259 C.
s. p. s odkazom na § 255 ods. 2 C. s. p. Podľa súdu štát v tomto konaní vystupuje v pozícii inej osoby,
ktorá doposiaľ hradila výdavky spojené s dokazovaním - odmenu znalcom.

2. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie obidve strany sporu.

3. Žalovaný odvolaním napadol rozsudok okresného súdu ohľadom výroku I. a súvisiacich výrokov III.
a V.
K výške škody na motorovom vozidle zn. AVIA, ktoré súd priznal žalobcovi v sume 2.145,90 eur žalovaný
uviedol, že spornými skutočnosťami v priebehu celého konania vo vzťahu k motorovému vozidlu bolo,
či pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu rámu motorového vozidla zn. AVIA, ktoré poškodenie by
malo za následok neopraviteľnosť vozidla a jednalo by sa tak o totálne zničenie motorového vozidla.
Počas likvidácie poistnej udalosti takéto poškodenie preukázané nebolo hoci žalobca bol upozornený
aj na potrebu doobhliadky v prípade zistenia ďalších poškodení na motorovom vozidle zn. AVIA.
Žalobcovi preto plnil len skutočne preukázanú výšku škody vo výške 358,10 eur. Zároveň sporná bola
všeobecná hodnota motorového vozidla zn. AVIA a z nej vyplývajúca výška škody. Taktiež skutočnosť,
či motorové vozidlo bolo súčasťou BSM nakoľko žalobca napriek námietkam žalovaného počas celého
konania nepreukázal, kedy bolo uzatvorené manželstvo a kedy bolo motorové vozidlo nadobudnuté do
vlastníctva Y. Y., ktorá je evidovaná ako vlastník motorového vozidla v evidencii. Žalobca tak nepreukázal
svoju aktívnu legitimáciu na náhradu škody na motorovom vozidle zn. AVIA.
V súvislosti s vyššie uvedeným žalovaným vytýkal súdu, že sa v rozsudku nezaoberal jeho námietkami a
bez riadneho odôvodnenia priznal žalobcovi náhradu vo výške všeobecnej hodnoty motorového vozidla



zn. AVIA určenej znalcom. Z rozsudku nie je zrejmé, akými úvahami sa súd riadil, keď priznal náhradu
škody vo výške všeobecnej hodnoty motorového vozidla zn. AVIA, ako sa vysporiadal s námietkou
nepreukázania poškodenia v rozsahu totálnej škody, nevysporiadal sa s odpočtom použiteľných zvyškov.
Napokon ani s preukázaním aktívnej legitimácie žalobcu na náhradu škody na motorovom vozidle AVIA.
Navyše súd sa nevysporiadal ani s jeho návrhom na doplnenie znaleckého posudku k výške škody na
motorovom vozidle zn. AVIA. Podľa neho je preto rozsudok v uvedenej časti nepreskúmateľný a riadne
neodôvodnený. Podľa žalovaného súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym
skutkovým záverom, nevykonal dokazovanie potrebné na vyčíslenie výšky škody a zároveň vec
nesprávne právne posúdil, keď pri vyčíslení výšky škody neodpočítal použiteľné zvyšky. Pokiaľ ide o
posúdenie rozsahu poškodenia motorového vozidla zn. Avia, a to poškodenia v rozsahu totálnej škody
alebo opraviteľného poškodenia, tak táto sporná skutočnosť nebola žalobcom preukázaná. Žalobca
svojim konaním znemožnil riadnu doobhliadku motorového vozidla po jeho odstrojení. Vzhľadom na
konanie žalobcu nebolo možné zdokumentovať rozsah škody a posúdiť stav rámu v čase po dopravnej
nehode. Až po zlikvidovaní motorové vozidla zn. AVIA tento začal tvrdiť, že na motorovom vozidle bol
poškodený rám a teda sa jednalo o totálne zničenie vozidla. Žalovaný tvrdil, že nemal možnosť túto
žalobcom tvrdenú skutočnosť preveriť. Znalec síce v znaleckom posudku na základe jednej fotografie
dospel k záveru o poškodení rámu na motorovom vozidle zn. AVIA, ale znalec predmetné vozidlo
sám neobhliadol, ním tvrdené poškodenie rámu nijakým spôsobom neodôvodnil, za účelom zistenia
poškodenia rámu nebolo vykonané žiadne meranie rámu ani doobhliadka rámu. Podľa názoru jeho
technika, Ing. Y. Z. z fotografie, na ktorú znalec poukázal nevyplýva také poškodenie rámu, ktoré by
znamenalo totálne poškodenie motorového vozidla zn. AVIA. S poukazom na uvedené je poškodenie
rámu v rozsahu nutnosti jeho výmeny nepreukázané, a teda je nepreukázaná aj výška škody na
motorovom vozidle zn. AVIA v rozsahu totálnej škody. Vzhľadom k tomu, že oprava motorového vozidla
zn. AVIA bola rentabilná a nebol preukázaný opak, teda také poškodenie motorového vozidla zn. AVIA,
ktoré by znamenalo nerentabilnosť opravy, nebol a ani nie je dôvod na plnenie v rozsahu totálnej škody za
motorové vozidlo zn. AVIA. Navyše podľa žalovaného žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno, ohľadom ním
tvrdených skutočností, a teda preukázanie poškodenia motorového vozidla zn. AVIA v rozsahu totálnej
škody. Sám žalobca svojim konaním zabránil riadnemu posúdeniu rozsahu poškodenia, keď vozidlo
dal zošrotovať hoci bol upovedomený o nutnosti doohliadky v prípade zistenia ďalších poškodení. Ani
vyčíslenie výšky škody súdom nemožno považovať za správne, nakoľko výška škody (za predpokladu
preukázania totálneho zničenia motorového vozidla sa v zmysle prílohy č. 6 - postup stanovenia hodnoty
vozidiel vyhlášky č. 492/2004 Z. z.) mala vypočítať tak, že od všeobecnej hodnoty motorového vozidla
zn. AVIA sa mala odpočítať hodnota použiteľných zvyškov. Žalovaný tvrdil, že predložil súdu aj výpočet
skutočnej škody na motorovom vozidle zn. AVIA, kde vyčíslil hodnotu použiteľných zvyškov na sumu
1.100 eur (podrobný rozpis vo vyjadrení zo dňa 20.02.2017). Výška skutočnej škody po odpočítaní
použiteľných zvyškov a plnenia poskytnutého žalovaným (za predpokladu preukázania poškodenia v
rozsahu totálnej škody) by tak bola 1.045,90 eur. Navyše z fotodokumentácie ním predloženej, ktorá je
súčasťou súdneho spisu vyplýva, že žalobca použil nákladnú korbu na prevoz konaní na inú zn. AVIU z
čoho možno vyvodiť jednoznačný záver o použiteľnosti zvyškov motorového vozidla zn. AVIA.
K súdom priznaným nákladom na liečenie koní v sume 628,73 eur žalovaný uviedol, že počas celého
konania bol sporný pôvod zranení oboch koní. S poukazom na zjavné nezrovnalosti vyplývajúce zo
znaleckého posudku a výsluchu znalca je dôvodné pochybovať o tom, že k zraneniu koní došlo
pri dopravnej nehode dňa 24.11.2010. Ak aj súd na základe vykonaného znaleckého dokazovania
dospel k záveru, že 2 kone boli zranené pri dopravnej nehode je potrebné, aby vzal do úvahy aj
významnú skutočnosť, ktorou je, že žalobca prepravoval 3 kone v stiesnených priestoroch nevhodných
na prepravu 3 koní v minimálnej váhe 600 kg každého koňa. Žalobca sa teda nesprávnym prevozom
koní spolupodieľal na vzniku škody na ich zdraví, keďže ako aj znalec sa vyjadril, že vozidlo zn. AVIA
nebola spôsobilá a vhodná na prevoz až 3 ťažkých koní. Znalec sa zároveň vyjadril, že ľavá časť
korby, do ktorej malo naraziť motorové vozidlo zn. Škoda 125 nebola tak poškodená, že by mohlo dôjsť
k mechanickému poškodeniu pohybového aparátu tam stojaceho koňa v dôsledku nárazu. Žalovaný
preto navrhoval prihliadnuť na spoluzavinenie poškodeného v rozsahu 50 % z dôvodu, že kone sa
splašili v stiesnených, na prevoz 3 koní nevyhovujúcich, priestoroch nákladnej korby zn. AVIE. Súd
sa však jeho námietkami nezaoberal a svoje rozhodnutie v časti náhrady nákladov na liečenie koní
riadne neodôvodnil. Rozhodnutiu chýba zdôvodnenie, na základe akých úvah dospel k záveru, že kone
boli zranené pri dopravnej nehode dňa 24.11.2010 a nie je dôvod na neprihliadnutie na spoluzavinenie
poškodeného.



Žalovaný preto navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil, a tak, že žalobu zamietne
alebo aby rozsudok súdu v napadnutej časti zrušil a vrátil na ďalšie prejednanie veci a zároveň žiadal
zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.

4. Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolaním napadol rozsudok okresného
súdu vo výrokoch II., III., IV. a V.
V odvolaní vytýkal súdu, že v napadnutej časti (výroky II. a III.) nevyhodnotil objektívne všetky
skutočnosti, ktoré preukázalo vykonané dokazovanie a priznal mu finančnú náhradu škody, ktorá
odporuje úprave § 4 ods. 2, 3 zák. č. 381/2001 Z. z. ako aj úprave § 442 Občianskeho zákonníka, ktoré
zakotvuje, že uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Navyše odôvodnenie súdneho rozhodnutia je
nepresvedčivé, nekonkrétne, mnohé dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho čiastkových nárokov súd
nevyhodnotil a rozhodnutie je fakticky nepreskúmateľné, čo odporuje úprave základných princípov C. s.
p. Za nesprávne považoval aj nepriznanie nároku na náhradu úrokov z omeškania. Napokon žalobca
namietal správnosť výrokov IV. a V. pri náhrade trov štátu podľa podielu úspešnosti účastníkov vo veci,
a to pre pochybenie súdu pri rozhodovaní o jeho nároku vo veci samej.
Žalobca ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, čo ani žalovaný nespochybňoval, že mu
on zaslal už pred dátumom 01.07.2011 opakovane osobne a aj prostredníctvom jeho právneho zástupcu
všetky ním požadované doklady k odškodneniu čiastkových nárokov - úhrada liečebných nákladov za
ošetrovanie zranených koní a požiadavku na náhradu nákladov za zničenie motorového vozidla. Napriek
tomu, že žalovaný vykonal prostredníctvom svojho pracovníka ohliadku vozidla po dopravnej nehode,
svojim ľahkovážnym postupom neprikladal význam poškodeniu rámu jeho vozidla, kde smeroval celý
náraz protiidúceho vozidla ich poistenca. Aj keď na jeho vozidle, poškodenie rámu, viedlo k vzniku
totálnej škody na vozidle, žalovaný toto poškodenie ako aj poškodenie špeciálnej nadstavby na prepravu
koní posúdil úplne neodborne a tak, aby sa cielene vyhol zaplateniu totálnej škody na tomto vozidle.
S uvedeným zistením bolo povinnosťou žalovaného s poukazom na § 11 ods. 5 zák. č. 381/2001
Z. z. do 3 mesiacov ukončiť šetrenie a poskytnúť poistné plnenie z tých jeho čiastkových nárokov z
poistnej udalosti, ktoré boli preukázané. Pri jeho vozidle osobitne, keď žalovaný mal vedomosť, že on
nevyhnutne potrebuje funkčné vozidlo na každodennú prepravu svojich ťažných koní, mal mu poskytnúť
bez zbytočného odkladu primerané finančné plnenie, aby si mohol zabezpečiť čo najskôr porovnateľné
vozidlo na prepravu jeho ťažných koní a na získanie príjmu pre jeho rodinu z podnikateľskej činnosti
ako tomu bolo do škodovej udalosti.
Podľa žalobcu vo vzťahu k čiastkovému nároku - zaplateniu ušlého zisku v sume 6.716 eur záver
súdu, že listinným dôkazom nepreukázal jednoznačne, že mal na uplatnených 73 dní prestoja prácu
pri približovaní dreva, neberie do úvahy dôkazy ním produkované, ktoré potvrdzujú, že mal dohodnutý
dostatočný objem zmluvných prác na rozhodné obdobie (predložené zmluvy o dielo v písomnej forme
uzavreté s viacerými dodávateľmi prác pri približovaní dreva koňmi v roku 2010 na dobu neurčitú,
písomné vyjadrenie svedka Y. K. z 27.09.2017, výpoveď svedkov Y. K., T. P., Ing. P. V., čestné
prehlásenia svedkov T. C., Y. O., čestné prehlásenie L. J. - LESOR, s.r.o., svedecká výpoveď MVDr. N.
L., Y. O., T. C., písomné potvrdenie Ing. X., písomné potvrdenie podniku Štátnych lesov o cenách prác pri
približovaní dreva). Vytýkal súdu, že nevzal do úvahy pri rozhodovaní o ušlom zisku, že pri približovaní
dreva koňmi ide o špecifické výkony a nie je možné vopred v žiadnom zmluvnom vzťahu presne definovať
množstvá dreva, cenu za m3 priblíženého dreva, lebo táto sa pri kalamitných ťažbách dojednáva podľa
aktuálneho stavu, kubatúre dreva, približovacej vzdialenosti v jednotlivých porastoch a ustaľuje sa
presne až pri začatí prác v jednotlivých porastoch, približovanej hmoty zistená až bezprostredne pri
výkone prác. Tvrdil, že uvedenými listinnými dôkazmi ako aj svojou osobnou výpoveďou, ktorú žalovaný
nespochybnil žiadnym dôkazom, preukázal, že mal zdravé ťažné kone a mal zabezpečený rozsah prác
pri približovaní dreva a prišiel o obvyklý zisk. O tom, že jeho činnosť pri približovaní dreva, keďže v
inej činnosti on nepodnikal, bola zisková, svedčí aj daňové priznanie za rok 2010, kedy dosiahol zisk z
podnikateľskej činnosti. Súd toto opomenul vo svojom odôvodnení vyhodnotiť. Z uvedeného vyplýva, že
mal zaistené všetky predpoklady pre tzv. pravidelný beh vecí v jeho podnikateľskej činnosti so získaním
zisku z približovania dreva ako to aj predpokladá ním označená judikatúra. Navyše podľa žalobcu ním
uplatnená suma denného zisku 46 eur na jedného koňa je značne nižšia ako obvyklý zisk pri totožnej
činnosti uvádzaný svedkami a vyplývajúci z listinných dôkazov (Ing. X., P., Ing. P. V., vyjadrenie Lesov
SR, š.p.). Súd mal podľa žalobcu v otázke rozhodovania o ušlom zisku skúmať, či on zo svojho
podnikania pri približovania dreva koňmi vykázal za obdobie roka 2010 zisk či stratu. Z predloženého
daňového priznania za rok 2010, ktorý navyše včas po podaní daňového priznania predložil žalovanému,
vyplynul daňový základ 10.800 eur, ktorý preukazoval kladný hospodársky výsledok. Tento výsledok on



dosiahol napriek tomu, že po škodovej udalosti vôbec neodpracoval v roku 2010 pre zranenie jeho koní
a zničenie jeho vozidla celý mesiac december a časť mesiaca november.
Pokiaľ ide o náhradu škody za zranené kone vo výške 9.000 eur, podľa žalobcu z dokazovania vyplynulo,
že tieto boli pred škodovou udalosťou v dobrom zdravotnom stave a zaučené na práce pri približovaní
dreva a po škodovej udalosti neboli schopné nasadenia na ďalšie približovanie dreva v náročných
terénoch, kde on pracoval. Ošetrujúci veterinár potvrdil, že kone boli pred nehodou v dobrom zdravotnom
stave, že išlo o kone s hmotnosťou cca 900 kg. Súd prijal vyjadrenie znalca, ktorý len odpísal hodnotu
z jeho predložených príjmových dokladov o predaji koní na jatočné účely a tieto údaje so žiadnymi
inými výkupnými jatočnými cenami neporovnal. Teda nemožno hovoriť v posudku o žiadnom uplatnení
porovnávacej metódy, keď táto požaduje súčasné predloženie a porovnanie aspoň 3 cenových údajov
výkupcov jatočných koní. Uviedol, že v znaleckom posudku ani pri osobnej výpovedi sa znalec nevedel
vyjadriť ani k orientačných cenám ťažných koní, ktoré sa v SR používajú na približovanie dreva a kupujú
sa prevažne v Poľsku. Naopak tento ocenil jeho kone len v jatočnej hodnote, nerešpektujúc dosah
úpravy § 442 Občianskeho zákonníka s potrebou obnovenia pôvodného majetkového stavu žalovaného
(správne žalobcu - poznámka odvolacieho súdu) a navyše s uvedením neoverenej váhy 600 až 700
kg na koňa. Okrem toho v r. 2010 nebolo povinnosťou približovať drevo v lese len s koňmi, ktoré
majú identifikačné znaky aké požadoval znalec. V rámci dokazovania bolo preukázané aj inzerátmi
predloženými žalovaným, že ceny nezaučených koní a nižšej váhy na približovanie dreva sa pohybovali
nad 1.500 eur. Naproti tomu v znaleckom posudku pri porovnávacej metóde mal znalec pripojiť k
posudku prílohy, aby ho bolo možné preskúmať a teda jeho posudok a tvrdenia aj o jatočnej cene koní
0,80 - 0,95 centov/kg živej váhy nemožno s ničím porovnať. Znalec mal na ním predložené prílohy
prihliadať, resp. uviesť prečo ich neakceptoval. Taktiež tento bez patričného odôvodnenia uviedol, že
všetky kone bez identifikačných znakov majú rovnakú hodnotu a to jatočnú. Podľa žalobcu súd vzhľadom
na rozpory v posudku a absenciu príloh posudku mal akceptovať jeho požiadavku, aby bolo uložené
znalcovi dodatkom vyjadriť všeobecnú cenu porovnateľných ťažných koní ako mal on bez prihliadania
na identifikačné znaky koní. Na tieto znaky sa pri nasadení koní pri približovaní dreva neprihliada
a žiadna právna úprava nezakazovala nasadenie takýchto koní na približovanie dreva. Len takéto
ocenenie koní zodpovedá účelu úpravy § 442 Občianskeho zákonníka o úhrade skutočnej škody. Podľa
žalobcu aj samotný žalovaný založil do súdneho spisu viaceré inzeráty o cenách inzerovaných koní na
predaj v rozhodnom období v roku 2010 až 2011, pričom išlo o kone ľahkých plemien, nezaučených na
približovanie dreva a bez identifikačných znakov, avšak s cenami výrazne vyššími ako uviedol znalec.
Žalobca navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch II. až V. zrušil a vrátil súdu
prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobca k výške ušlého zisku uviedol, že napriek tomu,
že žalobca produkoval množstvo dôkazov, ním tvrdenú výšku podľa jeho názoru nepreukázal. Jednotliví
svedkovia sa vyjadrovali teoreticky k sťahovaniu dreva koňmi, k tomu, aká by mala byť odmena za
odpracovaný deň, resp. m3, ako sa nakupujú ťažné kone bez dokladov z Poľska. Písomné zmluvy
uzatvorené s rôznymi podnikateľmi v príslušnej oblasti, majú charakter rámcových zmlúv, z ktorých
nevyplýva konkrétny objem prác, čas, kedy sa práce majú vykonávať ako ani odmena za vykonané
práce. Pokiaľ on (žalovaný) v konaní namietal aj dĺžku obdobia, za ktoré si žalobca uplatňuje náhradu
škody tak zo znaleckého posudku MVDr. Rákossyho jednoznačne vyplýva, že liečba koní nebola
vykonaná správne, pričom za obdobie jedného týždňa bolo možné zistiť, či kone sú vyliečiteľné alebo nie.
K výške škody na koňoch žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o zdravotný stav koní pred dopravnou
nehodou tak v konaní nebolo preukázané, že kone boli 100 % zdravé bez akýchkoľvek zranení. Počas
celého konania bol sporný pôvod zranení oboch koní. Zároveň zo zdravotných záznamov koní po
dopravnej nehode bola zrejmá zjavná zmätočnosť, keď boli popisované rôzne zranenia na rôznych
končatinách, pričom sa malo jednať o tie isté kone. Navyše ani samotný veterinár MVDr. L., ktorý mal
kone ošetrovať si neviedol evidenciu, ani osobitné karty o koňoch žalobcu. Zápisy o preventívnych
prehliadkach vypracoval dodatočne po tom, čo ho o to požiadal žalobca. Podľa žalovaného keďže v
priebehu celého konania nepredložil žalobca súdu ani znalcovi žiadne doklady potvrdzujúce identitu
koní, nebolo možné výšku škody na koňoch ani určiť inak ako ju vyčíslil znalec. S námietkami
žalobcu ohľadom výšky škody na koňoch sa znalec počas jeho výsluchu pojednávaní dňa 12.03.2018
vysporiadal. Na základe uvedeného bol návrh žalobcu na doplnenie znaleckého posudku, v ktorom by
bola vyčíslená všeobecná hodnota bez akýchkoľvek identifikačných údajov, správne súdom zamietnutý.
Ďalšie dôkazy produkované žalobcom (výsluchy svedkov k cenám ťažných koní, vyjadrenie Ing. X.)
sú podľa žalovaného len všeobecnými teoretickými tvrdeniami, ktoré nie sú spôsobilé vyvrátiť závery
znaleckého posudku.



Pokiaľ ide o žalobcom namietané nepriznanie úrokov z omeškania mal za to, že súd správne o tomto
rozhodol. Uviedol, že ustanovenia § 11 ods. 6, 7, 8 zák. č. 381/2001 Z. z. sú vo vzťahu k všeobecným
ustanoveniam Občianskeho zákonníka upravujúcich povinnosti dlžníka v omeškaní, zákonnou úpravou
špeciálnou, v dôsledku čoho má prednosť pred úpravou všeobecnou. Keďže on do 3 mesiacov od
uplatnenia nároku žalobcom si splnil svoju povinnosť uloženú mu v ust. § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001
Z. z. a listom zo dňa 03.02.2011 (ktorý bol predložený aj súdu) poskytol poškodenému vysvetlenie
dôvodov, pre ktoré nebolo možné vysporiadať uplatnený nárok (nebola doložená kompletná zdravotná
dokumentácia koní a nebolo ukončené šetrenie). Skutočnosť, že žalobca nebol spokojný s vybavením
škodovej udalosti a domáhal sa plnenia, ktoré mu podľa neho (a napokon aj súdu) neprináleží, nemožno
považovať za nesplnenie si zákonnej povinnosti vyplývajúcej z uvedeného ustanovenia. On sa môže
dostať do omeškania až v prípade nevyplatenia náhrady škody v súdom určenej lehote.

6. Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného
pokiaľ ide o stanovisko, že vozidlo malo po dopravnej nehode poškodený rám a tento nebolo možné
opraviť, je v celom rozsahu vyvrátené v znaleckom posudku znalca. Uvedené dokazuje, že celá
intenzita nárazu osobného motorového vozidla zn. Škoda 125 pri dopravnej nehode smerovala do tejto
ľavej strany vozidla zn. Avia a bola pohltená až prehnutím rámu na vozidle zn. Avia. Pokiaľ technik
žalovaného považoval uvedené prehnutie za nepatrné, jeho postoj k celej veci je poznačený jeho
podriadenosťou voči žalovanému a záujmom všeobecnej minimalizácie škody na jeho úkor. Naproti
tomu znalec potvrdil, že fotodokumentácia jednoznačne preukazuje poškodenie rámu a s tým spojenú
totálnu škodu. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že malo dôjsť k odpočtu použiteľných zvyškov vozidla
zn. Avia po dopravnej nehode žalobca uviedol, že predložil do súdneho spisu doklad o odovzdaní
zničeného vozidla do zberu a došlo k odhláseniu vozidla. S prihliadnutím na vek vozidla a zmysle zákona
o odpadoch bol povinný do zberu odovzdať kompletné vozidlo, teda so všetkými jeho súčasťami, ako
motor, prevodovka, karoséria, nadstavba. V prípade, ak by nedošlo k odovzdaniu kompletného vozidla
do zberu, nemohlo by dôjsť k úspešnému odhláseniu vozidla z evidencie dopravného inšpektorátu.
Žalobca považoval za zjavne účelové, ktoré odporuje skutkovým zisteniam a dôkazom získaným v rámci
dokazovania odvolanie žalovaného ohľadov nákladov na liečenie koní. Svedkovia, ktorí v deň dopravnej
nehody riadne približovali s koňmi drevnú hmotu v lesoch pri Hruštíne uviedli, že oba kone boli vo
výbornom zdravotnom stave a neutrpeli v lese počas približovania dreva žiadne zranenia. Potvrdili,
že by nevykonávali práce s koňmi, ktoré by mali nejaké zranenia. K vyjadreniu znalca, že kone mohli
mať aj iné zranenia z práce, žalobca uviedol, že tento kone vôbec nevidel. Navyše znalec potvrdil,
že označené zranenia si kone spôsobili po splašení po dopravnej nehode a to samé alebo navzájom.
Týmto je potvrdený mechanizmus vzniku zranení koní pri dopravnej nehode. Žalobca považoval tvrdenia
žalovaného o jeho spoluvine pri zranení koní v dôsledku ich nesprávnej prepravy za účelové, lebo aj
znalec Ing. Obtulovič potvrdil v znaleckom posudku, že vo vozidle zn. Avia bolo možné prepravovať
kone maximálne o hmotnosti 1910 kg. Tak ako pri bežnej dopravnej nehode silný náraz vozidiel vedie k
vzniku zranení osôb sediacich na sedadlách vozidla, a to aj keď sú riadne pripútané pásmi, tak podobne
náraz do jeho vozidla prepravujúceho kone viedol k ich zraneniam a to bez ohľadu na to, že boli aj
riadne pripútané v prepravných boxoch. Spôsob pripútania koní podrobne vysvetlili vypočutí svedkovia.
Žalobca mal za to, že vysvetlil, že v priestoroch vozidla zn. Avie mal 3 samostatné kovové boxy pre
prepravu 3 koní, že tieto vždy riadne pred prepravou uviazali, že nepresiahol maximálne prípustnú
prepravnú hmotnosť 1910 kg vozidla a k zraneniam koní v dôsledku ich splašenia došlo výlučne v
dôsledku dopravnej nehody spôsobenej poistencom žalovaného.

7. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu (replike) uviedol, že pokiaľ sa žalobca vyjadril k nároku
poškodenia vozidla zn. Avia a poukázal na znalecký posudok Ing. Obtuloviča, ktorý sa vyjadril k
poškodeniu rámu, tak on má za to, že ak znalec vychádzal z jednej fotografie a predmetné motorové
vozidlo neobhliadol, nepodrobil ho meraniu, naproti tomu jeho technik vozidlo videl a poukázal na
nutnosť vykonania doobhliadky, žalobca sám svojím konaním zabránil zisteniu rozsahu škody. K
nákladom na liečení koní podľa neho žalobca neuviedol žiadne iné skutočnosti. Žalovaný mal za to, že
to bol práve žalobca, ktorý výšku nepreukázal.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní



(§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na
ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/, 391 ods. 1 C. s. p.) z nasledovných dôvodov:

9. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 18.986,63 eur z titulu
náhrady škody voči žalovanému ako poisťovateľovi škodcu, a to podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z.
Uplatňovaná škoda mala predstavovať náhradu za 1. úplné zničenie vozidla zn. AVIA v sume 2.641,90
eur, 2. ušlý zisk za obdobie od 24.11.2010 do 04.03.2011 v sume 6.716 eur, 3. liečenie koní veterinárom
v sume 628,73 eur, 4. hodnotu koní v sume 9.000 eur.
Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.774,63 eur, a to
predstavujúcu náhradu škody za úplne zničené vozidlo v sume 2.145,90 eur (2.504 eur všeobecná
hodnota auta podľa znalca po odpočítaní sumy zaplatenej žalovaný 358,10 eur) a náhradu za liečenie
koní v sume 628,73 eur. Vo zvyšku žalobu zamietol.

10. Žalovaný odvolaním napadol rozhodnutie ohľadom priznaných nárokov žalobcovi. Výrok
rozhodnutia, ktorým vo zvyšku súd žalobu zamietol, napadol odvolaním žalobca. Z týchto dôvodov bol
predmetom preskúmania zo strany odvolacieho súdu rozsudok okresného súdu v celom rozsahu.

11. Aktívna legitimácia je stav, kedy účastník konania, žalobca, je tým účastníkom, ktorý podľa hmotného
práva správa mal a mohol žalovať.

12. Všeobecné ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje rozsah náhrady škody
(skutočná škoda a ušlý zisk). Pod pojmom škoda v zmysle predmetného ustanovenia sa chápe ujma,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi a je teda napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia (peniazmi), ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody,
ak má plniť reparačnú funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie
však viac. Rozlišujú sa 2 druhy škody. Skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie
ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty,
ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4MCdo 23/2008 z 21. decembra 2009). Podľa ust. 443 Občianskeho zákonníka sa pri
určení výšky škody na veciach vychádza z ceny veci v čase poškodenia a nie z ceny nadobudnutia
veci (poškodeným). Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak
povedané v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri
predpokladanej činnosti dalo očakávať.

13. Vzhľadom na uplatnené odvolacie námietky strán sporu je v prvom rade potrebné zdôrazniť, že
odvolací súd je viazaný konkrétnymi odvolacími dôvodmi odvolateľov.

14. Primárnou povinnosťou súdu v civilnom procese je postupovať tak, aby bola zaistená spravodlivá
ochrana práv a oprávnených záujmov strán. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z
vykonaných dôkazov a na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, pokiaľ nemá o ich
pravdivosti dôvodné a závažné pochybnosti. Bez zistenia právne rozhodných skutočností nie je možné
pristúpiť k procesu vyhľadávania právnej normy, resp. k jej interpretácii a následnej aplikácii na zistený
skutkový stav.

15. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienka vnútroštátnej úpravy slovenského
civilného procesu vymedzuje (na úrovni zákona) ust. § 220 C. s. p., podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru,
že s práve uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia)
dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a
jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej
interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecnú súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez
špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť vyvodené. Porušením uvedeného práva strany



sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť
sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkov aj právne
argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi v rámci využitia prípadných
riadnych opravných prostriedkov).

16. Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie (viď napr. nález III. ÚS 119/03-30). Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

17. Žalovaný v odvolaní namietal nepreukázanie aktívnej legitimácie žalobcu na náhradu škody. Taktiež
výšku škody na motorovom vozidle. Z rozsudku nie je podľa neho zrejmé, akými úvahami sa riadil keď
priznal všeobecnú hodnotu vozidla, nevyporiadal sa s námietkou nepreukázania poškodeného pokiaľ
ide o rozsah totálnej škody vzhľadom na poškodenie rámu, taktiež s odpočtom použitých zvyškov ani
a jeho návrhom na doplnenie znaleckého posudku k výške škody na motorovom vozidle. Rozsudok
považoval preto v uvedenej časti za nepreskúmateľný. Tiež žalovaný namietal priznané náklady na
liečenie koní v sume 228,73 eur s tým, že počas celého konania bol sporný pôvod zranení oboch koní.
Domáhal sa tiež uznania spoluzavinenia žalobcu.
K aktívnej legitimácie žalobcu k podaniu žaloby na náhrady škody treba uviesť, že táto je naplnená vtedy
keď je žalobca vlastníkom veci, ktorá bola poškodená škodnou udalosťou. Z odôvodnenia rozhodnutia
okresného súdu vyplýva, že súd za nesporné považoval, že motorové vozidlo zn. AVIA patrilo do BSM
žalobcu a jeho manželky Y. Y.. Podľa odvolacieho súdu však okresný súd v konaní (nevyplýva to zápisníc
o pojednávaní) nekonštatoval, že aktívnu legitimáciu žalobcu považuje za nespornú. V odôvodnení
rozhodnutia neuviedol bližšie právne úvahy ohľadom v tomto smere vykonaných zistení napr. z výsluchu
Y. Y. ako svedkyne, oboznámením sa s jej sobášnym listom. Z toho dôvodu považoval odvolací súd záver
okresného súdu ohľadom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní o náhradu škody za predčasný.
V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného pokiaľ ide o všeobecnú hodnotu vozidla mal odvolací
súd z obsahu spisu zistené, že vo vyjadrení (č. l. 233 spisu) žalovaný namietal aj poškodenie rámu.
V podaní z 20.02.2017 (č. l. 218 p.v. spisu) zase poukazoval na to, že výšku skutočnej škody je
potrebné vypočítať tak, že od VSH vozidla sa odpočíta hodnota použiteľných zvyškov na motorovom
vozidle zn. AVIA (motor, prevodovka, predná náprava + riadenie, zadná náprava, rám s príslušenstvom,
kabína + výbava, nadstavba na prevoz koní, pneumatiky), ktoré predstavujú sumu 1.100 eur. Vzhľadom
na uvedené žiadal doplniť znalecký posudok o výpočet výšky škody. Z obsahu spisu vyplýva, že
okresný súd ohľadom návrhu žalovaného na doplnenie znaleckého posudku vôbec nerozhodol. V
odôvodnení rozhodnutia sa nevysporiadal ani so všetkými v konaní namietanými skutočnosťami
ohľadom poškodenia rámu a použiteľných zvyškov na motorovom vozidle majúcim podľa neho vplyv na
výšku škody motorového vozidla. K otázke ohľadom žalovaným tvrdeného sporného pôvodu zranení
koní súd v odôvodnení rozhodnutia nezaujal stanovisko. Skutočnosti týkajúce sa zohľadnenia aj
spoluzavinenia žalobcu, žalovaný navrhol okresnému súdu vo vyjadrení (č. l. 217 spisu). V odôvodnení
rozhodnutia okresný súd na tento návrh nereagoval keďže sa s ním vôbec nevysporiadal.

18. Žalobca v odvolaní namietal nepriznanie náhrady škody za kone vo výške 9.000 eur spochybňujúc
použitú porovnávaciu metódu požadujúcu súčasné predloženie a porovnanie aspoň 3 cenových údajov
výkupov jatočných koní. Súd mal preto podľa neho vzhľadom na rozpory v posudku a absenciu príloh
posudku akceptovať jeho požiadavku, aby bolo uložené znalcovi dodatkom vyjadriť všeobecnú cenu
porovnateľných ťažných koní ako mal on bez prihliadania na ich identifikačné znaky.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia sa okresný súd so znalcom predloženou metódou stotožnil.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca po obdržaní znaleckého posudku nesúhlasil s ocenením koní v
jatočnej hodnote, pretože tento prístup ocenenia nezodpovedá ponímaniu skutočnej škody v právnom
zmysle. Predložil odborné vyjadrenie Ing. Y. X. (č. l. 210 spisu) o trhovej cene na úrovni 1.800 až 2.500
eur, ktorého navrhol vypočuť (aj na č. l. 273 p.v. spisu). Namietal, že znalec nepripojil porovnávacie lístky
(č. l. 274 spisu), zobral len jeden údaj, jeho kúpnu zmluvu o predaji na jatočné účely. Po výsluchu znalca
žalobca navrhol, aby znalec vykonal dodatok k znaleckému posudku, kde by ohodnotil porovnateľné
kone, aké mal žalobca pred poistnou udalosťou bez prihliadnutia na identitu koní. Vzhľadom na
uvedené odvolací súd musel tiež konštatovať, že okresný súd sa nevysporiadal s námietkami žalobcu k
obsahu znaleckého posudku, o jeho dôkazných návrhoch nerozhodol a aj v odôvodnení rozhodnutia v



tomto smere absentuje uvedenie dôvodov, pre ktoré nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy, hoci jeho
povinnosťou bolo tieto špecifikovať.

19. Žalobca v odvolaní ohľadom nepriznania ušlého zisku v sume 6.716 eur vytýkal súdu, že jeho
záver neberie do úvahy dôkazy ním produkované, ktoré potvrdzujú, že mal dohodnutý dostatočný objem
zmluvných prác na rozhodné obdobie.
Ohľadom tejto časti rozhodnutia z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca v
konaní hodnoverne nepreukázal ušlý zisk, ktorý vypočítal ako teoretický výnos vychádzajúci z faktúry za
prechádzajúce obdobie a nepreukázal, či by reálne dosiahol príjem, ktorého náhradu vo forme ušlého
zisku požadoval. Nepredložil súdu žiaden doklad zabezpečujúci pre žalobcu stopercentnú prácu s koňmi
pri ťažbe dreva v rozhodnom období od 24.11.2010 do 04.03.2011, t.j. na 73 dní v zimných mesiacoch
11/20010, 12/2010, 01/2011, 02/2011 a časti mesiace 03/2011. V tejto časti neuniesol dôkazné bremeno,
hoci k tejto časti uplatneného nároku vypočul viacerých svedkov (T. P., Y. K., Ing. P. V., potvrdenie Ing.
X.), ktorí len v teoretickej rovine uvádzali, aké výkony možno dosiahnuť koňmi pri ťažbe dreva a aká je
cena za m3 približného dreva, pričom taktiež nepredložil dôkaz - listinu, ktorou by pre žalobcu mali v
tomto rozhodnom období zabezpečenú prácu s koňmi.
Odvolací súd oboznámením sa s obsahom spisu a závermi súdu musel konštatovať, že pre náležité
zistenie požadovaného nároku sa nevysporiadal so všetkými predloženými dôkazmi, na ktoré žalobca
v odvolaní poukazuje. Okrem toho s výpoveďami tých svedkov, pre ktorých vykonával v deň dopravnej
nehody práce, ako i tých, pre ktorých by tieto bol vykonával keby nedošlo k dopravnej nehody. Pokiaľ
ide o svedka T. P. tomuto súd naviac uložil aj predložiť účtovné doklady /č.l. 120 spisu/, splnenie ktorej
výzvy bolo súdom opomenuté pre nepredloženie opätovne žiadať, prípadne vysvetliť upustenie od nej.

20. Napokon žalobca v odvolaní namietal nesprávnosť rozsudku ohľadom nepriznania úrokov z
omeškania od 01.07.2011.
Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že nepriznal tieto úroky s poukazom na § 11 ods.
6, 7,8 zák. č. 381/2001 Z. z., ktoré je u poisťovateľa viazané na nesplnenie jeho povinnosti uloženej
mu v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. V súdenom prípade
šetrenie na zistenie rozsahu povinnosti žalovaného, poskytnúť poistné plnenie, ešte nebolo ukončené a
jeho výška je predmetom tohto súdneho konania. Nevznikol preto žalobcovi nárok na úrok z omeškania
v zmysle § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z. z.
Podľa odvolacieho súdu peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania je upravená v § 11 ods. 8 zák. č.
381/2001 Z. z. a je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo
b/ zák. č. 381/20010 Z. z. Z právnej úpravy možno vyvodiť, že umožňuje úročenie poistného plnenia v
tých prípadoch, keď si poisťovateľ nesplní svoju povinnosť uloženú mu v súvislosti so šetrením poistnej
udalosti, a tiež keď poškodenému zašle oneskorené vysvetlenie dôvodov, pre ktoré poisťovateľ odmietol
poskytnúť poistné plnenie, t.j. povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej
udalosti. Jej účelom je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala
nečinná, aby bola nútenú oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenie jeho poistnej
udalosti. Poskytnutie dôkazného vysvetlenia poškodeným osobám v ustanovenej lehote chráni rovnako
aj poisťovateľa pred uložením sankcie - úroku z omeškania. Výška úroku z omeškania sa posudzuje
podľa občianskoprávnych predpisov - Občianskeho zákonníka a jeho vykonávacieho nariadenia.
Vzhľadom na vyššie uvedené mal okresný súd hlavne zisťovať či si žalovaný splnil povinnosti v zmysle
§ 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z. z. a ak áno, z čoho uvedené vyplýva. V prípade nesplnenia, či vysvetlil
dôvody, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenia, ktoré si žalobca od neho nárokoval. Zistené
skutočnosti mal následne posúdiť a rozhodnutie odôvodniť.

21. Vzhľadom na uvedené, nakoľko okresný súd nerozhodol hlavne o dôkazných návrhoch strán sporu,
nevysporiadal s ich nevykonaním, taktiež so všetkými predloženými dôkazmi a odôvodnenie súdu
nezodpovedá ust. § 220 ods. 2 C. s. p., v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné, došlo tým
k odňatiu možnosti účastníkom konať pred súdom. Uvedená vada zároveň bráni odvolaciemu súdu v
naplnení jeho preskúmavacej právomoci, odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm.
b/ C. s. p. v celom rozsahu zrušil a vec podľa ust. § 391 ods. 1 C. s. p. vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

22. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie vec prejednať a rozhodnúť, rešpektujúc
ustanovenia C. s. p. v súvislosti s predkladaním dôkazných návrhov a rozhodovaním o nich, rozhodnutie
odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 C. s. p. tak, aby bolo preskúmateľné. Do pozornosti odvolací



súd však dáva aj to, aby si okresný súd zabezpečil spis Okresného riaditeľstva policajného zboru v
Dolnom Kubíne Okresný dopravný inšpektorát Námestovo sp. zn. ORPZ-DK-OD14-P-86/2011 týkajúci
sa škodcu U. V., tak ako ho navrhol vyžiadať žalovaný (č.l. 33 p.v. spisu). Okresný súd si síce spis
vyžiadal ako vyplýva z č.l. 42 spisu ale po jeho neposlaní kvôli postúpeniu inému orgánu, už nepristúpil
k jeho opätovnému vyžiadaniu a teda tým aj k jeho oboznámeniu sa. V novom rozhodnutí opätovne
rozhodne i o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a
podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z



akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).