Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/317/2012 z 30. 1. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. januára 2013, sp. zn. 9Co/317/2012, ECLI:SK:KSNR:2013:4211207730.3 Krajský súd Nitra | 9Co/317/2012 | ECLI:SK:KSNR:2013:4211207730.3 | 2013-01-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Kúpna zmluva Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 221 ods. 2 OSP, § 48 ods. 2 Ústavy, § 101 ods. 2 OSP, § 138 ods. 1 OSP, § 138 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1766a638-6f2a-4811-9c1f-53214b705491 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4211207730.3 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/317/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211207730
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4211207730.3

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: T. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., I. X/B, zast.
Mgr. Cyntiou Takács-Szalai, advokátkou so sídlom Nám. M. R. Štefánika 6, Komárno, proti odporkyni:
A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX Q., R. zast. JUDr. Ivetou Lenčéšovou, advokátkou so
sídlom Nitra, Farská 28, o zaplatenie 24.896 eura s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 27. júna 2012, č. k. 6C/128/2012-100 a proti uzneseniu Okresného
súdu Komárno zo dňa 24. septembra 2012, č. k. 6C/128/2012-111, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 24. 09. 2012, č. k. 6C/128/2012-111

p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke 24.896
eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 18. 01. 2010 do zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti
rozsudku a náhradu trov konania k rukám Mgr. Cyntie Takács-Szalai do 15 dní po právoplatnosti tohto
rozsudku titulom súdneho poplatku v sume 373,50 eura a titulom trov právneho zastúpenia v sume
2.051,80 eura. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 488, § 489, § 588 a § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka a zistený skutkový stav. Za preukázané považoval, že medzi účastníkmi
konania došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností v podielovom
spoluvlastníctve navrhovateľky, nachádzajúcich sa v obci V. F., zapísaných v katastri nehnuteľností
Správy katastra Dunajská Streda na LV č. XXX pre kat. úz. V. F. za kúpnu cenu 24.896 eur,
ktorú povinnosť si odporkyňa nesplnila. Za nepreukázané považoval tvrdenie odporkyne o dohode
zaplatiť kúpnu cenu v splátkach, poukazujúc na to, že táto žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení
neprodukovala a ani neoznačila. Uvedenú sumu súd uložil odporkyni s poukazom na ust. § 517 ods.
1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka a vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom
od 01. 01. 2009) zaplatiť spolu s 9%-ným ročným úrok z omeškania od 18. 10. 2010, t.j. nasledujúci
deň po jej splatnosti. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnej
navrhovateľke priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 373,50 eura
a náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. za 4 úkony právnej služby po 419,94
eura (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - žaloba, písomné podanie na súd -
vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní dňa 27. 06. 2012) + 2x režijný paušál po 7,41 eura (rok 2011)
a 2x režijný paušál po 7,63 eura (rok 2012) + DPH, čo je spolu suma 2.051,80 eura a uložil ju odporkyni
zaplatiť v zmysle § 149 ods. 1 OSP do rúk právnej zástupkyne navrhovateľky. Lehotu na plnenie určil
v súlade s § 160 ods. 1 OSP.



Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, domáhajúc sa jeho zrušenia
a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vytýkala súdu, že nárok navrhovateľky
považovala za dôvodný, napriek tomu, že v podanom odpore uviedla, že sa s navrhovateľkou dohodli
na zaplatení kúpnej ceny formou mesačných splátok, počnúc mesiacom januárom 2012 tak, že prvé tri
mesiace zaplatí po 300 eur a od nasledujúceho mesiaca po 800 eur mesačne. Nesúhlasila s tvrdením
súdu o neoznačení, či neprodukovaní žiadneho dôkazu, tvrdiac, že kvôli rozhodnutiu súdu o prejednaní
veci v jej neprítomnosti nebolo do vyhlásenia uznesenia súdu o skončení dokazovania možné na
pojednávaní predložiť, príp. navrhnúť vykonanie dôkazov na podporu týchto tvrdení (napr. výsluch
svedkov a pod.). Zdôraznila, že súd sa v rozsudku nevysporiadal ani s dôvodnosťou dohodnutých
splátok, na ktoré poukazovala v odpore, hoci tieto boli medzi účastníkmi konania dohodnuté práve z
dôvodu, že ona nemala a ani v súčasnej dobe nemá finančné prostriedky na jednorazovú úhradu kúpnej
ceny, keďže je evidovaná ako nezamestnaná. Za procesné pochybenie považovala postup
súdu, ak vo veci rozhodol v jej neprítomnosti, ako aj jej právnej zástupkyne, a to napriek tomu, že táto
viacnásobne žiadala súd o odročenie nariadeného pojednávania na 27. 06. 2012, na ktorom bol aj
vynesený rozsudok, pričom svoju neúčasť jej právna zástupkyňa ospravedlnila z dôvodu kolízie s časovo
skôr nariadeným pojednávaním vo veci OS Nitra, sp. zn. 2T/16/2001, kde išlo o väzobnú dlhotrvajúcu vec
a z dôvodu pracovnej vyťaženosti kolegov-advokátov sa ani nemohla dať substitučne zastúpiť, o čom
prvostupňový súd vyrozumela. Odporkyňa poukázala tiež na to, že si neželala substitučné zastúpenie
právnej zástupkyne, pričom v danom prípade ide o jej základné právo a zároveň povinnosť advokáta
rešpektovať toto rozhodnutie klienta v zmysle platného zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene
a doplnení zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, ktorý v
ustanovení § 16 síce umožňuje advokátovi dať sa zastúpiť v rámci svojho poverenia iným advokátom
alebo advokátskym koncipientom, avšak túto možnosť explicitne vylučuje proti vôli klienta.

K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadrila navrhovateľka a žiadala napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 513,08 eura (za 1 úkon
právnej pomoci - za vypracovanie vyjadrenia k odvolaniu vo výške 419,94 eura + 7,63 eura RP +
85,51 eura DPH). Námietky odporkyne v odvolaní považovala za účelové, v snahe oddialiť vydanie
právoplatného rozhodnutia, ktorým jej bude uložená povinnosť zaplatiť vysokú sumu aj s príslušenstvom.
Poukázala na to, že odporkyňa už v podanom odpore mala možnosť, a podľa ust. § 120 ods. 1 OSP aj
povinnosť, označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, no neurobila to, a neurobila tak ani do termínu
pojednávania a ani v žiadosti o odročenie pojednávania. Zdôraznila, že ona už na pojednávaní dňa 27.
06. 2012 k tvrdeniam odporkyne uviedla, že medzi ňou a odporkyňou nedošlo k uzavretiu žiadnej ústnej
a ani písomnej dohode o splátkach. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že pokiaľ by takáto dohoda uzavretá
bola, tak do pojednávania vo veci malo byť uhradených niekoľko splátok kúpnej ceny, avšak odporkyňa
ani len netvrdí, že by nejaké splátky z jej strany uhradené boli. Odporkyňa počas konania nenamietala
dôvodnosť, či výšku žalovaného nároku, a preto neobstojí ani jej tvrdenie o pochybení prvostupňového
súdu v tom, že napriek žiadosti právnej zástupkyne odporkyne o odročenie pojednávania pojednával.
Dodala, že podľa ust. § 101 OSP a § 119 ods. 1 OSP sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých
dôvodov, pričom podľa ustálenej súdnej praxe za dôležitý dôvod spravidla nie je možné považovať
kolíziu pojednávaní. Záverom ešte uviedla, že právna zástupkyňa odporkyne pred pojednávaním dňa
27. 06. 2012 už žiadala o odročenie pojednávania, v čom vidí tiež snahu oddialiť vydanie právoplatného
rozhodnutia.

Napadnutým uznesením zo dňa 24. septembra 2012, č. k. 6C/128/2012-111 súd prvého stupňa
nepriznal odporkyni oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu, že navrhovateľka nepreukázala
skutočnosti, ktoré by odôvodnili priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, pretože svoje pomery
riadne nezdokladovala - žiadosť o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov nepredložila na tlačive
zverejnenom na stránke Ministerstva spravodlivosti SR, resp. nepredložila rozhodnutie o tom, že je
osobou v hmotnej núdzi, a teda hodnoverne nepreukázala, že jej osobné, majetkové a zárobkové pomery
priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov odôvodňujú. Súd poukázal aj na skutočnosť, že odporkyňa
na zastupovanie v tomto konaní splnomocnila advokáta, čo tiež vyvracia tvrdenie odporkyne, že je
osobou odkázanou na pomoc v hmotnej núdzi. Právne svoje rozhodnutie prvostupňový súd oprel o
ustanovenie § 138 ods. 1, 2 OSP.



Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie odporkyňa, domáhajúc sa ním jeho zrušenia, alternatívne
zmeny a priznania oslobodenia od súdneho poplatku. Dôvodila tým, že prvostupňový súd ju mal
pred vydaním napadnutého rozhodnutia vyzvať na doplnenie neúplného podania a až po uplynutí
primeranej procesnej lehoty a posúdení opodstatnenosti uplatnenia § 138 OSP rozhodnúť o priznaní
alebo nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov. Mala za to, že skutočnosť o splnomocnení na
zastupovanie advokátom nemôže vyvracať jej tvrdenie o tom, že je osobou v hmotnej núdzi, pretože
v zmysle § 2 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb je možné dohodnúť odmenu advokáta aj v inej forme, ako je tarifná odmena, ktorá
dohoda je predmetom mlčanlivosti medzi advokátom a klientom. K svojmu odvolaniu pripojila tlačivo pre
dokladovanie pomerov na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj
konanie, ktoré im predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je treba podľa § 221 ods.
l písm. f) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (ods. 2 OSP) a napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 24. 09. 2012, č. k. 6C/128/2012-111 je treba ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkom konania sa postupom súdu
odňala možnosť pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za
účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý
znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných
mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom.

Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní ústavou
zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon
neustanovuje inak, nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania
(§ 115 ods. 1 OSP), a to tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom,
keď sa má pojednávanie konať. Ak súd nariadi pojednávanie, môže vec prejednať v neprítomnosti riadne
predvolaného účastníka len vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania
(§ 101 ods. 2 OSP). Výnimkou z tejto zásady je rozhodovanie podľa § 153b OSP. Keďže účastník môže
v konaní vystupovať aj prostredníctvom zástupcu (zákonného zástupcu, opatrovníka, príp. zástupcu na
základe plnomocenstva - § 22 a nasl. OSP) má aj tento zástupca právo osobne sa zúčastniť občianskeho
súdneho konania. O možnosti prejednať vec na pojednávaní v jeho neprítomnosti platí to isté, čo platí
o samom účastníkovi konania.

Podľa § 101 ods. 2 OSP, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Ustanovenie § 101 ods. 2 OSP dáva súdu možnosť prejednať vec aj v neprítomnosti účastníka, resp.
jeho zástupcu. Môže tak urobiť, ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví a ani nepožiada z dôležitého
dôvodu o odročenie pojednávania. Občiansky súdny poriadok bližšie nekonkretizuje, čo treba považovať
za dôležitý dôvod, ktorý bráni súdu vec prejednať v neprítomnosti účastníka. Takýto dôležitý dôvod,
pre ktorý sa účastník nemôže zúčastniť pojednávania a žiada o jeho odročenie, sa musí vzhľadom
na prekážku, ktorá mu v tom bráni, vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo



z iných dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti. Pritom môže ísť nielen o udalosti majúce objektívnu
povahu (nezávislé od vôle účastníka), ale aj okolnosti spôsobené samým účastníkom alebo ním inak
zavinené, ak ich možno v danej situácii považovať - najmä s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu
a na pomery účastníka - za dôležité. Súdna prax pripustila, že s prihliadnutím na všetky ďalšie okolnosti
konkrétneho prípadu dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania pred súdom môže byť aj kolízia
s iným pojednávaním právneho zástupcu účastníka konania. Ak účastník konania v takomto prípade
požiadal včas o odročenie pojednávania, prejednanie veci v jeho neprítomnosti treba kvalifikovať ako
odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.

Z súdenej veci z obsahu spisu vyplýva, že odporkyňa sa dala v konaní zastupovať, pričom za zástupcu
si zvolila advokátku JUDr. Ivetu Lenčéšovú (č. l. 77 spisu). Prvostupňový súd nariadil pojednávanie na
termín 01. 06. 2012, na ktorý sa zástupkyňa odporkyne písomne ospravedlnila z dôvodu časovo skôr
nariadeného termínu vo veci vedenej na OR PZ Nitra a zároveň ospravedlnila aj odporkyňu s tým, že
táto chce byť na pojednávaní zastúpená svojou právnou zástupkyňou. Prvostupňový súd pojednávanie
vo veci odročil na deň 27. 06. 2012, na ktorý sa zástupkyňa odporkyne opätovne písomne ospravedlnila
z dôvodu kolízie s časovo skôr nariadeným pojednávaním vo veci vedenej na OS Nitra pod sp.
zn. 2T/16/2011 a zároveň ospravedlnila aj neúčasť odporkyne s poukazom na to, že táto chce byť na
pojednávaní zastúpená svojou právnou zástupkyňou. K podaniu súčasne pripojila fotokópiu predvolania
na hlavné pojednávanie v uvedenej trestnej veci (č. l. 85 a 86 spisu). Prvostupňový súd prípisom oznámil
právnej zástupkyni odporkyne, že žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje a prosí o zabezpečenie
substitúcie pri zastupovaní odporkyne na pojednávaní. Právna zástupkyňa na prípis súdu reagovala
písomným ospravedlnením neúčasti na pojednávaní, ktorý doplnila tým, že ide o väzobnú dlhotrvajúcu
vec obzvlášť závažného zločinu a akákoľvek neúčasť obhajcu by tak zmarila najväčšiu trestnú vec, ktorá
je aktuálne na OS Nitra a zároveň súdu oznámila, že napriek osloveniu niekoľkých kolegov jej každý
odmietol substitučné zastupovanie z dôvodu pracovnej vyťaženosti v danom termíne. Zároveň súdu
oznámila, že ak súd napriek uvedeným skutočnostiam bude dňa 27. 06. 2012 pojednávať, prosí, aby
pojednával v jej neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti odporkyne, ktorá sa bez právneho zastúpenia
pojednávania zúčastniť nechce. Prvostupňový súd vo veci v nariadenom termíne dňa 27. 06. 2012
pojednával v neprítomnosti odporkyne a jej právnej zástupkyne a po vykonaní dokazovania výsluchom
navrhovateľky a prečítaní listinných dôkazov vo veci napadnutým rozsudkom rozhodol.

Hoci zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť pravidlo tzv. „predstihu“ v prípade
kolízie viacerých pojednávaní toho istého zástupcu účastníka v tom istom termíne na rozdielnych
súdoch, odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti daného prípadu, možno kolíziu s
inými pojednávaniami zástupcu odporkyne považovať za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania.
Skutočnosti uvedené zástupkyňou odporkyne totiž nasvedčujú tomu, že v situácii, v akej sa po
oznámení termínu pojednávania nachádzala (hlavné pojednávanie v trestnej veci vedenej na OS
Nitra vo veci 2T/16/2011 v dňoch 27. - 29. júna 2012, ktoré vyžadovalo jej osobnú účasť, objektívna
nemožnosť zabezpečiť substitučné zastúpenie, nezamestnávanie žiadneho advokátskeho koncipienta),
jej nedovoľovali vec zabezpečiť inak. Za danej situácie bolo treba považovať dôvod neúčasti na
pojednávaní dňa 27. 06. 2012, uvedený v jej podaní zo 14. 06. 2012 a z 21. 06. 2012, za dôležitý
(ospravedlniteľný). Neboli preto splnené zákonné podmienky uvedené v § 101 ods. 2 OSP pre
prejednanie veci v neprítomnosti zástupcu odporkyne a samotnej odporkyne, ktorá na účasti svojej
právnej zástupkyne na pojednávaní trvala.

Ak za tohto stavu súd prvého stupňa dňa 27. 06. 2012 pojednával v neprítomnosti odporkyne a jej právnej
zástupkyne a vyniesol rozsudok vo veci samej, tento jeho postup bol v rozpore s ustanovením § 101
ods. 2 druhá veta OSP. Takýmto postupom bola odporkyni v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ OSP
odňatá možnosť konať pred súdom. Nebolo jej totiž umožnené uplatniť konkrétne procesné práva, ktoré
jej Občiansky súdny poriadok priznáva a z ktorých bola postupom súdu vylúčená.

Pre uvedenú vadu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil podľa § 221 ods.
1 písm. f) OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP), bez toho, aby sa zaoberal vecnou
správnosťou napadnutého rozhodnutia.



Za nedôvodné, s poukazom na ustanovenie § 138 OSP a k odvolaniu pripojené listinné dôkazy (č. l. 118
až 128 spisu), odvolací súd považoval odvolanie odporkyne voči uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa
24. 09. 2012, č. k. 6C/128/2012-111.

Podľa § 138 ods. 1 OSP, na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od
súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie
na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však
nevracajú.

Podľa § 138 ods. 2 OSP, v návrhu musia byť pomery účastníka dokladované a) vyplneným tlačivom,
ktorého vzor uverejní ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom sídle, alebo b) rozhodnutím o
hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov.

Účastník občianskeho súdneho konania má procesné právo požiadať o oslobodenie od súdneho
poplatku, žiadosť doložiť dokladmi, z ktorých vyvodzuje jeho opodstatnenosť; rovnako má procesné
právo, aby súd o tejto žiadosti rozhodol. Občiansky súdny poriadok účastníkovi však nepriznáva
(nezaručuje) právo, aby súd vyhovel jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov (postupoval a
rozhodol podľa jeho predstáv a názorov).

Pre vyhovenie návrhu (žiadosti) účastníka na oslobodenie od súdneho poplatku je v zmysle
§ 138 ods. 1 OSP potrebné, aby súčasne boli splnené dve podmienky a to: 1. oslobodenie
je odôvodnené pomermi žiadateľa a 2. nejde o prípad svojvoľného alebo zrejme bezúspešného
uplatňovania alebo bránenia práva. Ak z týchto kumulatívnych podmienok nie je splnená čo i len jedna,
žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov nemožno vyhovieť. Pri rozhodovaní o oslobodení od
súdnych poplatkov súd vo vzťahu k splneniu prvej podmienky prihliada k celkovým majetkovým
pomerom žiadateľa a tiež k výške súdneho poplatku, pričom v prípade fyzických osôb
berie do úvahy tiež ich pomery sociálne, rodinné, ekonomické, zdravotné a pod. Účastníkovi konania
jeho nepriaznivá majetková situácia nesmie znemožňovať uplatňovanie alebo bránenie jeho procesných
práv a naplniť jeho právo na právnu pomoc v občianskom súdnom konaní. Celkové zhodnotenie
všetkých pomerov účastníka konania sa má premietnuť do záveru, či účastník je so zreteľom na jeho
pomery schopný zaplatiť súdne poplatky a uhrádzať trovy spojené s konaním. Pokiaľ by to jeho pomery
nedovoľovali, súd mu prizná zodpovedajúce oslobodenie od súdnych poplatkov.

Účastník konania žiadajúci oslobodenie od súdneho poplatku, pokiaľ sleduje dosiahnutie, aby bol so
svojou žiadosťou úspešný, musí súdu vierohodným spôsobom preukázať svoje pomery rozhodujúce
pre posúdenie opodstatnenosti jeho žiadosti (splniť si povinnosť tvrdenia a preukázania svojich
nepriaznivých pomerov) a to vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní ministerstvo spravodlivosti na
svojom webovom sídle, alebo rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov.

Z ustanovenia § 138 ods. 2 OSP je teda nepochybné, že dôkazná povinnosť doložiť dôvodnosť žiadosti
o priznanie oslobodenia od súdneho poplatku zaťažuje žiadateľa o toto oslobodenie. V prvostupňovom
konaní si odporkyňa svoju zákonnú povinnosť - doručiť vyplnené tlačivo alebo rozhodnutie o hmotnej
núdzi podľa osobitných predpisov v zmysle § 138 ods. 2 OSP nesplnila a túto povinnosť si
nesplnila ani v odvolacom konaní. Listinné dôkazy pripojené k odvolaniu neposkytujú odvolaciemu súdu
náležitý obraz toho, aké sú jej skutočné majetkové pomery, keď z nich je zrejmé len to, že odporkyňa bola
rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno dňom 29. 06. 2011 zaradená do evidencie
uchádzačov o zamestnanie, no nie je zrejmé, aký má príjem, respektíve, či je občanom v hmotnej núdzi.
Údaje, ktoré poskytla, jej oslobodenie od súdneho poplatku neodôvodňujú.

Nesplnenie čo i len jednej z dvoch kumulatívnych podmienok uvedených v § 138 ods. 1 OSP znamená,
že nie sú dané dôvody pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Odvolací súd pre úplnosť len dodáva,
že odporkyňa môže kedykoľvek za konania predložiť kvalifikovanú žiadosť na oslobodenie od súdnych



poplatkov a ak súd nerozhodne inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť
(§ 138 ods. 1 OSP).

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 OSP
ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.