Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/114/2014 z 3. 3. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 3. marca 2015, sp. zn. 21S/114/2014, ECLI:SK:KSZA:2015:5014200772.1 Krajský súd Žilina | 21S/114/2014 | ECLI:SK:KSZA:2015:5014200772.1 | 2015-03-03 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 250u OSP, § 250t OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dcfe8ab1-b144-41d5-b7fc-a3d5632c9dc9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5014200772.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/114/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200772
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014200772.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Ing. arch. S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.
XX, XXX XX D., 2/ Mgr. T. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX D., obaja právne zastúpení:
Advokátska kancelária PRK Partners s.r.o., so sídlom Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, proti
odporcovi: Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný odbor, so sídlom A. Kmeťa č. 17, 010 01 Žilina, o
opakovom návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o vstupe Slovenského pozemkového fondu, regionálny odbor Žilina, so sídlom Sad SNP
667/10, 010 01 Žilina, do konania na strane odporcu ako odporcu v rade 2/ zastavuje.

II. Súd ukladá odporcovi povinnosť v konaní č. ObPÚ-OPR 2013/00606, vo veci reštitučného nároku
uplatneného navrhovateľmi dňa 30.12.2004 na Obvodnom pozemkovom úrade v Žiline, evidovaného
pod č. 2004/03089/OPÚ, konať a rozhodnúť v lehote 60 dní od doručenia tohto rozhodnutia.

III. Súd ukladá odporcovi pokutu vo výške 1.000 Eur, ktorú je odporca povinný zaplatiť na účet tunajšieho
súdu do 60 dní od doručenia tohto uznesenia.

IV. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľom na účet právneho zástupcu navrhovateľov trovy
konania vo výške 511,34 Eur, pozostávajúce v celom rozsahu z trov právneho zastúpenia, do 30 dní
od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 17.06.2014, prijatom na tunajšom súde dňa 19.06.2014, sa navrhovatelia domáhali, aby
súd rozhodol, že 1: odporca je povinný rozhodnúť o návrhu na vydanie nehnuteľností zo dňa 25.11.1992
v súlade so zákonom č. 229/1991 Zb., ktorý je vedený pod evidenčným číslom 2776/92, v časti týkajúcej
sa žiadosti o vydanie pozemku PKN parc. č. 1776 zapísanej v pkn. vložke 1710, k. ú. U., a to do 30
dní do právoplatnosti uznesenia súdu; 2: z dôvodu nedodržania lehoty stanovenej Krajským súdom v
Žiline v uznesení č. k. 20S/48/2013-86 zo dňa 20.08.2013 a z dôvodu pretrvávajúcej nečinnosti ukladá
odporcovi pokutu vo výške 3.280 Eur; 3: odporca je povinný nahradiť navrhovateľom na účet právneho
zástupcu trovy konania.

V návrhu uviedli, že dňa 25.11.1992 bol pani D. J. (matka navrhovateľov) podaný na Pozemkový úrad
v Žiline návrh na vydanie nehnuteľností v súlade so zákonom č. 229/1991 Zb. (ďalej len „Žiadosť o
reštitúciu"). Vlastnícke právo k pozemkom uvedeným v Žiadosti o reštitúciu bolo riešené postupne a
odporca vydal viacero rozhodnutí, ktorými priznal vlastnícke práva k jednotlivým nehnuteľnostiam, resp.
priznal náhradu. Súčasťou Žiadosti o reštitúciu bola aj žiadosť o vydanie pozemku PKN parcely č. 1776,
zapísanej v pkn. vložke 1710, katastrálne územie Žilina (ďalej len „Predmetný pozemok"). Nakoľko
Žiadosť o reštitúciu v časti vzťahujúcej sa k Predmetnému pozemku nebola doriešená, dňa 27.12.2004
navrhovatelia pre istotu a pripomenutie opätovne požiadali o vydanie Predmetného pozemku v žiadosti



o reštitúciu v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. (ďalej len „Druhá žiadosť o reštitúciu Predmetného
pozemku"). V nadväznosti na Druhú žiadosť o vydanie Predmetného pozemku, odporca vydal
rozhodnutie č. 2006/01569/OPÚ zo dňa 13.10.2006 (ďalej len „Rozhodnutie odporcu zo dňa
13.10.2006"), ktorým rozhodol, že vlastnícke právo k Predmetnému pozemku navrhovateľom nevráti ani
neprizná právo na náhradu, nakoľko o príslušnom reštitučnom nároku údajne už rozhodol v minulosti, a to
rozhodnutím Okresného úradu v Žiline, Odbor PPLH č. 2002/00500/OÚ-OPPLH-Uá zo dňa 22.03.2002.
Navrhovatelia s týmto záverom nesúhlasili, mali za to, že odporca Žiadosť o reštitúciu v časti vzťahujúcej
sa na Predmetný pozemok nevybavil a podali návrh na preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia odporcu
zo dňa 13.10.2006 na Krajský súd v Žiline. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 10Sp/38/2006-96 zo
dňa 31.10.2008 (ďalej len „Rozhodnutie KS"), Rozhodnutie odporcu zo dňa 13.10.2006 zrušil a uložil
odporcovi povinnosť vo veci vykonať nové dokazovanie a ďalšie konanie, v ktorom okrem iného vyslovil,
že tvrdenia odporcu o totožnosti predmetu konania v reštitučnom konaní sa neukázali ako opodstatnené.

Základom pre Rozhodnutie odporcu zo dňa 13.10.2006 bol výpis z komasačného hárku č. 0225
vyhotovený Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor dňa 12.01.2000, ktorý podľa navrhovateľov má
viditeľné známky prepisovania, a preto podali trestné oznámenie, nakoľko sa domnievali, že tu mohlo
dôjsť k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny,
úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky v zmysle § 352 zákona č. 300/2005
Z.z. Trestný zákon.

Napriek tomu, že od nadobudnutia právoplatnosti Rozhodnutia KS uplynuli 4 roky, odporca nevykonal
žiadne ďalšie dokazovanie a nepodnikol kroky, ktoré by viedli k vysporiadaniu Predmetného pozemku.
Na nečinnosť navrhovatelia reagovali už niekoľkými podaniami, napr. zaslaním žiadostí o konanie a
sťažnosťou, ktoré podobne ako telefonické rozhovory či rokovania neviedli zo strany odporcu k žiadnej
aktivite. Nečinnosťou odporcu sa už zaoberal aj Krajský súd v Žiline v konaní sp. zn. 20S/48/2013,
pričom uznesením č. k. 20S/48/2013-86 zo dňa 20.08.2013 (ďalej len "Uznesenie") zaviazal odporcu vo
veci konať a rozhodnúť do dvoch mesiacov od právoplatnosti Uznesenia. Uznesenie bolo účastníkom
doručené dňa 16.09.2013 a vzhľadom na to, že v zmysle § 250t ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) proti rozhodnutiu súdu v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy nie je prípustný
opravný prostriedok, Uznesenie nadobudlo právoplatnosť doručením. Odporca proti Uzneseniu podal
odvolanie, ktoré však bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžr/104/2013
odmietnuté ako neprípustné (ďalej len "Uznesenie NS SR o odmietnutí").

Od nadobudnutia právoplatnosti Uznesenia už uplynulo viac ako deväť mesiacov a od právoplatnosti
Uznesenia NS SR o odmietnutí už viac ako štyri mesiace, odporca nekoná a nevyvíja v predmetnej veci
žiadnu činnosť. Navrhovatelia majú za to, že sú splnené aj podmienky pre uloženie pokuty odporcovi
v zmysle § 250u O.s.p. Konanie o žiadosti o reštitúciu nebolo dodnes ukončené, vlastnícke právo k
Predmetnému pozemku nebolo ani po 20 rokoch vysporiadané. Navrhovatelia majú za to, že vyčerpali
všetky prostriedky nápravy podľa osobitného zákona.

Podľa obsahu a povahy podania posúdil súd podanie navrhovateľov ako opakovaný návrh zmysle §
250u O.s.p. proti nečinnosti orgánu verejnej správy a ďalej v konaní postupoval podľa ust. § 250t a nasl.
O.s.p., t.j. podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. - Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy.

Odporca vo vyjadrení k veci zo dňa 06.08.2014 uviedol, že ani po písomnej urgencii Slovenský
pozemkový fond, regionálny odbor Žilina nedodal podklad - geometrický plán, ktorý je potrebný k vydaniu
rozhodnutia, a preto správny orgán nemôže ďalej pokračovať v konaní a v danej veci rozhodnúť. K
dnešnému dňu je v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov vo veci uplatneného reštitučného nároku S. J. a spol. na navrátenie vlastníctva podľa zákona
č. 503/2003 Z.z., zaevidovanom na Obvodnom pozemkovom úrade v Žiline dňa 30.12.2004 pod č.
2004/03089/OPÚ, predĺžená lehota na rozhodnutie. Ako prílohu vyjadrenia predložil odporca fotokópiu
urgencie adresovanej Slovenskému pozemkovému fondu, regionálny odbor Žilina zo dňa 19.02.2014,
ktorou odporca opätovne žiadal o oznámenie mena geodeta, s ktorým bola uzatvorená zmluva o dielo,
aby mu odporca mohol poskytnúť informácie k spôsobu vyhotovenia geometrického plánu a ďalej
rozhodnutie odporcu č. OPÚ 2013/00159/K zo dňa 15.04.2013 o predlžení lehoty na rozhodnutie o 60
dní od doručenia úradne overeného geometrického plánu, ktorého vyhotovenie zabezpečuje SPF, RO
Žilina.



Krajský súd v Žiline si v zmysle § 250u O.s.p. vyžiadal aj stanovisko nadriadeného správneho orgánu
- Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky k opakovanému návrhu
navrhovateľov, ktorý vo vyjadrení k veci zo dňa 08.09.2014 uviedol, že odporca do dvoch mesiacov
od právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Žiline č. 20S/48/2013 zo dňa
20.8.2013 nerozhodol z dôvodu nesprávneho poučenia Krajského súdu v Žiline v tomto uznesení, v
dôsledku ktorého odporca podal proti vyššie uvedenému uzneseniu odvolanie na Najvyšší súd SR
dňa 26.09.2013. Nadriadený orgán zastáva právny názor, že rozhodnutie vo veci reštitučného nároku
oprávnených osôb odporca môže vydať až po doručení geometrického plánu, o zabezpečenie ktorého
už síce odporca požiadal Slovenský pozemkový fond (ktorý v súlade s platnou legislatívou zabezpečuje
dodanie a financovanie podkladov potrebných pre rozhodnutie v reštitučných konaniach), avšak do
konania zatiaľ predložený nebol. Bez tohto podkladu nie je možné o reštitučnom nároku rozhodnúť.
Dôkazy: Žiadosť o vyhotovenie geometrického plánu z 15.07.2011, z 29.02.2012, z 05.11.2012, z
19.02.2014 (opätovná urgencia).

S ohľadom na uvedené skutočnosti odporca nie je v konaní týkajúcom sa reštitučného nároku
navrhovateľov nečinný, ide o prekážku v konaní, ktorú nie je možné odstrániť konaním príslušného
správneho orgánu konajúceho v reštitučnom nároku. K nedodržaniu lehoty uvedenej v uznesení
Krajského súdu v Žiline č. 20S/48/2013 z 20.08.2013 došlo v dôsledku nedodania podkladov potrebných
na vydanie rozhodnutia zo strany Slovenského pozemkového fondu. Na nedodržaní lehoty danej v
uznesení má vinu aj Krajský súd v Žiline, ktorý v rozpore so zákonom poučil správny orgán o možnosti
odvolať sa na Najvyšší súd SR. Z uvedených dôvodov Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Slovenskej republiky nesúhlasí s tým, aby Krajský súd v Žiline uložil odporcovi v zmysle § 250u O.s.p.
pokutu.

Uvedené vyjadrenie odporcu a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
boli súdom zaslané navrhovateľom s tým, aby uviedli, či trvajú na podanom opakovanom návrhu.

Navrhovatelia zaslali súdu vyjadrenie zo dňa 03.10.2014, v ktorom uviedli, že trvajú na podanom návrhu.
Odporca a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej

republiky (ďalej len "Ministerstvo") vo vyjadreniach v zásade tvrdia, že (i) Odporca nie je nečinný a
v konaní uskutočňuje úkony, ktoré smerujú k rozhodnutiu vo veci; na preukázanie aktivity Ministerstvo
predložilo súdu kópie štyroch písomných žiadostí adresovaných Slovenskému pozemkovému fondu
- regionálny odbor Žilina (ďalej len "SPF") o vyhotovenie geometrického plánu zo dňa 15.07.2011,
29.02.2012, 05.11.2012 a z 19.02.2014; a že (ii) Odporca nemôže pokračovať v konaní, lebo SPF mu
nedodal podklad - geometrický plán, ktorý je potrebný k vydaniu rozhodnutia. Predmetným tvrdením sa
pravdepodobne odporca pokúša preukázať súdu existenciu vážneho dôvodu, pre ktorý nemôže konať a
rozhodnúť. Z vyjadrení vyplýva, že odporca odo dňa 17.07.2011 uskutočnil štyri (!) úkony, ktoré by mali
smerovať k rozhodnutiu vo veci, pričom medzi treťou a ostatnou výzvou uplynulo viac ako 12 mesiacov.
Predmetné žiadosti sú obsahovo takmer totožné. Z vyjadrení vyplýva, že odporca neuskutočnil žiadny
ďalší úkon zameraný na zistenie dôvodov nečinnosti na strane SPF.

V zmysle § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), ktorý sa v zmysle
§ 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov
(ďalej len "Reštitučný zákon") vzťahuje na konanie o navrátení vlastníctva k pozemku, „správne orgány
sú povinné svedomité a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju
včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu
veci". Jedinou aktivitou vykázanou odporcom v reštitučnej veci navrhovateľov sú štyri písomné žiadosti,
a to aj napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu sp. zn. 20S/48/2013 zo dňa 20.08.2013, ktorým bol
odporca zaviazaný vo veci konať a rozhodnúť do dvoch mesiacov. Odporca a SPF sú od seba vzdialení
prakticky "cez ulicu" (vzdialenosť medzi ich sídlami v Žiline nepresahuje 100 m), čo len zvýrazňuje
nezáujem odporcu vo veci rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote. Tvrdenie Ministerstva, že nečinnosť
odporcu bola čiastočne spôsobená nesprávnym poučením o možnosti podať opravný prostriedok,
je irelevantné. Ustanovenie § 250t ods. 7 O.s.p. jednoznačne znie, že „proti rozhodnutiu súdu nie
je prípustný opravný prostriedok", pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky už dávnejšie judikoval,
že „skutočnosť nesprávneho poučenia účastníkov konania o prípustnosti opravného prostriedku proti



napadnutému uzneseniu zo strany krajského súdu nezakladá ich procesnú legitimáciu jeho uplatnenia,
keďže je jeho prípustnosť ex lege vylúčená." (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Sžo 95/2010 In.
Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok). Odporca nemal racionálny dôvod spoliehať
sa na to, že sa bude Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaním odporcu zaoberať.

K tvrdenie odporcu, že v konaní nemôže rozhodnúť, lebo mu SPF nedodal podklad - geometrický plán,
ktorý je potrebný k vydaniu rozhodnutia, zaujali navrhovatelia nasledujúce stanovisko: SPF v zmysle
Reštitučného zákona nie je orgánom povinným konať a rozhodnúť o navrátení vlastníctva k pozemkom.
Predmetné rozhodnutie je v zmysle § 5 ods. 2 Reštitučného zákona povinný vydať odporca. SPF z
Reštitučného zákona ani explicitne nevyplýva povinnosť zabezpečiť vyhotovenie geometrického plánu.
Z § 8 ods. 2 Reštitučného zákona len vyplýva, že "náklady spojené s ocenením vecí a zabezpečením
technických podkladov pre rozhodovaciu činnosť správneho orgánu uhrádza štát prostredníctvom
Slovenského pozemkového fondu." Navrhovatelia sú tak toho názoru, že nie je ani teoreticky možné,
aby sa prípadne úspešne domáhali voči SPF uskutočnenia úkonu - zabezpečenia geometrického
plánu, nakoľko mu táto povinnosť nevyplýva zo zákona. Navrhovatelia poukázali na čl. 5 Metodického
usmernenia Ministerstva a SPF zo dňa 08.10.2004, ktorým sa určuje postup správnych orgánov
a organizačných útvarov fondu pri zabezpečovaní znaleckých posudkov a technických podkladov
pre rozhodovaciu činnosť správnych orgánov na realizáciu Reštitučného zákona, v zmysle ktorého
„vyhotovenie technických podkladov (geometrických plánov k identifikácii pôvodných pozemkov) pre
rozhodovaciu činnosť správneho orgánu [...] zabezpečuje príslušný regionálny odbor SPF“. Podľa
navrhovateľov spôsob úhrady nákladov za vyhotovenie geometrického plánu podľa Metodického
usmernenia nie je jediným možným postupom v zmysle slovenského práva. Ak by tomu tak bolo,
neexistoval by dôvod prostredníctvom Metodického usmernenia zabezpečovať "[jednotný postup]
správnych orgánov a organizačných útvarov SPF pri zabezpečovaní znaleckých posudkov a technických
podkladov pre rozhodovaciu činnosť správneho orgánu na realizáciu Reštitučného zákona." Navyše, v
zmysle čl. 5 Metodického usmernenia by mal byť odporca spolu so SPF objednávateľom geometrického
plánu v zmluve o dielo uzavretej so zhotoviteľom geometrického plánu. Zo vzorového znenia zmluvy
o dielo so zhotoviteľom geometrického plánu, ktorá je prílohou čl. 2 Metodického usmernenia vyplýva,
že prijímateľom výstupov z predmetnej zmluvy je priamo odporca, zatiaľ čo SPF je zodpovedným
za zaplatenie ceny za dielo. Z právneho hľadiska odporcovi nič nebráni vybrať geodetickú firmu a
prípadne aj uzavrieť zmluvu o dielo, ak by SPF ostal nečinný. Nečinnosť SPF by znamenala len
to, že v okamihu uzavretia predmetnej zmluvy o dielo by ostalo nedoriešené financovanie výdavkov
odporcu v súvislosti s vyhotovením geometrického plánu. Išlo by teda o prekážku výlučne interného
(organizačného) charakteru vo vzťahu k navrhovateľom bez právneho významu. Naviac, Metodické
usmernenie nie je prameňom práva v Slovenskej republike a nie je ho teda možné považovať za zákonnú
prekážku konania odporcu. Predstavuje len internú inštrukciu, ktorá má zabezpečiť jednotný spôsob
úhrady nákladov spojených s vyhotovením geometrických plánov

Navrhovatelia poukázali na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 553/2012 zo
16.01.2013 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č.
6/2013 (ďalej len "Nález"), v zmysle ktorého „judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutá
v nálezoch, ktorými rozhodoval o sťažnostiach na prieťahy v konaniach pred všeobecnými súdmi, je v
plnom rozsahu aplikovateľná i pri posudzovaní namietanej nečinnosti orgánov verejnej správy". Nález
tiež výslovne uvádza, že na konanie o nečinnosti orgánov verejnej správy sa okrem iných primerane
vzťahujú nasledovné rozhodnutia Ústavného Súdu Slovenskej republiky:

„Otázka množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú podstatné pre posúdenie toho,
či došlo k neodôvodeným prieťahom v konaní a ich zodpovedanie a objasnenie môže pomôcť iba pri
hľadaní príčin prieťahov v rámci súdu.“ (III. ÚS 14/2000)

„Ústava SR dáva prostredníctvom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osobe prísľub,
že jej právna neistota sa odstráni rozhodnutím príslušného štátneho orgánu v primeranom čase.
Uplatnenie tohto práva nemôže byť v súlade s Ústavou SR zmarené len preto, že Slovenská republika
nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov súdu
na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty.“ (II. ÚS 52/1999)

„ (...) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská
republika nevie alebo nemôže zabezpečiť priemerný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na
súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie stavu právnej neistoty, nemôže byť dôvodom



na zmarenie uplatnenia práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku
nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.“ (III.
ÚS 10/02, I. ÚS 15/02)

Z toho vyplýva, že odporca ako vážny dôvod svojej nečinnosti nemôže uvádzať, že nedisponuje
finančnými prostriedkami potrebnými pre uskutočnenie niektorého úkonu (v tomto prípade vyhotovenie
geometrického plánu). Je zákonnou povinnosťou odporcu zabezpečiť si potrebné podklady pre
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote a neexistuje prekážka, ktorá by mu bránila vysporiadať
si finančné vzťahy so SPF v zmysle § 8 ods. 2 Reštitučného zákona aj po vydaní rozhodnutia vo
veci navrhovateľov. Navrhovatelia niekoľkokrát sami navrhovali odporcovi, že vyhotovenie príslušného
znaleckého posudku sami zabezpečia, a to aj na vlastné náklady, resp. náklady vzniknuté odporcovi
uhradia, na čo odporca nereagoval.

Podľa názoru navrhovateľov nečinnosť SPF nie je a ani nemôže byť prekážkou rozhodnutia odporcu,
v záujme zabezpečenia hospodárnosti konania však v zmysle § 92 ods. 1 O.s.p. navrhli, aby do
konania na strane odporcu vstúpil Slovenský pozemkový fond, regionálny odbor Žilina, Sad SNP
667/10, 010 01 Žilina, Slovenská republika. Ak sa súd stotožní s argumentáciou odporcu, že jeho
nečinnosť je odôvodnená nečinnosťou SPF, existuje tu jasná súvislosť tohto konania so SPF. Vstup
SPF do konania tiež umožní objasniť dôvody jeho niekoľkoročnej nečinnosti (hoci s ohľadom na iné
prebiehajúce konania, kde SPF je alebo bol žalovaným sa zdá byť zjavné, že dôvodom je nedostatočné
personálne obsadenie SPF). Ak súd dospeje k záveru, že nečinnosť SPF je dôvodom nečinnosti
odporcu, navrhovatelia navrhli, aby súd spolu s uznesením navrhovanom v ich návrhu zo dňa 17.06.2014
vydal uznesenie, ktorým zaviaže SPF ako odporcu v druhom rade doručiť odporcovi geometrický plán
tak, aby odporca mohol rozhodnúť vo veci navrhovateľov do 30 dní od právoplatnosti uznesenia.

I.

Podľa § 250t ods. 1 O.s.p fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy
nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v
konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať
a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 92 ods. 1 O.s.p. na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník.
Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 vety prvej O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Oblasť správneho súdnictva je samostatne upravená v piatej časti O.s.p. so subsidiárnym použitím prvej,
tretej a štvrtej časti O.s.p., v prípade, že niektorú otázku piata časť O.s.p. samostatne neupravuje.

Definície účastníkov sú v správnom súdnictve pri jednotlivých konania takmer výlučne upravené
špeciálnou úpravou piatej časti O.s.p. okrem spôsobilosti účastníkov, ktoré sú upravené v prvej časti
O.s.p. Spôsobilosťou účastníkov sa rozumie procesnoprávna subjektivita (§ 19 O.s.p.) a procesná
spôsobilosť (§ 20 O.s.p.).



Podľa názoru súdu je otázka účastníctva v konaní podľa IV. hlavy, V. časti O.s.p. výlučne upravená
v § 250t O.s.p. Subsidiárne použitie § 92 ods. 1 je vylúčené. Návrh podľa IV. hlavy, V. časti O.s.p.
smeruje proti konkrétnemu odporcovi, ktorý bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným
právnym predpisom nekoná. Návrh na pripustenie ďalšieho odporcu do konania by bol teoretický možný
len vtedy, ak by konkrétny právny predpis stanovoval dvom, resp. viacerým orgánom verejnej správy,
konať spoločne a nerozdielne v istej veci, čo prakticky nenastane, keďže právomoci a kompetencie
sú správnym orgánom stanovené zákonom tak, že každý orgán má svoju vecnú, miestnu, funkčnú
príslušnosť a k tomu zodpovedajúce právomoci ako napr. vydávať individuálne, či normatívne správne
akty, vykonávať správny dozor. V prípade reťazenia správnych aktov, či nadväzujúcich kompetencií, je
v zásade možné určiť ten orgán, ktorý je zodpovedný za nečinnosť a nečinnosť ďalšieho orgánu už
nemôže spĺňať kritérium ust. § 250t ods. 1 - nekoná „bez vážneho dôvodu“ a takýto návrh je potrebné
ako nedôvodný zamietnuť.

Z obsahu návrhu na vstup ďalšieho odporcu do konania vyplýva, že navrhovatelia z opatrnosti poddávajú
ďalší samostatný návrh proti nečinnosti orgánu verejnej správy - SPF a domáhajú sa rozšírenia petitu
návrhu zo dňa 17.06.2014 o ďalší výrok, ktorým súd uloží SPF povinnosť doručiť odporcovi geometrický
plán tak, aby odporca mohol rozhodnúť v lehote 30 dní, čiže podávajú samostatný návrh proti nečinnosti
SPF, ktorý z dôvodu skutkovej súvislosti s týmto konaním navrhujú hneď spojiť.

Podľa názoru súdu takýto postup je v zásade možný (súd vlastne určí, ktorý orgán verejnej správy je
nečinný), avšak v okolnostiach predmetného prípadu, keď je podávaný opakovaný návrh v zmysle §
250u O.s.p., musí byť zachovaná totožnosť účastníkov konania ako v „pôvodnom“ návrhu na ochranu
proti nečinnosti, o ktorom už existuje súdne rozhodnutie a rovnako aj totožnosť petitu návrhu, resp. v
širšom zmysle obsah návrhu (dôraz na pojem „opakovaný návrh“ v § 250u O.s.p.). Svojou podstatou
konanie podľa § 250u O.s.p. predstavuje vykonávacie konanie vo vzťahu k rozhodnutiu vydanom v
konaní podľa § 250t O.s.p. Preto, aj keby súd posúdil návrh navrhovateľov podľa obsahu ako návrh na
zmenu návrhu, nemohol by ho pripustiť.

II. a III.

Krajský súd posúdil navrhovateľmi tvrdenú nečinnosť odporcu v zmysle zákonnej úpravy inštitútu
konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 250t a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opakovaný
návrh je dôvodný.

Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy
nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v
konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať
a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis.

Podľa § 250t ods. 7 O.s.p. proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

Podľa § 250t ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto
časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Podľa § 250u O.s.p. za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu podľa § 250t môže súd na
opakovaný návrh účastníka, ak je správny orgán naďalej nečinný, uložiť pokutu do 3 280 eur, a to aj
opakovane. Pred rozhodnutím o pokute si súd vyžiada stanovisko nadriadeného správneho orgánu.

Prostredníctvom ustanovenia § 250t O.s.p. poskytuje zákonodarca fyzickým osobám a právnickým
osobám právnu možnosť domáhať sa súdnej ochrany ich základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaniach pred orgánmi
verejnej správy, pokiaľ tieto nekonajú bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym
predpisom tým, že sú v konaní nečinné.

Zákon v ust. § 250u O.s.p. upravuje nútené vymáhanie povinnosti konať. Za nedodržanie lehoty
uvedenej v uznesení súdu, prípadne predĺženej osobitným rozhodnutím súdu, môže súd na opakovaný
návrh účastníka, ak je orgán naďalej nečinný, uložiť pokutu do 3 280 Eur, a to aj opakovane. Pred
rozhodnutím o pokute si súd vyžiada stanovisko nadriadeného správneho orgánu. Uloženie pokuty
nezbavuje správny orgán povinnosti konať tak, ako mu to bolo prikázané v uznesení súdu.

Prípustnosť návrhu podľa § 250t O.s.p. už bola preskúmaná Krajským súdom v Žiline v konaní vedenom
pod sp. zn. 20S/48/2013 a v uznesení č. k. 20S/48/2013-86 zo dňa 20.08.2013 riadne odôvodnená. V
uvedenom uznesení bola vyslovená povinnosť konať a rozhodnúť v konaní č. ObPÚ-OPR 2013/00606,
vo veci reštitučného nároku uplatneného dňa 30.12.2004 na Obvodnom pozemkovom úrade v Žiline,
evidovaného pod č. 2004/03089/OPÚ do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V konaní
o opakovanom návrhu navrhovateľov vo veci vedenej pod sp. zn. 21S/114/2014 senát krajského súdu
skúmal iba skutočnosť, či povinnosť uložená právoplatným uznesením č. k. 20S/48/2013-86 zo dňa
20.08.2013 bola splnená alebo nie. V podstate ide o vykonávacie konanie vo veci nečinnosti orgánu
verejnej správy.

Zo stanoviska odporcu aj Ministerstva mal tunajší súd za jednoznačne preukázané, že povinnosť uložená
právoplatným uznesením č. k. 20S/48/2013-86 zo dňa 20.08.2013 nebola splnená.

Správne orgány nečinnosť odporcu opätovne „ospravedlňovali“ skutočnosťami, s ktorými sa tunajší súd
už vysporiadal. Krajský súd v Žiline predĺženie lehoty na rozhodnutie, na ktorú opätovne poukazoval
odporca vo svojom vyjadrení k opakovanému návrhu, už v uznesení č. k. 20S/48/2013-86 zo
dňa 20.08.2013 vyhodnotil ako „účelový dôkaz“, preto nebolo možné prihliadnuť na tento úkon ako
ospravedlňujúci pretrvávajúcu nečinnosť odporcu.

Krajský súd zdôrazňuje už to, čo bolo vyslovené v právoplatnom uznesení č. k. 20S/48/2013-86 zo
dňa 20.08.2013, že „od zrušenia rozhodnutia vydaného v konaní Obvodného pozemkového úradu v
Žiline č. 2006/01569/OPÚ zo dňa 13.10.2006, uplynula doba viac ako štyri roky (pozn. KS: ku dňu
20.08.2013), v ktorej bol v zmysle odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline, odporca povinný
vykonať dokazovanie za účelom náležitého zistenia skutkového stavu a na základe vykonaných dôkazov
bol povinný rozhodnúť.“

Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 10Sp/38/2006-96 zo dňa 31.10.2008, ktorým bolo zrušené
rozhodnutie právneho predchodcu odporcu - Obvodného pozemkového úradu v Žiline č. 2006/01569/
OPÚ zo dňa 13.10.2006, nadobudol právoplatnosť dňa 23.02.2009. Správne spisy boli vrátené odporcovi
v novembri 2009. Najneskôr od tohto okamihu mohol odporca znova začať vykonávať v zmysle
odôvodnenia tohto rozsudku úkony za účelom prejednania reštitučného nároku navrhovateľov a
rozhodnutia o ňom. K dnešnému dňu trvá nečinnosť odporcu takmer 5 a pol roka.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou navrhovateľov o subjekte zodpovednom za
vykonanie dokazovania, čo vyplýva jednoznačne aj z právoplatného uznesenia č. k. 20S/48/2013-86
zo dňa 20.08.2013. V zmysle Reštitučného zákona nie je orgánom povinným konať a rozhodnúť o
navrátení vlastníctva k pozemkom SPF, ale je ním odporca. Z § 8 ods. 2 Reštitučného zákona len
vyplýva, že „náklady spojené s ocenením vecí a zabezpečením technických podkladov pre rozhodovaciu
činnosť správneho orgánu uhrádza štát prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu." V prípade,
že SPF neposkytuje dostatočnú súčinnosť, je zodpovednosť za zabezpečenie technických odkladov,
resp. znaleckého posudku na odporcovi a ich vzájomné (finančné) vysporiadanie je vecou interného
charakteru, pričom nedostatok súčinnosti nemôže odôvodňovať vyše 5-ročnú nečinnosť odporcu vo veci
uplatneného reštitučného nároku.



Krajský súd v Žiline opätovne vyslovil povinnosť v konaní č. ObPÚ-OPR 2013/00606, vo veci
reštitučného nároku uplatneného navrhovateľmi dňa 30.12.2004 na Obvodnom pozemkovom úrade v
Žiline, evidovaného pod č. 2004/03089/OPÚ, konať a rozhodnúť v lehote 60 dní od doručenia tohto
rozhodnutia a odporcovi uložil pokutu vo výške 1.000 Eur, pričom jej výšku stanovil v dolnej polovici
zákonného rozpätia. Výška pokuty bola určená vzhľadom na to, že nedodržanie lehoty uvedenej v
právoplatnom uznesení č. k. 20S/48/2013-86 zo dňa 20.08.2013 odporca opätovne odôvodňoval tými
istými okolnosťami, s ktorými sa tunajší súd v cit. uznesení už vysporiadal. Odporca bol nečinný v
reštitučnom konaní aj po tom, čo jeho nečinnosť už tunajší súd autoritatívne posúdil ako prieťahy v
konaní a uložil opatrenie k náprave - povinnosť konať a rozhodnúť vo veci, ktorú odporca bez závažného
dôvodu nerešpektoval. Z vyjadrení odporcu však vyplýva vôľa konať a rozhodnúť vo veci a len v dôsledku
nesprávneho právneho názoru o postupe pri zaobstarávaní dôkazov, tak doposiaľ neučinil. Krajský súd
v Žiline poukazuje na to, že v tomto uznesení aj v uznesení č. k. 20S/48/2013-86 zo dňa 20.08.2013 bolo
odporcovi poskytnuté dostatočné usmernenie z právneho hľadiska, ako správne postupovať vo veci.

Číslo účtu vedeného v Štátnej pokladnici, na ktorý je odporca povinný pokutu zaplatiť je: SK34 8180
0000 0070 0015 8408, BIC: SPSRSKBA.

Súčasne krajský súd odporcu upozorňuje, že v jeho právomoci je podľa § 250u O.s.p. daná možnosť
uložiť pokutu aj opakovane, pričom jej uložením nezaniká povinnosť odporcu rozhodnúť o žiadosti
navrhovateľa v zmysle uznesenia súdu č. k. 20S/48/2013-86 zo dňa 20.08.2013.

IV.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p. Navrhovateľ mal v konaní úspech, preto mu
vzniklo právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení
trov konania zaslanom dňa 19.03.2015 v celkovej výške 511,34 Eur, pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia za tri úkony právnej služby:

1. prevzatie a príprava zastúpenia (12.05.2014) - 134 Eur,

2. žaloba (17.06.2014) - 134 Eur,

3. podanie na súd - vyjadrenie (03.10.2014) - 67 Eur; a ďalej z náhrady hotových výdavkov - režijný
paušál 3 x 8,04 Eur a 20 % DPH.

Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom a priznal
navrhovateľom náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej
služby a hotové výdavky podľa špecifikácie.

A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „vyhláška“) je výpočtovým
základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len
"výpočtový základ")..

Výpočtový základ pre rok 2014 predstavuje 804 Eur.

Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna
šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo



veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške
jednej trinástiny výpočtového základu.

Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2014 predstavuje 134 Eur.

V predmetnej veci sa jednalo konanie podľa IV. hlavy, V. časti O.s.p., a teda za zastupovanie v takejto
veci za jeden úkon právnej služby patrí odmena vo výške jednej šestiny výpočtového základu.

Súd priznal odmenu za tri úkony právnej služby, a to za:

1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 12.05.2014 v súlade s § 13a
ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 134 Eur,

2. písomne podanie na súd - návrh zo dňa 17.06.2014 v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo
výške 134 Eur,

3. písomne podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 03.10.2014 v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky
vo výške 134 Eur. Odmena za úkony právnej služby spolu 402 Eur.

B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na
jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako hotové výdavky právneho zástupcu aj režijný
paušál za rok 2014 (3 x 8,04 Eur); režijný paušál spolu 24,12 Eur.

C/ Súd priznal v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky DPH (20 %) vo výške 85,22 Eur, o ktorú sa zvýšila súdom
priznaná odmena za úkony právnej služby a náhrady, keďže mal preukázané overením identifikačného
čísla SK2022130440 na www stránke ?http://ec.europa.eu/taxation_customs/vies/vatResponse.html?,
že právny zástupca žalobcu je platiteľom dane.

Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 511,34 Eur považuje súd podľa konkrétnych
okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie
príslušného práva.

Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté v senáte hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.