Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/12/2018 z 26. 2. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 26. februára 2019, sp. zn. 26Co/12/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2716202008.2 Krajský súd Trnava | 26Co/12/2018 | ECLI:SK:KSTT:2019:2716202008.2 | 2019-02-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f640e069-265b-40f7-b426-a0e07ae5cb03 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2716202008.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/12/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716202008
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2716202008.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predseda senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela
Ilavského a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobkyne: Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava, Mýtna
48, IČO: 35 831 154, zast. advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému: N.
S., nar. XX. S. XXXX, K. H. XX, o 2.329,95 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Skalica č. k. 2C/77/2016 -67 zo 7. septembra 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV/ (zamietnutia žaloby
vo zvyšku), ako aj v závislom výroku V/ o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. zastavil konanie v časti zaplatenia 300 eur a
príslušenstva, II. vrátil žalobkyni krátený súdny poplatok zo sumy, o ktorú bolo konanie zastavené a to
v sume 6,70 eur prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. - prevádzkovateľ systému IČO: 36631124, so
sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, III. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
262,98 eur spolu s 8,50 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 22.10.2013 do zaplatenia a
to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, IV. vo zvyšku žalobu zamietol a V. žalovanému nepriznal
voči žalobkyni náhradu trov konania.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav:

3. Žalovaný ako dlžník a Tatra banka, a.s., Bratislava, ktorá je bankou podnikajúcou na základe
bankového povolenia uzatvorili 26. apríla 2010 zmluvu o splátkovom úvere č. 00-0001720073, v ktorej
sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému (dlžníkovi) úver vo výške 4.200 eur a žalovaný sa ho zaviazal
splácať v mesačných 72 anuitných splátkach splatných vždy do 16. dňa príslušného mesiaca. Žalovaný
svoje záväzky riadne a včas neplnil, v dôsledku čoho Tatra banka, a.s., listom zo 17. októbra 2013
oznámila žalovanému, že ku dňu 16. októbra 2013 vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru a listom zo
dňa 8. októbra 2015 mu oznámila, že pohľadávku z uvedenej úverovej zmluvy postúpila na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok na žalobkyňu.

4. Právne súd prvej inštancie uzavrel, že žalobe je možné vyhovieť len čiastočne. Žalovanému bolo
z úverovej zmluvy poskytnuté peňažné plnenie v celkovej výške 4.200 eur, keďže sa poskytnutý úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov a to z dôvodu absencie zákonom stanovených náležitostí podľa
ust. § 4 ods. 3 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a žalovaný uhradil z poskytnutého úveru
celkovú sumu 3.937,02 eur (3.587,02 eur do postúpenia pohľadávky, 50 eur po postúpení pohľadávky
do podania žaloby, 300 eur po podaní žaloby), súd zaviazal žalovaného na zaplatenie rozdielu medzi



poskytnutým úverom 4.200 eur a sumou, ktorú žalovaný na úver zaplatil, t.j. 3.937,02 eur, teda na
zaplatenie sumy 262,98 eur (4.200 eur - 3.937,02 eur). Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

5. Žalobkyňa napadla včas podaným odvolaním v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku. IV/ a v súvisiacom výroku V/ o trovách konania a navrhla, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni 1.766,97 eur a

• úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 2116,97 eur od 22.10.2013 do 18.11.2015,
• úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 2106,97 eur od 19.11.2015 do 17.12.2015,
• úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 2096,97 eur od 18.12.2015 do 19.1.2016,
• úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 2086,97 eur od 20.1.2016 do 17.2.2016,
• úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 2076,97 eur od 18.2.2016 do 17.3.2016,
• úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 2066,97 eur od 18.3.2016 do 16.5.2016,
• úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 2056,97 eur od 17.5.2016 do 15.6.2016,
• úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 2046,97 eur od 16.6.2016 do 18.7.2016,
• úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 2026,97 eur od 19.7.2016 do 16.8.2016,
• úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 2006,97 eur od 17.8.2016 do 20.9.2016,
• úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 1986,97 eur od 21.9.2016 do 20.10.2016,
• úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 1966,97 eur od 21.10.2016 do 28.11.2016,
• úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 1946,97 eur od 29.11.2016 do 20.12.2016,
• úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 1926,97 eur od 21.12.2016 do 17.1.2017,
• úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 1906,97 eur od 18.1.2017 do 20.2.2017,
• úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 1886,97 eur od 21.2.2017 do 23.3.2017,
• úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 1866,97 eur od 24.3.2017 do 18.4.2017,
• úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 1846,97 eur od 19.4.2017 do 22.5.2017,
• úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 1826,97 eur od 23.5.2017 do 21.6.2017,
• úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 1806,97 eur od 22.6.2017 do 19.7.2017,
• úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 1786,97 eur od 20.7.2017 do 21.8.2017,
• úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 1766,97 eur od 22.8.2017 do zaplatenia,

to všetko v lehote do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a prizná žalobkyni nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Právny názor súdu prvej inštancie, že úver je nutné považovať
za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu:
a) nerozloženia úverových splátok na jej jednotlivé zložky, t.j. splátku istiny, úrokov a poplatkov (odsek
22 odôvodnenia napadnutého rozsudku) nie je správny a je v rozpore s čl. 10 Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES ako právne záväzným aktom Európskeho spoločenstva, ktorý má v
zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť pred zákonom a zároveň aj v rozpore s právnym názorom
vyjadreným v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit
Slovakia, a.s. cla Klára Bíróová, ktorým sú slovenské súdy viazané. Predmetný rozsudok ako case-
law Súdneho dvora Európskej únie predstavuje primárny prameň európskeho práva v kategórii právne
záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré podľa článku 7 odsek 2 druhá veta
Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Vyššie uvedený rozsudok Súdneho dvora
EÚ je tak právne záväzný aj pre všeobecné súdy SR. Súd prvej inštancie bol povinný prihliadať pri svojom
rozhodovaní prednostne na tento rozsudok, keďže má prednosť pred zákonom o spotrebiteľských
úveroch. Súdny dvor EÚ v rozsudku z 3.2.1977, Benedetti I Munari 52-76 rozhodol, že cieľom rozsudku o
prejudidiálnej otázke je vyriešiť právnu otázku, ktorá zaväzuje vnútroštátneho sudcu pokiaľ ide o výklad
príslušných ustanovení aktov Spoločenstva. Neaplikovaním týchto základných princípov únijného práva
dospel súd prvej inštancie k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Podľa rozsudku Súdneho dvora
EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. cla Klára Bíróová by totiž
členské štáty nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré smernica 2008/48IES neupravuje.
Podľa jej článku 10 ods. 2 písm. i) v spojení s písm. h) zmluva o úvere na dobu určitú nemusí v
čase jej uzatvorenia obsahovať presné určenie, aká časť splátky sa použije na splátku istiny a aká jej
časť na bežné úroky a poplatky. Súdny dvor EÚ rozhodol, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice
stanovuje, že zmluva musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa. Z článku 10
ods. 2 písm. i) a článku 10 ods. 3. uvedenej smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ
povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej



tabuľky. Vzhľadom na jasné znenie týchto ustanovení je potrebné konštatovať, že Smernica 2008/481ES
nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Pokiaľ ide
o možnosť členských štátov stanoviť takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave, je dôležité
zdôrazniť, že pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti Smernice 2008/48IES, členské štáty by nemali
ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje
harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (pozri analogicky rozsudok z 12.
júla 2012, SC Volksbank Romania, C-602/l0, EU:C:20l2:443, body 63 a 64). Ustanovenie článku 10
ods. 2 písm. u) Smernice 2008/481ES sa nemá vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie,
ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice. Na základe vyššie uvedeného sa má článok
10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/481ES vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu
určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia
v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť
vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Ustanovenie článku 10 ods. 2 písm. u) Smernice 2008/481ES
sa nemá vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili
povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2
uvedenej smernice. Na základe vyššie uvedeného sa má článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice
2008/481ES vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny
po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej
splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto
smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
Súdny dvor Európskej únie tak rozhodol, že ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch (súčasný § 9 ods. 2 písm. k) z.č. 129/2010 Z.z.) je v rozpore so Smernicou
2008/48IES, t.j. záväzným prameňom práva.

6. Žalovaný vo vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Podporil záver súdu prvej inštancie, že
pred postúpením pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a.s., na žalobcu museli byť splnené osobitné
podmienky § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Žalobca nepreukázal, že by právny predchodca
postupoval podľa tohto ustanovenia, len oznámil postúpenie pohľadávky na žalobcu. Ak tieto podmienky
nie sú splnené, ide o postúpenie v rozpore so zákonom, čo má za následok neplatnosť postúpenia.
Pokiaľ ide o judikát R 119/2003, neskoršia súdna prax sa od neho odklonila a túto prax potvrdila aj
judikatúra Ústavného súdu SR. Záverom žalovaný namietol premlčanie pohľadávky.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§
385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Trnave a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

9. Napadnutý rozsudok bol podrobený prieskumu z hľadísk skutkových a právnych záverov a
procesného postupu súdu v konaní a nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali
vykonaným dôkazom, alebo že by súd opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Skutkový stav bol objasnený v
dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie, správne skutkové zistenia boli súdom podradené pod relevantné
hmotnoprávne predpisy, ktoré súd aj správne vyložil, aplikoval na zistený skutkový stav a vyvodil
zodpovedajúce závery o právach a povinnostiach sporových strán.

10. V súlade s § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozsudku vzťahujúcim sa k
rozhodnutiu (výroku) napadnutému odvolaním, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, v celom
rozsahu sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v
odôvodnení napadnutého rozsudku a na dôvody rozsudku aj odkazuje.



11. Skutočnosti a argumentácia, ktoré žalobkyňa uvádza v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť rozsudku z hľadiska zisteného skutkového stavu, právneho posúdenia prejednávanej veci či
právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie vo vzťahu k rozhodnutiu (výroku), ktorým bola
žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.

12. K odvolacej námietke týkajúcej sa tvrdenia, že predmetný úverový vzťah medzi stranami sporu
založený zmluvou o splátkovom úvere č. 00-0001720073 zo dňa 26. apríla 2010 nie je možné považovať
za úver bezúročný a bez poplatkov je nutné uviesť, že uvedený záver odvolateľky nie je správny. Súd
prvej inštancie správne posúdil, že vzhľadom na chýbajúce zákonné náležitosti v zmluve, a to výšku,
počet a termín splátok istiny, splátok úrokov a splátok iných poplatkov je nutné uvedený úver považovať
za bezúročný a bezpoplatkový. Treba uviesť, že Súdny dvor EÚ vykladá výlučne právo EÚ a ako taký
nie je oprávnený poskytovať výklad vnútroštátneho práva. Aj vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia,
a.s. c/a Klára Bíróová poskytol Súdny dvor EÚ výlučne výklad Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/2001/
EHS. Nevyjadroval sa v tom čase k platnému a účinnému zákonu č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, ktorý na vec aplikoval súd prvej inštancie a ktorý poskytoval spotrebiteľom vyššiu mieru
ochrany, preto výklad Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 Súdnym
dvorom EÚ vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová nemá vplyv na rozhodovaciu
činnosť v spore.

13. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (C-152/84, C-91/92,C-397/01) na
otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami, v zásade platí zákaz horizontálneho
priameho účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva
alebo ukladajúce povinnosti sa ako také nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne
jednotlivci, v danom spore dodávateľ proti spotrebiteľovi. Aplikovať tak závery z Rozsudku SD EÚ zo dňa
9.11.2016 vo veci C-42/15, HOME CREDIT Slovakia a.s., c/a K.B. nie je možné a treba ešte zdôrazniť,
že vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno priznať Smernici ani
nepriamy účinok. Jednalo by sa totiž o výklad vnútroštátneho zákona contra legem, čo nie je možné.

14. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v
celom rozsahu potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

15. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 396 ods. 1 C.s.p.),
o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. musí aj bez návrhu rozhodnúť
odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v
takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

17. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu
spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky
použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

18. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 C.s.p. aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného
rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z
pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní
žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov C.s.p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu
trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.



19. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.