Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/121/2012 z 24. 10. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 24. októbra 2012, sp. zn. 6S/121/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7012200553.1
Krajský súd Košice | 6S/121/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7012200553.1 | 2012-10-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: SP, zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a578de7c-a236-4496-b6b8-b3213293e64b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7012200553.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/121/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200553
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200553.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a členov
senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka, v právnej veci žalobcu: R.. H. T. Č. S. I. Á. Š.,
bytom Z. L. XX, právne zastúpený: JUDr. Ján Kizivat, advokát, Advokátska kancelária so sídlom kpt.
Nálepku č. 8, Michalovce, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský
dopravný inšpektorát so sídlom Kuzmányho č. 8, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č.: KRPZ-KE-KDI2-P-83/2012 zo dňa 15. mája 2012, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a  právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 23. mája 2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu
žalovaného č.  KRPZ-KE-KDI2-P-83/2012 zo dňa 15. mája 2012, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len "Správny poriadok") v znení neskorších predpisov potvrdil
rozhodnutie o priestupku vydané okresným dopravným inšpektorátom Sobrance Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Michalovciach pod č.: ORP-P-58/DI-3-2010 zo dňa 14. marca 2012 a zamietol
odvolanie žalobcu.

Prvostupňový správny orgán  rozhodnutím č.: ORP-P-58/DI-3-2010 zo dňa 14. marca 2012 rozhodol
podľa § 52 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej
len "zákon o priestupkoch") tak, že žalobca dňa 27.02.2010 v čase okolo 17:10 hod. viedol na parkovisku
vo dvore Obecného úradu v obci Blatná Polianka, okr. Sobrance osobné motorové vozidlo zn. Nissan
Terrano II, evidenčné číslo RXXXHFT (GB), pričom keď odchádzal smerom vpravo z parkoviska, tak
prednou ľavou časťou auta narazil do zadnej časti pozdĺžne oproti nemu zaparkovaného osobného
motorového vozidla továrenskej značky VW Golf, evidenčné číslo MI-XXXBU, ktoré tam zaparkovala
vodička Y. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX a po spôsobení dopravnej nehody na mieste do príchodu
polície nezotrval. Na vozidle VW Golf vznikla škoda cca 500,- Eur. Osoby pri dopravnej nehode zranené
neboli. U vodičky Y. Š.  nebolo zistené požitie alkoholických nápojov. Pri ďalšom šetrení bolo zistené,
že vodič - žalobca, jazdil s vozidlom v tom čase aj napriek tomu, že vozidlo sa nemohlo prevádzkovať
v cestnej premávke, nakoľko vozidlo nebolo v ustanovenej lehote podrobené technickej kontrole, čiže
nemal platné doklady predpísané zákonom, alebo osobitným predpisom. Vodič - žalobca závažným
spôsobom porušil povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 1 písm. a), b), c), § 66 ods. 2 písm. a), d), e), § 66
ods. 6 s poukázaním na ust. § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o cestnej premávke"), čím
ho uznal vinným zo spáchania skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b),g), k) zákona



o priestupkoch v tom čase účinného a platného. Zároveň žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. a), c), e)
zákona o priestupkoch  uložil pokutu vo výške 300 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu
12 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň podľa § 79 ods. 1 zákona o
priestupkoch s poukazom na § 1 vyhlášky MV SR číslo 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna
suma trov konania o priestupku v znení vyhlášky MV SR číslo 531/2008 Z. z. zaviazal žalobcu uhradiť
trovy konania vo výške 16 Eur. Prvostupňový správny orgán mal na základe zisteného skutkového
stavu za preukázané, že žalobca v čase okolo 17:10 hod. viedol na parkovisku vo dvore Obecného
úradu Blatná Polianka, okr. Sobrance motorové vozidlo zn. Nissan Terrano II, ev. číslo: RXXXHFT (GB),
pričom keď odchádzal smerom vpravo z parkoviska, tak  prednou ľavou časťou auta narazil do pozdĺžne
oproti nemu zaparkovaného osobného motorového vozidla továrenskej značky VW Golf, ev. číslo: MI -
XXXBU, ktoré tam zaparkovala vodička Y. Š. a po spôsobení dopravnej nehody na mieste  do príchodu
polície nezotrval. Pri ďalšom šetrení bolo zistené, že žalobca jazdil s vozidlom v tom čase aj napriek
tomu, že vozidlo sa nemohlo prevádzkovať v cestnej premávke, nakoľko vozidlo nebolo v stanovenej
lehote podrobené technickej kontrole, čiže žalobca nemal platné doklady predpísané zákonom, alebo
osobitným predpisom.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie
Okresného riaditeľstva  Policajného zboru v Michalovciach, Okresný dopravný inšpektorát č. ORP-P-58/
DI-3-2010 zo dňa 14. marca 2012. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že preskúmal napadnuté
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu, pričom nezistil dôvody na jeho zmenu
alebo zrušenie. Vychádzal z kompletného spisového materiálu, pričom dospel k záver, že žalobca
spáchal daný priestupok tak ako to uviedol prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí. K
odvolacím námietkam uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že k dopravnej nehode došlo v súvislosti
s cestnou premávkou, práva a povinnosti osôb v uvedenom prípade upravuje  zákona o cestnej
premávke nie Občiansky zákonník ako sa mylne domnieval žalobca. Uviedol, že žalobcom navrhované
uplatnenie § 64 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke nemožno v danom prípade aplikovať, nakoľko
medzi účastníkmi prípadnej škodovej udalosti nedošlo k dohode. Za dohodu nemožno považovať ani
ponechanie lístka s uvedeným kontaktom na žalobcu za stieračom auta poškodenej. Zároveň žalovaný
poukázal na to, že pri ukladaní druhu a výmery sankcie postupoval prvostupňový správny orgán v
súlade s ustanovením § 12 zákona o priestupkoch, pričom žalovaný pri preskúmavaní jeho postupu
venoval tomuto postupu osobitnú povinnosť. Uviedol, že prvostupňový správny orgán vzal do úvahy tak
skutočnosti poľahčujúce ako aj priťažujúce. Ukladanie sankcie je vecou správnej úvahy, v rámci ktorej
platia zákonné kritéria a limity, ktoré v tomto prípade neboli porušené.  K odvolacej námietke žalobcu o
uplynutí prekluzívnej lehoty uviedol, že  v zmysle ustanovenia § 246d Občianskeho súdneho poriadku
lehota pre zánik zodpovednosti za priestupok počas súdneho konania neplynie a  keďže k spáchaniu
skutku došlo dňa 27.02.2010, prekluzívna lehota uplynie dňa 03.06.2013.

Vo včas podanej žalobe žalobca namietal predovšetkým, že dňa 27.02.2010 v čase o 17:10 hod. sa
na parkovisku Obecného úradu Blatná Polianka nedopustil dopravenej nehody ale škodovej udalosti.
Tento názor žalobca odôvodňuje tým, že po zistení, že mierne obtrel auto poškodenej, zanechal jej za
stieračom poškodeného motorového vozidla  telefonický kontakt na svoju osobu s dodatkom, že "škodu
uhradí". Poukázal na ustanovenia § 35 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že jeho konania
viedlo k tomu, aby poškodená strana ho mohla identifikovať na uvedenom telefónnom čísle, pričom
konkludentne škodu uznal a túto nepatrnú škodu  neskôr aj uhradil v požadovanej výške 200,- Eur. Za
tohto skutkového stavu malo byť jeho konanie subsumované pod ustanovenia § 64 ods. 3 citovaného
zákon, t. j. ako škodová udalosť, ktorú orgány Policajného zboru neobjasňujú. Vzhľadom na skutočnosť,
že žalobca nepoznal majiteľa motorového vozidla, ktorému spôsobil škodu by nebolo spravodlivého
od neho požadovať zotrvanie na mieste samom a čakať, či sa na miesto stretu niekto a kedy dostaví,
pričom ako ďalej uvádza bola tma a zima a žalobca bol v časovej tiesni nakoľko sa pripravoval
na nočnú zmenu, ktorá mu začínal o 19:00 hod. uviedol, že skutkový stav zistený prvostupňovým i
druhostupňovým orgánom nepopiera a tento bol zistený konajúcimi orgánmi správne, avšak získané
dôkazy nesprávne vyhodnotil a tak nesprávne aplikovali hmotnoprávny predpis. Neprihliadli na osobu
páchateľa podľa § 12 zákona o priestupkoch. Má za to, že v prejednávanom prípade mal žalovaný použiť
analógiu legis, nakoľko zákon o priestupkoch neupravuje právny stav upravený § 10 ods. 2 zákona č.
300/2005 Z. z. Trestného zákona, kde zákona stanovuje, že nejde o prečin ak vzhľadom na spôsob
vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku
páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Citoval ustanovenia § 3 ods. 1,2,4, ust. § 46 a § 47 ods. 3



Správneho poriadku a uviedol, že napadnuté rozhodnutie je po právnej stránke nesprávne a taktiež
je nepreskúmateľné z dôvodu, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný sa  nevysporiadal s dôvodmi
jeho odvolania a neuviedol, akými právnymi úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Zdôraznil, že tak
žalovaný ako aj jeho nadriadený orgán nevydali žiadnu internú smernicu, ktorá by určila hranicu medzi
škodovou udalosťou a dopravnou nehodou. Poukázal na zvyk laickej verejnosti, že ak vznikne drobná
materiálna škoda  resp. škoda do 3.990,- Eur, nie je nutné oznamovať túto skutočnosť na polícii. Preto
od neho nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu objektívne požadovať, aby v danom prípade zotrval na
parkovisku a to predovšetkým s poukazom na vyššie uvedené skutkové okolnosti. Konanie keď nechal
na mieste stretu svoje kontaktné údaje nemožno spravodlivo hodnotiť ako svojvoľné opustenie miesta
vzniku škody, ale jeho konanie  je potrebné považovať za uznanie viny za vznik škody.  Potvrdil, že
skutkový stav zistený tak žalovaným ako aj prvostupňovým správnym orgánom nepopiera, avšak je
toho názoru, že v jeho prípade došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu získaných dôkazov a nesprávnej
aplikácii hmotno-právneho predpisu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada, aby súd zrušil napadnuté
rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie. Zároveň si  uplatnil trovy konania.

Žalobca požiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že t. č. je súkromným
podnikateľom a k výkonu povolania je plne odkázaný na používanie motorového vozidla.

Žalovaný v vyjadrení k žalobe zotrval na dôvodoch  a obsahu napadnutého rozhodnutia. K námietkam
žalobcu uviedol nasledovné: má za to, že pri rozhodovaní vychádzal tak prvostupňový ako aj odvolací
orgán z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, pričom postupoval v súlade so základnými
pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy, zabezpečil presné a
úplné zistenie skutkového stavu veci. Pri rozhodovaní poukázal na konkrétne ustanovenia príslušných
právnych predpisov a podrobne sa zaoberal každou námietkou, ktorú žalobca uviedol v podanom
odvolaní. Uviedol, že hranicu medzi škodovou udalosťou a dopravnou nehodou určuje zákona o cestnej
premávke v ustanoveniach § 64 a nasl., pričom uvedený zákon zrozumiteľne definuje, čo je dopravná
nehoda a čo sa za dopravnú nehodu nepovažuje preto nevidí dôvod na vydanie internej smernice, ktorá
by tento rozdiel ešte viac precizovala. K námietke týkajúcej sa obvyklého postupu laickej verejnosti
neoznamovať skutočnosť, keď dôjde k drobnej škode (3.990,- Eur) policajným orgánom uvádza, že
tento názor nie je právne záväzný. Zároveň uviedol, že skutočnosť, že ku škodovej udalosti došlo
v zimnom období a vo večerných hodinách neznamená, že žalobca nemal postupovať v súlade s
platnými právnymi predpismi. Má za to, že žalobca , ako osoba, ktorá inej osobe spôsobila škodu, ktorá
nebola účastníkom škodovej udalosti bol povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť
jej svoje osobné údaje, pričom ak by ohlásil dopravnú nehodu polícii osobu, ktorej spôsobil hmotnú
škodu by upovedomila polícia a žalobca by viac nemusel zotrvávať na parkovisku. Správne orgány na
dokazovanie použili všetky  prostriedky, ktorými možno  zistiť a objasniť skutkový stav veci. Pri ukladaní
pokuty žalovaný postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami  zákona o cestnej premávke ako aj
zákona o priestupkoch a sankciu uložil na dolnej hranici a to aj s prihliadnutím na osobu páchateľa ako
aj na okolnosti dopravnej nehody. Ostatné námietky považuje za bezpredmetné nakoľko sú totožné s
námietkami, ktoré žalobca vzniesol v podanom odvolaní a s ktorými sa podľa svojho názoru dostatočne
vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Na základe týchto skutočností navrhuje, aby súd žalobcu v celom
rozsahu zamietol.

Upovedomením zo dňa 02. októbra 2012 súd oznámil žalobcovi, že jeho žiadosti o odklad vykonateľnosti
napadnutého rozhodnutia  nevyhovuje.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s predloženým administratívnym spisom žalovaného, ako aj
prvostupňového správneho orgánu, písomným vyjadrením žalovaného a dospel k záveru, že žaloba nie
je dôvodná.

V správnom súdnictve podľa § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa piatej časti druhej hlavy
Občianskeho súdneho poriadku sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba



tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca opakovane v žalobe ako aj v rámci správneho konania uviedol,
že skutkový stav zistený prvostupňovým ako aj druhostupňovým správnym orgánom považuje za
dostatočný a nespochybňuje ho, bolo úlohou súdu podľa obsahu, žaloby predovšetkým  posúdiť,
či žalovaný správne aplikoval príslušné ustanovenia zákona o cestnej premávke ako aj zákona o
priestupkoch na ním zistení skutkový stav.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a), b), c) zákona č. 8/2009 Z. z.  o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov vodič je povinný použiť na jazdu len vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v cestnej
premávke; mať pri sebe platné doklady predpísané týmto zákonom alebo osobitným predpisom, venovať
sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

Čo je dopravná nehoda je upravené v § 64 zákona č. 8/2009 Z. z.. Podľa odseku 2 uvedeného
ustanovenia za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa ods. 3, ak nie je splnená niektorá
z povinnosti podľa § 66 ods. 6; sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.

Podľa § 66 ods. 2 písm. a), d), e)  citovaného zákona účastník dopravnej nehody je povinný

a/ ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi,

d/ zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne
vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,

e/ zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel.

Podľa § 66 ods. 6 citovaného zákona  účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť
vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení
vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa
osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia,
aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti
spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu
bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje.

Podľa § 137 ods. 2 písm. c) citovaného zákona  porušením pravidiel cestnej premávky závažným
spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda
alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.

Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto

a) ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej
látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, 3a) hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s
nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal
sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred
jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej
nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo
privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,

c) vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, bez osoby spolujazdca alebo počas
zadržania vodičského preukazu okrem prípadu, ak sa učí viesť motorové vozidlo v autoškole, podrobuje



sa skúške z vedenia motorového vozidla alebo má v čase zadržania vodičského preukazu povolenú
jazdu,

d) vedie motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil
požitím alkoholu,

e) ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití,
keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu 3a) alkohol ešte nachádza v jeho
organizme,

f) ako vodič počas vedenia vozidla požije inú návykovú látku alebo vedie vozidlo v takom čase po jej
požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu 3a) návyková látka ešte
nachádza v jeho organizme,

g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého
dôsledku vznikne dopravná nehoda,

h) ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise alebo prekročí
rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením v obci o 20 km.h na -1 a viac
alebo mimo obce o 30 km.h na -1 a viac,

i) použije vozidlo, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť vozidla, najväčšia prípustná hmotnosť
jazdnej súpravy, najväčšia prípustná celková hmotnosť prípojného vozidla alebo najväčšia prípustná
hmotnosť pripadajúca na nápravy vozidla je prekročená,

j) iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky
závažným spôsobom podľa osobitného predpisu,

k) iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až j), poruší všeobecne záväzný právny predpis o
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Podľa § 22 ods. 2 písm. a), c), e) zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1

a) písm. a) až c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich
rokov,

b) písm. d) a f) možno uložiť pokutu od 200 eur do 1 000 eur a zákaz činnosti do piatich rokov,

c) písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov,

d) písm. j) možno uložiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov,

e) písm. k) možno uložiť pokutu do 100 eur.

Vzhľadom na skutkový stav, tak ako ho zistil prvostupňový a následne v odvolacom konaní potvrdil aj
druhostupňový správny orgán a poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia súd má za to, že
v danom prípade sa nespochybniteľne jednalo o dopravnú nehodu a nie o škodovú udalosť, ako to v
rámci správneho ako aj súdneho konania žalobca namieta.

Z ustanovenia § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke vyplýva povinnosť žalobcu, v prípade, že by sa
malo jednať o ním tvrdenú škodovú udalosť, bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť
inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo
zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia
alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo
plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie
je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej
svoje osobné údaje. Na základe zistené skutkového stavu súd konštatuje, že zo strany žalobcu došlo
k viacnásobnému porušeniu citovaného ustanovenia zákona o cestnej premávke. V tejto súvislosti



zákon o cestnej premávke upravuje v ustanovení § 64 ods. 2 písm. a) situáciu, ktorú už nie je možné
považovať za škodovú udalosť ale za dopravnú nehodu. Táto situácia je charakteristická tým, že zo
strany účastníka škodovej udalosti nie je splnená niektorá z povinnosti uvedených v § 66 ods. 6 zákona
o cestnej premávke. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovo konanie spočívalo len v ponechaní
lístku s telefónnym číslom za stieračom auta účastníčky škodovej udalosti nie je možné toto konanie
hodnotiť ako splnenie vyššie uvedených zákonných povinností, lebo tým jej neposkytol žiadne osobné
údaje, údaje o poistení vozidla, nevyplnil a nepodpísal tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady
vzniknutej škody a z obsahu administratívnych spisov vyplýva, že aj keď mu vlastník motorového vozidla
W. Š. po oznámení, že niekto mu narazil do auta sa s ním telefonicky kontaktoval na miesto nehody
sa nedostavil, ale až neskôr mu sám telefonoval a dohodli sa na stretnutí. Pred realizáciou nehody sa
žalobca s vlastníkom poškodeného auta nijako na zavinení nehody ani na vyrovnaní škody nedohodol.
Toto konanie svedčí o tom, že na škodovej udalosti s poškodeným sa nedohodli ani na jej zavinení.

Námietky žalobcu, ktorý tvrdí, že neexistuje žiadna interná smernica upravujúca rozdiel respektíve
hranicu medzi škodovou udalosťou a dopravnou nehodou nie sú dôvodné. Súd má za to, že zákon o
cestnej premávke vo svojich ustanoveniach jednoznačne definuje tak škodovú udalosť ako aj dopravnú
nehodu a zároveň jednoznačne stanovuje povinnosti účastníkov týchto udalostí (§ 64 a nasledujúce
zákona o cestnej premávke). To že žalovaným resp. jeho nadriadeným orgánom nebola vydaná
smernica, ktorá by určila hranicu medzi škodovou udalosťou a dopravnou nehodou nie je podstatné a
rozhodujúce, lebo tak ako to už bolo uvedené čo je škodová udalosť a čo dopravná nehoda jednoznačne
upravuje § 64 zák. č. 8/2009 Z. z. a napokon aj prípadne vydaná interná smernica by musela byť v
súlade so zákonom a uvedeným ustanovením.

V čase stretu motorových vozidiel, v zaparkovanom vozidle sa nenachádzal účastník cestnej premávky, /
vodič neprítomný/, teda sa aktívne ani pasívne nezúčastnil dopravnej nehody,  uvedené je potrebné
mať na zreteli, pre správnu kvalifikáciu vzniku dopravnej nehody alebo iba vzniku škodovej udalosti.
Objektívne preto, nemohli sa účastníci dohodnúť na vine dopravnej nehody.  Keďže vzhľadom na vyššie
uvedené nemožno uznaním viny považovať zanechanie telefónneho čísla za stieračom poškodeného
vozidla, je preto namieste konštatovanie súdu, že žalobca si týmto konaním resp. nekonaním zároveň
nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo vzniku dopravnej nehody  podľa ust. § 66 ods. 2 písm. a/. d/,
e/  zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.

Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že žalobca porušil pravidlá cestnej premávky v
zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, v nadväznosti na ust. § 137 ods. 2 písm. c/ zákona o
cestnej premávke. Súčasne má súd za to, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán náležite zistil
skutkový stav a a následne v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami rozhodol o žalobcovej vine
v súvislosti so spáchaným priestupkom.

K námietke žalobcu, že mu bol uložený trest zákazu činnosti, ako aj peňažný trest v rozpore so zákonom
v správnom konaní, súd uvádza, že tak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi
za spáchaný priestupok najnižšiu možnú sankciu, keď mu uložil zákaz činnosti v trvaní jedného roka
a pokutu 300 eur.  Žalovaný druh aj výšku uloženej sankcie náležite odôvodnil, pričom prihliadal tak
na poľahčujúce ako aj na priťažujúce skutočnosti. Vzal do úvahy, že žalobca použil na jazdu vozidlo,
ktoré nemožno prevádzkovať v cestnej  premávke, nakoľko nemal platnú technickú kontrolu, majetkové
pomery žalobcu, skutočnosť, že nemá v karte vodiča záznam za priestupok pre porušenie dopravných
predpisov ale aj to, že spôsobenie dopravnej nehody je závažné porušenia zákona o cestnej premávke
a po zhodnotení všetkých existujúcich dôkazov a to tak jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti dospel
k záveru, že uložená sankcia je primeraná  a bude dostatočne pôsobiť na osobu žalobcu ako páchateľa
priestupku.

K námietkam žalobcu spočívajúcim v tvrdeniach, že by nebolo od neho spravodlivé očakávať, aby
zotrval na mieste spáchania dopravnej nehody nakoľko bola v tom čase zima, tma, respektíve žalobca
mal nastúpiť v blízkom čase do zmeny súd uvádza, že tieto námietky sú právne irelevantné, nakoľko
tieto skutočnosti nemôžu viesť účastníka dopravnej nehody, v tomto prípade žalobcu, k porušovaniu
platných právnych predpisov a ani ho zbavovať viny za prípadný spáchaný dopravný priestupok alebo



iný správny delikt. Rovnaký názor súd zastáva aj pri námietke žalobcu, v rámci ktorej tvrdí, že medzi
laickou verejnosťou v čase spáchania dopravnej nehody panoval názor, že ak vznikne drobná škoda (t.
j. do 3.990,- Eur), nie je nutné oznamovať túto skutočnosť príslušným policajným orgánom. Názor laickej
verejnosti nie je právne záväzný, a preto tak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nie sú povinní
tento názor v rámci rozhodovania o spáchanom priestupku akceptovať.

K námietke prekluzívnej lehoty treba uviesť, že k škodovej udalosti došlo 27.02.2010, predchádzajúce
rozhodnutie žalovaného č. KRP-DI-OBCP-P-163/2010 zo 07.09.2010 bolo zrušené rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach č. k.: 7S/13920/2010-43 zo dňa 09.02.2011 v spojení s rozsudkom NS
SR sp. zn. 1Sžd 18/2011 zo dňa 13.12.2011 z v súlade s § 246d O.s.p. prekluzívna lehota neplynula
od 27.09.2010 do 03.01.2012 (právoplatnosť rozsudku) a preto prekluzívna lehota by mohla uplynúť
až 03.06.2013. Zároveň súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca svojím konaním porušil
aj ustanovenie § 4 ods. a), b), c) zákona o cestnej premávke, avšak toto porušenie v žalobe ani v
rámci správneho konania nenapadol, preto sa súd v rámci súdneho prieskumu uvedenou skutočnosťou
nezaoberal.

Súd dospel k záveru, že žalovaný i prvostupňový orgán dostatočne a spoľahlivo zistili skutkový stav veci
a vyvodili z neho správny právny záver. Postup žalovaného i prvostupňového správneho orgánu nebol v
rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu ako účastníka správneho konania
a námietky žalobcu nie sú opodstatnené. Žalovaný, ako to vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného
rozhodnutia sa dôsledne vysporiadal so všetkými  námietkami, a svoj postup ako aj rozhodnutie
dostatočným spôsobom odôvodnil, a to jednak po skutkovej ako aj právnej stránke.

Na základe uvedených skutočností súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v
rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu
v medziach žaloby je v súlade so zákonom, preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný,
nepriznal právo na ich náhradu.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší úd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postupu súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil  skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),



f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia  veci.