Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 5CoP/94/2013 z 30. 10. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 30. októbra 2013, sp. zn. 5CoP/94/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5313206897.1
Krajský súd Žilina | 5CoP/94/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5313206897.1 | 2013-10-30 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 220 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/01385e96-18de-4034-a8b2-58e62572b6f8
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5313206897.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/94/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313206897
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5313206897.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: B. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny so sídlom Čadca, dieťa rodičov - matky: K. B., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., H. XX,
právne zastúpená JUDr. Antonom Slamkom, advokátom so sídlom Q. I., U. XXXX/XX a otca: B. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX, I., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr.
Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Čadca, Potočná 2835/1 A, IČO: 36 866 849, o návrhu
matky na vydanie predbežného opatrenia na zákaz styku otca s maloletou, o odvolaní otca maloletého
dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č. k. 7P/17/2013-22 zo dňa 30. júla 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu   m e n í    tak, že návrh matky na vydanie predbežného opatrenia
na zákaz styku otca s maloletou   z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov   n e m á   nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal styk otca
maloletej B. B., nar. XX.XX.XXXX, s maloletou B. B., nar. XX.XX.XXXX, až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej o zákaz styku.

Súd I. stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na nasledovné skutočnosti:

Z pripojeného spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. 10P/45/2011 súd zistil, že rozsudkom Okresného
súdu Čadca č. k. 10P/45/2011-66 zo dňa 25.05.2012 bolo manželstvo otca a matky maloletej rozvedené
a bola schválená rodičovská dohoda účastníkov okrem iného tak, že maloletá bola zverená do osobnej
starostlivosti matke na čas po rozvode, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a styk otca s
maloletou bol upravený tak, že otec je oprávnený stretávať s maloletou každý párny kalendárny týždeň
v sobotu v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v nedeľu v čase od
09.00 hod. do 18.00 hod.. Rozsudok čo do schválenia rodičovskej dohody nadobudol právoplatnosť dňa
20.07.2012.

Zo zápisnice o trestnom oznámení podanom matkou maloletej dňa 26. 6. 2013 na Okresnom riaditeľstve
PZ v Čadci odbor kriminálnej polície, ČVS:ORP-300/OEK-CA-2013 súd zistil, že dňa 26.06.2013 podala
matka maloletej trestné oznámenie na otca maloletej z dôvodu podozrenia, že otec pravdepodobne
zneužíva maloletú B.. V zápisnici o trestnom oznámení okrem iného uviedla, že od narodenia maloletej
do 7/2011 sa starala výhradne o maloletú matka a otec sa opatere B. vyhýbal. Po odchode matky zo
spoločnej domácnosti v 10/2011 začal mať otec záujem o styk s maloletou a navštevoval ju tak raz za
dva týždne. V mesiaci 1/2012 sa matka s otcom pohádali a matka mu povedala, že do rozvodu nech k
maloletej nechodí, že až potom, keď o tom rozhodne súd. V mesiaci 4/2012 ich súd rozviedol a zároveň



upravil styk otca s maloletou a od toho času matka umožnila otcovi styk v zmysle rozsudku. Otec si
po maloletú chodieval autom do H. a brával ju do miesta jeho pobytu na celý deň. Do januára 2013
tento styk s dieťaťom nebol problematický a všetko fungovalo normálne. Cez víkend dňa 6. 1. 2013 bola
maloletá u otca, ale na druhý deň v pondelok večer mala na toaletnom papieri po stolici krv. Maloletá
mala v tom čase normálnu stolicu, teda nie tuhú. Krv nemala inde na tele, resp. v okolí análneho otvoru.
Matka to v tom okamihu pripisovala k tomu, že zrejme maloletá mohla mať tvrdú stolicu a preto sa tak
stalo. Po týždni, keď maloletá mala stolicu, boli opäť na toaletnom papieri cca 2 kvapky krvi. Potom sa
maloletej opatrne spýtala, že ako sa s otcom v nedeľu hrala, na čo jej maloletá povedala, že „otec B. mi
z ritky vyberal pavúčikov špáradielkom“. Keď sa jej následne spolu s jej matkou K. spýtali, ako jej otec
vyberal tie pavúčiky, vyšla maloletá z postele urobila „mačací chrbát“ a hovorila, že tak jej otec vyberal
tých pavúčikov z ritky. Na to matka telefonovala otcovi a chcela sa ho spýtať, čo robil s B., keď má
problémy, avšak sa mu nedovolala. Na druhý deň v sobotu ráno jej telefonoval, že si maloletú nezoberie,
že má zdravotné problémy, čo uviedol aj ďalší týždeň. Následne matka vyhľadala psychologičku MUDr.
Q. v Nemocnici v Žiline a to v poslednom týždni v januári 2013. Tá matku viackrát preobjednala na ďalší
termín, nakoniec po 15 minútovom vyšetrení maloletej u MUDr. Q., lekárka uviedla, že maloletá sa jej s
tým nezdôverila. Potom až začiatkom mája 2013 prišla maloletá zo stretnutia s otcom bez elasťákov. Keď
sa maloletej a otca pýtala, prečo nemá oblečené elasťáky, oni jej na to neodpovedali. Potom jej maloletá
doma povedala, že si ich dala dolu, lebo si ich obliala vodou, následne matka zobrala elasťáky a zistila,
že tieto neboli vôbec mokré. Na ďalší májový týždeň po príchode od otca prišla maloletá prezlečená v
náhradných šatách, ktoré jej dala matka na prezlečenie a tieto boli určené len na hranie a nie na nosenie.
Na druhý deň v pondelok si maloletá tieto šaty sama obliekla a hrala sa v nich v detskej izbe a potom
pozerali na gauči televíziu a maloletá ležala v tých šatách na bruchu, ako matka vedľa nej sedela a ťapla
ju trochu po zadku, maloletá jej na to povedala, že: „mami to robíš zle, to sa robí ináč“. Ako ležala na
bruchu, sukňu si prehodila cez zadok na chrbát, stiahla si nohavičky, asi do úrovne kolien a povedala:
„teraz mňa capkaj po zadku, takto sa to má robiť správne“. Keď sa jej pýtala na to, kto jej takto capkal po
zadku, povedala, že otec. Vtedy matka nadobudla ešte vyššie podozrenie, že otec jej môže robiť nejako
zle. Ešte v ten večer sa skontaktovala s doktorkou X. S., psychologičkou, ktorá jej dohodla stretnutie
s Mgr. B. I.. Dňa 19.06.2013 prišla ku Mgr. I., ktorá B. vyšetrila, pričom skonštatovala, že podozrenie
zo zneužívania tam je. Na ďalšom vyšetrení dňa 26.06.2013 maloletá B. nechcela s lekárkou hovoriť,
preto lekárka uviedla, že nemôže k zneužívaniu dať vierohodnú správu, nakoľko by ju potrebovala
ešte vyšetriť, čo sa pre „nespoluprácu“ maloletej nepodarilo. Naposledy, keď bola maloletá u otca dňa
23.06.2013 a večer prišla domov, matka si všimla, že nemá pod sukňou oblečené nohavičky. Keď sa
maloletej na to spýtala, tá jej odpovedala, že sa pocikala. Keď sa jej matka spýtala, či naozaj, maloletá
jej povedala, že to bolo akože, že sa pocikala, že mala nohavičky obliate vodou a že si ich musela dať
dole. Spontánne hovorila, že bola u otca gaťková princezná a že gate dole. Matka ju povzbudila, aby
o tom povedala viac, ale ona povedala, že to je tajomstvo a že o tom nemôže hovoriť. Následne si
matka všimla, že maloletá vonia na genitáliách, na iných častiach tela nie, bolo to cítiť nejakým voňavým
krémom. Matka ďalej uviedla, že normálne sexuálne s otcom žili, len keď neboli zobratí do 7/2003, potom
jej povedal, že nie je pre neho príťažlivá a sex s ním nemala aj polroka. Keď chcela mať s nim dieťa,
povedal jej, že je sexuálne chorý, pričom to bližšie nerozoberal.

Z úradného záznamu súdu vyplýva, že dňa 17.07.2013 MUDr. K. B. - praktický lekár pre deti - pediater
telefonicky uviedla, že matka bola u nej na vyšetrení niekedy v mesiaci január - február 2013 s tým, že
maloletá mala v stolici krv, dieťa sa malo vyjadriť v tom smere, že jej otec vyberal zo zadočku pavúčiky.
Matka navštívil lekárku s týmto problémom len raz, lekárka jej dala lieky na zmäkčenie stolice a diagnózu
stanovila ako obstipácia - tvrdá stolica. Zároveň matku poučila, aby dieťa pozorovala a aby s dieťaťom
navštívila gastroenterológa a psychológa. Žiadny odborný nález jej matka doposiaľ do karty nedala.

Z úradného záznamu  súdu zo dňa 30.07.2013 súd zistil, že v telefonickom rozhovore Mgr. B. I.,
Pedagogicko-psychologická poradňa v Čadci uviedla, že správu o výsledku vyšetrenia maloletej podať
nemôže, pretože v podstate vyšetrenie neprebehlo, dieťa s ňou nespolupracovalo, na jej otázky
reagovalo odpoveďami „Tvoje otázky sa mi nepáčia“. Dieťa bolo až nevrlé, keď ho pýtala na otca, akoby
o otcovi nechcela rozprávať. Čo psychologička považovala za nepatričné bolo to, že na prvom stretnutí
si dievčatko vyzlieklo sukničku.

Zo správy okresného riaditeľstva policajného zboru v Čadci, odbor kriminálnej polície zo dňa 24.07.2013
o stave konania súd zistil, že dňa 26.06.2013 bolo prijaté trestné oznámenie od K. B. a následne dňa
11.07.2013 bolo začaté trestné stíhanie podľa § 199/1 Tr. por. za zločin sexuálne zneužívanie podľa §



201 ods. 1, ods. 2, písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že páchateľ v presne zistenom čase
od 06.01.2013 do 23.06.2013 v rodinnom dome v I., I. XXXX a iných nezistených miestach presne
nezisteným spôsobom sexuálne zneužil maloletú dcéru B. B.. Vo veci bol pribratý znalec z odboru
psychológia PhDr. O. W. (predpoklad vypracovania znaleckého posudku je do cca konca 8/2013),
pričom na deň 01.08.2013 je naplánovaný výsluch svedka B. B.. Následne po vykonaní úkonu budú
naplánované výsluchy podozrivého a výsluch matky K., prípadne iných svedkov. Doposiaľ vykonanými
úkonmi sa nepodarilo zabezpečiť dostatok dôkazov, ktoré by umožnili postupovať v zmysle § 206 Tr. por..

Zo správy MUDr. D. U., pedopsychiatrická ambulancia zo dňa 14.07.2013 súd zistil, že dieťa bolo pri
vyšetrení spočiatku spontánne, pobehovalo po ambulancii, bralo si hračky, kooperovalo aktívne, hovorilo
o rodičoch, o sebe, kamarátkach a učiteľkách v škôlke. Po odchode matky vonku, dieťa zneistelo, na
výzvu nakreslilo matku a seba, začalo kresliť dole hlavou, akoby postavy stáli na hlave, sukne začmárala,
začiernila, otca nechcela kresliť. Jej postava bola malinká, neporovnateľná s mamou. Správanie dieťaťa
bolo regresné, reč dyslalická, hru s bábikami odmietalo. Pri rozhovore opakovane vybehlo skontrolovať,
či ju mama čaká na chodbe. Pri otázke na návštevy otca hovorilo „Nič, Ti nepoviem, my sa hráme
na tajomstvo“.  Na cielené otázky dieťa odmietalo odpovedať, ušlo z ambulancie, chcelo ísť domov ...
Kontrolné vyšetrenie dňa 15.07.  - dieťa úplne odmietalo komunikáciu o otcovi, kričalo: „Nechcem o ňom
hovoriť“. Utekalo sa hrať, nechcelo nič počuť ... (pri vzťahoch a situáciách bez problémov by dieťa nemalo
problém o otcovi hovoriť. Udalo by, že jej je za ním smutno ...). Vzhľadom na chúlostivosť hlásenej
informácie a správanie dieťaťa je nutné súdnoznalecké vyšetrenie všetkých zúčastnených. Správanie
dieťaťa, jeho kresba podozrenie zo sexuálneho zneužívania nevylučujú, skôr sú vysoko signifikantné,
rovnako ako anamnestické údaje získané od matky.

Podľa § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) pred začatím konania môže súd
nariadiť predbežné opatrenie, ak je to potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo
ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 1, 6, 8, 9 O.s.p.

(1) Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na
konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

(6) Súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia
pojednávania.

(8) O nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na
nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo
predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo
zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani
prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené
predbežné opatrenie.

(9) Rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho nariadenia. Ak je
návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, súd odošle rozhodnutie do troch dní od jeho
vydania.

Podľa § 76 ods. 4 O. s. p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie
a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd
to skonštatuje v odôvodnení, a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd
obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže.

Účelom predbežného opatrenia je rýchla, aj keď len dočasná úprava právnych pomerov účastníkov.
Predbežné opatrenie predpokladá aspoň osvedčenie práva, nároku, pričom nesmú byť závažnejšie
pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Takto rozhodnúť je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý
zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď sa o vydanie predbežného opatrenia rozhoduje.

Pri nariadení predbežného opatrenia súd dokazovanie nevykonáva a účastníkov nevypočúva. Účelom
predbežného opatrenia je dosiahnuť okamžitú a dočasnú úpravu právnych pomerov účastníkov. Súd po



oboznámení sa s návrhom matky na zákaz styku s maloletou a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa
v spise a následnom starostlivom zvážení všetkých okolností, dospel k záveru, že sú dané dôvody na
nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd zakáže styk otca s maloletou. Aj keď nebolo preukázané
sexuálne zneužívanie maloletej otcom, určité podozrenie zo sexuálneho zneužívania maloletej tu je,
preto je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa s otcom nestýkalo do času, kým nebude rozhodnuté vo
veci samej. Z dôvodu § 76 ods. 4 O. s. p. sa súd stotožnil so skutkovými tvrdeniami uvedenými v návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia a ďalšie skutočnosti neuvádzal.

V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu súdu I. stupňa podal odvolanie otec maloletého dieťaťa,
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie súdu
I. stupňa zrušiť a následne po vykonanom dokazovaní návrh matky ako nedôvodný v celom rozsahu
zamietnuť. Uplatnil si právo na náhradu trov konania.

Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že skutočnosti uvedené v návrhu zo dňa 08. 07. 2013, ako aj
v trestnom oznámení zo dňa 26.06.2013 sú nehoráznym klamstvom a paranoidnou fabuláciou matky,
ktorá zavádza a skutočnosti skresľuje v evidentnej snahe ho očierniť a poškodiť, doslova pošpiniť jeho
osobu z páchania obludných skutkov. Nepochopiteľne pre neho tieto nepravdivé a vyfabulované tvrdenia
si súd bez ďalšieho osvojil a napadnutým uznesením mu zakázal styk s dcérou B.. Uviedol, že je
slušným ťažko pracujúcim otcom, ktorý svoju dcéru rodičovskou láskou nadovšetko miluje. Pravdou je,
že s matkou sa po dlhodobejších nezhodách a problémoch rozviedli, pričom konanie bolo vedené pred
súdom pod sp. zn. 10P/45/2011. Následne sa dohodli na vyporiadaní BSM. Nevie, z akých dôvodov a
príčin matka v súčasnosti vyvíja túto nepochopiteľnú snahu o jeho diskreditáciu a doslova likvidáciu, keď
ho obviňuje z neľudských skutkov. Považoval za nevyhnutné uviesť, že B. nikdy neudrel, neťapkal po
zadku, maloletú nezneužíval. B. je citlivé dieťa, ktoré zjavne nechápe vzniknutú situáciu. Je silno citovo
naviazaná na domáce prostredie, v ktorom vyrastala, ako aj na starých rodičov, najmä na jeho matku
a je pre ňu nepochopiteľné, prečo ju matka začala vodiť po rôznych psychologických a psychiatrických
vyšetreniach. Je zjavné, že matka sa všemožne snaží o to, aby s dcérou nebol ani on, ani jeho rodičia.
Rezolútne namietal tvrdenie matky, že je v záujme ochrany B. ju pred ním chrániť a že je pre ňu
nevhodným životným príkladom, od ktorého by mohla prebrať negatívne vzory správania, neprijateľné
postoje a reakcie a že ohrozuje jej mravnú výchovu. V konaní vedenom pred vyšetrovateľom pod
sp.zn. ČVS:ORP-300/OEK-CA-2013 poskytol jednoznačné stanovisko s tým, že je ochotný a pripravený
podrobiť sa vyšetreniu a znaleckému dokazovaniu.

K odvolaniu otca maloletého dieťaťa proti uzneseniu súdu I. stupňa podala písomné vyjadrenie
matka maloletého dieťaťa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu súdu
napadnuté uznesenie súdu I. stupňa potvrdiť ako vecne správne.

Odvolanie považuje za účelové a skutočnosti tam uvádzané sú neobjektívne a zavádzajúce. Súd mal
dostatočné dôvody k tomu, aby vo veci vydal predbežné opatrenie a je presvedčená, že v tejto situácii
treba aj zo strany súdov postupovať citlivo, pretože by mohlo dôjsť k škodám, ktoré by sa len veľmi
ťažko odstraňovali. Má za to, že predbežné opatrenie je v záujme maloletej a do skončenia konania na
súde, ako aj do právoplatného skončenia konania na polícii je toto predbežné opatrenie dôvodné a bolo
nariadené opodstatnene a dôvodne.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie v intenciách uvedených v ust. § 212
ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust.        § 214 ods. 2 O.s.p. napadnuté
uznesenie okresného súdu v súlade s ust. § 220 O.s.p. zmenil.

V zmysle ust. § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Po preskúmaní napadnutého uznesenia prvostupňového súdu, pripojeného spisového materiálu a
vyhodnotení tvrdení účastníkov v odvolacom konaní dospel odvolací súd k záveru, že nie sú splnené
zákonné podmienky prípustnosti a opodstatnenosti nároku, potrebné pre nariadenie predbežného
opatrenia uvedené v platnom znení Občianskeho súdneho poriadku.



Predbežné opatrenie je dočasné opatrenie súdu, ktoré poskytuje ochranu ohrozeným alebo porušeným
právnym pomerom účastníkov dovtedy, kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne definitívnu
ochranu. Podstatou predbežného opatrenia je jeho provizórnosť. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti
súdu o maloleté deti je potrebné obzvlášť starostlivo posúdiť, či sú splnené, resp. osvedčené podmienky
stanovené zákonom pre nariadenie predbežného opatrenia. Je teda nevyhnuté, aby bolo osvedčené, že
existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy a že bez okamžitej, aj keď len dočasnej úpravy právnych
pomeroch by bolo zdravie, život a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa ohrozené.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa sú rozvedení rozsudkom
Okresného súdu Čadca sp. zn. 10P/45/2011 zo dňa 25.05.2012. Uvedeným rozhodnutím bola maloletá
B. zverená do osobnej starostlivosti matky. Otec maloletej je v zmysle citovaného rozhodnutia oprávnený
stretávať sa s maloletou dcérou každý párny kalendárny týždeň v sobotu v čase od 09.00 hod do 18.00
hod a každý nepárny kalendárny týždeň v nedeľu v čase od 09.00 hod do 18.00 hod s tým, že otec v
čase určenom pre začiatok styku prevezme maloletú v mieste bydliska maloletej a na tom istom mieste v
čase určenom na ukončenie styku maloletú zase odovzdá matke s tým, že matka sa zaväzuje maloletú
odovzdať otcovi v čase pre začiatok styku pripravenú na styk s otcom v mieste bydliska. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 09.07.2012.

Podľa udania matky spočiatku styk otca s dieťaťom prebiehal v poriadku v stanovenom čase. Začiatkom
januára 2013 matka maloletého dieťaťa nadobudla podozrenie na zneužívanie B. otcom dieťaťa, a preto
dňa 26.06.2013 podala trestné oznámenie. Na základe oznámenia matky maloletého dieťaťa bolo začaté
trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku za zločin sexuálne zneužívanie podľa § 201
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona uznesením zo dňa 11.07.2013 sp. zn. ČVS:ORP-300/OEK-
CA-2013.

V zmysle správy podanej Okresným riaditeľom PZ odbor kriminálnej polície Čadca č. ČVS:ORP-300/
OEK-CA-2013 zo dňa 28.10.2013 boli vo veci za účelom objasnenia skutkového stavu vypočutí viacerí
svedkovia, výsluch maloletej a bolo vo veci vykonané znalecké dokazovanie súdnou znalkyňou PhDr.
O. W.. Súdna znalkyňa PhDr. O. W. vo svojom znaleckom posudku č. 46/2013 po rozsiahlom znaleckom
dokazovaní uviedla nasledovné:

1.Vykonajte celkové psychologické vyšetrenie poškodenej B. B., nar. XX.X.XXXX, tr. bytom D. H. XX,
jej matky K. B., nar. X.X.XXXX, tr. bytom detto s dôrazom na ich povahové rysy a vlastnosti, vzťah k
obvinenému a okoliu,ich rodinné zázemie a s tým spojený hodnotový systém, posúďte celkovú úroveň
ich intelektu a vykonajte rozbor ich osobností, taktiež sa vyjadrite, či menované nemajú sklony k
zavádzajúcemu prípadne inému obdobnému správaniu.

Mal. B. B., nar. XX.X.XXXX: Celkový psychomotorický, tým aj vizuomotorický a sociálny vývin dieťaťa
je aktuálne v medziach normy. Mentálny a osobnostný vývin je pomerne vyvážený, napriek miernej
odchýlke emocionálneho a sociálneho zrenia, čo zodpovedá dosiahnutej úrovni predškolského veku.

Osobnosť je detská, vo vývine, teda infantilná (nezrelá), najmä emocionálne, pričom labilita emocionality
je príznačná pre osobnostný vývin dieťaťa predškolského veku. Taktiež je veľmi sugestibilná
(ovplyvniteľná), čo súvisí so sociálnym vývinom dieťaťa v aktuálnom vývinovom období a aj vzhľadom
na zvýšenú obrazotvornosť dieťaťa môže viesť k skreslenej interpretácii reality.

Citová väzba k matke i otcovi i starým rodičom (z obidvoch strán) je nekriticky diferencovaná.
Emocionálna reaktivita maloletej v citovej polarite k obidvom rodičom i starým 1 rodičom zahrňuje
prevažne pozitívne citové väzby voči matke i k otcovi. Aj citové postoje obidvoch rodičov i starých rodičov
voči nej vníma ako pozitívne. Vzťah dieťaťa k širšiemu okoliu je sociálne prispôsobivý.

K. B., nar. X.X.XXXX: Znaleckým procesom sme dospeli k záveru, a to pri posudzovaní intelektových
schopností (pásmo priemeru) i celkovej charakteristiky osobnostnej štruktúry K. B., že adekvátnosť
jej správania determinuje jej psychická porucha, pričom jej celková reaktivita umožňuje predpokladať
len čiastočnú remisiu ochorenia (čiastočný ústup príznakov ochorenia). Mohla nastať dezintegrácia
psychického prežívania, pričom veľmi negatívnym sprievodným javom dezintegrácie je skutočnosť,



že probantka si neuvedomuje zmeny, ktoré nastali v jej duševnej činnosti. Aktuálny psychický stav
probantky determinuje aj jej sociálny vývin , sociálne vzťahy: Paranoidné nastavenie svedkyne má
centráciu najmä na bývalého manžela, ktorého konanie a správanie je paranoidné („vzťahovačne")
spracovávané a v jeho vyhodnocovaní zaznamenávame odklon od reality. Nejedná sa pritom o
vedomé a účelové skresľovanie skutočnosti, ale o zmenu vyhodnocovania vnímaných podnetov vply-
vom chorobného procesu v oblasti myslenia. Zaznamenávame postupné rozširovanie paranoidného
spracovania, ktoré sa objavuje aj retrográdne (t.j. následne sa dáva udalostiam prebehnutým v minulosti
iný, „chorobne" zmenený význam).

Aktuálne je paranoidné prežívanie ohraničené (najmä na bývalého manžela) a významnejšie
nedezintegruje osobnosť svedkyne a táto je aktuálne schopná v ostatných životných oblastiach
(starostlivosť o dcéru, zabezpečovanie chodu domácnosti, výkon profesie), teda aj vo vzťahu k
príbuzným v jej primárnej rodine, ako aj širšiemu okoliu vcelku adekvátne fungovať. Jej sociálny postoj
voči jej rodine i širšiemu okoliu je akceptujúci.

2. Vyjadrite sa k hodnovernosti výpovede horemenovaných, či sú schopné správne reprodukovať prežitý
dej bez nasadzovania alebo skresľovania skutočností vzhľadom na svoj vek a intelektovú úroveň, resp.
či nemajú sklony k zveličovaniu alebo neadekvátnej reprodukcii svojich pocitov a vnemov vyvolaných
okolím.

Mal. B. B., nar. XX.X.XXXX: Pamäťové procesy vyzrievajú postupne, prítomná je odchýlka vo vnímaní
a uchovávaní zapamätávaného obsahu. Do procesu reprodukcie poznanej skutočnosti, interpretovania
reality výrazne vstupuje tendencia dokresľovať si skutočnosť, (v zmysle pseudologia phantastica -
skresľovanie skutočnosti vlastnou predstavivosťou, typická pre ranný detský a školský vek a znižujúca
spoľahlivosť výpovedí dieťaťa). Aj jej zvýšená sugestiblita (ovplyvniteľnosť postojmi najmä najbližšieho
výchovného prostredie (heteronómna morálka, viď bližšie v ZP) môže viesť k neadekvátnej reprodukcii
svojich pocitov a vnemov vyvolaných okolím.

K. B., nar. X.X.XXXX: Probantka je menej schopná adekvátne vnímať a reprodukovať prežité udalosti v
ich kontinuite. Dynamika a úroveň rozvoja pamäťových schopností je nerovnomerná, a to v jednotlivých
fázach procesu zapamätávania. Obsahové zameranie mysle, vývin psychického ochorenia oslabujú
vštiepivosť pamäťového materiálu, jeho uchovávanie i reprodukovanie, determinované sú narušenou
integrovanosťou osobnosti. Narušenie psychickej integrity v dôsledku psychického ochorenia teda
podstatne skresľuje percepciu i interpretáciu udalostí. Výpoveď probantky menej zodpovedá realite, má
sklony k nevedomému skresľovaniu výpovede. V osobnosti probantky sa vyskytujú významné tendencie
k skresľovaniu objektívnej reality, dotváraniu reprodukcie udalostí podľa vlastných predstáv. V obraze
psychickej poruchy môže ísť i o neuvedomovanú lož, neschopnosť probantky objektivizovať ponímanie
reality.

3.Vyjadrite sa či sa u maloletej boli, alebo naďalej pretrvávajú nejaké iné následky psychického
charakteru, ktoré by mohli byť zapríčinené protiprávnym konaním páchateľa opísaným v odôvodnení
tohto uznesenia resp. zistené počas vyšetrovania.

V reaktivite mal. B. B. nie sú prítomné prejavy úzkostno-depresívnej reaktivity, prejavy protrahovanej
(dlhšie trvajúcej) reakcie na stres ani prejavy posttrau- matickej stresovej poruchy v súvislosti s
potenciálnymi okolnosťami, posudzovanými v prípravnom konaní, teda nenachádzame známky reálnej
traumatizácie dieťaťa v súvislosti s potenciálnym sexuálnym zneužívaním dieťaťa.

4. Vyjadrite sa, či konanie, ktorého sa mal páchateľ dopúšťať, muselo bezpodmienečne zanechať stopy a
následky v psychike maloletej, ktoré by ste následne ako znalec mohli rozpoznať alebo je vznik takýchto
následkov závislý od iných faktorov.

Poznámka: pre lepšie vysvetlenie tejto otázky: Ak by u nich neboli zistené žiadne psychické následky
takéhoto konania, bolo by to tým, že k takémuto konaniu nedošlo, alebo sa to vzhľadom na iné psychické
osobitosti týchto poškodených na ich psychike neodrazilo.

Konanie, ktorého sa mal páchateľ dopúšťať, by s s vysokou mierou pravdepodobnosti zanechalo
stopy a následky v psychike maloletej, čo sme nezistili (viď aj odpoveď na ot. č. 3). Zdôrazňujeme,
že v prežívaní a správaní mal. B. B. nezaznamenávame prítomnosť týchto veľmi pravdepodobne



očakávaných dôsledkov potenciálnej psychotraumatizujúcej udalosti a skutočnosť, že spoľahlivosť jej
výpovede, posudzovaná z psychologického hľadiska, je znížená (pseudologia phantastica).

5. Ostatné okolnosti zistené znalcom, ktoré považuje za potrebné v posudku uviesť.

V kontexte s našimi zisteniami, ktoré neumožňujú celkom potvrdiť remisiu psychickej poruchy
(bezpríznakové obdobie), ako je uvedené v poslednom zázname z psychiatrickej kontroly dňa
31.10.2012 (MUDr. I., Psychiatrická ambulancia Čadca) a časový odstup od poslednej psychiatrickej
kontroly, doporučujeme kontrolné psychiatrické vyšetrenie svedkyne K. B..

Vzhľadom na nízky vek maloletej, jej osobnostnú a sociálnu nezrelosť, emocionálnu labilitu,
neodporúčame jej ďalší potenciálny výsluch v uvedenej trestnej veci, nakoľko výpovedná hodnota
reaktivity dieťaťa je oslabená, jej úsudok môže byť skreslený a sekundárne by dieťa mohlo byť vystavené
výraznej sociálnej záťaži.

Po vykonaní úkonu spočívajúceho v ustanovení opatrovníka maloletej je v predmetnej veci dôvodné
postupovať podľa § 215 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku.

Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie
predbežného opatrenia spočívajúceho v zákazu styku otca maloletej s maloletou do právoplatného
skončenia konania vo veci samej o zákaz styku. Za aktuálnej situácie neprichádza do úvahy taká
dočasná úprava ako navrhuje matka, pretože podľa názoru odvolacieho súdu vylúčenie otca z možnosti
podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa by bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

Krajský súd zdôrazňuje, že otázka stretávania sa rodiča, v ktorého bezprostrednej starostlivosti sa dieťa
nachádza s týmto maloletým dieťaťom je prioritne vecou dohody rodičov. V tomto smere obaja rodičia
sú povinní prekonať negatívne emócie vyplývajúce z ich nevydareného partnerského vzťahu a sústrediť
sa prioritne na záujem maloletého dieťaťa.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, ako je uvedené
vo výroku tohto uznesenia.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust.        § 146 ods. 1
písm. a/ O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu, v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.