Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/127/2018 z 15. 4. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 15. apríla 2019, sp. zn. 25Co/127/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2617204092.1 Krajský súd Trnava | 25Co/127/2018 | ECLI:SK:KSTT:2019:2617204092.1 | 2019-04-15 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/52198180-56a7-4a5e-bbe6-50de34f40c6e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2617204092.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/127/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617204092
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2617204092.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.
Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobkyne: S. Y., nar. XX.X.XXXX, adresa T., J.
XXX, zastúpenej splnomocnencom: PROSMAN A PAVLOVIČ, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Trnava, Hlavná 31, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému splnomocnencom: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zaplatenie
766,02 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k.
11Csp/79/2017-93 zo dňa 14.3.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou vyslovil, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobkyni sumu 766,02 Eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 766,02 Eur od
11.4.2017 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou súd uložil
žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie pritom vychádzal zo skutkových zistení ako mu vyplynuli z vykonaného
dokazovania, že dňa 18.2.2014 podpísala žalobkyňa tlačivo s označením Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere (ďalej len „RÚ“) č. zmluvy 8500041496. Žalovaný
uvedené tlačivo podpísal dňa 19.2.2014. V časti 5. žiadosti „Údaje o požadovanom revolvingovom úvere
v EUR “ je uvedená výška úverového limitu: 1.500 €, splatnosť úveru v 42 splátkach, výška mesačnej
splátky (vrátane úrokov) 80,37 €, celková čiastka, ktorú musí dlžník uhradiť (úver + úroky) 3.375,54
€, predpokladaná RPMN za úver 70,01%, priemerná RPMN za úver 46,3,0 %, poskytnutá čiastka
revolvingu 790,84 €, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.928, 88 €, priemerná
RPMN po poskytnutí revolvingu 62,32%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %. V časti 6 žiadosti
„Údaje o schválenom revolvingovom úvere v EUR “ sú zhodné údaje ako v časti V., len je tam uvedená
iná hodnota RPMN za úver 67,92% a predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 70,01%. Do
úverovej zmluvy bola inkorporovaná dohoda o poskytnutí služby (časť 8.) predmetom ktorej bol záväzok
veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení podmienok službu spočívajúcu v možnosti
odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu a záväzok dlžníka, teda žalobkyne,
zaplatiť veriteľovi, teda žalovanému odplatu vo výške 215,75 € za poskytnutie služby spočívajúcej v
možnosti odkladu splátok úveru a 112,08 € za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu



splátok revolvingu, ak bude revolving poskytnutý. Splatnosť odplaty bola stanovená na deň uzavretia
zmluvy a podľa zmluvy bolo dohodnuté započítanie výšky odplaty voči schválenej výške dohodnutého
úveru (príp. revolvingu). Podľa všeobecných Zmluvných dojednaní Zmluvy o RÚ (ďalej len „zmluvné
dojednania“) sa v bode 2.1. uvádza, že vyplnená žiadosť o poskytnutie RÚ podpísaná dlžníkom je
návrhom na uzavretie zmluvy, zmluva o RÚ je uzavretá a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu
dlžníka a veriteľa. V bode 2.2 zmluvných dojednaní sa uvádza, že veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi
Oznámenie veriteľa o schválení úveru, ktoré bude okrem iného obsahovať aj údaje o čísle zmluvy,
splatnosť úveru, výšku mesačnej splátky, lehotu a podmienky splácania, dátum splatnosti prvej splátky,
dátum splatnosti poslednej splátky, periodicitu splácania, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy
splácania. Podľa bodu 7.1 zmluvných dojednaní vyššie uvedené oznámenie veriteľa je súčasťou zmluvy
o úvere. Podľa bodu 4.5 zmluvných dojednaní je deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu
aj dňom konečnej splatnosti úveru. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru je zrejmé, že v tomto
boli spresnené napr. dátum splatnosti prvej splátky na 1.11.2013, dátum splatnosti poslednej splátky
na 1.4.2017, periodicita splácania mesačne, RPMN úveru 69,03% a tiež údaje ohľadom revolvingu.
Z oznámenia zo dňa 28.8.2014 je zrejmé, že žalobkyňa uhradila všetky svoje záväzky zo zmluvy č.
8500041496, na základe čoho považuje žalovaný zmluvný vzťah so žalobkyňou za ukončený.

3. Právne súd vec posúdil podľa ust. § 52 ods. 1 a 2, § 107 ods. 1, 2, 3, § 451 ods. 1 a 2, § 489, §
517 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
(ďalej len OZ), s použitím § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 9 ods.
1 písm. j), § 11 ods. 1 písm. d), § 19 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ZoSÚ).

4. Z vykonaného dokazovania vyvodil súd prvej inštancie ten právny záver, že žaloba bola podaná
dôvodne. Medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 19.2.2014 uzavretá úverová zmluva, ktorá z
povahy strán je zmluvou spotrebiteľskou. Na základe zmluvy mal byť žalobkyni poskytnutý úver vo
výške 1.500 €, reálne jej bola ale vyplatená len suma vo výške 1.284,25 €, čo žalovaný nespochybnil.
Stalo sa tak v dôsledku započítania odplaty za poskytnutie služby možnosti odkladu splátok na sumu
schváleného úveru podľa čl. 8 Zmluvy. Tento postup, teda neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové
náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru (kde neoprávnenosť takéhoto postupu
konštatoval Súdny dvor vo veci Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti FINWAY a.s.) bude
nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru. Uvedená odplata
mala byť zarátaná do celkových nákladov, nakoľko povinnosť na jej úhradu vznikla žalobkyni bez ohľadu
na to, či službu za túto odplatu ponúknutú využila alebo nie. Z uvedeného je zrejmé, že v zmluve
prišlo k uvedeniu nesprávnej výšky RPMN v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa, v dôsledku čoho
je treba predmetný úver považovať za úver bez úroku a bez poplatkov. Na základe toho má žalobkyňa
nárok na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré žalovanému zaplatila nad rámec poskytnutej istiny.
Nakoľko medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa zaplatila žalovanému celkovo sumu 2.0580,27
(spávne 2.050,27) €, pričom zo strany žalovaného jej bola poskytnutá suma 1.284,25 €, bola žalobkyňa
povinná hradiť len sumu jej reálne poskytnutú. Zvyšná časť plnenia nad rámec poskytnutej istiny zakladá
bezdôvodné obohatenie žalovaného a nárok žalobkyne na jeho vydanie. Jedná sa o sumu 766,02 €
(2.050,27 - 1.284,25 €).

5. Žalobkyňa si uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 11.4.2017 do
zaplatenia. Predžalobná výzva bola spísaná dňa 24.3.2017. Nakoľko úrok z omeškania bol uplatnený v
súlade so zákonom, prvoinštančný súd žalobkyni vyhovel aj v tejto časti. Súd sa zaoberal aj námietkou
premlčania vznesenou žalovaným a dospel k záveru o jej nedôvodnosti, nakoľko v danom prípade
prišlo k úhrade sumy 1.648,42 € dňa 21.8.2014, pričom žaloba bola na súde podaná dňa 22.5.2017,
teda k uplynutiu objektívnej premlčacej doby neprišlo a pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, táto
začala plynúť najskôr v marci 2017, kedy pôvodný právny zástupca žalobkyne vyzval žalovaného na
vydanie bezdôvodného obohatenia a kedy sa teda žalobkyňa po porade s právnikom preukázateľne
dozvedela o tom, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil prijatím plnenia bez právneho dôvodu.
Skutočnosť, že by žalobkyňa takúto vedomosť nadobudla skôr, žalovaný nepreukázal. Je teda zrejmé,
že v danom prípade neuplynula ani subjektívna premlčacia doba. Navyše podľa súčasnej súdnej praxe,
súdy v obdobných veciach rozhodujú pričom majú za to, že objektívna premlčacia doba je až 10.
ročná , pretože sa tu predpokladá úmysel žalovaného ako dodávateľa služby. Vzhľadom k uvedeným
zisteniam prvoinštančný súd z hľadiska hospodárnosti konania nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa
k ostatným námietkam strán, nakoľko právny záver súdu v danej veci je jednoznačný.



6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni, ktorá mala
vo veci plný úspech, náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

7. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
odvolanie žalovaný, ktorým sa pri uplatnení odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h)
CSP domáhal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a o veci sám rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu
zamietne, pričom si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Argumentoval tým, že závery súdu odôvodňujúce bezúročnosť úveru pretože údaj RPMN nebol
správne určený z dôvodu, že v zmluve sa uvádza nesprávna suma úveru z dôvodu započítania nákladov
do jej výšky, sú nesprávne a v rozpore so zákonom. V sume úveru žiadne náklady, teda ani odplata podľa
dohody o poskytnutí služby zahrnutá nebola a nie je. Súd prvej inštancie nesprávne zamieňa spôsob
úhrady uvedenej odplaty s tým, ak by bola v uvedenej sume úveru zahrnutá. Odplata podľa dohody
o poskytnutí služby sa uhrádza započítaním so sumou úveru, čo vyjadruje iba spôsob úhrady. Ide o
rovnakú situáciu, ako keby sa úver vyplatil a súčasne dlžník uhradil uvedenú odplatu. V takej situácii
má k dispozícii sumu, ktorá je rozdielom úveru a odplaty. To, že uvedené dve na seba nadväzujúce
operácie nahradzuje započítanie však neznamená, že úver sa neposkytuje v pôvodnej dohodnutej
výške. Ak by nedošlo k započítaniu, potom by poplatok za poskytnutie úveru predsa žalobca musel
uhradiť. Uvedené skutočnosti podľa odvolateľa odlišujú skutkovú a právnu stránku prejednávanej veci
od prípadu Hadlinger, Hadlingerová (SD EÚ). Odvolateľ namietal tiež záver súdu, podľa ktorého mala
byť uvedená odplata započítaná do RPMN nakoľko by malo ísť o súčasť celkových nákladov. V prípade
predmetnej úverovej zmluvy predstavuje celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podľa § 2 písm.
h) ZoSÚ výšku splátky 80,37 x počet splátok 42, spolu 3.375,54 Eur. Postup súdu, ktorý započítava
sumu platby podľa dohody o poskytnutí služby odporuje zákonu. V uvedenej sume je zahrnutý aj
náklad na platbu za službu, nejde o súčasť celkových nákladov a preto nejde ani o súčasť celkovej
čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť podľa § 2 písm. h) ZoSÚ. Z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 43CoR/5/2016 ohľadom dohody o poskytnutí služby a toho, že platba podľa nej nie je
súčasťou celkových nákladov a teda súčasťou RPMN, poukázal na závery, podľa ktorých skonštatoval,
že v obdobnom prípade ide o odplatu za dohodnutú službu a preto nebol dôvod, aby táto bola zahrnutá
do RPMN. Postup žalovaného, ktorý si dohodnutú odmenu odrátal od poskytnutého úveru vyplýva zo
samotnej dohody. V závere žalovaný zhrnul, že súd dospel k nesprávnym záverom o tom, že hodnota
RPMN nie je v zmluve určená správne a postupom, ktorý určuje zákon.

9. Žalobkyňa odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu predložila prostredníctvom svojho
právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, ktorým navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. S tvrdeniami žalovaného
v odvolaní nesúhlasí. Má za to, že Okresný súd Senica vo veci zistil úplne skutkový stav, na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. K otázke
nesprávne uvedenej hodnoty RPMN zdôraznila, že žalovaný v zmluve uviedol úrok 70,01% a hodnotu
RPMN 67,92%; s odkazom na § 2 písm. g) ZoSÚ poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Žilina č.k.
10Co/672/2014, z ktorého zdôraznila, že pokiaľ sa v zmluve uvádza hodnota úrokovej sadzby úveru,
hodnota RPMN za úver nemôže byť od nej nižšia. Vzhľadom na to, že hodnota RPMN uvedená v zmluve
je nižšia ako úroková sadzba, je preukázané, že žalovaný v zmluve nesprávne uviedol výšku RPMN,
v dôsledku čoho v zmluve absentuje zákonná náležitosť spotrebiteľského úveru, čo má za následok
jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok potvrdil a zaviazal
žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

10. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné



vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej
správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie
je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku
čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na žalovaným uplatnenú odvolaciu
argumentáciu, bolo posúdiť správnosť záverov súdu prvej inštancie, že RPMN v predmetnej zmluve
o spotrebiteľskom úvere bola nesprávne uvedená v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa, lebo do
celkovej výšky úveru boli neoprávnene zahrnuté sumy tvoriace celkové náklady spotrebiteľa spojené
s úverom v podobe odplaty za poskytnutie služby odkladu splátok, včítane správnosti od meritórneho
rozhodnutia závislého výroku o náhrade trov konania.

13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje
na odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od odvolaním dotknutých skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto
nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba
nasledovné:

14. Z obsahu predmetnej žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi žalobkyňou ako
spotrebiteľkou a dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom a dodávateľom vyplýva, že žalovaný poskytol
žalobkyni úver vo výške 1.500,- Eur so splatnosťou úveru 42 splátok s mesačnou splátkou vrátane
úrokov 80,37 Eur, pričom celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver plus úroky za celú
dobu čerpania úveru) predstavuje 3.375,54 Eur, RPMN 67,92 Eur, ročná úroková sadzba úveru 70,01
Eur, priemerná RPMN na úver 46,30%. V bode 8 zmluvy strany uzavreli dohodu o poskytnutí služby
predmetom ktorej je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť po splnení podmienok službu
spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru a záväzok dlžníka zaplatiť
veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok vo výške
215,75 Eur... Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia dohody
o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok do pohľadávky
dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru oproti pohľadávke veriteľa proti dlžníkovi
na zaplatenie odplaty.

15. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalovaný zúčtoval príslušný poplatok za danú službu žalobcovi
tým spôsobom, že mu úver vyplatil už krátený o uvedený poplatok, pričom poplatok zahrnul do
celkovej sumy poskytnutého úveru. Takýto spôsob určenia celkovej výšky úveru a v nadväznosti na to
následného určenia RPMN z takejto výšky úveru bol v rozpore so zákonom ZoSÚ č. 129/2010 Z.z. aj
s eurokonformným výkladom príslušných ustanovení Smernice č. 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere...

16. Ako to uviedol ESD vo veci C-377/14 Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti Finway a.s.,
čl. 3 písm. l) a čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48 ako aj bod I. prílohy I. tejto smernice sa majú vykladať
v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru predstavujú celkovú sumu, ktorá bola
daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov
súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Celková výška
úveru v zmysle citovanej smernice čl. 3 písm. l) je vymedzená ako maximálna výška alebo súčet všetkých
finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o úvere. Podľa čl. 3 písm. g) tejto smernice,
obdobne aj § 2 písm. g) ZoSÚ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
sú všetky náklady..., ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere
a ktoré sú veriteľovi známe. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je súčet celkovej výšky
spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (§ 2
písm. h) ZoSÚ obdobne čl. 3 písm. h) Smernice č. 2008/48). V dôsledku uvedeného pojmy celková výška



úveru a celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom sa navzájom vylučujú. Celková výška úveru preto
nemôže zahŕňať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa. Do celkovej výšky
úveru nemožno zahrnúť žiadnu odmenu, poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré
musí spotrebiteľ zaplatiť. Neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené
s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od
celkovej výšky úveru a to v neprospech spotrebiteľa. Do výpočtu RPMN bol teda nesprávne zahrnutý
údaj o celkovej výške úveru, keď do nej boli zahrnuté aj administratívne poplatky, ktoré si žalovaný od
žalobcu ihneď zúčtoval, čo spôsobuje podhodnotenie skutočnej RPMN. Hodnota RPMN vychádzajúca
z takto nesprávne určenej položky bola potom nesprávne určená nižšie, podhodnotená v neprospech
spotrebiteľa. Táto skutočnosť potom spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11
ods. 1 písm. d) ZoSÚ aplikovaného súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie preto v preskúmavanom
rozsudku správne uzavrel, že predmetný úver vzhľadom na nesprávne uvedenú RPMN v neprospech
spotrebiteľa je nevyhnutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho zaplatením úrokov
a poplatkov žalobkyňou, na strane žalovaného veriteľa došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré
je povinný vydať žalobkyni, teda spotrebiteľke na úkor ktorej sa bezdôvodne obohatil, v dôsledku čoho
bolo dôvodné žalobe vyhovieť.

17. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vysporiadaní sa s relevantnou odvolacou
argumentáciou, potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako v oboch výrokoch
vecne správny, včítane závislého odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého výroku o náhrade trov
prvoinštančného konania, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

18. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na
náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

19. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

21. V tomto odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa a preto podľa cit. ust. jej vzniklo právo na
plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému žalovanému. Prípadná existencia
dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúca výnimočné nepriznanie
náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená, ani ju
odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalovanému v plnom rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

22. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo



f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).



V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).