Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/58/2015 z 10. 3. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 10. marca 2015, sp. zn. 2CoE/58/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6614213826.1 Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/58/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6614213826.1 | 2015-03-10 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 44 ods. 2 EP, OSP, § 103 OSP, § 104 ods. 1 OSP, § 159 ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/83c13a7d-0620-4c78-9a18-e02c92f5886d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6614213826.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/58/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614213826
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6614213826.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX Q.
o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 312 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 25438/14
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821
08 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 14Er/773/2014-12
zo dňa 18. novembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 14Er/773/2014-12 zo dňa 18. novembra 2014 z r u š u j e a
konanie z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 14Er/773/2014-12 zo
dňa 18. novembra 2014 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 25438/14. Exekučným titulom, na základe ktorého sa
vedie exekúcia, je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 01848/09 zo dňa 26. mája 2009 vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“) na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX
zo dňa 28. apríla 2008, uzatvorenej medzi oprávneným a povinným, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 17 ustanovili, že všetky spory medzi zmluvnými
stranami, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská
a.s., so sídlom v Bratislave alebo pred všeobecným súdom, pričom právo výberu bolo dané žalujúcej
zmluvnej strane. Exekučný súd poukázal na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy, v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Dospel k záveru, že z povahy zmluvných
strán, predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy
je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a teda o vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a
dodávateľom na druhej strane v zmysle § 52 a nasl. OZ. Z uvedených dôvodov predmetný právny
vzťah posudzoval aj podľa ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 52 a nasl. OZ a
ako vzťah, ktorý sa riadi aj Smernicou Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, pričom nekalé podmienky sú podľa článku 6 ods. 1 a podľa článku 3 ods.
1 Smernice také, ktoré neboli individuálne dohodnuté a medzi ktoré podľa prílohy k nej bod 1, písm.
q) patrí aj podmienka, zmyslom alebo účinkom ktorej je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu
brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou. Exekučný



súd konštatoval, že rozhodcovská doložka v Zmluve o úvere nebola dojednaná individuálne, čo zjavne
vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy.
Ďalej bola koncipovaná tak, že formálne naplnila podmienku uvedenú v bode I. písm. q/ prílohy k
Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ďalej
z povahy samotnej Zmluvy o úvere je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku
právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom, bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho
práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierov práv a povinností dlžníka zabezpečuje takmer
úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka.
Ďalej je zrejmé, že oprávnený koncipovaním daného znenia rozhodcovskej doložky sledoval, aby spory
boli riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jeho nákladov
a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Tým došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými
stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania ako
aj na svoje majetkové a zárobkové pomery sa dostal do zhoršeného postavenia. Tieto skutočnosti
vyhodnotil tak, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňovala
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
osobitne nevyjednal, táto splynula s ostatnými štandardnými podmienkami a spotrebiteľ mohol len
zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa jej ako celku podrobiť. Konštatoval, že rozhodcovská doložka je
neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch
neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči
dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Z uvedených
dôvodov exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“).

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol,
že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len
„ZRK“). Podľa oprávneného súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval ust. § 45 ods.
1 a 2 ZRK. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu
sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje
ust. § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Splnenie podmienok
zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k
niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného
titulu. Podľa oprávneného postupom exekučného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia
§ 45 ZRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov
exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom ZRK. Oprávnený ďalej uviedol, že rozhodnutie
exekučného súdu trpí tiež inou vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorou je neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa.
Exekučný súd totiž nezisťoval skutočnosti, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu
podľa ust. § 3 a nasl. ZRK formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v
niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok,
ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Povinný sa v zmysle čl. 2 ods. 2 rozhodcovskej zmluvy mohol
obrátiť v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so Zmluvou o úvere na všeobecný súd. K
námietke exekučného súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
pred štátnym súdom v súvislosti s ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ oprávnený poukázal na odôvodnenie
zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia
svoje práva. V danej veci preto exekučný súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Na základe
uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa
§ 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. zrušil a konanie zastavil podľa § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p..



Odvolací súd zo spisu exekučného súdu zistil, že podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.,
Bratislava sp. zn. SR 01848/09 zo dňa 26. mája 2009, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou
právoplatnosti 08. júna 2009 a vykonateľnosti 11. júna 2009 a ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť
oprávnenému sumu 312 Eur s príslušenstvom. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovský súd
vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si uplatnil na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 28.
apríla 2008. Súčasťou Zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Oprávnený a povinný
sa podľa článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou predmetnej Zmluvy,
dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde
podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany
sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,
ktorý vznikne z vyššie uvedených právnych vzťahov, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie
zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto
rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

Odvolací súd zo spisu zistil, že Uznesením Okresného súdu Lučenec č.k. 6Er/730/2009-38 zo dňa
29. mája 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. mája 2011 v spojení s Uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoE/326/2010-49 zo dňa 31. mája 2011 bola exekúcia vyhlásená
za neprípustnú a zastavená z dôvodu, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej
uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou. Podkladom pre
rozhodnutie bol rovnaký exekučný titul, teda Rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 01848/09 zo dňa 26.
mája 2007, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.,
so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava. Uvedená skutočnosť má za následok nedostatok podmienok
konania v zmysle § 103 a 104 ods. 1 O.s.p..

Podľa § 251 ods. 4 č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej
len „ O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa § 44 Exekučného poriadku (1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo
odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2)
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 103 O.s.p. zákona kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.



Z citovaného ustanovenia O.s.p. vyplýva pre súd povinnosť v každom štádiu konania skúmať, či
sú splnené podmienky konania. Negatívnou procesnou podmienkou je tzv. prekážka právoplatne
rozhodnutej veci ( impedimentum rei iudicatae), ktorá nesmie byť daná, aby súd mohol vo veci konať,
t.j. vec prejednať a rozhodnúť. Táto prekážka je vymedzená totožnosťou veci t.j. totožnosťou osôb
(okruhu účastníkov) a súčasne totožnosťou predmetu konania. V prejednávanej veci jednoznačne
ide o uplatnenie rovnakého nároku, vychádzajúceho z rovnakého tvrdeného skutkového stavu medzi
rovnakými účastníkmi aký bol uplatnený v predchádzajúcom exekučnom konaní, ktoré bolo právoplatne
zastavené z dôvodu, že oprávneným predložený exekučný titul nie je v súlade so zákonom. Aj v
exekučnom konaní môže nastať situácia, kedy konaniu bráni prekážka rozhodnutej veci. Je tomu tak
z dôvodu, že v exekučnom konaní v štádiu od podania žiadosti exekútora do vydania poverenia je
predmetom konania zisťovanie, či oprávneným predložený exekučný titul je v súlade so zákonom. O
tomto predmete konania už bolo v prejednávanej veci právoplatne rozhodnuté tak, ako je uvedené
vyššie. Vzhľadom na to, že súd je povinný prihliadať na to, či sú splnené podmienky za ktorých môže vo
veci konať v každom štádiu konania, bolo potrebné napadnuté uznesenie zrušiť a konanie pre nedostatok
podmienok konania podľa § 103 O.s.p. a § 104 ods. 1 O.s.p. zastaviť.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil podľa § 221
ods. 1 písm. d) O.s.p. a konanie zastavil podľa § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.