{"guid": "27424f15-f5dc-4013-9956-6151082d40cc:0a6bbdda-8030-4705-ae83-25f4ec73f946", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1209204153.4", "spisova_znacka": "2Cob/270/2013", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/270/2013 z 1. 6. 2015", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 1. júna 2015, sp. zn. 2Cob/270/2013, ECLI:SK:KSBA:2015:1209204153.4", "identifikacne_cislo": "1209204153", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Katarína Štrignerová", "sudca_id": 390, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-strignerova-390", "datum_vydania": "2015-06-01", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Obchodné právo", "Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné", "Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536", "nazov": "§ 536 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-536"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-440.odsek-2", "nazov": "§ 440 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-440.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-564", "nazov": "§ 564 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-564", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-564"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-109.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 109 ods. 1 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-109.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-109"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-109.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 109 ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-109.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-109"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-77.odsek-2", "nazov": "§ 77 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-77.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-536", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-440", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-564", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-109", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-77", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0a6bbdda-8030-4705-ae83-25f4ec73f946", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1209204153.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1209204153.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1209204153.4/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/270/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209204153
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1209204153.4

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek
senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci navrhovateľa: AST STUDIO
s.r.o., Vavilovova 1141/5, 851 01 Bratislava, IČO: 47 988 746, zast. JUDr. Lucia Kovarčíková, advokátka,
Obchodná 15, 811 06 Bratislava, proti odporcovi: Ružinovské centrum, a.s., Klincová 35, 821 08
Bratislava, IČO: 35 918 594, zast. JUDr. Július Jánošík, advokát, Klincová 35, 810 05 Bratislava, o
zaplatenie 138.308,37 eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k.
25Cb/303/2009-752 zo dňa 4.6.2013, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II
č. k. 25Cb/303/2009-736 zo dňa 27.6.2013 a o návrhu na prerušenie odvolacieho konania takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh odporcu na prerušenie odvolacieho konania  z a m i e t  a .

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/303/2009-752 zo dňa
4.6.2013   p o t v r d z u j e .

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/303/2009-736 zo dňa
27.6.2013  p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 138.308,37 eur spolu s úrokmi z omeškania, trovy konania v sume 8.298,- eur, ako aj trovy
právneho zastúpenia k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa v sume 4.792,02 eur.

V odôvodnení súd uviedol, že právny predchodca navrhovateľa (REALITY TRNAVA, s.r.o.) sa návrhom
doručeným súdu dňa 30.3.2009 domáhal zaplatenia sumy 138.308,37 eur s prísl. titulom neuhradenia
ceny za zhotovenie diela. Návrh odôvodnil tým, že spoločnosť A-STUDIO s.r.o. s odporcom uzavrela
inominátnu zmluvu zo dňa 7.2.2005 a neskôr zo dňa 10.5.2005, na základe ktorých boli vystavené
a riadne doručené príslušné faktúry. Na základe zmluvy zo dňa 7.2.2005 bola vystavená faktúra č.
042060708 vo výške 1.666.000,- Sk. Na základe zmluvy zo dňa 10.5.2005  boli vystavené faktúry v
celkovej výške 2.500.677,90 Sk. Voči odporcovi tak má spoločnosť A-STUDIO s.r.o. splatnú pohľadávku
v celkovej výške 4.166.667,90 Sk s prísl., čo predstavuje sumu 138.308,37 eur. Spoločnosť A-STUDIO
s.r.o. odporcu vyzývala na uhradenie uvedených splatných faktúr a snažila sa aj o mimosúdnu dohodu o
urovnaní týkajúcu sa uvedených faktúr s odporcom. Odporca do dňa podania návrhu žiadnym spôsobom
nerozporoval vystavené faktúry čo do dôvodu a výšky a ich nezaplatenie zdôvodňuje výlučne tvrdeniami
o zodpovednosti navrhovateľa za škody vzniknuté v súvislosti s vyššie uvedenými zmluvami. Spoločnosť
A-STUDIO s.r.o. po neúspešnom rokovaní o mimosúdnej dohode o urovnaní využila svoje práva a
postúpila pohľadávku na základe uvedených faktúr na navrhovateľa (pôvodného) Zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 10.12.2008. Zároveň oznámila odporcovi listom zo dňa 10.12.2008 postúpenie



pohľadávky na pôvodného navrhovateľa v súlade s § 526 Obč. zákonníka. Pôvodný navrhovateľ
následne listom zo dňa 15.12.2008 vyzval odporcu na uhradenie postúpenej pohľadávky. Odporca
odpovedal listom zo dňa 5.1.2009, ktorým vzniesol námietky proti pohľadávke a odmietol ju uhradiť.
Následne bolo odporcovi po konzultácii s postupcom zaslané vyjadrenie zo dňa 26.12.2009 a zároveň
bol opätovne pôvodným navrhovateľom vyzvaný na zaplatenie pohľadávky. Listom zo dňa 9.2.2009
odporca opätovne odmietol dobrovoľne splniť svoj záväzok a zároveň týmto listom započítal svoju údajnú
pohľadávku voči postúpenej pohľadávke z titulu nároku na náhradu škody voči spoločnosti A-STUDIO
s.r.o. Spoločnosť A-STUDIO s.r.o. sa pôvodnému navrhovateľovi niekoľkokrát vyjadrila, že nesúhlasí s
odporcom tvrdeným nárokom na úhradu škody čo do dôvodu a výšky a pokladá to len za účelovú snahu
o oddialenie zaplatenia nespornej pohľadávky.

Súd prvého stupňa uznesením č. k. 25Cb/303/2009-91 zo dňa 24.6.2010 pripustil, aby do konania na
miesto pôvodného navrhovateľa (REALITY TRNAVA, s.r.o., Hlavná 27/A, Trnava 917 01, IČO: 36 278
190) vstúpila spoločnosť A - STUDIO s.r.o., Bajkalská 27, 821 01 Bratislava, IČO: 31 396 526.

Odporca v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že pôvodný navrhovateľ ním bol korešpondenčne
upozornený, že voči spoločnosti A-STUDIO s.r.o. uplatňuje nároky z titulu nesplnenia zmluvných
povinností založených inominátnou zmluvou zo dňa 7.2.2005, čo vyvoláva právny stav, že dielo
nezodpovedá výsledku určenému v zmluve, má vady a nie je riadne ukončené. Riadne ukončenie diela
pozostáva zo splnenia dvoch povinností, t.j. bez akýchkoľvek vád a odovzdania diela objednávateľovi.
Na splnenie povinnosti vykonať dielo nestačí len odovzdanie, ale dielo musí byť prosté každej vady. Ak
postupca spoločnosť A-STUDIO s.r.o., pri jednaní s odporcom odmietol jeho nárok na náhradu škody
tým, že vyjadril nesúhlas s odporcom tvrdeným nárokom na náhradu škody čo do dôvodu a výšky, a
že uplatnenie nároku na náhradu škody pokladá len za účelovú snahu o oddialenie zaplatenia, podľa
žalobcu nespornej pohľadávky, tak potom vzťah spoločnosti A-STUDIO s.r.o. a odporcu nezaťažuje
aj navrhovateľa ako postupníka. Je úlohou odporcu otázky náhrady škody prejednať priamo so
spoločnosťou A-STUDIO s.r.o. a nezaťažovať týmto problémom pôvodného navrhovateľa, ktorému
podľa jeho názoru patrí plnenie získané zmluvou o postúpení pohľadávky z 10.12.2008. Pôvodný
navrhovateľ podľa odporcu prehliada právny stav, že pohľadávky v žalovanom rozsahu zanikli úkonom
odporcu, a to oznámením jednostranného zápočtu pohľadávok a dlhov zo dňa 9.2.2009. Uvedený
zápočet odporca urobil potom, ako pôvodný navrhovateľ nereagoval na jeho list zo dňa 5.1.2009, ktorým
vzniesol námietky proti pohľadávke a odmietol uhradiť pohľadávku pôvodného navrhovateľa a zároveň
mu oznámil, že k postúpeniu pohľadávok došlo od spoločnosti A-STUDIO s.r.o. v čase, kedy táto
spoločnosť a odporca viedli jednania o mimosúdnom vysporiadaní vzájomných nárokov. Na započítanie
použil voči postupníkovi svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase,
keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky a išlo o pohľadávky vo výške
48.913,96 eur z titulu chýb v projektovej dokumentácii, 82.189,90 eur z titulu chýb vo výkaze výmer,
23.492,36 eur z celkovej škody, 39.832,70 eur z titulu nepovolenej fasádnej zmeny SO-2, t.j. celkovo
154.596,22 eur pri existencii ešte ďalších nárokov. Dlžníkove pohľadávky voči postupcovi oznámil bez
zbytočného odkladu postupníkovi. Ide o právo dlžníka využiteľné aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase
oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné, no boli predmetom spoločných jednaní
medzi spoločnosťou A-STUDIO s.r.o. a odporcom, a z časti boli touto spoločnosťou uznané. Z návrhu
pôvodného navrhovateľa nevyplývajú žiadne skutočnosti majúce za následok neplatnosť právneho
úkonu odporcu, a to jednostranného započítania pohľadávok zo dňa 9.2.2009, a tým vyvolali následok
zániku vzájomných pohľadávok. Jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok a dlhov z 9.2.2009
je úkonom platným, perfektným a vykonaným na základe a v súlade so zákonom.

Súd v rozsudku poukázal na ust. § 536 ods. 1 a 2, § 537 ods. 1, § 548 ods. 1, § 560 ods. 1, § 562 ods.
1, 2 a 3, § 564, § 436 ods. 1, § 437 ods. 1, § 440 ods. 2, § 323 ods. 1, § 365, § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka.

Súd vyhodnotil návrhom uplatnený nárok v súlade s vykonanými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými
ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne opodstatnený. Medzi účastníkmi konania
došlo k platnému uzavretiu zmlúv o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obch. zák., aj keď boli účastníkmi
pomenované ako inominátne zmluvy. Cenu diela navrhovateľ vyúčtoval faktúrami, ktoré odporca
neuhradil, nakoľko si voči nim započítal svoj nárok na náhradu škody spôsobenej vadným zhotovením
diela. Písomne zachytený prejav odporcu na liste zo dňa 9.2.2009 - Oznámenie a jednostranný zápočet
pohľadávok a dlhov, posudzujúc ho podľa jeho obsahu a vôle konajúcej osoby, má podľa súdu charakter



písomného uznania konkrétneho záväzku. Prejavená vôľa odporcu započítať svoju pohľadávku voči
pohľadávke navrhovateľa stačí na to, aby bol úkon akceptácie pohľadávky navrhovateľa vykonaný
odporcom  platný, pretože z neho vyplýva vôľa a úmysel odporcu uznať pohľadávku navrhovateľa,
avšak túto nezaplatiť, ale spôsobiť jej zánik inak. Aj keď sa na uvedenej písomnosti nenachádza slovné
spojenie „uznanie záväzku“, neznamená to podľa súdu, že takéto podanie nespĺňa náležitosti podľa
ustanovenia § 323 Obchodného zákonníka. Odporca nenamietal nesprávne účtovanú cenu diela a ani
jednotlivé faktúry, na základe ktorých bol odporca povinný platiť cenu diela. Podstatnou sa tak stala
otázka, či započítanie pohľadávky odporcom bolo vykonané platne a tým došlo k zániku pohľadávky
navrhovateľa.

Súd poukázal na to, že dielo má vady, ak jeho realizovanie nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
Za vadu je v súlade s ustanovením § 560 ods. 4 a § 420 ods. 1 Obch. zák. nutné považovať aj to,
ak nebolo dielo zhotovené dojednaným spôsobom. Odporca ako objednávateľ je ale povinný vady
bezodkladne notifikovať (§ 562 Obch. zák.) a vykonať voľbu svojich nárokov upravenou v ustanovení §
564 Obch. zák., ktoré odkazuje na ustanovenie § 436 až 441 Obch. zák. vymedzujúce práva kupujúceho
z vád tovaru. Odporca v konaní podľa súdu nepreukázal, že takýmto spôsobom postupoval, t.j. vady
riadne reklamoval a oznámil voľbu nároku. Okrem toho, odporca ako objednávateľ nemôže požadovať
ako náhradu škody to, čo mohol získať z vadného plnenia (dodanie nového projektu bez vád, opravenie
chýb pôvodného projektu, zľava z ceny). Započítanie pohľadávky odporcu tak súd vyhodnotil ako
neplatné a k zániku žalovanej pohľadávky navrhovateľa tak nedošlo.

Na základe uvedených skutočností je podľa súdu nárok navrhovateľa dôvodný, preto súd odporcu
zaviazal na zaplatenie sumy 138.308,37 eur. Súd tiež uviedol, že rovnako povinnosť dlžníka platiť úroky
z omeškania nastáva priamo zo zákona a nie je potrebné, aby veriteľ dlžníka na zaplatenie úroku vyzýval
alebo tento vyčísľoval. Dôvodný je preto aj nárok navrhovateľa na úrok z omeškania za ním uplatnené
obdobie (dňom nasledujúcim po dohodnutom termíne splatnosti), vo výške 14 % ročne, ktorý bol aj
súdom za požadované obdobie priznaný.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku podal odporca odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), f) O.s.p.
Uviedol, že počas roka 2006 a neskôr postupne zastavil úhrady faktúr. Dôvodom bola neexistencia
fakturačného oprávnenia navrhovateľa podľa čl. 4 ods. 3 inominátnej zmluvy 1 a 2. Navrhovateľ
podľa neho zmluvné povinnosti nesplnil kompletne, niektoré práce neukončil, pri plnení úloh podľa
inominátnej zmluvy 1 a 2 boli zistené závažné zmluvné a najmä mimozmluvné vady. Odporca podľa
jeho tvrdenia reklamácie voči navrhovateľovi uplatňoval zápismi v stavebnom denníku stavby, zápismi
z kontrolných dní, osobným jednaním s konateľom navrhovateľa a cenovými dodatkami zmluvy o dielo
medzi odporcom a INVEST Šaľa. Odporca odmieta právny záver súdu prvého stupňa, že u odporcu niet
titulu pre uplatnenie zodpovednosti za škodu proti navrhovateľovi. Podľa odporcu mu vznikol nárok na
náhradu škody proti navrhovateľovi na základe príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, zákona
č. 138/1992 Zb. o architektoch a inominátnej zmluvy 1 a 2. V čase počnúc r. 2006 a neskôr, najmä počas
ukončovania výstavby stavieb 1. etapy a ich kolaudácii v r. 2008 odporca urobil inventarizáciu vlastných
nárokov na náhradu škody proti navrhovateľovi. Zistil, že tieto predstavujú sumu 7.162.718, - Sk pri
zvýšení uplatňovaného nároku o reálne znehodnotenie pozemkov parc. č. 15295/115 a 15295/118 pre
vadné osadenie stavby SO-2 a SO-1.

Odporca jednostranné započítanie časti svojej pohľadávky na náhradu škody voči navrhovateľovi
urobil aj z dôvodu zániku možnosti jednania s navrhovateľom potom, ako navrhovateľ svoje
pohľadávky previedol na REALITY Trnava, spol. s r.o. a s cieľom ukončenia akéhokoľvek zmluvného
a mimozmluvného kontaktu. Aj preto voči navrhovateľovi neuplatnil zvyšný nárok na náhradu škody.
Príčinou je zistenie odporcu, že povaha újm spôsobených navrhovateľom na majetku odporcu nie je
odstrániteľná peniazmi.

Odporca tiež uviedol, že potom, ako dňa 9.2.2009 urobil jednostranný zápočet pohľadávky 154.596,22
eur voči nároku na sumu 138.308,37 eur, pôvodne vlastnenom A-STUDIO, s.r.o., a postúpenom
na REALITY Trnava, s.r.o. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 10.12.2008, u REALITY Trnava,
s.r.o. neexistovali procesné podmienky pre podanie žaloby z 30.3.2009, aby súd zaviazal odporcu



na zaplatenie sumy 138.308,37 eur, keďže REALITY Trnava, s.r.o. od 9.2.2009 už nedisponovala
pohľadávkou pre jej zánik jednostranným zápočtovým úkonom odporcu z 9.2.2009.

Odporca vytkol, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil účastníkmi označené inominátne zmluvy ako
zmluvy o dielo, keďže ide o zmluvy zložené a závislé, nakoľko zmluvné strany si vzájomné vzťahy
neupravili zmluvnou sústavou (zmluvou o dielo, mandátnou zmluvou, zmluvou o inžinierskej činnosti,
zmluvou o zhotovení a užívaní autorského diela atď.), ale využitím právom dovolenej inominátnej zmluvy.

Odporca označil za vadný právny názor súdu prvého stupňa, že mal voči navrhovateľovi uplatniť nároky
z vád diela, a nie nárok na náhradu škody. Uviedol, že vôľou zmluvných strán bolo svoje vzťahy upraviť
inak a širšie, ako určujú ust. § 436 a 437 Obchodného zákonníka. Strany zohľadnili skutočnosť, že
právna úprava nárokov z vád nie je kogentná, je dispozitívna a môže byť doplnená či zmenená tak,
ako to strany urobili v čl. 6 inominátnej zmluvy 1 a 2. Súd prvého stupňa podľa odporcu prehliadol,
že dodanie nového projektu pri stavbách realizovaných odporcom bolo nemožné a nepotrebné. Bolo
nemožné zastavenie bežiacej stavby investičného objemu cca 400 mil. Sk, prejednanie nového projektu
stavebným úradom, financujúcou bankou, dodávateľmi stavebných prác atď. Ani zľava z ceny projektu
by nevytvorila finančný priestor pre objednávateľa na získanie bezvadného projektu. Zľava z ceny diela
nemôže kompenzovať vzniknuté škody. Základný dôvod nesprávnej aplikácie právnej normy súdom
podľa odporcu je, že súd nerozlišuje medzi vadou dodaného projektu a následkom tejto vady - vzniku
potreby naviac prác, vynaloženie viac ako plánovaných peňažných prostriedkov a pod. Konštrukcia
zodpovednosti za vady diela v zmysle Obchodného zákonníka reguluje vzájomné vzťahy vo vzťahu k
dielu, a nie súvisiace s použitím diela, ako tomu bolo v prejednávanej veci. Ak použitím vadného diela
vznikne škoda, túto škodu nie je možné odstrániť odstránením vady diela. Podľa odporcu si súd prvého
stupňa tiež nepovšimol zodpovednosť odporcu za škodu podľa osobitného predpisu - § 12 ods. 1 zákona
č. 138/1992 Zb. o architektoch.

Odporca tiež nesúhlasil so záverom súdu o uznaní pohľadávky navrhovateľa, pričom poukázal na to,
že zaplatenie faktúr odmietol a faktúry navrhovateľovi vrátil pre neexistenciu fakturačného práva podľa
čl. 4 ods. 3 inominátnych zmlúv 1 a 2.

K záveru súdu prvého stupňa o neplatnosti započítania pohľadávky odporca uviedol, že inominátne
zmluvy 1 a 2 mu zakladali právo nároky z vád plnenia týchto zmlúv proti navrhovateľovi uplatniť z dvoch
titulov, a to z titulu zodpovednosti za vady, no iba v prípadoch, v ktorých bol navrhovateľ zhotoviteľom
diela, ak tak odporca uzná za vhodné, alebo z titulu náhrady škody podľa čl. 6 inominátnych zmlúv 1 a
2, teda formou, ktorú si odporca v prejednávanej veci zvolil.

Odporca spochybnil aj priznanie úroku z omeškania z jednotlivých súm, jeho výšku a dátumy, od ktorých
sa úrok z omeškania počíta. Podľa neho nie je možné naisto určiť deň splatnosti tej ktorej sumy. Odmieta,
že dňom splatnosti je deň, ktorý ako deň splatnosti bol navrhovateľom vyznačený na tej ktorej faktúre.
Preto je podľa neho výrok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný. Tiež uviedol, že základná úroková
sadzba NBS platná do 28.2.2005 nie je relevantná pre úrok z omeškania, lebo podľa ust. § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka mal súd zisťovať základnú úrokovú sadzbu dňa 1.7.2005 (u faktúr splatných v
roku 2006), resp. dňa 1.7.2007 a 1.1.2007 (u faktúr splatných v roku 2008).

Odporca spochybnil aj súdom určenú trojdňovú lehotu na plnenie, keď uviedol, že určenie dňa
vykonateľnosti rozsudku je neobvyklé a najmä nesplniteľné. Lehota troch dní je podľa neho krátka na
získanie finančných zdrojov, no aj na realizáciu bezhotovostnej hladkej bankovej platby.

Odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne
správny potvrdiť. Poukázal na to, že odporcovou obranou aj voči výzve na úhradu bolo nie tvrdenie,
že pohľadávka navrhovateľa nevznikla alebo je nedôvodná, ale úkon smerujúci k započítaniu voči tejto
pohľadávke navrhovateľa, teda odporca vlastným konaním preukázal, že túto pohľadávku považoval a
považuje za existujúcu a dôvodnú. Keďže úkon smerujúci k započítaniu vykonal, je podľa navrhovateľa
nepochybné, že jeho pohľadávku v podstate uznal.



Navrhovateľ považuje od začiatku za neplatný úkon odporcu zo dňa 9.2.2009 adresovaný pôvodnému
navrhovateľovi a smerujúci k započítaniu. Odporca podľa neho právne relevantným spôsobom vady
voči navrhovateľovi nereklamoval, neuplatnil nároky z týchto vád a v započítaní hneď vyčíslil nárok
na náhradu škody. Podľa ust. § 564 Obchodného zákonníka sa pri vadách primerane uplatnia § 436
- 441. Podľa § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením
niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného
právneho dôvodu. Z uvedených ustanovení podľa navrhovateľa vyplýva, že odporca mal reklamovať
vady a uplatniť nároky z vád. Nárok na náhradu škody mohol uplatniť v prípade, že by uspokojenie
nemohol dosiahnuť uplatnením nárokov z vád diela. Odporca nárok na náhradu škody uplatnil v rozpore
so zákonom, a teda neplatne. Čo sa týka samotných vád, odporca podľa navrhovateľa nepreukázal,
že nejaké vady vznikli v príčinnej súvislosti s konaním navrhovateľa, od navrhovateľa nežiadal opravu
diela, dodanie náhradného diela, zľavu z ceny, neodstúpil z tohto dôvodu od zmluvy a svoje nároky z
vád ani neuplatnil v súdnom konaní. Takisto svoje tvrdenia o nárokoch na náhradu škody, ktoré mali
vyplynúť z vadnosti diela vykonaného navrhovateľom nepodložil žiadnymi dôkazmi (odborné vyjadrenie,
znalecký posudok...) a počas pojednávaní sa vôbec nevyjadril ku skutočnosti, na ktorú poukazoval
navrhovateľ, či svoju pohľadávku na náhradu škody, ktorú použil na započítanie, riadne zaevidoval vo
svojom účtovníctve. Z dôvodu podpory svojich tvrdení a jednoznačného odmietnutia vád navrhovateľ
vzniesol v konaní námietku, že vady neboli včas oznámené, aj keď nejde o konanie, v ktorom si odporca
uplatňuje nároky z vád diela. Započítanie tiež navrhovateľ považuje za nedostatočne určité, a aj z
tohto dôvodu za neplatné, pretože odporca dostatočne nevyšpecifikoval, o aké presne malo ísť vady
- uviedol len všeobecne napr. chyby v projektovej dokumentácii alebo chyby vo výkaze výmer, o aké
chyby malo ísť, navrhovateľ nevie určiť, z tohto dôvodu ani nevie určiť, či išlo vôbec o chyby spôsobené
navrhovateľom. Navrhovateľ tiež vyčíslenú výšku škody nepovažuje za určitú, pretože nie je zrejmé, na
základe akého postupu sa odporca k tejto čiastke dopracoval a prečo náhradu škody uplatnil práve v
tejto výške.

Navrhovateľ tiež reagujúc na tvrdenia odporcu uviedol, že postúpil svoju pohľadávku na spoločnosť
REALITY Trnava, spol. s r.o. nie s cieľom ukončenia akéhokoľvek zmluvného vzťahu, ale z dôvodu, že
odporca dlžnú čiastku neuhradil a po skoro polročnom čakaní navrhovateľ využil zákonnú možnosť na
postúpenie pohľadávky. Navrhovateľ považuje súdne konanie za zákonné, nevykonanie navrhnutých
dôkazov za uplatnenie práva zamietnuť návrhy na vykonanie dôkazov a rozhodnutie súdu založené na
správnom vyhodnotení skutkových okolností a ich správnom právnom posúdení. K tvrdeniam odporcu,
že nešlo o zmluvu o dielo, ale inominátnu zmluvu, navrhovateľ odkázal na čl. 2 (predmet plnenia) oboch
zmlúv, kde sa výslovne uvádza: „zmluvné strany uzatvárajú túto zmluvu o dielo, ...“, z čoho jasne vyplýva
vôľa zmluvných strán uzatvoriť tento typ zmluvy. Podľa navrhovateľa súd správne zotrval v mantineloch
prejednávanej veci aj napriek tomu, že odporca zahltil spis množstvom listinných dôkazov, ktoré sa týkajú
vzťahu odporcu a dodávateľa stavby a ktoré s predmetom konania vôbec nesúvisia.

Navrhovateľ tiež uviedol, že je nepodstatné, či ide o cenu diela alebo odmenu, podstatné je, že ide o
právo na zaplatenie ceny/odmeny a o existujúcu, splatnú a doposiaľ odporcom neuhradenú pohľadávku.
Tvrdenia odporcu v odvolaní sú podľa navrhovateľa zmätočné, nakoľko raz odporca argumentuje, že
súdu uniklo, že došlo k započítaniu a zániku pohľadávok, a na iných miestach argumentuje, že súdu ušlo,
že navrhovateľovi nevzniklo fakturačné právo, čo znamená, že odporca vykonal započítanie, ktorým
argumentuje, voči pohľadávke, ktorú navrhovateľ nemal, a teda neplatne.

Navrhovateľ poukázal aj na to, že v čl. 6 zmlúv o dielo je síce úprava náhrady škody, ale čl. 6 žiadnym
spôsobom nevylučuje ustanovenia týkajúce sa vád diela a právnu úpravu danú ust. § 440 ods. 2, ktorá
je síce dispozitívna, teda strany sa od nej podľa § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka môžu odchýliť
alebo ju môžu vylúčiť, čo ale strany neurobili a preto je toto ustanovenie pre nich v podstate „kogentné“.

Odporca vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa uviedol, že podanie navrhovateľa nie je vyjadrením k
odvolaniu odporcu, ide o opakovanie doterajšej argumentácie, ktoré je zväčša bez reakcie na odvolanie
odporcu. Odporca zdôraznil vadnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, ak konštatoval uznanie dlhu
neplatným právnym úkonom. K argumentom navrhovateľa a súdu prvého stupňa, že odporca mal
reklamovať vady a uplatniť nároky z vád a nárok na náhradu škody mohol uplatniť v prípade, že by
uspokojenie nemohol dosiahnuť uplatnením nárokov z vád diela, odporca uviedol, že slovenský právny
poriadok neumožňuje súdne a ani iné obmedzenie slobodnej voľby zákonných postupov uplatňovania
práv, medzi ktoré patrí aj právo uplatnenia nárokov na náhradu škody, ako aj výkon právneho úkonu



jednostranného započítania, naviac ak ide o zmluvnú dohodu strán inominátnych zmlúv zo 7.2.2005 a
10.5.2005 danú ich čl. 6.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený
na úradnej tabuli súdu dňa 27.5.2015 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu,
oboznámení sa s dôvodmi odvolania odporcu, s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu a s vyjadrením
odporcu k vyjadreniu navrhovateľa dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 27.3.2015 odporca navrhol odvolacie konanie
prerušiť do právoplatného skončenia konania o neplatnosť právneho úkonu vedeného pred Okresným
súdom Bratislava II, sp. zn. neoznámená, medzi navrhovateľom Ružinovské centrum, a.s. a odporcami
1. A-STUDIO, s.r.o., 2. AST-STUDIO, s.r.o. V tomto konaní ide o určenie, že Zmluva o postúpení
pohľadávky medzi uvedenými odporcami v 1. a 2. rade zo dňa 11.2.2015 je neplatná a voči
navrhovateľovi neúčinná. Odporca v podaní poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 23.2.2015, ktorým tento súd pripustil, aby do konania na miesto pôvodného navrhovateľa: A -
STUDIO s.r.o., Bajkalská 27, 821 01 Bratislava, IČO: 31 396 526, vstúpila spoločnosť AST STUDIO s.r.o.,
Vavilovova 1141/5, 851 01 Bratislava, IČO: 47 988 746. Podľa odporcu postupca a postupník Zmluvu
o postúpení pohľadávky z 11.2.2015 prijali pri porušení príslušnej právnej úpravy. Odporca návrh na
prerušenie odvolacieho konania odôvodnil tým, že prebieha súdne konanie, v ktorom sa meritórne (nie
ako predbežná otázka) rieši otázka majúca nepochybný hmotnoprávny a procesnoprávny význam pre
meritórne rozhodnutie o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/303/2009-752
zo dňa 4.6.2013. Odporca prerušenie odvolacieho konania navrhol podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) a
ods. 2 písm. c) O.s.p.

K uvedenému návrhu na prerušenie odvolacieho konania sa vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že pôvodný
navrhovateľ ako veriteľ postúpil v súlade so zákonom svoju pohľadávku písomnou zmluvou spoločnosti
AST STUDIO s.r.o. Na základe tejto skutočnosti Krajský súd v Bratislave pripustil zmenu účastníka
konania, aby do konania na miesto pôvodného navrhovateľa vstúpila spoločnosť AST STUDIO s.r.o.
Krajský súd v Bratislave rozhodol podľa § 92 ods. 3 O.s.p. na základe toho, že mu bolo preukázané
platné postúpenie pohľadávky a na základe toho, že ten, kto mal vstúpiť na miesto navrhovateľa, s
tým vyslovil súhlas. Keďže Krajský súd v Bratislave túto skutočnosť - platné postúpenie pohľadávky už
posúdil a rozhodol o zmene účastníka konania na strane navrhovateľa, ani nie je možné začať konanie
vo veci samej, ktorým by sa tá istá skutočnosť mala riešiť. Okrem toho, ak by túto otázku bolo treba
riešiť, riešil by ju súd konajúci vo veci samej ako predbežnú otázku a z tohto dôvodu nie je možné ani
preukázať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti. Odporca podľa navrhovateľa nepreukázal
dôvod, na základe ktorého by malo byť v súlade so zákonom prerušené odvolacie konanie.

Navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd návrh na prerušenie odvolacieho konania v celom rozsahu
zamietol.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) prvá veta O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú
nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Odvolací súd poukazuje na to, že je spôsobilý v rámci tohto odvolacieho konania sám posúdiť
platnosť uvedenej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.2.2015 bez toho, aby bolo nevyhnutné
odvolacie konanie prerušiť do právoplatného skončenia odporcom uvedeného konania na Okresnom
súde Bratislava II. Okrem toho, odvolací súd ešte pred podaním návrhu o určenie neplatnosti uvedenej
zmluvy zo strany odporcu, posúdil jej platnosť v rámci rozhodovania o návrhu na zmenu účastníka
konania na strane navrhovateľa, keď túto zmenu pripustil svojim uznesením  č.k. 2Cob/270/2013-848,
2Cob/243/2014-848 zo dňa 23.2.2015. Nedôvodné prerušenie konania by vytvorilo pre účastníkov
stav právnej neistoty a spôsobilo by porušenie práva účastníkov konania na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, keďže odvolací súd je spôsobilý zodpovedať otázku platnosti predmetnej zmluvy.
Prerušenie súdneho konania by malo do úvahy prichádzať len v nevyhnutných prípadoch zohľadňujúc



pritom zásady civilného procesu, a to najmä zásady hospodárnosti a efektívnosti konania, ako aj
prihliadajúc na práva účastníkov konania. Zároveň, zo znenia ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. vyplýva
pre súd možnosť, nie povinnosť, konanie prerušiť. Pokiaľ ide o ust. § 109 ods. 1 písm. b) prvá veta
O.s.p., vzhľadom na vyššie uvedené v žiadnom prípade nie je daný dôvod prerušenia konania ani podľa
tohto ustanovenia, nakoľko rozhodnutie závisí od otázky, ktorú práve naopak je v tomto konaní odvolací
súd oprávnený riešiť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd návrh odporcu na prerušenie odvolacieho konania
zamietol.

Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým
stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku
vysporiadal so všetkými argumentmi odporcu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť
dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odporcu odvolací súd uvádza
nasledovné:

Súd prvého stupňa jednoznačne správne posúdil započítací prejav odporcu zo dňa 9.2.2009 ako
uznanie záväzku, ktorý má odporca voči navrhovateľovi, a ktorého zaplatenia sa navrhovateľ domáha
v tomto konaní. Vyjadrenia odporcu v odvolaní ohľadom jeho záväzku voči navrhovateľovi sú rozporné
a nedôveryhodné. Na jednej strane odporca uvádza, že navrhovateľovi nevzniklo fakturačné právo,
že zaplatenie faktúr odmietol a faktúry navrhovateľovi vrátil, a na druhej strane svojim prejavom zo
dňa 9.2.2009 započítal svoju údajnú pohľadávku na náhradu škody voči pohľadávke navrhovateľa
uplatnenej v tomto konaní vyplývajúcej z uvedených faktúr. Ak by pohľadávku navrhovateľa považoval za
neoprávnenú a nedôvodnú, nezapočítal by voči nej svoju vlastnú pohľadávku, o ktorej je presvedčený,
že je oprávnená. Už zo samotnej podstaty započítania logicky vyplýva, že osoba, ktorá započítací
prejav robí, musí uznávať pohľadávku, voči ktorej jej započítanie smeruje. Ak by bol odporca skutočne
presvedčený o neoprávnenosti pohľadávky navrhovateľa, neobetoval by svoje majetkové hodnoty v
podobe jeho pohľadávky z titulu náhrady škody na kompenzáciu pohľadávky navrhovateľa.

Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom o neplatnosti započítania pohľadávky odporcu vzhľadom na
nedodržanie príslušných ustanovení Obchodného zákonníka o povinnosti vady reklamovať a vykonať
voľbu svojich nárokov. Zároveň v súlade s ust. § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka nárok na náhradu
škody mohol odporca uplatniť v prípade, že by uspokojenie nemohol dosiahnuť uplatnením nárokov z
vád diela. V čl. 6 zmlúv o dielo je síce úprava náhrady škody, ale čl. 6 žiadnym spôsobom nevylučuje
ustanovenia týkajúce sa vád diela a právnu úpravu danú ust. § 440 ods. 2, ktoré sú síce dispozitívne,
teda strany sa od nich podľa § 263 Obchodného zákonníka môžu odchýliť alebo ich môžu vylúčiť, čo
ale strany neurobili, a preto sú tieto ustanovenia pre nich záväzné.

Súd prvého stupňa správne posúdil zmluvy zo dňa 7.2.2005 a 10.5.2005 uzavreté medzi účastníkmi
konania ako zmluvy o dielo, čo vyplýva jednak priamo z čl. 2 týchto zmlúv, kde je výslovne uvedené, že
zmluvné strany uzatvárajú zmluvu o dielo, a jednak aj z ostatného obsahu predmetných zmlúv.

Spochybňovanie priznania úroku z omeškania z jednotlivých súm zo strany odporcu je nedôvodné.
Deň splatnosti tej ktorej sumy je možné jednoznačne určiť z predložených faktúr a podľa toho boli
aj priznané úroky z omeškania vo výroku napadnutého rozsudku. Nároky navrhovateľa z uvedených
faktúr sú oprávnené s ohľadom na dôvody uvedené vyššie. Pokiaľ ide o percentuálnu výšku priznaných
úrokov z omeškania, aj tú určil súd prvého stupňa správne, keďže základná úroková sadzba Národnej
banky Slovenska v prípade faktúr splatných v roku 2006 bola 4 %, teda výška zákonných úrokov z
omeškania je 14 % ročne v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platného a účinného v
čase vzniku omeškania. Pokiaľ ide o faktúry splatné v roku 2008, základná úroková sadzba Národnej
banky Slovenska bola v ich prípade dokonca 4,25 %, teda výška zákonných úrokov z omeškania mala
byť až 14,25 % ročne, avšak súd prvého stupňa v súlade s návrhom navrhovateľa priznal aj v tomto
prípade úroky z omeškania vo výške 14 %, keďže bol viazaný návrhom navrhovateľa a nesmel priznať
viac, než navrhovateľ žiadal.

Pokiaľ ide o odporcove spochybnenie súdom určenej trojdňovej lehoty na plnenie, odvolací súd
poukazuje na ust. § 160 ods. 1 prvá veta O.s.p., podľa ktorého, ak súd uložil v rozsudku povinnosť,



je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Určenie
trojdňovej lehoty na plnenie teda nie je nič neobvyklé, dokonca to vyplýva priamo zo zákona, a v tomto
prípade ani nie je dôvod na určenie dlhšej lehoty súdom.

Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1,
2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Prvostupňový súd vydal aj uznesenie č.k. 25Cb/303/2009-736 zo dňa 27.6.2013, ktorým zamietol
návrh odporcu zo dňa 4.6.2013 na zrušenie predbežného opatrenia nariadeného uznesením súdu č.k.
25Cb/303/2009-240 zo dňa 10.8.2011 v spojení s opravným uznesením č.k. 25Cb/303/2009 zo dňa
14.9.2011 a uznesením Krajského súdu Bratislava č.k. 2Cob/443/2011-277, 2Cob/444/2011-277 zo dňa
21.11.2011.
V odôvodnení súd uviedol, že uznesením č.k. 25Cb/303/2009-240 zo dňa 10.8.2011 v spojení s
opravným uznesením č.k. 25Cb/303/2009 zo dňa 14.9.2011 a uznesením Krajského súdu Bratislava
č.k. 2Cob/443/2011-277, 2Cob/444/2011-277 zo dňa 21.11.2011, odporcovi zakázal nakladať s
nehnuteľnosťami, špecifikovanými vo výroku uznesenia, t.j. ich predať, darovať, prenajať, zapožičať,
zaťažiť záložným právom, zaťažiť vecným bremenom, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci
samej.

Súd poukázal na to, že odporca sa návrhom na zrušenie predbežného opatrenia doručeným dňa
4.6.2013 domáhal zrušenia predmetného predbežného opatrenia. Uvedený návrh v podstate odporca
odôvodnil najmä tým, že absentuje vecná legitimácia u pôvodného a terajšieho navrhovateľa, že
predmetom konania je neexistujúca pohľadávka, ktorá zanikla započítaním, že navrhovateľ realizoval
dielo vadne, čím odporcovi spôsobil škodu. Ďalšie dôvody vidí v tom, že predbežné opatrenie v prospech
navrhovateľa negarantuje nič iné, ako možnú inkasnú úspešnosť navrhovateľa pre prípad jeho plnej
sporovej úspešnosti v konaní v rozsahu sumy cca 150 tis. eur. Odporca disponuje predajným majetkom
hodnoty cca 1,2 mil. eur, a teda eventuálne zaplatenie, eventuálne nútené inkaso sporovej sumy by
bolo bezproblémové. Predbežné opatrenie nakoniec dlhodobo znemožňuje odporcovi - developerovi
a stavebníkovi bytových stavieb - akúkoľvek, vzhľadom k doterajšiemu priebehu konania zjavne
dlhodobú možnosť nakladania s obchodným/predajným majetkom nielen jeho predajom, či darovaním,
no aj prenajatím, zapožičaním, zaťažením záložným právom a vecným bremenom a teda predbežné
opatrenie odporcu brutálne poškodzuje.

Súd uviedol, že dôvodom na zrušenie predbežného opatrenia podľa ustanovenia § 77 ods. 2 O.s.p. je, že
pominú dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené. Táto formulácia postihuje predovšetkým
tie prípady, kedy došlo k zmene pomerov, čo má za následok, že predbežné opatrenie už nie je nutné
ani účelné. K zmene pomerov súd musí prihliadnuť a vyvodiť potrebný záver. Predbežné opatrenie
možno však zrušiť aj vtedy, ak sa dodatočne zistí, že predpokladané dôvody nie sú dané. Nie je
totiž vylúčené, že neskôr, alebo tiež pri vykonávaní dôkazov vo veci samej súd zistí, že predpoklady
pre nariadenie predbežného opatrenia neboli dané. Z dokazovania vykonaného v rámci konania vo
veci samej súd nezistil žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie nariadeného
predbežného opatrenia. Odporca s návrhom nepredložil žiadny taký dôkaz, ktorý by preukazoval, že
predmetné nehnuteľnosti má možnosť odpredať, resp. ich prenajať za veľmi výhodných podmienok,
prípadne je žalovanú sumu (vrátane predpokladaného príslušenstva a trov konania) pripravený a
schopný zložiť do notárskej alebo súdnej úschovy. Súd mal za to, že dôvody, pre ktoré bolo predbežné
opatrenie vydané, trvajú aj naďalej, naviac, ak už bolo návrhu v celom rozsahu vyhovené.

Proti uzneseniu podal odporca odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), f)
O.s.p. Uviedol, že vo veci nedošlo k naplneniu podmienky dočasnosti predbežného opatrenia,
došlo k narušeniu rovnosti strán občianskoprávneho konania, vo veci neboli naplnené podmienky
vylúčenia obavy, ev. priameho ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Predbežné opatrenie, pre prípad
sporového úspechu navrhovateľa, nevytvára podmienky umožňujúce exekúciu nehnuteľností, ktoré sú
predmetom predbežného opatrenia, ak odporca platobnú povinnosť určenú súdom nesplní dobrovoľne.
Podľa odporcu z odôvodnenia uznesenia nie sú zistiteľné ciele predbežného opatrenia, ani dôvod
jeho nariadenia a ani dôvod jeho nezrušenia a udržiavania. Pre odporcu je nezrozumiteľná tá časť
odôvodnenia napadnutého uznesenia, v ktorej súd uviedol, že odporca s návrhom nepredložil žiadny
taký dôkaz, ktorý by preukazoval, že predmetné nehnuteľnosti má možnosť odpredať, resp. ich prenajať
za veľmi výhodných podmienok, prípadne je žalovanú sumu (vrátane predpokladaného príslušenstva a



trov konania) pripravený a schopný zložiť do notárskej alebo súdnej úschovy. Podľa neho nie je zrejmý
vzťah uvedeného k predbežnému opatreniu a poukázal tiež na to, že predbežné opatrenie mu práve
zakazuje predaj a prenájom predmetných nehnuteľností. Pokiaľ ide o uvedenú notársku alebo súdnu
úschovu, odporca uviedol, že ide o súdnu požiadavku rozširujúcu jeho poškodenie, keď popri blokácii
nehnuteľností by boli súdnou úschovou blokované ďalšie hodnoty. Odporca tiež uviedol, že dôvodom pre
udržiavanie predbežného opatrenia nie je ani záver súdu, že návrhu už bolo v celom rozsahu vyhovené.
V súvislosti s tým vyjadril svoju pripravenosť na podanie odvolania proti rozsudku, ktorým súd návrhu
v celom rozsahu vyhovel.

Odporca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a predbežné opatrenie zrušil.

Krajský súd  v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi
odvolania odporcu dospel k záveru, že  odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Podľa ust. § 77 ods. 2 O.s.p. predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje odvolací súd za relevantné, dostatočne presvedčivé, a
v plnom rozsahu naň odkazuje. Odporca v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné argumenty,
ktoré by akýmkoľvek spôsobom spochybňovali správnosť napadnutého uznesenia. Súd prvého stupňa v
odôvodnení napadnutého uznesenia nebol povinný opätovne uvádzať ciele predbežného opatrenia, ani
dôvod jeho nariadenia, keďže predmetom rozhodovania bol návrh na jeho zrušenie. Dôvody zamietnutia
tohto návrhu sú v uznesení jasne a presvedčivo uvedené. Pokiaľ ide o súdom prvého stupňa uvádzaný
možný odpredaj, resp. prenájom predmetných nehnuteľností, prípadne zloženie žalovanej sumy do
notárskej alebo súdnej úschovy, je evidentné, že súd prvého stupňa tým uvádzal len príklady takých
skutočností, ktoré by mohli odôvodňovať zrušenie nariadeného predbežného opatrenia. Je nepochybné,
že predbežné opatrenie zakazuje predaj a prenájom predmetných nehnuteľností, avšak ak by odporca
preukázal, že má možnosť výhodne odpredať alebo prenajať predmetné nehnuteľnosti, mohol by to
byť pre súd dôvod pre zrušenie predbežného opatrenia. Takisto spomínaná súdna či notárska úschova
by neblokovala ďalšie hodnoty odporcu popri blokácii nehnuteľností, keďže na jej základe by došlo k
zrušeniu predbežného opatrenia, a tým k odblokovaniu nehnuteľností.

Odvolací súd poukazuje tiež na to, že vo veci bolo vydané meritórne rozhodnutie, ktoré je zároveň týmto
rozsudkom odvolacieho súdu potvrdené. Týmto teda rozhodnutie vo veci samej čoskoro nadobudne
právoplatnosť, čo tak či tak povedie k zániku predbežného opatrenia.

Odvolací súd  preto odvolaním napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2  O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil.

Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Cb/303/2009", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e734d547-2d44-4154-a798-abe22c08887d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.390.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 390/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 390/2017 z 12. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.390.2017.1"}]}