Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoE/127/2014 z 28. 9. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 28. septembra 2014, sp. zn. 5CoE/127/2014, ECLI:SK:KSNR:2014:4214203052.1 Krajský súd Nitra | 5CoE/127/2014 | ECLI:SK:KSNR:2014:4214203052.1 | 2014-09-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP, EP, § 44 ods. 2 EP, ZRK, § 45 ods. 1 ZRK, § 142 ods. 1 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 53 ods. 1 OZ, OZ, § 45 ods. 2 ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/53271757-45e3-4b1c-9118-a662d4dd1534 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4214203052.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/127/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214203052
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4214203052.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Astrová
2/A, IČO: 45 869 464, zastúpený: verita, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Karpatská
18, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Jozef Novák, IČO: 35 940 875, povinnej: K. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D., K. XXXX/XX, o vymoženie sumy vo výške 1.304,18 eura s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 8Er/205/2014-14 zo dňa 31.
marca 2014, takto

r o z h o d o l :

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením č. k. 8Er/205/2014-14 zo dňa 31.03.2014 zamietol žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., Exekútorský úrad Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota, zo
dňa 10.02.2014, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 8Er/205/2014, EX
273/2014. Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, § 879j Občianskeho
zákonníka. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že oprávnený sa návrhom zo dňa 21.1.2014
domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnému na
základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. II-B/1210/0028 zo dňa 12.7.2013.
Dňa 17.2.2014 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie s prílohami. Preskúmaním Zmluvy o úvere č. 8305472207 zo dňa 16.4.2007 (pôvodným
veriteľom bola Poštová banka, a.s.) ako aj predložených obchodných podmienok pre úver, kde v
článku 11 - Prechodné a záverečné ustanovenia je uvedené: "11.2 Zmluvné strany sa dohodli, že
akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody
klient prijíma návrh na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a
OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.
podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že
toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava" Z
predložených dokladov mal súd za preukázané, že súčasťou zmluvy o splátkovom úvere boli všeobecné
obchodné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký
počet spotrebiteľov. Podľa predmetnej zmluvy sa veriteľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti, zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinnému), ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, úver vo výške 50.000,- Sk a dlžník (povinná) sa zaviazala
celkovo zaplatiť sumu 84.612,66,- Sk v 60-tich splátkach. Na základe vyššie uvedeného teda súd posúdil
predloženú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu. Podstatná pre posúdenie spôsobilosti rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu je rozhodcovská doložka. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom,
ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex



offo povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Podľa názoru súdu, v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za
platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým,
že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne
na vôli dodávateľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou
doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší
spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto
formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a
preto je v zmysle občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň súd poukázal na skutočnosť, že nešlo
o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda spotrebiteľ, bol zvlášť upozornený,
ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil
by svoj súhlas podpisom. Zdôraznil, že podpis na úverovej zmluve nemožno, podľa názoru tunajšieho
súdu, považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné
jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v
tomto prípade nebol dodržaný. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú
zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich
obsah, čo je daný prípad. Povinná sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich
práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tým, že takto formulovaná
rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. V
tomto smere prijal záver, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok.
Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý
byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho, či je preložené rozhodnutie
vykonateľným exekučným titulom, sa súd zameral najmä na zistenie, či bol predložený rozsudok vydaný
orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide
o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd
prvého stupňa zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa
náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať
a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok,
ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho,
exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a preto súd prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby príslušný súd
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa prekročil
zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa znenie
zákona § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v rámci ktorého je súd oprávnený skúmať a vykonať ako
dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o
úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Mal za to, že rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené.
Zároveň súd prvého stupňa prekročil zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu § 45 ods. 1, 2
ZoRK a prekážku rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. Zdôraznil, že exekučný
súd je oprávnený skúmať len rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonnom určených
medziach, o platnosti rozhodcovskej doložky rozhodujú rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej
veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre
opätovné prejednanie veci, disponuje atribútom právnej záväznosti rovnako ako právoplatný rozsudok
všeobecného súdu, a je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný, t.j. spôsobilý byť podkladom pre
exekúciu. Poukázal na nález Ústavného súdu II. ÚS 499/2012, v zmysle ktorého je v prvom rade
rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) a tým aj
svoju vlastnú právomoc. Naviac poukázal na to, že oprávnený ako právny zástupca Poštovej banky,



a.s. bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského konania. V zmysle ust. II. časti
bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová banka, a.s., postupovala v súlade s § 93 b/
zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky, s tým,
že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju
neodmietol je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Podľa jeho názoru, súd zamietol poverenia
z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak opomenul tú skutočnosť, že
oprávnený je zo zákona povinný klientovi návrh rozhodcovskej doložky. Pokiaľ by tak neurobil, došlo
by k porušeniu zákona o bankách, avšak aj napriek splneniu si zákonom stanovenej povinnosti, súd
práve týmto splnením zákonnej povinnosti dôvodil zamietnutie poverenia. Zároveň mal za to, že došlo
k nesprávnej aplikácii ust. § 53 ods. 4 OZ a porušením § 153 ods. 1 OSP, absenciou akýchkoľvek
dôkazov pre právne závery v rozhodnutí. Mal za to, že je arbitrárne a nezákonné skúmať platnosť
rozhodcovskej doložky a porušením čl. 2 ods. 3 Ústavy SR konštatovať per se neplatnosť rozhodcovskej
doložky z dôvodu, že ,,spôsobila hrubý nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa“
bez uvedenia v čom má údajná nerovnováha spočívať. Naviac poukázal na to, že exekučný súd
nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky predchádzajúce
vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa tak v
preskúmavanom rozhodnutí činí, čo treba odmietnuť ako neprípustné. Záverom zdôraznil, že exekučný
súd neprimerane zvýhodňuje povinnú na základe jeho postavenia, keďže nahrádza pasivitu povinnej,
svojím konaním a svojou vôľou, bez toho, aby povinná urobila akýkoľvek úkon. Exekučný súd svojim
postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade
zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k
záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné
potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

V zmysle ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní exekučný súd je oprávnený posudzovať
rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk
uvedených v ustanovení § 45 citovaného zákona. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj
povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne



nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto ak súd prvého stupňa posudzuje
rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle, nekoná nad rozsah zákona a pre toto posudzovanie potrebuje
predloženie dokladov, na základe ktorých bol vyhotovený rozhodcovský rozsudok, ktorým je v danom
prípade úverová zmluva.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 04.02. 2014,
kedy bol súdnemu exekútorovi, JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi, PhD. Exekútorský úrad so sídlom Kálmana
Mikszátha 268, Rimavská Sobota doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnej.
Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 17.02.2014 požiadal
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia -
rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, IČO: 35 862 882, vedeného
pod sp. zn. II-B/1210/0028 zo dňa 12.07.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.08. 2013 a
vykonateľnosť dňa 21. 09. 2013. Súd prvého stupňa obsadený vyššou súdnou úradníčkou vydal
napadnuté uznesenie, v ktorom predmetnú žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný na plnenie,
ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa
Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva
exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť samotný rozhodcovský rozsudok a zároveň aj plnenie
uložené vo výrokovej časti rozsudku z hľadiska rozporu s dobrými mravmi. Uvedené posudzuje exekučný
súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne
zistil skutkový stav vo veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje
rozhodnutie aj správne odôvodnil. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd v danej právnej veci v celom
rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, a preto sa v odôvodnení
rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa §
219 ods. 1, 2 OSP.

Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
individuálneho ovplyvnenia týchto podmienok zo strany spotrebiteľa. Jedná sa o adhézny typ zmluvy,
kde sú podmienky a pravidlá vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na osobitné
dojednávanie prípadne zmenu. Tým dochádza k naštiepeniu individuálnej autonómie zmluvných
partnerov.

V danej právnej veci ide o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení
spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je v exekučnom konaní oprávnený aj bez návrhu skúmať nekalú povahu
sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere, uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ale aj preskúmať
rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, ako aj musí
preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 Smernice rady 93/13/
EHS. Článok 6 ods. 1 tejto smernice má kogentnú povahu.

Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení
Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú
v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na formu, ako
aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy,
ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v



neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Okrem iného
odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené článkom 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sa
svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv
dodávateľom.

Ak súdny exekútor podá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku preskúma súlad exekučného titulu (v tomto prípade rozhodcovského rozsudku),
žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a aj návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom.
Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd i bez návrhu skúma aj to, či zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 40/80,
Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira zo dňa 6. októbra 2009. Z výroku
uvedeného rozsudku vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď po tom, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Taktiež § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní
umožňuje súdu i bez návrhu exekúciu zastaviť.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa má za preukázané, že predmetný exekučný titul
je v rozpore so zákonom, lebo zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú právne nedovolené a v
rozpore s dobrými mravmi, preto v ďalšom odkazuje na dôvody uvedené súdom prvého stupňa
v napadnutom rozhodnutí ako na svoje vlastné a stotožňuje sa so záverom súdu prvého stupňa
a na zdôraznenie správnosti uvádza, že dojednania ohľadom rozhodcovskej doložky vyplývajúce z
Obchodných podmienok pre úver ( verzia 1/2007) z čl. 11.2 vyznievajú jednoznačne v neprospech
spotrebiteľa, keďže povinná toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohla.
V zmysle predmetného ustanovenia sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú
zo ZoÚ, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov
rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto
sporov.

Podľa názoru odvolacieho súdu vyššie uvedená rozhodcovská doložka de facto vylučuje všeobecný
súd z prejednania veci, pretože z nej jednoznačne vyplýva, že všetky spory zo zmluvy môžu byť
prejednané iba pred rozhodcovským súdom určeným v rozhodcovskej doložke. Odvolací súd dospel
k záveru, že táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi (povinnej) v celom rozsahu domáhať
sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodcovskú
doložku posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje jej neplatnosť.

Legislatíva na európskej úrovni má za cieľ zabezpečiť a zvýšiť ochranu záujmov spotrebiteľov.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Táto zákonná definícia vymedzuje
jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy (ak je táto za spotrebiteľskú zmluvu považovaná), pričom
dôvodom zavedenia a konkretizácie subjektu vzťahov „obchodných“ - spotrebiteľských v právnom
poriadku je zvýraznenie potreby ochrany týchto subjektov pred „silnejšími“ subjektmi. Dôvody takejto
potreby možno hľadať v charaktere priemerného spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právnych vzťahov
najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia svojich spotrebiteľských potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese
kontraktácie sa vyžaduje od subjektu - zmluvnej strany - nespotrebiteľa, a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje
od spotrebiteľa. Každý sa má predovšetkým starať o svoje veci sám, tzn. sám musí niesť dôsledky
svojich rozhodnutí, preto možno uzavrieť, že nemožno zbaviť ani spotrebiteľa civilnej zodpovednosti za
neplnenie si povinností vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv. Súdnu ochranu však nemožno uprieť
ani menej bdelému, či skoro pasívnemu až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je ale založená a
rozsahom upravená zákonom, preto možno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu. Ak teda
zákon stanovuje, že neprijateľnou podmienkou (s dôsledkom neplatnosti) je najmä ustanovenie, ktoré
vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, potom stanovenie konkrétneho rozhodcu, ktorý vec prejedná patrí
tiež do množiny neprijateľnej praktiky, podmienky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a



povinnostiach. Odvolací súd nechce stanovovať všeobecný návod na prijateľnú rozhodcovskú doložku,
dovolí si však uviesť, že v prípade, ak rozhodcovská doložka bude so svojimi dôsledkami ozrejmená
spotrebiteľovi v čase a spôsobom (bez pridaných „motivačných“ podmienok) kedy si aj priemerný
spotrebiteľ dôsledky založenia právomoci rozhodcovského orgánu uvedomí, pričom doložka nevylúči
a ozrejmí spotrebiteľovi možnosť vec prejednať v súdnom konaní. Možnosť alternatívne si vybrať
rozhodcovské, alebo súdne konanie nemá byť len napísané (v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa), ale
musí sa javiť byť naplnené vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi aj fakticky.

Vecnú správnosť napadnutého uznesenia nebola spôsobilá spochybniť ani námietka o nesprávnom
právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Odvolací súd dodáva,
že ust. § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere
nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného (Poštová banka a.s.) povinnosti predložiť povinnej
návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že
povinnej sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne
v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné
informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny predchodca
oprávneného takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol oprávneným doložený listinami
pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvého stupňa správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej
doložky. Rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená. V nadväznosti na vyššie uvedené je treba poukázať na rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo/122/2011, sp. zn. 6Cdo 1/2012, sp. zn. 2Cdo/216/2012).

Vychádzajúc z uvedeného súd prvého stupňa ako exekučný súd správne, v štádiu posudzovania
rozporu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného
a exekučného titulu so zákonom celú žiadosť súdneho exekútora zamietol, pretože exekučný titul, na
základe ktorého žiadal súdny exekútor exekúciu vykonať vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
(neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, keďže rozhodcovský súd nemal ani právomoc
rozhodovať spor účastníkov konania.

Odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu
povinnej nepriznal, pretože jej žiadne odvolacie trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.