Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/396/2013 z 12. 11. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 12. novembra 2013, sp. zn. 41CoE/396/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6712205404.1 Krajský súd Banská Bystrica | 41CoE/396/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6712205404.1 | 2013-11-12 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, § 52 OZ, OZ, EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7971d47c-f539-42ba-8039-86510f4b4dc8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6712205404.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/396/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712205404
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6712205404.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného Rapid life životná
poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, zast. spoločnosťou JUDr.
Martin Timcsák, advokát, s.r.o., so sídlom Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava, IČO: 44 430 043, proti
povinnej V. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX, XXX XX B. R., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo
výške 38,06 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom, Exekútorský
úrad so sídlom Št. Moyzesa 50, 984 01 Lučenec, pod sp. zn. EX 306/2012-Ha, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 27Er/241/2012-50 zo dňa 15. 11. 2012, takto

r o z h o d o l :

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 27Er/241/2012-50 zo dňa 15. 11. 2012 z r u š u j e
a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 27Er/241/2012-50 zo dňa 15. 11. 2012 zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Mariána Jurinu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Na odôvodnenie uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Arbitrážného súdu, so sídlom
v Košicich. Zistil, že právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou vznikol na
základe Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 24. 02. 2009.

Okresný súd po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu podľa ust. § 44 Exekučného poriadku zistil, že oprávnený, ako dodávateľ a
povinná, ako spotrebiteľ uzavreli poistnú zmluvu. Vzhľadom na povahu predmetného právneho vzťahu,
postavenie zmluvných strán a okolnosti, ktoré sprevádzali uzatvorenie zmluvy, okresný súd posúdil
uzavretú zmluvu medzi oprávneným a povinnou, ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Preto okresný súd na právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi považoval
za potrebné okrem ustanovení Všeobecných poistných podmienok aplikovať aj ustanovenia Smernice
Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len
„Smernica Rady 93/13/EHS“), Smernice Rady 87/102/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov (ďalej len „Smernica Rady 87/102/EHS“), ktoré majú
kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán a bez ohľadu na to, že
zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, alebo Občianskeho zákonníka.

Konštatoval, že rozhodcovský súd opomenul aplikáciu príslušných európskych a vnútroštátnych
právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa a neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky
uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve. V tomto prípade dojednanie rozhodcovskej doložky a
následné konanie pred rozhodcovským súdom vo svojich dôsledkoch viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola
odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú príslušné ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS a Smernice



Rady 87/102/EHS, ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, čo je
zrejmé a preukázateľné vzhľadom na priznané plnenie a absolútne nerešpektovanie príslušných
kogentných európskych a vnútroštátnych noriem o ochrane spotrebiteľa. Uvedené dôsledky dojednania
rozhodcovskej doložky sú teda z hľadiska predmetných noriem nežiadúce, nepredpokladané a
zakázané. Podľa názoru okresného súdu z hľadiska vnútroštátneho práva je dojednanie rozhodcovskej
doložky v posudzovanom právnom vzťahu k právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je
sankcionovaný absolútnou neplatnosťou.

Z uvedených dôvodov a po zvážení a zohľadnení všetkých okolností uzavierania zmluvy, povahy
účastníkov zmluvy, predmetnej právnej úpravy a judikatúry Súdneho dvora, okresný súd dospel k
záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou
podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch a dôsledkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá
ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia Smernice Rady 87/102/EHS, ako aj Občianskeho zákonníka,
spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami, najmä Občianskeho
zákonníka. Preto okresný súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Mariána Jurinu o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní
namietal, že okresný súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom a porušil čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Zdôraznil, že v zmysle ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“), súd príslušný na exekúciu zastaví
exekučné konanie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ust. § 45 ods. 1 písm. b) a c)
Zákona o rozhodcovskom konaní. Zákon neupravuje možnosť zamietnuť žiadosť o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie z dôvodov, pre ktoré ju zamietol súd v napadnutom uznesení. Namietal, že
napadnuté uznesenie okresného súdu je nepreskúmateľné z dôvodu, že neumožňuje preveriť správnosť
postupu okresného súdu metódou myšlienkovej verifikácie, teda preskúmania sledu premís a logických
záverov, ktoré viedli okresný súd k názoru o neplatnosti a neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.

Oprávnený ďalej v odvolaní uviedol, že rozhodcovský súd vzal do úvahy všetky relevantné právne
normy, ako aj právne normy, ktorých účelom má byť najmä ochrana spotrebiteľa. Rozhodcovský súd
mal za preukázané, že nárok žalobcu, teda oprávneného, nevyplýva z neprijateľnej podmienky, pretože
nie je založený na dojednaní, ktoré by mohlo spôsobiť značnú nerovnováhu v neprospech žalovanej
- povinnej. Zdôraznil, že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne, čo zároveň znamená, že
nešlo o neprijateľnú podmienku. Povinná svojim podpisom na konci Všeobecných poistných podmienok
dňa 24. 02. 2009 potvrdila, že si Všeobecné poistné podmienky prečítala, vyslovila s nimi súhlas a
následne obdržala jedno vyhotovenie. Považoval za dôležité zdôrazniť, že nielen poistná zmluva bola
podpísaná zo strany povinnej, ale osobitne aj Všeobecné poistné podmienky, rovnako aj Osobitné
zmluvné dojednania č. 02/2008 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX. Osobitné zmluvné dojednania
pritom povinná podpísať nemusela, a to bez toho, aby to malo vplyv na jej práva a povinnosti vyplývajúce
z poistnej zmluvy, resp. zo Všeobecných poistných podmienok. Z textu dojednanej rozhodcovskej
doložky vyplýva, že povinná mohla túto podmienku individuálne ovplyvniť (aj vylúčiť) bez toho, aby
tým bol ovplyvnený zvyšok poistného vzťahu. Z uvedených dôvodov mal za preukázané, že predmetná
rozhodcovská doložka je jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka a ako taká
vylučuje, aby bola považovaná za neprijateľnú, a teda neplatnú podmienku.

Namietal, že okresný súd v predmetnej veci rozhodol na základe dokazovania, pričom mu neumožnil
vyjadriť sa k listinám, ktoré podľa názoru okresného súdu mali pre daný prípad podstatný význam
a nemal možnosť produkovať protidôkazy. Pokiaľ okresný súd vykonal dokazovanie bez jeho účasti,
odňal mu tým možnosť konať pred súdom. Poukázal na spôsob uzavretia zmluvy. Navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil a vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Nakoniec oprávnený uviedol, že mu bolo doručené Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
č.k. IV. ÚS 344/2012-30 zo dňa 03. 07. 2012, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky prijal na ďalšie
konanie sťažnosť oprávneného aj proti postupu a Uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Cdo 228/2011 zo dňa 25. 01. 2012. Vzhľadom na to, že toto rozhodnutie má vplyv aj na predmetné
exekučné konanie, t.j. zhoduje sa v podstatných skutkových rysoch, v dotknutom relevantnom právnom



stave a aj v podobnom postupe okresných súdov, navrhol, aby odvolací súd predmetné konanie podľa
ust. § 109 ods. 2 O.s.p. prerušil do definitívneho rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v
obdobnom prípade vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 344/2012, alebo aby prijal iné vhodné opatrenie, ktoré
bude znamenať rozhodnutie o odvolaní až po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Podaním doručeným okresnému súdu dňa 18. 09. 2013 oprávnený súdu predložil Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2012-47 zo dňa 10. 07. 2013, v ktorom Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval porušenie práv oprávneného v obdobnom exekučnom konaní.

K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec prejednal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa
ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 26. 03. 2012 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie proti povinnej. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok
Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/151/2010 zo dňa 21. 09. 2010. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný
na základe Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 24. 02. 2009.
Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

Odvolací súd skôr, ako rozhodol o odvolaní oprávneného, rozhodol o jeho návrhu na prerušenie konania
podľa ust. § 109 ods. 2 O.s.p.

Oprávnený žiadal, aby súd prerušil predmetné exekučné konanie postupom podľa ust. § 109 ods. 2
O.s.p. prerušil do definitívneho rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v obdobnom prípade
vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 344/2012.

Podľa ust. § 109 os. 2 O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Podľa ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

Citované ustanovenie Exekučného poriadku zakotvuje zásadu, že exekučné konanie je možné prerušiť
iba vtedy, ak to stanoví osobitný zákon. Takýmto osobitným zákonom je napríklad zákon č. 7/2005 Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácii.

Odvolací súd poznamenáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v obdobnej exekučnej veci vydal
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2012-47 zo dňa 10. 07. 2013

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní nebol splnený
žiadny predpoklad na prerušenie konania podľa vyššie citovaných ustanovení O.s.p. a Exekučného
poriadku, preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Odvolací súd ďalej prejednal odvolanie oprávneného proti uzneseniu okresného súdu, ktorým zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V XV. časti Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy
č. XXXXXXXXXX zo dňa 24. 02. 2009, si zmluvné strany dohodli, že všetky vzájomné spory
a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.



Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom
rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú
osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály
rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma
fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a
neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom Všeobecných poistných podmienok.

Všeobecné poistné podmienky boli povinným vlastnoručne podpísané dňa 24. 02. 2009. Na poslednej
strane týchto Všeobecných poistných podmienok sa nachádzajú Osobitné zmluvné dojednania č.
02/2008 k Poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Osobitné zmluvné dojednania“), v ktorých v bode
3. poistník (poistený) a poisťovňa vyjadrili obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne
svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, a to že sa namiesto súdneho
konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti
týchto Všeobecných poistných podmienok. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku. V bode 4. Osobitných zmluvných dojednaní si zmluvné strany dohodli, že poistník, teda
povinný môže v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy individuálne písomne odmietnuť ustanovenia
časti XV. Všeobecných poistných podmienok. Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve povinná
vlastnoručne podpísala dňa 24. 02. 2009.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Odvolací súd uvádza, že exekučný súd je povinný v každom štádiu vedenia exekúcie, skúmať
podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Vychádzajúc z dikcie zákonných
ustanovení, a to tak Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2), ako aj Zákona o rozhodcovskom konaní (§
45 ods. 1 písm. c/ a ods. 2) je zrejmé, že súd je v každom štádiu vedenia exekúcie (obzvlášť v štádiu
pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi) povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i
materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým, či rozhodnutie, na podklade ktorého sa
oprávnený domáha vymoženia svojho nároku, je spôsobilým exekučným titulom. Vzhľadom na to, že
v tomto konaní má byť exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, okresný súd musel posúdiť, či je
spôsobilým exekučným titulom nielen podľa ust. § 41 Exekučného poriadku, ale aj podľa príslušných
ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, a to s ohľadom na ust. § 45 tohto zákona. Toto ustanovenie
zakotvuje osobitnú prieskumnú právomoc súdu posúdiť, či rozhodcovský rozsudok predložený ako
exekučný titul nevykazuje niektorú z vád podľa ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Vzhľadom
na skutočnosť, že Exekučný poriadok pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom
ako takým, t.j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho
charakteru, podľa názoru Ústavného súdu SR tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať
aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych ustanovení a nielen z procesného hľadiska“. Odvolací súd
tiež poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/164/1996 z 27.
01. 2007 (publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997, R 56/1995, R 70/1998
a R 72/1998) a na novšie rozhodnutie sp. zn. 4 Cdo 11/22011, v odôvodnení ktorého Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozoberal aj otázku zastavenia exekúcie z dôvodu nulitného právneho aktu. S
ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že v kompetencii exekučného súdu je
skúmanie tak formálnej, i materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Okresný súd sa od uvedeného
neodklonil, keď skúmal, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, t.j. či ho vydal oprávnený subjekt.
Odvolací súd podporne odkazuje aj na európsku judikatúru, konkrétne rozhodnutie Súdneho dvora (ES)
vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010, v ktorom Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých
podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia
povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve uzavretej dodávateľa
so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka spotrebiteľskej
zmluvy považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede je
úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s



cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. K námietke oprávneného o
porušení ústavne garantovaných práv oprávneného, ako účastníka konania, práva na spravodlivý súdny
proces a na zachovávanie zásady rovnosti pred súdom odvolací súd uvádza, že okresný súd dospel k
právnemu záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky na podklade listinných dôkazov, ktoré predložil
oprávnený, preto nie je možné konštatovať porušenie práva prístupu k vykonanému dokazovaniu
oprávneného, ako účastníka konania. Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne
konformné a v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00,
C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C- 76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva
a ochrany práv spotrebiteľa.

Odvolací súd sa ďalej zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých je
založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Zistil, že dohoda účastníkov o rozhodcovskej doložke
tvorí samostatnú časť listiny označené ako „Všeobecné poistné podmienky“, ktoré povinná podpisovala
osobitne od rozhodcovskej doložky dohodnutej v rámci časti „Osobitné zmluvné dojednania“. Z
jednotlivých bodov Osobitných zmluvných dojednaní vyplýva, že dohoda o rozhodcovskej doložke
bola dojednaná oddelene od samotnej poistnej zmluvy a účinnosť ustanovení o rozhodcovskej
doložke obsiahnutých vo Všeobecných poistných podmienkach, bod XV. „rozhodcovské konanie“, bola
naviazaná na samostatné dojednanie rozhodcovskej doložky v rámci Osobitných zmluvných dojednaní.
To, že boli zmluvné podmienky vopred pripravené oprávneným na túto skutočnosť nemajú vplyv.
Odvolací súd totiž poukazuje na rozdiel medzi rozhodcovskou zmluvou podľa § 3 a nasl. ZoRK a
rozhodcovskou doložkou podľa § 5 ods. 2 ZoRK, ako súčasťou inej zmluvy. Tým, že zmluvné strany
výslovne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu v zmysle ust. § 3 a § 4 ZoRK tak, že podpísali
Osobitné zmluvné dojednania, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky, preto
nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
a teda neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na formu, obsah a ostatné
podmienky zmluvy, ako aj znenie ustanovení zaradených do Osobitných zmluvných dojednaní, odvolací
súd dospel k záveru, že povinná ako spotrebiteľ kvalifikovaným spôsobom prejavila vôľu podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu a uzavretie rozhodcovskej doložky samo o sebe nespôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ako to označil
okresný súd. Tento právny záver však nemožno paušálne aplikovať na všetky poistné zmluvy uzatvárané
oprávneným, ako poskytovateľom poistenia.

S ohľadom na tieto skutočnosti, odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 221 ods.1 písm. f) a
h) O.s.p. zrušil a podľa odseku 2 mu vec vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní musí okresný súd opätovne posúdiť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenie
na vykonanie exekúcie a v prípade, že nezistí žiadne iné dôvody na postup podľa ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, vyhovie žiadosti súdneho exekútora.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.