Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/48/2016 z 21. 12. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 21. decembra 2016, sp. zn. 3Co/48/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7214224115.1 Krajský súd Košice | 3Co/48/2016 | ECLI:SK:KSKE:2016:7214224115.1 | 2016-12-21 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e1263ce8-79f0-43b0-b3df-f40ed4ed47e2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7214224115.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/48/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214224115
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214224115.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov
JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom v B.
W., G. XX, zastúpeného JUDr. Viktóriou Hajduovou, advokátkou, so sídlom v Trebišove, M.R. Štefánika
3197/32 proti žalovanému Ľ. L., nar. X.XX.XXXX, bytom v W., G. XX, zastúpenému JUDr. Radkom
Timkaničom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Jakobyho 19, za účasti intervenienta Wüstenrot
poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, o náhradu škody, o odvolaní
intervenienta proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 25C/183/2014-201 z 19.11.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

P r i z n á v a žalobcovi proti intervenientovi na strane žalovaného nárok na plnú náhradu trov
odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v záhlaví
konanie zastavil. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi
trovy konania pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 542,60 eur do 15 dní od
právoplatnosti uznesenia na účet právneho zástupcu žalobcu.

2. Predmetom konania je náhrada škody spôsobenej trestným činom v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“) a to titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 6.248,00 eur.

3. Žalobca podaním zo dňa 9.11.2015 (žaloba bola podaná na súd prvej inštancie dňa 8.9.2015) vzal
žalobu sčasti späť vo výške 3.940,00 eur, keďže zo strany intervenienta od 1.7.2016 (do 1.7.2016
vedľajšieho účastníka) Wüstenrot poisťovňa a.s. došlo k doplateniu sumy z titulu náhrady škody. Na
pojednávaní dňa 19.11.2015 žalobca vzal opäť sčasti žalobu späť vo výške 5.588,00 eur, keďže po
podaní žaloby došlo zo strany vedľajšieho účastníka k uhradeniu sumy 1.648,00 eur v zmysle oznámenia
zo dňa 22.10.2014 a následne po vypracovaní znaleckého posudku nariadeného súdom v konaní sumy
3.940,00 eur. Na základe uvedeného tak žalobca navrhoval, aby súd prvej inštancie konanie v celom
rozsahu zastavil a priznal žalobcovi náhradu trov konania podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. s poukazom na
okolnosť, že vedľajšiemu účastníkovi boli zo strany žalobcu predložené doklady s výzvou na náhradu
škody vo forme poistného plnenia až po podaní žaloby. Žalovaný uviedol, že z vyjadrenia vedľajšieho
účastníka vyplýva, že už v apríli 2014 mal byť uspokojený nárok žalobcu v časti 1.648,00 eur, t.j. pred
podaním žaloby a vzhľadom k tomu, aby súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, resp. priznal na
základe pomeru úspechu v konaní. Z dokladu predloženého žalobcom ale súd prvej inštancie zistil, že
k uhradeniu sumy 1.648,00 eur ako poistného došlo dňa 24.10.2014, t.j. po podaní žaloby žalobcom.

4. V zmysle § 96 O.s.p. súd konanie zastavil.



5. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) a vychádzajúc z dôvodnosti podanej žaloby, keďže žalovaný dlžnú sumu 5.588,00
eur uhradil až po podaní žaloby, súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcu podľa
pomeru, v akom zavinil žalovaný späťvzatie žaloby a zastavenie konania, t.j. 78,80% (suma 5.588,00
eur predstavuje 89,40% z uplatneného nároku - suma 660,00 eur, t.j. 10,6% z uplatneného nároku,
v ktorej časti zavinil zastavenie žalobca = 78,80%) s tým, že priznané trovy právneho zastúpenia
pozostávajú z týchto úkonov právnej pomoci: prevzatie a príprava právneho zastúpenia (17.1.2014) -
53,21 eur, podanie žaloby na súd dňa 4.9.2014 -53,21 eur, účasť na pojednávaní dňa 18.11.2014 -
53,21 eur, písomné podanie vo veci samej 3.12.2014 - 53,21 eur, písomné podanie vo veci (vyjadrenie
k znaleckému posudku 10.8.2015) - 53,21 eur, písomné podanie vo veci samej (zmena návrhu
13.10.2015) - 53,21 eur, písomné podanie (čiastočné späťvzatie návrhu 9.11.2015) - 53,21 eur, účasť na
pojednávaní dňa 19.11.2015 - 53,21 eur, spolu 425,68
eur, plus režijné paušály za úkony vykonané v roku 2014 - 4 krát 8,04 eur = 32,16 eur, v roku 2015 -
4 krát 8,39 eur = 33,56 eur, cestovné - motorové vozidlo H. H., Q.: O., za cestu Trebišov - Košice a
späť,....64,80 eur, t.j. 6,9 l (priemerná spotreba) x 1,404 eur (cena pohonných hmôt) = 9,68 : 100 = 0,09
+ 0,183 = 0,27, 120 (km) x 0,27 (cena pohonných hmôt za 1 km) = 32,40 eur x 2 = 64,80 eur, náhrada za
stratu času podľa ust. § 17 vyhl. za rok 2014 - 4 polhodiny x 13,40 eur a za rok 2015- 4 polhodiny x 13,98
eur, spolu 109,52 eur, a to v zmysle § 10 ods. 8, § 14 ods. 1 písm. a/ až d/, § 15, § 16 ods. 3, § 17 ods.
1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

6. Súd prvej inštancie nepriznal žalovanému trovy konania za úkony - porada s klientom dňa 17.11.2014,
13.10.2015, 9.11.2015, 18.11.2015, keďže mal za to, že zo súdneho spisu ani z podania právneho
zástupcu nevyplýva, že tieto úkony boli právnym zástupcom aj vykonané.

7. Proti výroku uznesenia o náhrade trov konania v zákonnej lehote (včas) podal odvolanie do 1.7.2016
vedľajší účastník (od 1.7.2016 intervenient), ktorý podaním zo dňa 8.11.2016 oznámil svoj vstup do
konania ako intervenient (viď oznámenie intervenienta o vstupe do konania na strane žalovaného
zo dňa 28.10.2016 v zmysle § 82 CSP). Nesúhlasil s rozhodnutím súdu o náhrade trov konania
a uložením povinnosti žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z náhrady trov
právneho zastúpenia vo výške 542,60 eur, keďže mal za to, že žalovanému patrí náhrada trov konania vo
výške 331,08 eur, čo je suma predstavujúca rozdiel medzi priznaným nárokom a neoprávnene priznaným
nárokom vychádzajúc z tej skutočnosti, že v podaní vo veci samej zo dňa 13.10.2015 žiadal žalobca
len o zmenu žaloby spočívajúcu v rozšírení nárokov s tým, že súd uznesením zo dňa 20.10.2015
zmenu návrhu nepripustil a preto namietal predmet konania spočívajúci v rozsahu nároku. Taktiež
mal za to, že vyplatil za žalovaného žalobcovi poslednú časť poistného plnenia v mesiaci september
2015 a v novembri 2015 podaním zo dňa 9.11.2015 vzal žalobca žalobu čiastočne späť a v období
medzi 9.11.2015 a pojednávaním dňa 19.11.2015, kde došlo k späťvzatiu v celom rozsahu, nedošlo k
žiadnej zmene pomerov medzi stranami sporu. Teda žalobca mohol vziať žalobu späť v celom rozsahu
už v podaní zo dňa 9.11.2015 a preto účasť na pojednávaní už neviedla k žiadnemu ďalšiemu úkonu
protistrany a neprispela k úspechu žalobcu, ani nevychádzala z jeho konania. Tieto čiastkové úkony
preto považoval za neúčelné s výlučným cieľom nárastu trov konania. Z uvedených dôvodov za neúčelné
považoval vynaložené trovy za účasť na pojednávaní vo výške 51,23 eur, prináležiacej paušálnej
odmeny vo výške 8,39 eur, cestovného vo výške 32,40 eur a náhrady za stratu času vo výške 55,92 eur.
Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu intervenienta mal za to, že napadnutý výrok uznesenia je vecne
správny, zákonný a preto ho navrhoval v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť, pričom si uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania. Uviedol, že účasť na pojednávaní dňa 19.11.2015 bol účelný právny úkon,
nakoľko bol plánovaný operačný výkon dňa 18.11.2015 a právom strany sporu je vziať žalobu späť až
po zaplatení žalovanej sumy.

9. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril, taktiež ani intervenient.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie od 1.7.2016 intervenienta, ktorý v zmysle ust. § 82 CSP potvrdil
svoj záujem vystupovať v konaní na strane žalovaného, keďže do 1.7.2016 vystupoval ako vedľajší
účastník na strane žalovaného (§ 93 ods. 1 O.s.p.), ako odvolanie podané včas oprávnenou osobou



proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

11. Intervenient podal proti výroku uznesenia o náhrade trov konania odvolanie ešte za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku.

12. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016).

13. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. účinného do 1.7.2016, ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie
o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie.

15. Podľa § 81 CSP účinného od 1.7.2016, intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri
žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania.

16. Podľa § 82 CSP, intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o
spore podľa § 86 písomným podaním. Vstup intervenienta je prípustný počas celého konania. V podaní,
ktorým vstupuje do konania, musí intervenient okrem všeobecných náležitostí podania uviesť tvrdenia,
ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania. Vstup intervenienta do konania súd oznámi
stranám.

17. Podľa § 83 CSP, súd na návrh rozhodne, či je vstup intervenienta prípustný.

18. Podľa § 84 CSP, ak z osobitného predpisu vyplýva, že rozsudok je pre intervenienta záväzný, tvoria
intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.

19. Odvolací súd uvádza, že inštitút vedľajšieho účastníka bol nahradený od 1.7.2016 a to prijatím
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súčasnou komplexnou úpravou
intervenienta ako nového právneho inštitútu. Intervenient je osoba, ktorá má právny záujem na
výsledku konania. Odstránila sa úprava, keď vedľajším účastníkom mohla byť aj právnická osoba,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Napriek zmene v koncepcii
inštitútu ostalo zachované kritérium právneho záujmu na výsledku konania a intervenient vstupuje
do konania na základe vlastnej iniciatívy alebo na základe novozavedeného inštitútu litisdenunciácie
podľa § 86 CSP - tzv. oznámenia o spore. O vstupe intervenienta súd nerozhoduje. Podľa § 83 CSP
môžu strany na základe vlastného návrhu dosiahnuť vylúčenie intervenienta z konania (prostredníctvom
vyslovenia neprípustnosti) a v niektorých prípadoch (§ 54 ods. 2 OBZ) bude tvoriť intervenient nerozlučné
spoločenstvom spolu so stranou, na ktorej vystupuje. Ak nejde o nerozlučné spoločenstvo, s úkonmi
intervenienta, ktoré majú vplyv na vedenie sporu, musí súhlasiť strana, na ktorej vystupuje.

20. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že do 1.7.2016, t.j. podaním zo dňa 14.11.2014 (č.l. 43-47)
oznámil vedľajší účastník svoj vstup do konania v zmysle § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník
na strane žalovaného a dôvodom jeho vstupu bol právny záujem na výsledku sporu, nakoľko v čase
poistnej udalosti bola so žalovaným uzavretá poistná zmluva č. XXX/XXXXXX-X, ktorej predmetom bolo
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla K. U.-T., Q.: W.-XXXHR.
Strany sporu nevyjadrili nesúhlas s jeho vstupom a preto dňa 28.10.2016, keďže proti napadnutému
výroku uznesenia dňa 7.1.2016 podal vedľajší účastník na strane žalovaného odvolanie, oznámil, že
ako intervenient potvrdzuje svoj záujem vystupovať v konaní na strane žalovaného (§ 82 CSP), t.j. týmto
oznámením od 1.7.2016 intervenient potvrdil už skôr učinený svoj vstup do konania na základe vlastnej
iniciatívy, proti ktorému žiadna zo strán sporu nemala námietky, a preto o vstupe intervenienta nebolo
potrebné rozhodovať v zmysle § 83 CSP, pričom právny záujem od 1.7.2016 intervenienta vyplýva z
odôvodnenia jeho vstupu do konania na strane žalovaného podaním zo dňa 14.11.2014.

21. Za splnenia podmienok v zmysle § 82 CSP s odkazom na ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP odvolací
súd prejednal odvolanie intervenienta ako oprávnenej osoby proti výroku napadnutého uznesenia o



náhrade trov konania a konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania správne
v zmysle v tom čase účinného ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., ktorej toho času od 1.7.2016
zodpovedá aplikácia ust. § 256 ods. 1 CSP. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žaloba bola sčasti sumy
5.588,00 eur podaná dôvodne, keďže táto suma bola zo strany žalovaného uhradená až po podaní
žaloby, súd prvej inštancie správne podľa pomeru, v akom zavinil žalovaný späťvzatie žaloby, t.j. vo
výške 78,80% priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia
vzniknutej účelne žalobcovi voči žalovanému a to vo výške 542,60 eur. Intervenient nesúhlasil len s
výškou priznanej náhrady trov konania a mal za to, že nie je účelný úkon právnej pomoci, a to účasť
žalobcu na pojednávaní dňa 19.11.2015 a z tohto úkonu priznanie režijného paušálu, cestovného, ako
aj náhrady za stratu času, keďže žalobca mohol vziať žalobu späť nie na tomto pojednávaní, ale už
skôr, keďže posledná časť výplaty za žalovaného bola žalobcovi titulom poistného plnenia vyplatená už
v mesiaci september 2015 a teda pojednávanie dňa 19.11.2015 nebolo účelné.

22. Odvolací súd s touto odvolacou námietkou intervenienta na strane žalovaného nesúhlasí a uvádza,
že z obsahu spisu je zrejmé, že podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.11.2015 vzal žalobca
žalobu len sčasti späť a to z titulu náhrady škody vo výške 3.940,00 eur a navrhoval v tejto časti
konanie zastaviť v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. a až na pojednávaní konanom dňa 19.11.2015 (č.l. 185-186
spisu) právna zástupkyňa žalobcu predniesla, že žalobca berie žalobu v časti sumy 5.588,00 eur späť,
nakoľko po podaní žaloby bola vyplatená zo strany vedľajšieho účastníka (intervenienta) žalobcovi suma
1.648,00 eur v zmysle oznámenia zo dňa 22.10.2014 a následne po vypracovaní znaleckého posudku
nariadeného súdom v konaní suma 3.940,00 eur, preto v časti o zaplatenie sumy 5.588,00 eur berie
žalobu späť a žiada konanie zastaviť, ako aj v prevyšujúcej časti 660,00 eur, a to v zmysle záverov
znaleckého posudku vypracovaného v konaní. Žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby a so zastavením
konania v celom rozsahu.

23. Vychádzajúc z tohto prednesu žalobcu preto neobstojí odvolacia námietka intervenienta o dôvodnosti
späťvzatia žaloby pred pojednávaním konaným dňa 19.11.2015 v časti zaplatenia sumy 5.588,00 eur,
a preto je jeho tvrdenie ničím nepodložené a vo veci právne irelevantné, nemajúce vplyv na procesné
zavinenie žalovaného na zastavení konania, keďže práve na pojednávaní konanom dňa 19.11.2015
došlo k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu, pričom späťvzatie žaloby je právom žalobcu na disponovanie
so žalobou.

24. Odvolací súd účasť žalobcu na pojednávaní dňa 19.11.2015 považuje za účelný úkon právnej
služby vychádzajúc predovšetkým z tej skutočnosti, že až po podaní žaloby a vypracovaní znaleckého
posudku nariadeného súdom bola vyplatená žalobcovi suma 5.588,00 eur (suma 1.648,00 eur v zmysle
oznámenia zo dňa 22.10.2014 a po vypracovaní znaleckého posudku nariadeného súdom v konaní
suma 3.940,00 eur) a keďže ide o účelne vykonaný úkon právnej pomoci zo strany právneho zástupcu
žalobcu, patrí žalobcovi aj náhrada režijného paušálu za tento úkon, cestovné, ako aj náhrada za stratu
času v zmysle ust. § 14 ods. 1, § 15, § 16 ods. 3, § 17 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

25. Odvolací súd sa s odkazom na ust. § 387 ods. 2 v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia vo výroku o náhrade trov konania a preto sa v odôvodnení obmedzil len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého
výroku rozhodnutia doplnil len hore uvedené ďalšie dôvody.

26. Dodáva, že odvolacie námietky intervenienta na strane žalovaného nemajú vplyv na vecnú správnosť
napadnutého výroku uznesenia a preto odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil uznesenie vo
výroku o trovách konania ako vecne správne.

27. Keďže odvolanie intervenienta na strane žalovaného bolo podané do 1.7.2016 a odvolací súd o
podanom odvolaní rozhodoval s odkazom na ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP, ukladá súdu prvej
inštancie, aby spolu s týmto rozhodnutím doručil stranám sporu aj oznámenie intervenienta o vstupe do
konania na strane žalovaného v zmysle § 82 CSP (č.l. 219 spisu).

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 392 ods. 1
CSP, § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, a preto
má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktorú mu aj odvolací súd priznal. Neúspešný



intervenient na strane žalovaného nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže odvolací
súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP priznal žalobcovi proti intervenientovi na strane žalovanému plnú
náhradu trov odvolacieho konania, v zmysle § 262 ods. 2 CSP nasleduje ďalší procesný postup a
to rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške priznaného plného nároku na náhradu trov odvolacieho
konania, o ktorom rozhodne súd prvej inštancie až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník s odkazom aj na ust. § 251 CSP.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).