{"guid": "273be60f-67f4-457c-81fc-cd2e61b97af5:ecc77d33-dcf2-4ad2-a9aa-18286dcbd0a9", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8114224927.1", "spisova_znacka": "11Co/128/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/128/2015 z 6. 12. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 6. decembra 2016, sp. zn. 11Co/128/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8114224927.1", "identifikacne_cislo": "8114224927", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Erik Uhlár", "sudca_id": 258, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erik-uhlar-258", "datum_vydania": "2016-12-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ecc77d33-dcf2-4ad2-a9aa-18286dcbd0a9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8114224927.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8114224927.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8114224927.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/128/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114224927
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114224927.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka
Kohúta a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobkyne: R. H., T.. XX.XX.XXXX, H.Ý. D. C., C. XXXX/X,
zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom AK vo Svidníku, Ul. Sovietskych hrdinov 163/66, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, o neplatnosť právneho
úkonu a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. 25C/280/2014-91 zo dňa 9.4.2015, takto

r o z h o d o l :

R u š í  rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výroku o určení, že žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 22.6.2011 je neplatná a v rozsahu zrušenia
mu vec  v r a c i a na ďalšie konanie.

O d m i e t a  odvolanie žalovaného proti rozsudku, ktorým v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá
a proti výroku o náhrade trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/
zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 22.06.2011 je neplatná a v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím do 30-tich dní od
právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch tohto rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa
podanou žalobou domáhala, aby súd určil, že poplatok 132,53 eur za službu spočívajúcu v možnosti
odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Taktiež žiadala určiť, že žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č.
8300040147 z 22.06.2011 je neplatná. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. V návrhu uviedla,
že dňa 22.06.2011 žiadosťou požiadala žalovaného o poskytnutie úveru 1.500 eur, s počtom splátok 48,
s mesačnou splátkou 77,05 eur. Na základe tejto žiadosti jej bola poskytnutá suma úveru vo výške 540,-
eur, s počtom splátok 48, mesačnou splátkou 27,74 eur, pričom mala zaplatiť celkovú sumu vo výške
1.331,52 eur. Žalovaný jej poukázal na účet 407,47 eur, pričom okamžite si započítal poplatok 132,53 eur,
čo z úveru predstavovalo 24,54 %. Popri neprimeranom úroku tak išlo o ďalšie plnenie v neprimeranej
výške. Poplatok bol podľa žalobkyne absolútne neprimeraný k službe, ktorou je možnosť odkladu splátok
podľa bodu 8.1. písm. a). Poplatok je neprijateľný nielen z dôvodu neprimeranosti ceny tejto služby, ale
aj z dôvodu, že sa platí bez ohľadu na poskytnutie tejto vedľajšej služby. Žalovaný získava prospech skôr
ako spotrebiteľ a pritom službu ani neposkytol. Ďalej žalobkyňa namietala uzatvorenie zmluvy v rozpore
s dobrými mravmi a neprijateľnú odplatu za úver. Úroky vo výške 70,02 % považovala za úroky v rozpore
s dobrými mravmi. Vo vzťahu k neplatnosti samotnej zmluvy žalobkyňa uviedla, že je neplatná, keďže
nie je urobená vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Uvádzala, že ňou vypísaná
žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, bod 5, nebola akceptovaná bez výhrad, ale boli zmenené
podmienky, tak výška poskytnutého úveru, ako aj výška splátky a ďalšie náležitosti, ktoré však už ona
neodsúhlasila.



2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že pred podaním žaloby bolo začaté rozhodcovské konanie
na základe žaloby na plnenie, v ktorom sa rozhoduje o záväzkoch zo zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX. Uvedené konanie nie je doteraz právoplatne skončené. Žalovaný namietal existenciu
naliehavého právneho záujmu na určení neprijateľných zmluvných podmienok. Čo sa týka dojednania
dohody o poskytnutí služby, žalovaný uvádzal, že ide o samostatné dojednanie podľa článku 8.6 na
základe vôle oboch účastníkov a je od uzavretia zmluvy o úvere nezávislé v tom, že vznik, či neuzavretie
dohody o poskytnutí služby nemá žiadne účinky vo vzťahu k vzniku zmluvy samotnej. Poukázal tiež
na to, že zákon žiadny odklad splátok neupravuje a už vôbec nie, že by bolo povinnosťou veriteľa ho
poskytnúť, ak o to dlžník požiada, a to bezodplatne. Podľa žalovaného výška odplaty za danú službu
predstavuje dohodu o cene služby a tá nie je  v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou
podmienkou.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 9.6.2011 požiadala
žalobkyňa na tlačive žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru, pričom v bode 2 boli vypísané
údaje o veriteľovi a o dlžníkovi a v bode 5 údaje o požadovanom revolvingovom úvere. Žalobkyňa
žiadala poskytnutie úveru vo výške 1.500 eur, s počtom splátok 48, dátumom splatnosti 15. deň v
mesiaci, mesačnou splátkou vo výške 77,05 eur. Celkovo mala žalobkyňa zaplatiť úver plus úroky vo
výške 3.698,40 eur. Predpokladá RPMN mala byť 70,01 %, ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná
RPMN 46,56 %, poskytnutá suma revolvingu 628,73 eur, celková cena revolvingu 1.849,20 eur, RPMN
pri revolvingu 64,19 % a ročná úroková sadzba revolvingu 80,98 %. Táto žiadosť bola po vyplnení a
podpísaní žalobkyňou zaslaná žalovanému, ktorý ju podpísal dňa 22.06.2011 s tým, že vypísal bod 6
tejto žiadosti - údaje o schválenom revolvingovom úvere, ktorý bol nakoniec schválený vo výške 540,-
eur. Počet splátok a splatnosť ostali rovnaké. Splátka bola uvedená vo výške 27,79 eur. Celková suma,
ktorú mal dlžník zaplatiť bola 1.331,52 eur, RPMN 65,93 %, ročná úroková sadzba 76,02 %, priemerná
RPMN 46,56 %. Revolving bol schválený vo výške 226,36 eur. Celková suma revolvingu zaplatená
spotrebiteľom bola 665,76 eur, RPMN 60,19 %, ročná úroková sadzba 80,98 % a ročná úroková sadzba
úrokov z omeškania 9,25 %. Tento nový návrh žalovaného už žalobkyni na schválenie doručený nebol.
Bolo jej zaslané oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere s
dátumom 22.06.2011, z ktorého ale nie je zrejmé, či toto oznámenie skutočne žalobkyni doručené
bolo. Celkovo bolo žalobkyni vyplatených 407,47 eur a splatená bola suma 307,40 eur. Čo sa týka
naliehavého právneho záujmu, právny zástupca žalobkyne uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že
každý spotrebiteľ sa môže domáhať v súlade so zákonom určenia neprijateľných zmluvných podmienok,
netreba dokazovať naliehavosť právneho záujmu na takomto určení. Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že
vypísala tlačivo s bodom 5 - požadovaná výška úveru. Následne jej nejaká suma prišla na účet. Keďže
v tom čase mala finančné problémy, bola rada, že jej prišli aspoň nejaké finančné prostriedky, avšak
zmluvu s vypísaným bodom 6 už nevidela. Potvrdila, že jej bolo zaslané oznámenie veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi.

4. Žalovaný namietol skutočnosť, že by medzi účastníkmi nebola platne uzatvorená zmluva. Podľa
neho je potrebné rozlišovať medzi dvoma základnými skupinami ustanovení, ktoré sú uvedené na
lícnej a rubovej strane listiny, označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o
poskytnutí revolvingového úveru. Ide o skupinu tých ustanovení, ktoré vymedzujú a definujú spôsob a
podmienky, za ktorých dochádza k uzatvoreniu zmluvy, pričom tieto ustanovenia sa vzťahujú výlučne na
predzmluvnú fázu vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom. Ide najmä o ustanovenia obsiahnuté v článku 1, 2
a 3. Bez ohľadu na to, akým spôsobom sa tieto ustanovenia inkorporujú na rubovej strane listiny, ktorou
je žiadosť/zmluva, predstavujú tieto ustanovenia spôsob a podmienky, za ktorých dochádza k vzniku
zmluvného vzťahu. Žiaden z údajov uvedených dlžníkom v bode 5 žiadosti nie je sám o sebe návrhom
na uzatvorenie zmluvy bez toho, aby obsah tohto návrhu netvorili aj niektoré ustanovenia zahrnuté
na rubovej strane žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Práve z týchto ustanovení vyplýva, že
obsah návrhu je zo strany žiadateľa o úver predložený s tým, kedy niektoré údaje sa môžu zmeniť
do tej miery, kedy táto skutočnosť nie je považovaná za zmenu návrhu. Podľa žalovaného formulácia
bodov 1.2 a 2.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere umožňuje žalovanému, resp.
vymedzuje obsah návrhu, kde sám dlžník v žiadosti vyjadruje, že jeho návrh môže byť zmenený, po
posúdení jeho schopnosti splácať požadovaný úver, avšak výška úrokovej sadzby a RPMN nemôže
byť vyššia ako v prípade požadovaného úveru. Žalobkyňa podaním návrhu na uzavretie zmluvy žiadala
o poskytnutie úverového limitu. V podanom návrhu nebolo ani osobitne vymedzené, že jej návrh sa
týka len uvedeného limitu. Prostredníctvom zmluvných dojednaní a v spojení s nimi predstavuje ňou



predložený návrh taký úkon, kde uvedená suma úverového limitu, o ktorý sa žiada, je maximálna, s
vedomím dlžníka, že tento úverový limit mu môže byť aj znížený. Túto skutočnosť žalobkyňa akceptovala
nielen podaním návrhu na uzavretie zmluvy, ale súčasne aj následne po tom, ako jej bolo oznámené
schválenie úverového limitu a jeho parametre. Vzhľadom na uvedené však nie je možné hovoriť o tom,
že nebola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere alebo prijatý návrh na uzavretie zmluvy. V ďalšom súd
prvej inštancie citoval ust. § 52 ods. 1, 2, ust. § 54 ods. 1, ust. § 40 ods. 1, ust. § 44 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného
v čase uzavretia zmluvy a v tejto súvislosti konštatoval, že hoci žalovaný tvrdil, že vo veci prebieha
rozhodcovské konanie a súd by nemal konať, keďže je tu prekážka začatého konania, súd poukázal
na rozhodnutia súdov, aj odvolacích, ktoré vyhlásili rozhodcovskú doložku v spotrebiteľských veciach
za neplatnú a z tohto dôvodu mal za to, že súd má v tejto veci právomoc konať. Súd v tomto konaní
posudzoval samotnú platnosť zmluvy a vzhľadom na súdu známu doterajšiu prax rozhodcovských súdov,
kedy sa tieto platnosťou zmluvy nezaoberajú, resp. nepovažujú takéto zmluvy za neplatné, bolo na
mieste vo veci konať. Súd skúmal či došlo k platnému uzavretiu zmluvy. Nestotožnil sa s argumentáciou
žalovaného, že podľa zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere mal možnosť meniť jednotlivé
náležitosti zmluvy jednostranným úkonom, konkrétne výšku úveru, ako aj ďalšie náležitosti, a teda že
nešlo o zmenený návrh. Súd vychádzal z toho, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej náležitosti
presne definuje zákon č. 129/2010 Z. z.. Pokiaľ zákon uvádza, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je
treba uviesť výšku úveru, konkrétnu výšku splátok, splatnosť splátok, konečnú splatnosť úveru a pokiaľ
v návrhu zmluvy, čo vypísaná žiadosť s bodom 5 bez vypísaného bodu 6 takýmto návrhom zaslaným
žalovanému je, sú iné údaje, než aké sú uvedené následne v bode 6, mal súd za to, že išlo o úplne
nový návrh, bez ohľadu na to, že žalovaný má túto skutočnosť uvedenú v zmluvných dojednaniach,
keďže nie je zrejmé, či o tejto skutočnosti žalobkyňa bola poučená. Takýto spôsob jednostranného
upravovania základných náležitostí spotrebiteľského úveru bez toho, aby s tým spotrebiteľ súhlasil je
v rozpore so zákonom. Súd mal za to, že nebol naplnený základný predpoklad pre vznik zmluvy, teda
že sa návrh nestretol s akceptáciou. Návrh žalobkyne akceptovaný nebol a nový návrh žalovaného
prijatý žalobkyňou taktiež nebol. Bolo len oznámené žalobkyni, že sa schválil iný úver s inými zmluvnými
dojednaniami. Z tohto dôvodu mal súd za to, že boli porušené ustanovenia Občianskeho zákonníka,
konkrétne § 40 ods. 1, teda nebola dodržaná písomná forma úkonu a z tohto dôvodu mal za to, že
zmluva nevznikla platne. Vyhovel teda žalobe v časti o určenie, že zmluva je neplatná. Vzhľadom na
túto skutočnosť ale potom súd nevidel dôvod, aby rozhodoval o neprijateľnosti zmluvnej podmienky z
neplatnej zmluvy. V tejto časti sa súd bližšie podmienkami zmluvy nezaoberal a žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodol o náhrade trov konania.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok v celom rozsahu tak, že ho zruší a konanie zastaví, eventuálne žalobu zamietne. Žalovaný
napadol závery súdu, ktorý vo veci námietky prekážky postupu konania uviedol na zdôvodnenie svojej
právomoci toľko, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľských zmluvách je neplatná, a preto je tu dôvod
na konanie. V konaní nebol vykonaný žiaden dôkaz a z rozsudku ani nevyplýva skutkový a právny záver,
podľa ktorého by súd mohol skonštatovať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na konanie.
Neurčitý a všeobecný odkaz súdu na nejaké rozhodnutia nie je výsledkom postupu súdu podľa § 132
O.s.p.. Z napadnutého rozsudku nevyplýva ako sa vyporiadal s námietkou prekážky rozhodnutej veci,
na ktorú sa poukázalo v písomnom podaní zo dňa 8.4.2015. Vzhľadom na uvedené žalovaný tvrdil, že
súd dospel k záveru o svojej právomoci na základe záveru, ktorý nie je výsledkom postupu v súlade
s Občianskym súdnym poriadkom. Žalovaný napadol rozsudok aj pokiaľ ide o nesúlad medzi výrokom
vo veci a odôvodnením. Podľa výroku by teda mala byť neplatná žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva žiaden
dôvod k neplatnosti žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, či úkony zo strany žalovaného vo
vzťahu k tejto žiadosti. Z napadnutého rozsudku nie je možné zistiť ani to,  v čom súd prvého
stupňa konštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení ako procesného
predpokladu pre konanie podľa § 80 písm. c/ O.s.p.. Súd na základe záveru o neprijatí návrhu dospel k
tomu, že zmluva nemá písomnú formu, a preto je neplatnou pre rozpor s § 40 ods. 1 OZ. Tento záver
súdu je v rozpore s § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého sa má úver považovať za
bezúročný a bez poplatkov v prípade, ak zmluva nemá písomnú formu. Žalovaný tvrdil, že súd k záveru
o nedostatku písomnej formy dospel na základe predčasných a neúplných záverov, avšak aj na základe
tých záverov by nemohol dospieť k záveru o neplatnosti zmluvy.



6. Žalobkyňa vo vyjadrení na odvolanie žalovaného navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Mala za to, že došlo k nezhode dvoch zmluvných
strán a táto nemôže byť korigovaná odkazom na ustanovenie, ktoré má iný význam. Ak je zmluva
neplatne uzavretá nedôsledným konaním veriteľa, je na mieste použitie § 53 ods. 8 OZ, podľa ktorého,
ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenia a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný
plnenie vrátiť ani ho uschovávať; vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Žalobkyňa
uviedla, že si objednala od žalovaného plnenie v značne inej výške, než jej bolo dodané. Zmluva
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 22.6.2011 je neplatná od začiatku, teda nebola platne
delegovaná právomoc rozhodovať spory medzi zmluvnými stranami na rozhodcovský súd. Navyše
žalovaný nedokladoval, že by na základe rozhodcovského rozsudku bola začatá exekúcia, a preto tento
nemá voči zmluvným stranám žiadnu záväznosť v zmysle § 243d ods. 1 Exekučného poriadku.

7. Vyjadrenie žalobkyne nepovažoval žalovaný za relevantné, nakoľko svoje tvrdenie zakladá na
koncipovaní všeobecných skutočností, z ktorých nie je zrejmá uplatnená námietka, teda v čom, resp.
na akom základe by nemala byť naplnená požiadavka písomnej formy právneho úkonu, ktorým je
zmluva o revolvingovom úvere. V súvislosti s námietkou rozporu výšky prijatého plnenia so sumou,
ktorá je uvedená v zmluve, žalovaný uviedol, že tento fakt vyplýva zo skutočností, že žalobkyňa so
žalovaným uzatvorila dohodu o poskytnutí služby, za ktorú sa žalovaný zaviazal po splnení dohodnutých
podmienok poskytnúť žalobkyni možnosť odkladu maximálne 3 splátok úveru a žalobkyňa sa zaviazala
za sprostredkovanie tejto možnosti zaplatiť žalovanému odplatu vo výške 132,53 eur. K charakteru
dohody sa žalovaný vyjadril v obsahu svojho vyjadrenia k žalobe, a preto nepovažoval za potrebné
uvádzať nejaké doplňujúce skutočnosti. Z tvrdenia žalobkyne nevyplýva, prečo namieta platnosť ňou
slobodne a dobrovoľne uzatvoreného právneho úkonu, navyše so značným odstupom času a za
skutkového stavu, kedy žalobkyňa o poskytnutie odkladu splátok aj reálne požiadala. Pokiaľ ide o
tvrdenie žalobkyne o absencie platnosti delegovania právomoci na rozhodcovský súd, poukázal na to,
že medzi účastníkmi konania bola individuálnym spôsobom uzatvorená rozhodcovská zmluva s číslom
totožným ako v prípade zmluvy o revolvingovom úvere, ktorého sa strany dohodli na tom, že všetky
spory zo zmluvného vzťahu budú riešené buď prostredníctvom všeobecného súdu v súdnom konaní
alebo pred niektorým z rozhodcovských súdov uvedených v jej obsahu.

8. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku a to so zreteľom na ust. § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok
nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovaného bolo podané pred týmto dátumom, teda vzniklo
právo na prejednanie odvolania podľa doterajších právnych predpisov. S ohľadom na princíp legitímneho
očakávania a princíp právnej istoty potom odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa doterajšej
právnej úpravy a podľa právnych predpisov účinných v čase podania odvolania.

9. S ohľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa § 212
ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné pokiaľ súd určil, že žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 22.6.2011 je neplatná a v
rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie si dostatočne neujasnil návrh
žalobkyne a to v tom zmysle, či táto napadnutou žalobou namieta neplatnosť žiadosti o poskytnutí
revolvingového úveru alebo neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ak ale napadá
obidva právne úkony, potom mal súd prvej inštancie vyzvať žalobkyňu, v čom vidí neplatnosť jej vlastnej
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Taktiež pokiaľ ide o neplatnosť zmluvy o revolvingovom
úvere spočívajúcej v tom, ako to súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že nebol prijatý návrh žalobkyne
a následne nový návrh žalovaného žalobkyňou, tu je treba poukázať na ust. § 43 a nasl. Občianskeho
zákonníka a to v tom zmysle, že v týchto ustanoveniach je upravený spôsob uzatvárania zmluvy, čo však
nie je otázka platnosti, či neplatnosti zmluvy, ale otázka, či došlo k uzavretiu zmluvy. Z pohľadu týchto
ustanovení potom súd neposudzoval otázku uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere.

10.   Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd musel podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. v tomto rozsahu
zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

11.   Odvolací súd však odmietol odvolanie žalovaného proti rozsudku, ktorým v prevyšujúcej časti
bola žaloba zamietnutá a proti výroku o náhrade trov konania a to jednak z toho dôvodu, že odvolanie
môže podať len ten účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Tým, že žaloba bola v



prevyšujúcej časti zamietnutá, nedošlo k takému rozhodnutiu, ktoré by bolo na neprospech žalovaného,
preto bolo treba toto odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietnuť. Pokiaľ išlo o odvolanie
proti výroku o náhrade trov konania, tu zase išlo o rozhodnutie, ktorým sa upravuje vedenie konania a
proti takémuto je v zmysle § 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p. odvolanie neprípustné, a teda taktiež podľa §
218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. bolo treba odvolanie žalovaného odmietnuť.

12.   Súd prvej inštancie v ďalšom postupe musí vyzvať žalobkyňu, aby uviedla, či sa domáha neplatnosti
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru alebo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z
22.6.2011. Žalobkyňa má uviesť, v čom vidí neplatnosť žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru a s
ohľadom na jej doterajšie tvrdenia, v čom vidí neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere v prípade, že
bude trvať na určení neplatnosti aj žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru aj o určenie neplatnosti
zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 22.6.2011 (§ 129 ods. 1, 2 CSP). Podľa tohto
doplnenia žaloby potom súd prvej inštancie zvolí ďalší postup a dokazovanie.

13.   Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25C/280/2014", "guid": "7652a767-d4ad-4d37-ad0f-2a5ac9e8343e:8d98f8fc-e9e9-47b8-9caa-8a73e6120cd6", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}