{"guid": "273ba2df-2169-4409-b29b-566c0b72b1b1:51abbf6b-7125-4046-8e55-563180067cf9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1408207037.1", "spisova_znacka": "14Co/627/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/627/2013 z 12. 6. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. júna 2017, sp. zn. 14Co/627/2013, ECLI:SK:KSBA:2017:1408207037.1", "identifikacne_cislo": "1408207037", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kovačinová", "sudca_id": 433, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-kovacinova-433", "datum_vydania": "2017-06-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/51abbf6b-7125-4046-8e55-563180067cf9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1408207037.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1408207037.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1408207037.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/627/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408207037
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1408207037.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek JUDr.
Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: Q. B., bytom D. XXX, A.,
zastúpený advokátom JUDr. Jurajom Hadrbulcom, so sídlom Riečna 2, Bratislava, proti žalovanej: V. B.,
bytom N. 5, A., zastúpená advokátkou JUDr. Blankou Hlavenkovou, so sídlom Prídavková 53, Bratislava,
o zrušenie podielového spoluvlastníctva k členskému podielu v stavebnom bytovom družstve, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 12.03.2013, č.k. 8C/148/2008-127, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd V Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 12.03.2013, č.l.
8C 148/2008-127 p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal
zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 4.713,59 eur.
2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil § 149 ods. 4, 175 ods. 2 a § 177 ods. 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 221 a nasl. zákona                 č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie
uviedol, že žalobca sa v prejednávanej veci domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva sporových
strán k členskému podielu v Stavebnom bytovom družstve Bratislava IV, k štvorizbovému bytu č. X
na prvom poschodí na N. č. X v A., žiadal spoluvlastnícky podiel žalobcu - 1/2 členského podielu
prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej a zaviazať žalovanú z titulu vzájomného vysporiadania
zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške podľa znaleckého ocenenia členského podielu. Žalobca
poukázal na to, že dňa 01.08.1971 mu bol ako členovi družstva odovzdaný do užívania predmetný byt,
na základe dohody o užívaní tohto bytu s právom spoločného užívania pre žalovanú, jeho vtedajšiu
manželku. V byte býval do roku 1978, kedy sa odsťahoval k priateľke. V roku 1981 bolo ich manželstvo
so žalovanou rozvedené, pričom bezpodielové spoluvlastníctvo sporových strán nebolo vyporiadané.
Žalovaná v predmetnom byte býva doposiaľ. Vzhľadom na skutočnosť, že bezpodielové spoluvlastníctvo
sporových strán nebolo doposiaľ vyporiadané, vzniklo k veciam nadobudnutým za trvania manželstva
podielové spoluvlastníctvo, pričom podiely oboch účastníkov sú rovnaké. Na základe toho vzniklo tiež
podielové spoluvlastníctvo sporových strán k členskému podielu v družstve. Žalovaná namietala, že
predmetný byt nie je v osobnom vlastníctve, ani v spoluvlastníctve sporových strán, preto nie je možné
zrušiť podielové spoluvlastníctvo účastníkov k tomuto bytu. Dňa 30.04.1986 žalobca čestne vyhlásil,
aby užívacie právo na družstevný byt nadobudnutý počas manželstva  so žalovanou bolo prevedené
po rozvode na žalovanú. Žalovaná mala za to, že tým, že žalobca vydal toto čestné vyhlásenie a tým,
že opustil spoločnú domácnosť a viac ako 30 rokov nemá v byte trvalý pobyt, byt neužíva a neuhrádza
žiadne platby súvisiace s jeho užívaním, prešlo užívacie právo na žalovanú. Žalovaná poukázala na to,



že v prípade členského podielu v bytovom družstve ide už iba o majetkové právo jedného z manželov
voči druhému, ktoré možno uplatniť na súde prvý krát v deň, kedy nastali účinky domnienky podľa §
149 ods. 4 OZ, t.j. v deň, kedy uplynuli 3 roky od zániku manželstva. S poukazom na uvedené žalovaná
vzniesla námietku premlčania. Napokon poukázala na to, že členský podiel je nedeliteľný a preto nie je
možné žiadať o prikázanie 1/2 členského podielu do vlastníctva žalovanej.
3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca získal za trvania
manželstva sporových strán právo na pridelenie družstevného bytu a dňa 02.08.1971 bola uzavretá aj
dohoda o užívaní družstevného bytu č. 5 na prvom poschodí bytového domu na N. č. X (pôvodne č. 5)
v A.. V čestnom vyhlásení zo dňa 30.04.1986 žalobca vyjadril súhlas s  prevedením užívacieho práva
na družstevný byt po rozvode na žalovanú. Ďalším dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané,
že na základe ústnej dohody sporových strán ostala v predmetnom byte bývať žalovaná.
4. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že žalobnému návrhu,
ktorým sa žalobca domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k členskému podielu v SBD Bratislava
IV nie je možné vyhovieť. Poukázal na zásadu individuálnosti členstva v bytovom družstve, ako aj na
skutočnosť, že v zmysle zákonnej úpravy členský podiel v bytovom družstve je nedeliteľný a nemôže
byť v podielovom spoluvlastníctve, ani predmetom iného kvalitatívne (obsahovo) obdobného právneho
vzťahu. Právny vzťah obdobný podielovému spoluvlastníctvu by mohol za istých okolností existovať len
k majetkovej hodnote členského podielu, čo však nebolo predmetom návrhu.
5. Nakoľko sa žalobca domáhal aj zaplatenia peňažnej sumy, zodpovedajúcej 1/2 znalecky určenej
majetkovej hodnoty členského podielu, súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou, či žalobcovi nevzniklo
právo na zaplatenie tejto sumy a či mu toto právo možno priznať. Súd prvej inštancie konštatoval,
že sporovým stranám vznikol k predmetnému bytu spoločný nájom manželov a súčasne s tým im
vzniklo aj spoločné členstvo v Stavebnom bytovom družstve Bratislava IV, keď právo na pridelenie
družstevného bytu, ako aj k jeho prideleniu, došlo za trvania manželstva, čím došlo k naplneniu všetkých
predpokladov pre vznik spoločného nájmu družstevného bytu  a súčasne spoločného členstva v bytovom
družstve. Podľa názoru súdu prvej inštancie k zániku spoločného nájmu, a zároveň s tým aj spoločné
členstvo v SBD Bratislava IV, došlo najneskôr v roku 1986. Na základe ústnej dohody sporových
strán, ako aj čestného prehlásenia žalobcu zo dňa 30.04.1986, vyvodil súd prvej inštancie záver, že jej
uzavretím došlo k zániku spoločného užívacieho práva (nájmu) sporových strán k predmetnému bytu
a súčasne s tým aj k zániku spoločného členstva v bytovom družstve s tým, že výlučnou  užívateľkou
bytu a členkou bytového družba zostala žalovaná. Teda k zrušeniu spoločného nájmu došlo najneskôr
dňom 30.04.1986. Žalovanou vznesenú námietku premlčania nároku zaplatiť žalobcovi náhradu za
1/2 majetkovej hodnoty členského podielu v bytovom družstve v tomto kontexte vyhodnotil súd prvej
inštancie za dôvodnú. Uviedol, že spoločný nájom sporových strán zanikol najneskôr dňom 30.04.1986,
teda až po uplynutí lehoty v zmysle § 149 ods. 4 OZ (účastníci sa rozviedli v roku 1981), premlčacia
doba vo vzťahu k uplatneným nárokom začala plynúť dňa 01.05.1986 a márne uplynula dňa 01.05.1989.
Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba podaná dňa 23.05.2008, bola
podaná až po márnom plynutí premlčacej doby. Žalovaná v konaní namietla premlčanie uplatneného
nároku, preto nebolo možné návrhu vyhovieť aj z tohto dôvodu.
6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „OSP“).
7. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca, v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
odvolanie zo dňa 23.04.2013. Napadnutý rozsudok nepovažoval za vecne správny a uviedol, že jeho
závery sú v rozpore so stanoviskom SBD Bratislava IV ohľadom predmetu konania. Bol toho názoru,
keďže nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, vzniklo k veciam
nadobudnutým za trvania manželstva podielové spoluvlastníctvo v súlade s § 149 ods. 4 OZ. Členský
podiel predstavuje ostatné majetkové práva a žalobou sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva. I keď členský podiel nie je deliteľný, reprezentuje určitú majetkovú hodnotu, ktorú
možno medzi sporovými stranami vyporiadať. Nespochybnil skutočnosť, že v roku 1986 prejavil žalobca
vôľu a súhlas s tým, aby byt užívala žalovaná, avšak mal za to, že v danom prípade nejde o zrušenie
práva spoločného užívania bytu manželmi, ale iba o určitý prejav vôle, ktorý so sebou nespojil právne
následky, a to ten, že by sa žalovaná stala výlučnou užívateľkou bytu a jedinou členkou v SBD Bratislava
IV. V minulosti sa žalovaná opakovane snažila stať sa jediným nájomcom predmetného bytu a jediným
členom družstva, aby následne mohla previesť byt do svojho vlastníctva. „Dohodu“ medzi sporovými
stranami SBD Bratislava IV neakceptovalo a naďalej vedie žalobcu ako nájomcu družstevného bytu č.
XX na N. X v A. a člena družstva s členským číslom XXXX pri spoločnom členstve a práv spoločného
užívania bytu so žalovanou. Žalobca sa stotožnil s názorom družstva, že „dohoda“ predstavuje nulitný
právny úkon, ktorý ani za právnej úpravy platnej v čase uzavretia „dohody“ nebol spôsobilý spojiť so



sebou také právne dôsledky ako to vyložil súd prvej inštancie, a to, že žalovaná sa na jej základe stala
jedinou nájomkyňou bytu a jedinou členkou v družstve. Žalobca sa domnieval, že k zrušeniu práva
spoločného nájmu bytu manželmi ani dohodou ani rozhodnutím súdu doteraz nedošlo, a preto nie je
možné, aby uplynula trojročná všeobecná premlčacia lehota. Súd prvej inštancie nezobral do úvahy
skutočnosť, že družstvo vedie žalobcu ako svojho člena pod konkrétnym členským číslom, je zapísaný v
zozname členov družstva a je nositeľom všetkých práv a povinností vyplývajúcich z tohto členstva, ako
aj tou skutočnosťou, že družstvo vedie žalobcu ako nájomcu bytu. V súvislosti s priznaním náhrady trov
konania poukázal žalobca na osobitné okolnosti tohto prípadu. Podľa jeho názoru by súd mal aplikovať
ustanovenie § 150 OSP a právo na náhradu trov konania nepriznať žiadnej sporovej strane. Na základe
uvedených skutočností žalobca žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu
vyhovie po zistení všeobecnej ceny majetkovej hodnoty členského podielu v SBD Bratislava IV a v
prípade úspechu mu prizná náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
8. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa
05.06.2013 uviedla, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v zmysle platných právnych predpisov
došlo k dohode žalobcu so žalovanou, čím sa výlučnou užívateľkou bytu stala po rozvode žalovaná.
Vzhľadom na to, že sa žalobca so žalovanou dohodli na zrušení spoločného nájmu a na tom, že výlučným
nájomcom bytu po rozvode zostáva žalovaná, došlo uzavretím tejto dohody k zániku spoločného
členstva účastníkov v SBD Bratislava IV dňom 30.04.1986. Zákon pre takúto dohodu nevyžadoval žiadnu
osobitnú formu. Žalovaná mala za to, že dohoda a jej právne účinky sú záväzné aj pre SBD Bratislava IV.
Keďže došlo k zrušeniu spoločného nájmu dňom 30.04.1986, uplatnila žalovaná námietku premlčania,
ku ktorej bolo nutné prihliadať. V súvislosti s náhradou trov konania uviedla, že neexistujú dôvody
na aplikáciu § 150 OSP, súdne konania „vyvolal“ žalobca, trval na jeho pokračovaní až do vynesenia
rozsudku, nebral do úvahy ani právne posúdenie súdu, ani právny postoj žalovanej, korešpondujúci s
platnou právnou úpravou. Vzhľadom na uvedené žiadala odvolací súd, aby napadnutý rozsudok ako
vecne správny v plnom rozsahu potvrdil.
9. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
účinný od 01.07.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.
10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu podľa § 34 CSP v rozsahu
podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP. Po preskúmaní napadnutého
rozsudku, spisového materiálu a odvolacích námietok dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.
11. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1 CSP) za hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby,
následky vykonaného dokazovania správne zhodnotil         (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe (správnym
skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP).
S poukazom na citované ustanovenie, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový
stav, sa odvolací súd, nakoľko nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho
žiadne vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, po skutkovej a právnej
stránke stotožňuje s dôvodmi, ktoré sa týkajú odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá.
12. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že žalobca sa voči žalovanej domáha zrušenia
podielového spoluvlastníctva k bytu číslo X na X. poschodí na N. X v A. tým, že spoluvlastnícke podiel
žalobcu v jednej polovici hodnoty členského podielu žiadal prikázať do výučného vlastníctva žalovanej.
Zároveň žiadal titulom vzájomného vyporiadania zaviazať žalovanú zaplatiť žalobcovi čiastku a to tak,
ako bude uvedený členský podiel ocenený súdnym znalcom, nariadeným súdom.
13. Správne súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že pokiaľ sa
žalobca svojou žalobou domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k členskému podielu SBD
Bratislava IV, takáto žaloba nie je prípustná, pretože členský podiel v bytovom družstve je nedeliteľný
a nemôže byť v podielovom spoluvlastníctve nemôže byť ani predmetom iného obdobného právneho
vzťahu. Obdobný právny vzťah podielovému spoluvlastníctvu, ako správne konštatoval súd prvej
inštancie, by mohol za istých okolností existovať len v majetkovej hodnote členského podielu, čo však
nebolo predmetom tejto žaloby. Správne sa súd prvej inštancie ďalej zaoberal i ďalšou časťou žaloby,
v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia čiastky, ktorá by zodpovedala jednej polovici znalecky určenej
majetkovej hodnoty členského podielu. Správne preto súd prvej inštancie upriamil svoju pozornosť či k
predmetnému bytu vznikol spoločný nájom manželov a tiež či im súčasne vzniklo i spoločné členstvo



v bytovom družstve. Z dôvodu zistenia týchto skutkových okolností vykonal dokazovanie pripojenými
listinnými dôkazmi dohodou o užívaní družstevného bytu z 02.08.1971, čestným vyhlásením žalobcu z
30.04.1986, ako aj výsluchom svedkyne P. G.. Na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že stranám
sporu vznikol k predmetnému bytu spoločný nájom manželov, zároveň im vzniklo spoločné členstvo
v stavebnom bytovom družstve Bratislava IV, keď byt bol stranám sporu ako manželom pridelený za
trvania manželstva v roku 1971 v súlade s ustanovením § 175 ods. 2, v tom čase platného Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ súd prvej inštancie vec právne posúdil, vychádzal v tom čase z aktuálnej literatúry,
uzavrel, že v roku 1986 zákon umožňoval prioritne dohodu bývalých manželov ohľadne spoločného
nájmu družstevného bytu, keď zákon v tom čase nevyžadoval osobitnú formu. Dohoda mohla byť
uzatvorená písomne, ústne, dokonca i konkludentne. Ak k takejto dohode došlo, bolo v prvom rade
rozhodujúce, či sa bývalí manželia dohodli na tom, kto z nich sa z bytu odsťahuje s tým, že druhý z
nich v byte ostane sám bývať ako výlučný užívateľ (nájomca). Správne súd prvej inštancie podotkol, že
podmienkou platnosti takejto dohody nebolo vyriešenie otázky spoločného členstva bytovom družstve.
Spoločný nájom družstevného bytu a spoločné členstvo bytovom družstve sú dva rozdielne inštitúty,
ktoré sú však navzájom spojené.  Správne súd prvej inštancie poukázal na výpoveď svedkyne P. G.,
čestné vyhlásenie žalobcu z 30.04.1986, z ktorého vyplynulo, že strany spory sa dohodli, že výlučnou
užívateľkou bytu po rozvode naďalej zostáva žalovaná. Táto dohoda podľa súdu prvej inštancie jednak
po obsahovej, ale aj formálnej stránke vyhovuje ustanoveniu § 177 ods. 2 Občianskeho zákonníka, mala
spôsobilosť vyvolať právne následky, t.j. zánik spoločného užívacieho práva - nájmu strán sporu k bytu,
súčasne aj zánik spoločného členstva v bytovom družstve s tým, že výlučnou užívateľkou bytu a členkou
bytového družstva zostala žalovaná. Tým, že sa strany sporu dohodli na zrušení spoločného nájmu
a na tom, že výlučným nájomcom bytu zostáva žalovaná, došlo touto dohodou dňom 30.04.1986 i k
zániku spoločného členstva účastníkov v SBD Bratislava IV. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje
na podrobnú výpoveď svedkyne P. G., ktorá bola rodinnou priateľkou strán sporu a potvrdila, že žalobca
pri jej návšteve s jej prvým manželom u žalobcu potvrdil, že sa rozhodol stavať rodinný dom, zároveň
ukázal i plány tohto domu v rozhovore svedkyni uviedol, že sa dohodol so žalovanou s tým, že nemá
záujem o byt nakoľko si zobral auto, že nič iné nepotrebuje s tým, že sa zariadi i s jeho vtedajšou
manželkou. Súd prvej inštancie výpoveď svedkyne vyhodnotil ako hodnovernú a túto dohodu strán
sporu preto považoval za dohodu podľa § 177 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže sa žalobca
domáhal vyplatenia náhrady za 1/2 majetkovej hodnoty členského podielu v bytovom družstve, ktoré
je majetkovým právom, toto podlieha premlčaniu a preto súd prvej inštancie prihliadal na vznesenú
námietku premlčania zo strany žalovanej. Správne ustálil, že premlčacia doba v prípade práva zaplatenia
náhrady za jednu polovicu majetkovej hodnoty členského podielu v bytovom družstve začala plynúť
dňom, kedy sa mohlo právo uplatniť na súde prvýkrát. Nakoľko spoločný nájom strán sporu zanikol
najneskôr dňom 30.04.1986 a teda až po uplynutí lehoty podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka,
(keď manželstvo bolo rozvedené v roku 1981), správne súd prvej inštancie konštatoval, že premlčacia
doba žalobcom uplatneného nároku začala plynúť 01.05.1986 a uplynula 01.05.1989. Keďže žaloba
žalobcu bola podaná na súde prvej inštancie 23.05.2008, žaloba bola podaná po márnom uplynutí
premlčacej doby. Neobstojí preto odvolacia námietka žalobcu, že v danej veci nedošlo k zrušeniu práv
a spoločného nájmu bytu manželmi dohodou a preto nezačala plynúť trojročná všeobecná premlčacia
lehota. Žalobca v priebehu prvostupňového konania ale ani v odvolaní bližšie neuviedol prečo v čestnom
vyhlásení zo dňa 30.04.1986 „vyhlásil na svoju česť, že súhlasí, aby užívacie právo na družstevný byt
nadobudnutí v spoločnom manželstve s V. M. rodenou H. bolo prevedené po rozvode (doklad XXC XXX/
XX) na menovanú. Tým, že tieto údaje sa zakladajú na pravde a že si žalobca je vedomý trestných
následkov v prípade zistenia nepravdivosti tohto čestného vyhlásenia, toto čestné vyhlásenie bolo
riadne podpísané žalobcom a následne jeho podpis overený podľa knihy pre overenie pred Obvodným
národným výborom Matrikárkou. Predmetné čestné vyhlásenie podpísala i žalovaná. Dôvody uvádzané
žalobcom vo vzťahu k výpovedi svedkyni P. G., ktorú výpoveď žalobca považoval za neobjektívnu a
nehodnovernú, odvolací súd vzhľadom k obsahu výpovede tejto svedkyne a na vyhodnotenie tohto
dôkazu súdom prvej inštancie považoval odvolací súd za nedôvodnú. K odvolacej námietke žalobcu,
že malo byť do úvahy brané i stanovisko SBD Bratislava IV s odôvodnením, že SBD Bratislava IV
žalobcu vedie ako svojho člena, pričom žalobca je zapísaný v zozname členov družstva tým je nositeľom
všetkých práv a povinností, vyplývajúcich z tohto členstva s ktorou otázkou sa podľa žalobcu súd prvej
inštancie nevysporiadal, odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý okrem právneho posúdenia ukázal i na tom čase platnú judikatúru, tiež v tom čase platnú
a aktuálnu literatúru (viď odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie na strane 4-5).



14. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie opätovne zdôrazňuje, že žalobca sa
žalobou domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k členskému podielu k SBD Bratislava IV,
pričom správne súd prvej inštancie konštatoval, že členský podiel v bytovom družstve je nedeliteľný a
nemôže byť v podielovom spoluvlastníctve. Už v týchto dôvodov ako to konštatoval súd prvej inštancie
nebolo možné žalobe žalobcu vyhovieť.

15. Podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme
družstevného bytu 1 z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného
nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu
pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd,
ak sa rozvedení manželia nedohodnú na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto
z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených
manželov v družstve. Z ustanovenia § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že so zánikom
manželstva rozvodom nie je zo zákona spojený aj zánik spoločného členstva rozvedených manželov v
družstve, ale k jeho zániku je potrebná dohoda rozvedených manželov alebo rozhodnutie súdu o zrušení
spoločného nájmu družstevného bytu rozvedenými manželmi.

16. Ak vzniklo za trvania manželstva nielen právo spoločného užívania družstevného bytu, ale i spoločné
členstvo v bytovom družstve, potom hodnota práv a povinností spojených s užívaním tohto bytu je
spoločnou majetkovou hodnotou, ku ktorej musí súd pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov prihliadať rovnako ako k iným majetkovým hodnotám, ktoré majú rozvedení manželia spoločné
a patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva a musí rozhodnúť o tom, ktorému z manželov má táto
hodnota pripadnúť. Hodnota členských práv a povinností (členského podielu) by nemala pripadnúť tomu
z manželov, ktorý stratil právo spoločného užívania bytu a tým aj členstvo v družstve. Rozhodnutie o tom,
komu z manželov má členský podiel pripadnúť, bude závisieť predovšetkým na tom, ktorý z nich bude
ako člen družstva by ďalej užívať, či už na základe dohody rozvedených manželov, alebo na základe
právoplatného rozhodnutia súdu.
17. V danej veci vzhľadom na obsah čestného vyhlásenia vzhľadom na vykonané dokazovanie súdom
prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že strany sporu sa dohodli vyhlásením zo dňa
30.04.1986 na tom, že výlučnou užívateľkou bytu zostáva po rozvode žalovaná. Táto dohoda po
formálnej obsahovej stránke plne vyhovuje ustanoveniu    § 177 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyvolala
právne následky, ktoré s uzavretím zákon spája, t.j. zánik spoločného užívacieho práva k predmetnému
bytu a tým aj zánik spoločného členstva v bytovom družstve.
18. Súd prvej inštancie išiel ďalej a zisťoval keďže na základe dohody zo dňa 30.04.1986 došlo i k zániku
spoločného členstva strán sporu v SBD Bratislava IV, či uplatnený nárok žalobcu, ktorým sa domáhal
náhrady za jednu polovicu majetkovej hodnoty členského podielu bytovom družstve i s poukazom na
tú skutočnosť, že o vyporiadaní hodnoty členského podielu je možné rozhodnúť až po zrušení práva
spoločného nájmu bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve na základe dohody,
či tento nárok žalobcu je, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovanej, dôvodný. Premlčacia
doba začala plynúť dňom 30.04.1986, nakoľko spoločný nájom strán sporu v prejednávanej veci zanikol
najneskôr dňom 30.04.1986 t.j. až po uplynutí lehoty v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka,
t.j. lehota začala plynúť nasledujúcim dňom po uzavretí predmetnej dohody (t.j. 01.05.1986) a márne
uplynula 01.05.1989. Žaloba žalobcu bola podaná po márnom uplynutí premlčacej doby, správne preto
súd prvej inštancie prihliadol na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej a žalobe žalobcu i
z tohto dôvodu nebolo možné vyhovieť.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, s poukazom
na ustanovenie § 387 ods. 1 CSP, potvrdil. O nároku o náhrade trov odvolacieho konania, odvolací
súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom
konaní bola žalovaná opätovne plne úspešná, čo zakladá vznik nároku na náhradu trov odvolacieho
konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia. K odvolacej námietke žalobcu o tom, že by súd mal prihliadnuť na osobitné okolnosti
tohto prípadu a zvážiť aplikáciu ustanovenia      § 150 OSP, odvolací súd má za to, že v konaní nebola
preukázaná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali použitie ustanovenie
§ 150 ods. 1 OSP - procesné ustanovenie platné do 30.06.2016 (v súčasnosti ustanovenie § 257 CSP)
pri rozhodovaní o trovách konania a teda ich nepriznanie žalovanej, ktorá mala v spore plný úspech
vo veci. Žalobca neuviedol konkrétny dôvod osobitného zreteľa, aby súd mohol postupovať v súlade s
ustanovením § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - § 257 CSP.



20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon  pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia  odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej  inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od  doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.  1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a  iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti  ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z  akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
( dovolacie dôvody )  a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/148/2008", "guid": "af4a6fdb-0912-47ce-b507-89d18ec0fa90:9069b231-f0b6-48ff-90a0-56e562f6445d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2dfa76b5-07b2-45e7-a8ab-8d2b5e7e7c96", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.433.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 433/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 433/2017 z 13. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.433.2017.1"}]}