Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/298/2017 z 19. 2. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 19. februára 2019, sp. zn. 17Co/298/2017, ECLI:SK:KSBB:2019:6116219359.2 Krajský súd Banská Bystrica | 17Co/298/2017 | ECLI:SK:KSBB:2019:6116219359.2 | 2019-02-19 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 52 OZ, § 506 ObZ, § 497 ObZ, § 54 ods. 1 OZ, § 53 ods. 9 OZ, § 566 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a940531d-f08c-4d6e-aeb3-7875666849c2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6116219359.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/298/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116219359
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6116219359.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana
Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu:
R Collectors, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpený:
Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47
232 471, proti žalovanému: J. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, XXX XX Y., v konaní o zaplatenie
2 000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
17Csp/94/2016 - 74 zo dňa 13. júna 2017 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby m e n í tak, že
žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 843,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 502,03 Eur od 16. 05. 2014 do zaplatenia, všetko pokračujúc v splátkach, ktorých
výšku a podmienky splatnosti pod sankciou straty výhody splátok v prípade ich riadneho a včasného
neplatenia určil súd prvej inštancie v prvom výroku svojho rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu z
a m i e t a.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v rozsahu 49,48 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobe došlej na súd prvej inštancie dňa 17. 10. 2016 o zaplatenie sumy 2 000,- Eur ako dlžnej
istiny úveru spolu s úrokom z istiny vo výške 1 001,89 Eur vyčísleným do 31. 08. 2016, riadnym úrokom
vo výške 24,50 % ročne z istiny od 01. 09. 2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne z istiny od 01. 09. 2016 do zaplatenia súd prvej inštancie vyhovel len čiastočne tak, že žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1 092,83 Eur spolu s úrokom z omeškania za obdobie od 25.
07. 2013 do 16. 05. 2014 vo výške 7,91 Eur a vo výške 5,25 % ročne z priznanej istiny od 16. 05. 2014
do zaplatenia, pričom povolil žalovanému splácať všetko v mesačných splátkach po 100,- Eur vždy k
15. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom jún 2017 pod hrozbou straty výhody splátok v prípade ich riadneho
a včasného neplnenia (prvý výrok); žalobu zamietol vo zvyšnej časti uplatneného nároku, t.j. v časti
uplatneného úroku z istiny vo výške 993,98 Eur (napriek tomu, že z 28. odseku odôvodnenia rozsudku
sa javí, že žalobu zamietol v časti úroku vo výške 1 001,89 Eur, v spojení s prvým výrokom rozsudku
je evidentné, že zo žalobou uplatnených úrokov - zmluvného úroku z úveru a úroku z omeškania spolu
vo výške 1 001,89 Eur, čo vyplýva aj z doplnenia žaloby na č. l. 36 spisu, súd prvej inštancie priznal
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 7,91 Eur - poznámka odvolacieho súdu) a v časti zmluvného úroku
vo výške 24,50 % ročne z istiny 2 000,- Eur od 01. 09. 2016 do zaplatenia (druhý výrok) a vyslovil, že
žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania (tretí výrok).



2. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že dňa 05. 06. 2013 uzavrel pôvodný
žalobca - Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890
so žalovaným úverovú zmluvu č. 6598189413 (ďalej aj „úverová zmluva“), na základe ktorej poskytol
žalovanému úver vo výške istiny 2 000,- Eur. Úroková sadzba poskytnutého úveru bola dohodnutá vo
výške 24,5 % ročne, RPMN vo výške 27,45 %, priemerná RPMN bola 19,47 %. Žalovaný sa v zmysle
úverovej zmluvy zaviazal zaplatiť žalobcovi celkovú čiastku 3 774,43 Eur v 72 pravidelných mesačných
splátkach po 54,- Eur + 72 splátok poistného vo výške 6,27 Eur, splatných k 5. dňu kalendárneho
mesiaca, počnúc dňom 05. 07. 2013 a termín konečnej splatnosti úveru bol uvedený v zmluve dňom 05.
06. 2019. Z nesporných skutkových tvrdení žalobcu a prehľadu splácania úveru súd prvej inštancie zistil,
že žalovaný splácal úver nepravidelnými platbami v období od 25. 07. 2013 do 13. 02. 2015 a za uvedené
obdobie splatil celkovú sumu 906,97 Eur (súd prvej inštancie chybou v počítaní uviedol sumu 907,17 Eur
- viď č. l. 16 spisu, čo je okrem iného aj v rozpore aj s nesporným skutkovým tvrdením žalobcu uvedeným
na č. l. 36 spisu), ktorá suma bola žalobcom v časti 835,24 Eur započítaná na úrok a v časti 71,73 Eur na
poplatky na poistné. Žalovaný bol v období od júla 2013 do mája 2014 v omeškaní s platením splátok,
preto žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka
a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ku dňu 16. 05. 2014, ktorý podľa žalobcu k danému dňu činil 2
376,87 Eur v členení istina 2 000,- Eur, úrok 363,06 Eur (zmluvný úrok z úveru 355,15 Eur a úrok z
omeškania 7,91 Eur), poplatky za upomienky 7,54 Eur a poistné 6,27 Eur. Ku dňu 31. 08. 2016 podľa
žalobcu predstavovala neuhradená istina úveru sumu 2 000,- Eur a nezaplatené úroky z istiny
sumu 1 001,89 Eur.

3. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že práva a povinnosti
zo zmluvy vyplývajúce sa riadia ustanoveniami § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej aj „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“
alebo „zákon č. 129/2010 Z. z.“). Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa súdu prvej inštancie nespĺňa
všetky ustanovením § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch predpísané náležitosti, konkrétne je v
nej nesprávne uvedená RPMN v nižšej výške (27,45 %) než skutočnej (34,59 %), t. j. v neprospech
spotrebiteľa, teda poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm.
d) zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi len istinu vo výške 1
092,83 Eur (zrejmá chyba v počítaní - správne mal v zmysle jeho právneho záveru priznať istinu vo výške
2 000,- Eur - 906,97 Eur = 1 093,03 Eur - poznámka odvolacieho súdu). Oprávnenie žalobcu požadovať
vrátenie úveru pre omeškanie žalovaného ako dlžníka so splácaním úveru vyplýva z ustanovenia § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka. Nárok na úrok z omeškania z istiny prvoinštančný súd priznal v zmysle
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení. Súd prvej inštancie teda považoval za
dôvodný len nárok žalobcu na istinu vo výške 1 093,03 Eur a úrok z omeškania za obdobie od 25. 07.
2013 do 16. 05. 2014 vo výške 7,91 Eur a vo výške 5,25 % ročne z priznanej istiny od 16. 05. 2014 do
zaplatenia. Podporne (aj keby sa úver nepovažoval za bezúročný a bez poplatkov) mal žalobca nárok
na dohodnuté zmluvné úroky podľa názoru súdu prvej inštancie len do okamihu zosplatnenia úveru, t. j.
do 16. 05. 2014. Podľa názoru súdu prvej inštancie po zosplatnení úveru ako sankcia za omeškanie sa
s plnením dlhu nastupuje zákonný úrok z omeškania a zaniká nárok na zmluvné úroky. Po predčasnej
splatnosti dlhu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru
dňom splatnosti dlhu zaniká. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Obo 143/98, uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 476/2012 - 14 zo dňa 18. 09.
2012 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30. 06. 2015.

4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C. s. p.“) podľa pomeru úspechu strán sporu vo veci, pričom mal za to, že tak žalobca
ako aj žalovaný boli v konaní úspešní len čiastočne, a preto žiadna zo strán sporu nemá nárok na
náhradu trov konania.

5. Proti druhému výroku rozsudku súdu prvej inštancie o čiastočnom zamietnutí žaloby a proti závislému
tretiemu výroku o nároku na náhradu trov konania podal pôvodný žalobca včas odvolanie. Rozhodnutie
označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p., t.j. z dôvodov, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.



6. Pôvodný žalobca namietal skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že RPMN je v úverovej zmluve
uvedená nesprávne. Mal za to, že RPMN je uvedená správne, nakoľko sa do celkových nákladov
spojených so spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. nezapočítavajú
poplatky na poistné v sume 6,27 Eur mesačne, ktoré súd prvej inštancie do celkových nákladov
nesprávne zahrnul vychádzajúc z výšky mesačnej splátky úveru 60,27 Eur a nie 54,- Eur. Poskytnutie
úveru totiž nebolo podmienené uzatvorením poistenia schopnosti splácať úver, ktoré žalovaný uzavrel
dobrovoľne. Z nesprávneho skutkového zistenia ohľadne RPMN vyplýva následne nesprávny právny
záver súdu prvej inštancie o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

7. Ďalej pôvodný žalobca vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci ohľadne jeho
záveru, že veriteľovi patria úroky z úveru len do jeho zosplatnenia. Uvedený záver súdu prvej inštancie
považoval za odporujúci zákonnej úprave - § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“), z
ktorého žalobca vyvodil záver, že veriteľovi patrí úrok z úveru od poskytnutia peňažných prostriedkov
(istiny úveru) do ich vrátenia. Poukázal v tejto súvislosti na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, ktorý
nárok na zmluvný úrok po zosplatnení úveru veriteľom priznáva. Zmluvný úrok možno žiadať popri
úroku z omeškania, nejedná sa o duplicitné zaťažovanie spotrebiteľa spôsobujúce značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože každý z týchto úrokov má iný právny
a ekonomický základ. Zmluvný úrok predstavuje odmenu veriteľa za poskytnutie istiny úveru inému
do užívania, kým úrok z omeškania je sankciou za omeškanie dlžníka s platením dlhu vyplývajúcou
zo zákona. Dlžníkovi, ktorý sa ocitne v omeškaní tak pribudne ďalšia platobná povinnosť popri už
existujúcom peňažnom dlhu. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru veriteľom v dôsledku porušenia
povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas znamená len zmenu termínu splatnosti úveru. Žalobca
namietal, že názor vyslovený súdom prvej inštancie rozvinutý ad absurdum by znamenal, že omeškanie
so splácaním by vlastne zvýhodňovalo dlžníka, nakoľko počas doby omeškania by nebol povinný platiť
úrok do zaplatenia istiny. Ak by zmluvný úrok patril veriteľovi len do zosplatnenia úveru, stratila sa by
sa ekonomická podstata poskytovania úverov z dôvodu, že by veriteľ nemal nárok ani len na vrátenie
dojednaných celkových nákladov spojených s úverom, na ktorých sa s dlžníkom pôvodne dohodol v
zmluve. Z vlastného protiprávneho konania navyše nikto nemôže mať prospech a súd nemôže takémuto
protiprávnemu konaniu a nepoctivosti dlžníka poskytnúť právnu ochranu. Žalobca teda trval na tom,
že pri omeškaní dlžníka s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a
jednak na úrok z omeškania, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.

8. Pôvodný žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne aby rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania.

9. Následne dňa 02. 08. 2017 navrhol pôvodný žalobca vstup terajšieho žalobcu do konania na jeho
miesto so súhlasom terajšieho žalobcu v dôsledku postúpenia žalovanej pohľadávky s príslušenstvom.
Odvolací súd pripustil zmenu na strane žalobcu uznesením č. k. 17Co/298/2017 - 141 zo dňa 10. 01.
2019.

10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

11. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C. s. p. si v
prejednávanej veci vyžiadal od žalobcu výpis z úverového účtu vo forme amortizačnej tabuľky v
zmysle § 9 ods. 3 a 5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedený dokument po jeho doručení odvolaciemu súdu ako aj listiny
predložené žalobcom už v prvoinštančnom konaní - podrobný prehľad úhrad spotrebiteľského úveru
žalovaným, z ktorého je zrejmé, akú celkovú sumu žalovaný doposiaľ uhradil, koľko z úhrad a kedy
bolo započítané na istinu, koľko na úrok z úveru a poplatky, t.j. podrobnú platobnú históriu, z ktorej je
zrejmá výška uplatňovanej pohľadávky odvolací súd doručil na oboznámenie protistrane (žalovanému)
a obom stranám sporu uviedol, aké rozhodujúce skutočnosti mieni z týchto listinných dôkazov vyvodiť:
výšku istiny, úroku a poplatkov v jednotlivých splátkach, celkovú výšku úroku a poplatkov, ktorú mal
dlžník zaplatiť podľa úverovej zmluvy, započítanie jednotlivých úhrad dlžníka na istinu, úrok, poplatky
a úrok z omeškania. V takom prípade nebolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné za účelom
doplnenia dokazovania pred odvolacím súdom napriek doslovnej dikcii ust. § 385 ods. 1 C. s. p. nariadiť



pojednávanie, pretože podľa § 204 C. s. p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť
prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu
konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. Nakoľko žalovaný mal
možnosť oboznámiť sa s obsahom týchto listinných dôkazov, boli mu doručené a nespochybnil ich obsah,
nebolo by čo na pojednávaní vykonávať. Vzhľadom na doplnenie dokazovania v odvolacom konaní však
odvolací súd nie je v celom rozsahu viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

12. Krajský súd ako súd odvolací preto preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 C. s. p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených
v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle
§ 380 ods. 2 C. s. p., ktoré vady nezistil a rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku zmenil podľa
§ 388 C. s. p. z nasledovných dôvodov:

13. Odvolanie žalobcu je dôvodné. V zmysle § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. sa poistné
do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom nezapočítava, nakoľko z
obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že uzavretie úverovej zmluvy nebolo podmienené uzavretím poistenia
schopnosti splácať úver. V zmysle § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. sa ročnou percentuálnou mierou
nákladov rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako
ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Preto sa poplatky na poistné do
výpočtu RPMN nezapočítavajú a súd prvej inštancie si mal vyžiadať amortizačnú tabuľku, z ktorej by
zistil, že splátka pozostáva z fixného poplatku na poistenie vo výške 6,27 Eur a meniacej sa výšky istiny
a úroku v anuitnej splátke 54,- Eur, čo spolu činí 60,27 Eur. Pri zohľadnení len toho, čo sa do celkových
nákladov a RPMN zahŕňa, mal súd prvej inštancie vychádzať z mesačnej splátky vo výške 54,- Eur. V
takom prípade pri zohľadnení ďalších vstupných údajov potrebných pre výpočet RPMN, ako sú počet
splátok, doba trvania splácania úveru a pod. činí RPMN 27,45 %, t.j. RPMN je uvedená v úverovej
zmluve správne. Z tohto dôvodu teda nemožno úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca
teda uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p. dôvodne.

14. K otázke, či veriteľovi patria úroky z úveru aj po predčasnom zosplatnení úveru uvádza odvolací
súd nasledovné:

15. Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou podliehajúcou zákonu č.
129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (do 09. 06. 2013), pretože tento zákon
v § 1 ods. 3 takýto úver spomedzi spotrebiteľských úverov nevylučoval. Tento zákon ale nepokrýva
všetky otázky vzniku zmluvného vzťahu, práv a povinností strán, ktoré zo zmluvného vzťahu vyplývajú,
riešenia otázok, na akú dobu je dlžník povinný platiť úroky z poskytnutého úveru v prípade omeškania
dlžníka so splácaním úveru, vzťah úrokov z úveru a úrokov z omeškania, ktoré sú predmetom úpravy
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „Obchodný zákonník“). Zmluva o úvere je v
zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
úvere tzv. absolútnym obchodom a preto bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy o úvere je potrebné
pri posudzovaní tohto právneho vzťahu vychádzať aj z ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o
úvere - § 497 a nasledujúce.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (znenie zákonných
ustanovení Obchodného zákonníka ku dňu uzavretia zmluvy o úvere bude odvolací súd aplikovať v
celom texte odôvodnenia rozhodnutia) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednanú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššej prípustnej výške.

18. O povinnosti žalovaného vrátiť žalobcovi dlžnú istinu úveru rozhodol súd prvej inštancie po prijatí
žiadnou zo strán nespochybňovaného záveru, že porušenie podmienok zmluvy o úvere zo strany



žalovaného oprávňovalo žalobcu požadovať od žalovaného okamžité splatenie úveru. Toto právo
žalobcu vyplýva jednak z § 506 Obchodného zákonníka, jednak z ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Súd prvej inštancie rozhodol aj o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z
omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Úlohou odvolacieho súdu v dôsledku odvolania
žalobcu je posúdiť, či súd prvej inštancie zaujal správny právny názor k časti uplatňovaného nároku
zodpovedajúceho dohodnutým úrokom z úveru vo výške 993,98 Eur vyčísleným do 31. 8. 2016 a
vo výške 24,50 % p. a. z istiny za obdobie od 01. 09. 2016 do zaplatenia, ktoré nepriznal žalobcovi
s odôvodnením, že žalobcovi vznikol nárok na zmluvný úrok len do zosplatnenia úveru, pretože po
zosplatnení úveru ako sankcia za omeškanie s platením dlhu nastupuje zákonný úrok z omeškania. Súd
prvej inštancie neuviedol zákonné ustanovenie, od ktorého tento svoj záver o zániku nároku žalobcu
na zmluvné úroky po zosplatnení úveru vyvodil, ale poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Obo/143/98. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/98 z 01. 07.
2000 (rozhodnutie najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho, nie dovolacieho) uverejnené v časopise Zo
súdnej praxe vo zväzku 4 ročník 2000 pod publikačným číslom 43/2000 však neriešilo otázku, či má
veriteľ po predčasnom zosplatnení úveru nárok na dohodnuté úroky z úveru po zosplatnení úveru, ale
či patria veriteľovi úroky z omeškania z nezaplatených zmluvných úrokov. Medzi účastníkmi konania
sp. zn. 4Obo/143/98 bol spor v tom, z čoho pozostáva žalovaná pohľadávka, či predstavuje úroky
z omeškania s platením splatných úrokov alebo ide o úročenie úrokov z omeškania. Odvolací súd
vo veci sp. zn. 4Obo/143/98 uložil súdu prvej inštancie skúmať štruktúru žalovanej pohľadávky a je
pravdou, že v ďalšom texte je uvedená veta: „Odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že dohodnuté
úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník
v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (§ 369 Obchodného zákonníka)“, avšak bez bližšieho
odôvodnenia s poukazom na zákonné ustanovenie, z ktorého tento záver vyplýva. V rozpore s týmto
textom je poznámka k uverejnenému rozhodnutiu v časopise Zo súdnej praxe, kde je uvedené: „Osoba
prijímajúca úver (dlžník) zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka preberá
jednak povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
do dňa ich vrátenia aj povinnosť platiť úroky“ a právna veta rozhodnutia, ktorá má vystihovať jeho
podstatu znie: „Zmluvou o úvere sa dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť
úroky. Úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka, preto dôsledkom omeškania s ich platením je
zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania.“. Z uvedeného odvolací súd vyvodil, že
ambíciou rozhodnutia 4Obo/143/98 nebolo riešiť, dokedy má veriteľ nárok na dohodnuté úroky z úveru,
ale či z dlžných úrokov z úveru vzniká povinnosť platiť úroky z omeškania.

19. Odvolaciemu súdu sú z jeho rozhodovacej činnosti známe rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie
vychádzajúce z názoru, že úroky z úveru prináležia veriteľovi len za čas do splatnosti dlhu (napríklad
rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/400/2014 z 29. 07. 2015, rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 19Co/4/2017 zo 16. 02. 2017, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
15Co/296/2016), ale aj opačné rozhodnutia obsahujúce názor, že povinnosť platiť úroky za poskytnutie
peňažných prostriedkov v spotrebiteľských vzťahoch trvá aj po splatnosti pohľadávky až do vrátenia
úveru (napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/41/2014, rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/432/2015, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/108/2014),
prax súdov pri rozhodovaní o nároku na zmluvné úroky z úveru po jeho zosplatnení nie je teda ustálená.

20. Žalobca neodstúpil od zmluvy o úvere, v súlade so zákonom (tento záver súdu prvej inštancie nebo
odvolaním napadnutý a odvolací súd súc viazaný odvolacími dôvodmi ho nemohol preskúmať) žalobca
zosplatnil úver s príslušenstvom k danému dňu.

21. Podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka je určenie zmluvných
strán, výšky úveru a záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky v dohodnutej
výške, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Obchodný zákonník
nemá priamu úpravu, z ktorej by vyplývalo, či veriteľovi patria zmluvné úroky v prípade predčasného
zosplatnenia úveru iba do okamihu tohto zosplatnenia alebo mu tieto úroky patria až do doby konečného
vrátenia peňažných prostriedkov dlžníkom. Takáto úprava absentuje aj pri zmluve o pôžičke podľa
§ 657 Občianskeho zákonníka alebo v zákone č. 129/2010 Z. z. Snahou zákonodarcu o úpravu tejto
otázky priamo v Občianskom zákonníku bola navrhovaná zmena ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka zákonom č. 106/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že sa na konci
tohto ustanovenia mala pripojiť veta: „úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi



len do uplatnenia práva podľa § 565“. Navrhovanú zmenu odôvodňovala dôvodová správa nasledovne:
„V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok sa zavádza nové pravidlo, podľa ktorého úroky
za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané postupy niektorých
veriteľov sa jednoznačne zakotvuje, že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do
okamihu uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi
v súlade s § 53 ods. 9 OZ. Z uvedeného plynie, že veriteľ si nebude môcť po jednorázovom zosplatnení
uplatniť úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu
spotrebiteľom v splátkach. Povedané inak, ak bol úver dojednaný na dobu 10 rokov, v 3. roku došlo k jeho
jednorázovému zosplatneniu podľa § 53 ods. 9 OZ, za obdobie zvyšných 7 rokov už veriteľovi nebudú
patriť odplatné úroky. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom zosplatnení veriteľ nárok len na
úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku
uplatnenia práva na jednorázové zosplatnenie úveru“. Navrhovaná zmena sa do zákona č. 106/2014 Z.
z. nepremietla v dôsledku pozmeňujúceho návrhu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej
republiky, ktorý uznesením z 18. marca 2014 č. 392a navrhol v článku I. vypustiť bod 5 v znení: „V § 53
ods. 9 sa na konci pripája táto veta: Úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi
len do uplatnenia práva podľa § 565“ z dôvodu možného spôsobenia problémov v aplikačnej praxi.

22. Podstatnou otázkou pre rozhodnutie o odvolaní žalobcu je, či je možný súbeh úrokov z úveru
aj úrokov z omeškania alebo sa navzájom vylučujú. Z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka
tento moment nevyplýva. Z ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, len odkedy je dlžník
povinný platiť úroky. Ustanovenie § 503 Obchodného zákonníka neupravuje dobu, dokedy je dlžník
povinný platiť úroky z úveru, iba splatnosť úrokov a odsek 3 posledná veta tohto ustanovenia upravuje
zmenu v obsahu záväzku platiť úrok v tom smere, že pri predčasnom vrátení poskytnutých peňažných
prostriedkov zo strany dlžníka, je tento povinný zaplatiť úrok len za dobu od poskytnutia do vrátenia
peňažných prostriedkov, t.j. povinnosť dlžníka zaplatiť úroky len za dobu od poskytnutia do vrátenia
peňažných prostriedkov v prípade vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov dlžníkom pred dobou
určenou v zmluve. Taktiež ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 13 ods. 3 a § 16 ods.
1) sa týkajú odstúpenia od zmluvy o úvere zo strany spotrebiteľa do 14 dní od jej uzavretia bez
uvedenia dôvodu, resp. predčasnej splatnosti úveru. V tomto spore sa však nejedná o tento prípad.
Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, či zákona č. 129/2010
Z. z. nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru
až do úplného splatenia úveru. Prípustnosť dohody účastníkov zmluvy o úvere o povinnosti dlžníka
platiť úroky z úveru až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov vo všeobecnosti vyplýva aj
z judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorá je do určitej miery aplikovateľná v Slovenskej
republike vzhľadom na v minulosti totožnú a v súčasnosti príbuznú právnu úpravu úverov poskytnutých
spotrebiteľom. V rozhodnutí sp. zn. 33Odo/657/2005 z 27. 06. 2017 Najvyšší súd Českej republiky
vyslovil záver, že nie je možné vylúčiť, aby si zmluvné strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky aj
za dobu, počas ktorej bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi)
teda aj za dobu, počas ktorej je dlžník v omeškaní so splnením svojho záväzku z dôvodu, že istinu
v dohodnutej dobe splatnosti veriteľovi nevráti. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí výslovne uviedol, že
zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úrok z omeškania predstavuje zákonnú sankciu za
omeškanie zo zaplatením istiny a oba nároky môžu existovať vedľa seba. Z hľadiska posúdenia doby,
za ktorú boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, bude preto vždy určujúci obsah zmluvy podľa
dohody zmluvných strán. O možnom súbehu dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania pri pôžičke
je rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. 07. 2014 sp. zn. 33Cdo/1401/2014. Najvyšší
súd tu zdôraznil, že oba úroky môžu byť veriteľom požadované vedľa seba bez ohľadu na skutočnosť,
či sa jedná alebo nejedná o občianskoprávny vzťah. S odkazom na ďalšie svoje rozhodnutia (sp. zn.
33Odo/518/2003 z 25. 09. 2003, sp. zn. 33Odo/657/2005 z 27. 06. 2007, sp. zn. 33Cdo/1401/2014
z 24. 07. 2014) Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí z 21. 08. 2014 sp. zn. 33Cdo/212/2014
dal jednoznačnú odpoveď, že „dohodnuté úroky z úveru predstavujú odmenu za požičanie peňazí a
úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinností, t. j. za nezaplatenie dlhu riadne a včas. Kým
povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku v zmluve, povinnosť platiť úroky
z omeškania vyplýva bez ďalšieho zo zákona ako dôsledok omeškania so splnením dlhu. Aj keď dlžník
nie je v omeškaní so splnením dlhu, môže veriteľ požadovať dohodnuté úroky a úroky z omeškania môže
požadovať pri omeškaní dlžníka aj u bezúročnej (bezodplatnej) pôžičky. Dohodnuté úroky a úroky z
omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka), majú však iný právny
dôvod a veriteľ ich môže požadovať vedľa seba. Z uvedeného výkladu vyplýva záver, že pre posúdenie



primeranosti výšky úrokového zaťaženia nie je možné obe sadzby úrokov sčítať a že zákonné úroky z
omeškania nenahradzajú od splatnosti pohľadávky úroky, ktoré si strany dohodli“.

23. Odvolaciemu súdu je známe aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 476/2012 z 18. septembra 2012, ktorým bola odmietnutá sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 29C/131/2011-127 z 23. novembra 2011 a rozsudku Krajského súdu v
Prešove č. k. 1Co/30/2012-145 z 30. mája 2012, v ktorých s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/98 neboli žalobcovi v súdnom spore priznané zmluvné
úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere po splatnosti dlhu z
dôvodu, že namietané rozhodnutie krajského súdu nie je možné považovať za svojvoľné alebo zjavne
neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu, keď krajský súd
stotožňujúc sa s rozhodnutím okresného súdu s poukazom na štandardnú obchodnoprávnu judikatúru
v oblasti úrokov z úveru potvrdil rozhodnutie okresného súdu po rozšírení vecnej argumentácie na
podporu správnosti odôvodnenia rozsudku okresného súdu. V predmetnom uznesení teda ústavný súd
preskúmal rozhodnutie krajského súdu z hľadiska, či výkladom zákona a právnym názorom krajského
súdu nedošlo k zásahu do ústavou garantovaného práva sťažovateľa na súdnu ochranu, t.j. ústavný
súd podrobil rozhodnutie krajského súdu testu ústavnosti, či tento názor nie je arbitrárny, svojvoľný či
zjavne neodôvodnený. Nevyjadroval sa však k vecnej správnosti právneho názoru krajského súdu o
tom, či úroky patria len do zosplatnenia úveru, nakoľko pokiaľ právny názor všeobecného súdu nie je
zjavne svojvoľný, neprekročí teda medze ústavnosti, nie je kompetenciou ústavného súdu posudzovať
jeho vecnú správnosť. To je úlohou všeobecného súdnictva (odvolacieho a dovolacieho súdu).

24. Odvolací súd podľa § 388 C. s. p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a vyhovel žalobe v
časti zmluvných úrokov po dobe splatnosti úveru, pretože rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ako súdu odvolacieho vo veci sp. zn. 4Obo/143/98 s poukazom na ďalšie citované rozhodnutia
Najvyššieho súdu Českej republiky a všeobecných súdov Slovenskej republiky už nie je možné
považovať za štandardnú obchodnoprávnu judikatúru ani ustálenú súdnu prax.

25. V zmysle § 493 Občianskeho zákonníka v platnom znení obsah dojednaného záväzku (ak je v
súlade so zákonom) možno meniť len právnou úpravou (ako je to v prípade § 503 od. 3 Obchodného
zákonníka) alebo dohodou zmluvných strán. V zmluve o spotrebiteľskom úvere bola dojednaná celková
čiastka úveru, ktorá pozostáva z poskytnutej istiny úveru, úroku a poplatkov. Z amortizačnej tabuľky
- počtu a termínu splátok zahŕňajúcich istinu a úrok možno zistiť, že úrok po odpočítaní istiny činí 1
774,35 Eur (69 splátok po 54,- Eur = 3 726,- Eur + 70. splátka vo výške 48,35 Eur = 3 774,35 Eur -
istina 2 000,- Eur). Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník nemodifikuje moment trvania záväzku
platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani
v prospech veriteľa. Preto podľa odvolacieho súdu zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase
jeho dojednania, t.j. patrí v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu
dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Aj keď sú vyššie citované ustanovenia Obchodného
zákonníka dispozitívneho charakteru (okrem základného ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka),
ich prípadná zmena dohodou zmluvných strán, ktorá by viedla k zhoršeniu zmluvného postavenia
spotrebiteľa oproti zákonu (napr. dojednanie, že veriteľovi patria v prípade omeškania dlžníka úroky
až do skutočného vrátenia istiny úveru) v prípade, ak by mal spotrebiteľ ako dlžník zaplatiť úroky z
úveru vo vyššej výške ako v rozsahu zahrnutom do celkovej čiastky spotrebiteľského úveru by bola v
zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná, a preto vyššie uvedená česká judikatúra ohľadne
možnosti takéhoto dojednania v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky týkajúceho sa
spotrebiteľských zmlúv o úvere nie je použiteľná. Dojednanie umožňujúce zaplatenie istiny predčasne
(do jej zaplatenia) v prípade tzv. živých úverov, kde by posledná splátka úveru nebola ešte splatná v
prípade, že by nedošlo k jeho zosplatneniu, je nadbytočné, pretože na takýto variant myslí ust. § 503 ods.
3 ObZ, ktoré je výhodné pre spotrebiteľa, nakoľko tým, že zaplatí istinu skôr, ušetrí na úrokoch. Avšak v
prípade omeškania spotrebiteľa s platením úveru, navyše ak dôjde v dôsledku toho k jeho zosplatneniu,
je pre neho nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Tento záver je jednoznačný pri úveroch,
kde by aj pri nezosplatnení úveru bola posledná splátka úveru splatná v čase rozhodnutia súdu. Tento
názor odvolacieho súdu v spleti rôznych názorov na danú problematiku uvedených vo vyššie citovaných
rozhodnutiach sa vzťahuje len na prípady, kedy možno porovnať výšku úroku úveru zahrnutú do celkovej
čiastky úveru a odvodenú z amortizačnej tabuľky s výškou úroku, ktorú by mal spotrebiteľ zaplatiť do
faktického vrátenia istiny úveru, ak už uplynulo obdobie, dokedy mal istinu úveru zaplatiť a doposiaľ tak
neučinil. V prípadoch úverov, v ktorých celková výška úroku a celková čiastka spotrebiteľského úveru pre



prípad jeho platenia v splátkach po vopred dohodnutý čas nie je v zmluve určená, nemožno posudzovať
výhodnosť či nevýhodnosť dohody o platení úrokov do faktického vrátenia istiny úveru, preto takúto
dohodu a priori a vo všeobecnosti nemožno považovať za neplatnú z dôvodu zhoršenia zmluvného
postavenia spotrebiteľa. V tomto posudzovanom prípade sa však jedná o spotrebiteľský úver, kde je
výška úroku odvodená od celkovej čiastky určená.

26. Žalovaný zaplatil na úver v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie sumu 906,97 Eur,
ktorá do zosplatnenia úveru mala byť započítaná v poradí splatná istina, úrok, poplatok za poistenie
a úrok z omeškania až po zaplatení týchto položiek. Na tom nič nemení dojednanie uvedené v bode
5.6 Obchodných podmienok pre úver, že platby sa od dlžníka voči pohľadávke banky započítavajú
bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: na poplatky podľa
sadzobníka poplatkov, úrok z omeškania, úrok z úveru, splátka istiny úveru, pretože takéto dojednanie
zhoršuje zmluvné postavenie dlžníka - spotrebiteľa, pre ktorého nie je výhodné, aby najprv platil poplatky
podľa sadzobníka a úrok z omeškania, pretože ponechávajú dlžníka v omeškaní s hlavnými platbami -
istinou, úrokmi a z úveru a poistným, od ktorých nezaplatenia sa poplatky podľa sadzobníka a úrok z
omeškania odvíjajú. Čím dlhšie je totiž dlžník v omeškaní s hlavným plnením zo zmluvy, tým za dlhšie
obdobie a teda aj vo vyššej výške narastú úroky z omeškania, prípadne možno požadovať sankčné
poplatky. Preto je dojednanie uvedené v bode 5.6 obchodných podmienok neplatné v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom - § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto odvolací
súd v zmysle vyššie uvedeného poradia vychádzajúc z prehľadu úhrad započítal úhrady žalovaného na
úver do zosplatnenia nasledovne:

27. Dňa 05. 07. 2013 bola splatná 1. splátka úveru vo výške 60,27 Eur pozostávajúca z istiny vo výške
13,73 Eur, úroku vo výške 40,27 Eur a poistného vo výške 6,27 Eur.

28. Dňa 25. 07. 2013 žalovaný zaplatil sumu 58,36 Eur, ktorá mala byť započítaná na celú čiastku istiny
a úroku a zvyšok na časť poistného, t.j. nezostalo zaplatené poistné vo výške 1,91 Eur.

29. Dňa 05. 08. 2013 bola splatná 2. splátka úveru vo výške 60,27 Eur pozostávajúca z istiny vo výške
12,67 Eur, úroku vo výške 41,33 Eur a poistného vo výške 6,27 Eur.

30. Dňa 08. 08. 2013 žalovaný zaplatil sumu 1,91 Eur, ktorá mala byť započítaná na zostávajúci splatný
nedoplatok poistného. Dňa 25. 08. 2013 žalovaný zaplatil sumu 60,27 Eur, čím uhradil celú 2. splátku.

31. Dňa 05. 09. 2013 bola splatná 3. splátka úveru vo výške 60,27 Eur pozostávajúca z istiny vo výške
12,93 Eur, úroku vo výške 41,07 Eur a poistného vo výške 6,27 Eur. Dňa 05. 10. 2013 bola splatná
4. splátka úveru vo výške 60,27 Eur pozostávajúca z istiny vo výške 14,52 Eur, úroku vo výške 39,48
Eur a poistného vo výške 6,27 Eur. Dňa 05. 11. 2013 bola splatná 5. splátka úveru vo výške 60,27 Eur
pozostávajúca z istiny vo výške 13,50 Eur, úroku vo výške 40,50 Eur a poistného vo výške 6,27 Eur. Dňa
05. 12. 2013 bola splatná 6. splátka úveru vo výške 60,27 Eur pozostávajúca z istiny vo výške 15,08 Eur,
úroku vo výške 38,92 Eur a poistného vo výške 6,27 Eur. Dňa 05. 01. 2014 bola splatná 7. splátka úveru
vo výške 60,27 Eur pozostávajúca z istiny vo výške 14,10 Eur, úroku vo výške 39,90 Eur a poistného
vo výške 6,27 Eur. Dňa 05. 02. 2014 bola splatná 8. splátka úveru vo výške 60,27 Eur pozostávajúca z
istiny vo výške 14,39 Eur, úroku vo výške 39,61 Eur a poistného vo výške 6,27 Eur.

32. Dňa 26. 02. 2014 žalovaný zaplatil sumu 45,38 Eur, ktorá mala byť započítaná podľa poradia
splatnosti na celú čiastku istiny z 3. splátky a zvyšok na časť úroku z 3. splátky, t.j. nezostal zaplatený
zostatok úroku z 3. splátky vo výške 8,62 Eur a poistné vo výške 6,27 Eur, ako aj celá 4. - 8. splátka.

33. Dňa 05. 03. 2014 bola splatná 9. splátka úveru vo výške 60,27 Eur pozostávajúca z istiny vo výške
18,50 Eur, úroku vo výške 35,50 Eur a poistného vo výške 6,27 Eur. Dňa 05. 04. 2014 bola splatná 10.
splátka úveru vo výške 60,27 Eur pozostávajúca z istiny vo výške 15,08 Eur, úroku vo výške 38,92 Eur
a poistného vo výške 6,27 Eur. Dňa 05. 05. 2014 bola splatná 11. splátka úveru vo výške 60,27 Eur
pozostávajúca z istiny vo výške 16,64 Eur, úroku vo výške 37,36 Eur a poistného vo výške 6,27 Eur.

34. Dňa 16. 05. 2014 došlo k zosplatneniu zostávajúcej istiny úveru a zostávajúceho úroku z úveru
obsiahnutých v 12. - 70. splátke t.j. istiny vo výške 1 838,86 Eur (2 000,- Eur - čiastky istiny z 1. - 11.



splátky, t.j. 161,14 Eur) a úroku vo výške 1 341,49 Eur (1 774,35 Eur - čiastky úroku z 1. - 11. splátky,
t.j. 432,86 Eur).

35. Dňa 21. 05. 2014 žalovaný uhradil sumu 57,33 Eur, ktorá mala byť započítaná na zvyšok úroku
a poistného z 3. splátky, čiastku istiny zo 4. splátky a zvyšok na časť úroku zo 4. splátky, t.j. nezostal
zaplatený zostatok úroku z 4. splátky vo výške 11,56 Eur a poistné vo výške 6,27 Eur, ako aj celá 5.
- 70. splátka.

36. Dňa 09. 06. 2014 žalovaný uhradil sumu 127,49 Eur, ktorá mala byť započítaná na zvyšok úroku
a poistného zo 4. splátky, na celú 5. splátku, čiastku istiny zo 6. splátky a zvyšok na časť úroku zo 6.
splátky, t.j. nezostal zaplatený zostatok úroku zo 6. splátky vo výške 4,61 Eur a poistné vo výške 6,27
Eur, ako aj celá 7. - 70. splátka.

37. Dňa 09. 01. 2015 žalovaný uhradil sumu 458,77 Eur, ktorá mala byť započítaná na zvyšok úroku
a poistného zo 6. splátky, na celú 7. - 11. splátku a keďže zostávajúca istina a úrok sa stali splatnými
dňa 16. 05. 2014, z plnenia v splátkach sa tak stalo plnenie jednorazové splatné naraz, v zmysle § 566
ods. 2 Občianskeho zákonníka sa čiastočné plnenie žalovanej započítava prioritne na istinu, t.j. zvyšok
úhrady na istinu, t.j. nezostal zaplatený zostatok istiny vo výške 1 692,32 Eur.

38. Dňa 13. 02. 2015 žalovaný uhradil sumu 97,46 Eur, ktorá mala byť započítaná na zostávajúcu istinu,
ktorá po započítaní tejto úhrady činila 1 594,86 Eur. Žalobcovi teda prináleží úrok z omeškania vo výške
5,25 % ročne z tejto sumy od 14. 02. 2015 do zaplatenia do 31. 08. 2016, t.j. vo výške a od 01. 09. 2016
do zaplatenia. Nakoľko žalobca si uplatnil len úrok z omeškania z istiny úveru, odvolací súd sa osobitne
nezaoberal problematikou úroku z omeškania zo zmluvných úrokov.

39. V zmysle vyššie uvedeného žalovaný zaplatil na istinu 405,14 Eur, na riadny úrok 432,86 Eur a na
poistné 68,97 Eur.

40. Žalovanému teda zostalo zaplatiť na istine sumu 1 594,86 Eur a na úroku z úveru sumu 1 341,49
Eur. Keďže súd prvej inštancie priznal žalobcovi po započítaní celej úhrady len na istinu majúc za to, že
úver je bezúročný a bez poplatkov, podporne že žalobcovi by patrili zmluvné úroky len do zosplatnenia
úveru, teda priznal žalobcovi len istinu vo výške 1 092,83 Eur, odvolací súd mu priznal už len rozdiel
nepriznanej istiny vo výške 502,03 Eur (v snahe vyhnúť sa nehospodárnej oprave rozsudku súdu prvej
inštancie vzhľadom na uvedené vyššie) a zmluvného úroku vo výške 1 341,49 Eur. Keďže úroky do
zosplatnenia istiny úveru obsiahnuté v 1. - 11. splátke boli do podania žaloby uhradené, ako aj vzhľadom
na to, že žalobcovi nepatria úroky až do faktického vrátenia istiny v prípade jej vrátenia po splatnosti
poslednej splátky úroku, odvolací súd v prevyšujúcej časti uplatňovaného úroku do zosplatnenia úveru
a úroku vo výške 24,50 % ročne z uplatňovanej istiny 2 000,- Eur od 06. 04. 2019 do zaplatenia žalobu
zamietol ako nedôvodnú.

41. Nakoľko prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie nebol odvolaním dotknutý a odvolací súd je
rozsahom odvolania viazaný, tento výrok nebol predmetom prieskumu odvolacieho súdu a nadobudol
právoplatnosť bez ohľadu na podané odvolanie žalobcu.

42. Keďže súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania do zosplatnenia úveru v celom
požadovanom rozsahu a po zosplatnení v požadovanej výške 5,25 % ročne od 16. 05. 2014 do
zaplatenia, odvolal sa len žalobca a v zmysle článku 16 ods. 3 základných princípov C. s. p., nemôže byť
v konaní o odvolaní ani v ďalšom konaní rozhodnuté nepriaznivejšie pre odvolateľa (tzv. zákaz reformatio
in peius), odvolací súd sa bližšie nezaoberal otázkou, či bol žalobcovi priznaný úrok z omeškania do
zosplatnenia v správnej sume a po zosplatnení v správnej percentuálnej výške a za správne obdobie.
Nakoľko sa však žalobca odvolaním domáhal priznania úroku z omeškania z ním požadovanej istiny
2 000,- Eur, priznanie úroku z omeškania z vyššej istiny nie je na neprospech odvolateľa a žalobcovi
patrí aj istina 502,03 Eur, odvolací súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne od
16. 05. 2014 do zaplatenia aj z tejto sumy.

43. Žiadosti žalovaného o povolenie splátok dlžnej sumy vyhovel súd prvej inštancie, žalovaný ani
žalobca sa voči tomu neodvolali, a preto odvolaciemu súdu neprináleží preskúmavať časť prvého
výroku rozsudku súdu prvej inštancie o výške a podmienkach splatnosti splátok. Vzhľadom na to,



že súd prvej inštancie povolil žalovanému splácať dlžnú sumu v splátkach po 100,- Eur vždy k
15. dňu v príslušnom mesiaci, počnúc mesiacom jún 2017 pod hrozbou straty výhody splátok a
odvolací súd pripočítal k sumám priznaným prvým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie ďalšiu
sumu istiny, úroku a úroku z omeškania, v záujme zachovania plynulosti splácania celkovej dlžnej
sumy priznanej oboma rozsudkami, z ktorej navyše časť istiny úveru už mohla byť medzičasom
žalovaným v zmysle povoleného splátkového kalendára zaplatená, určil aj odvolací súd rovnakú výšku
a podmienky splatnosti ním nad rámec rozhodnutia súdu prvej inštancie priznaného plnenia. Žalovaný
je teda (samozrejme len v prípade, že medzičasom už neporušil splátkový kalendár určený súdom prvej
inštancie) povinný pokračovať v splácaní celkovej dlžnej sumy v splátkach tak, ako to určil súd prvej
inštancie vrátane sankcie straty výhody splátok, ak nebude splátky platiť riadne a včas. Inak povedané,
žalovaný po zaplatení súm priznaných prvým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, pokiaľ dodrží
termíny a podmienky splatnosti jednotlivých splátok, bude za rovnakých podmienok plynulo nadväzujúco
pokračovať v splácaní súm priznaných odvolacím súdom.

44. Z uvedeného vyplývajú nasledujúce dôsledky:

45. Ak žalovaný poruší splátkový kalendár už v období do právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu a
lehoty na plnenie jednotlivých splátok sa tým pádom stanú bezpredmetnými, pretože nebudú splnené
podmienky splácania určené súdom prvej inštancie, lehota na plnenie sumy priznanej odvolacím súdom
určená v jeho rozhodnutí naviazaná na tieto podmienky splácania splátok padne, preto bude platiť lehota
na plnenie stanovená zákonom - ust. § 232 od. 3 C. s. p., t.j. tri dni od právoplatnosti prvého výroku
rozsudku odvolacieho súdu.

46. Ak žalovaný až po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu poruší splátkový kalendár, t.j. aj v
prípade, že sa dostane do omeškania s platením čo aj len časti niektorej zo splátok hoc aj v období, v
ktorom by mala ešte splácať sumy priznané prvým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, vzťahuje sa
sankcia straty výhody splátok aj na plnenie priznané odvolacím súdom, celé plnenie priznané oboma
rozsudkami sa teda stane splatným naraz.

47. Odvolací súd rozhodol aj bez návrhu v zmysle § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s.
p. a § 255 ods. 1 a 2 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania prvoinštančného i odvolacieho, pretože
zmenil prvostupňové rozhodnutie (§ 396 ods. 2 C. s. p.).

48. Ku dňu vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu (20. 02. 2019) činí celková priznaná suma pohľadávky
s prísl. v spojení s prvým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie sumu 3 343,87 Eur (istina 1 594,86
Eur + zmluvný úrok 1 341,49 Eur + úrok z omeškania vo výške 7,91 Eur a vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 1 594,86 Eur od 16. 05. 2014 do 20. 02. 2019, t.j. 399,61 Eur) z celkovej žalobcom uplatňovanej
sumy 4 473,89 Eur (istina 2 000,- Eur + zmluvný úrok a úrok z omeškania 1 001,89 Eur + zmluvný
úrok vo výške 24,50 % ročne zo sumy 2 000,- Eur od 01. 09. 2016 do 20. 02. 2019, t.j. 1 212,24 Eur
+ úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2 000,- Eur od 01. 09. 2016 do 20. 02. 2019,
t.j. 259,76 Eur), čo predstavuje pomer 74,74 % úspechu žalobcu ku 25,26 % úspechu žalovaného. Po
započítaní úspechu žalovaného do úspechu žalobcu patrí viac úspešnému žalobcovi pomerná náhrada
trov konania vo výške 49,48 %. O výške a prijímateľovi náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262
ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa
§ 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

49. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,



c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).