Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/13/2014 z 29. 6. 2014
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 29. júna 2014, sp. zn. 8CoP/13/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7213214976.1
Krajský súd Košice | 8CoP/13/2014 | ECLI:SK:KSKE:2014:7213214976.1 | 2014-06-29 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: § 78 ZoR, § 75 ZoR, § 62 ZoR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1fec9d36-a2c5-493c-b762-3cafe50bb4d5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7213214976.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/13/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213214976
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7213214976.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci maloletého M. B. nar. X.X.W.
zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné nám. č.
8, pracovisko Košice IV dieťaťa rodičov S.. A. B. nar. XX.X.W. bývajúcej v E.-C. S. N. Č.. XX a P.. Z. B.
nar. X.X.W. bývajúceho v E. H. V.D. Č.. XX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Košice II zo 14. novembra 2013 č.k. 45P 130/2013-56 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zo 14. novembra 2013 č.k. 45P 130/2013-56 zvýšil výživné
od otca pre mal. M. nar. X.X.W. z 82,98 € na 160 € mesačne počnúc  dňom 4.7.2013 do budúcna,
ktoré výživné zaviazal otca uhrádzať vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu k rukám matky, čím zmenil
rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 20C 87/2007 zo dňa 13. mája 2008. Dlžné výživné za obdobie
od 4.7.2013 do 30.11.2013 spolu 317,50 € povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po
20 € mesačne popri bežnom výživnom počnúc dňom právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia
pod následkom straty výhody splátok.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec dieťaťa a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok
súdu prvého stupňa a zvýšil výživné pre mal. M. na 100 € mesačne od 1.9.2013 a zaviazal ho platiť
vždy do 15-teho dňa mesiaca dopredu na účet matky. Konštatoval, že jeho priemerný mesačný príjem
je 1.065 € a mesačné výdaje sú za byt 220 €, výživné na plnoletého syna A. 136 €, výživné na plnoletú
dcéru Z. 117 €, splátka stavebného úveru Wűstenrot 53 €, mesačné cestovné s DPMK 20 €, náklady
na benzín 100 €, náklady na stravu 150 €, hygienické potreby 30 €, oblečenie 30 €, lieky 10 €, náklady
na M. tréningy 20 €, náklady na telefón 10 € a ostatné výdaje (poistenie bytu, oprava a údržba bytu,
darčeky pre deti) 20 €. Rovnako konštatoval, že jeho bežný mesačný príjem je 987 €, a po vyrátaní
mesačného priemerného platu vychádza 1.065 €. Všetky ním uvedené výdaje dokopy predstavujú 1.076
€, teda v bežných mesiacoch nie je schopný uhradiť všetky výdavky a v mesiacoch nadpriemerných
spláca nahromadené dlhy. Napriek tomu sú výdaje vyššie ako príjmy. Situáciu nevie riešiť tak ako v
minulosti, zdravotné dôvody mu neumožňujú pracovať na dohodu ako brigádnik, ani prenájom bytu
už nie je možný. Minimalizoval náklady na stravu, oblečenie, telefón, dopravu, na relax, kultúru, zrušil
životnú poistku a uvažuje o zrušení internetu a poistení bytu. Jedno z opatrení, ako znížiť jeho výdaje
kvôli výživnému na M., je aj obmedzenie resp. úplné zrušenie jeho tréningov bedmintonu (úspora výdajov
na pohonné hmoty, športovú výstroj a oblečenie, na pitný režim a občerstvenie pre syna), čo by bolo
kontraproduktívne, nakoľko M. sa na tréningy teší a okrem zmysluplne využitého voľného času majú aj
osobný kontakt a syn má kvalitné športové vyžitie v kolektíve rovesníkov a rovesníčok. Poukázal na to,
že súdom určené výživné pre mal. M., ktorý navštevuje prvý stupeň základnej školy, značne prevyšuje



výšku výživného na plnoletého syna A., ktorý je študentom vysokej školy, ako aj plnoletej dcéry Z., ktorá
taktiež je študentkou 1. ročníka vysokej školy, aj keď momentálne je už vytýčené pojednávanie o výživné
s dospelou dcérou Z., kde matka detí v zastúpení dcéry Z. podala návrh na výživné 300 € mesačne. Plne
uznal zvýšené náklady na výživné svojho maloletého syna, preto od septembra 2013 posiela dobrovoľne
vyššie výživné v sume 100 € mesačne.

Matka dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca konštatovala, že tvrdenia otca v odvolaní vo vzťahu k
výdavkom súvisiacich s tréningom mal. M. sú nadsadené a nepravdivé je tvrdenie otca o kupovaní
športového oblečenia, pretože maloletý absolvuje tréningy v oblečení, ktoré mu kupuje ona. Poukázala
na to, že otec v čase od októbra do decembra 2013 kompletne rekonštruoval svoj trojizbový byt, na ktorý
si zobral stavebný úver. Splácaním úveru vykazuje výdavky, ktoré neboli nutné a mohli byť použité na
výživné pre deti. Poukázala aj na to, že otec sa priznal, že je majiteľom ďalších dvoch nehnuteľností a to
dvojizbového bytu a garáže na sídlisku H. A., ktoré odkúpil od svojich rodičov. Navrhla odvolaciemu súdu
prehodnotiť výšku nehnuteľného majetku otca, konkrétne dva byty - trojizbový a dvojizbový a dve garáže
s tým, že ak otec namieta, že nemá dostatok finančných prostriedkov na platenie zvýšeného výživného,
mal by predať jednu z garáží a vymeniť trojizbový byt za menší a našiel by dostatok finančných
prostriedkov na platenie zvýšeného výživného svojho maloletého syna a na jeho štúdium. Predpokladá,
že otec mieni po ukončení pojednávania vo veci opäť prenajímať byt a garáž, tak ako to robil doteraz.
Snažila sa dohodnúť s otcom na výživnom a na finančnom zabezpečení do budúcna všetkých ich detí,
preto mu navrhla prepis jedného bytu na všetky deti s vložením vecného bremena, ale otec takúto
možnosť odmietol tvrdiac, že rešpektuje iba rozhodnutie súdu. Z toho dôvodu sa s dôverou obrátila na
súd, aby jej pomohol. Navrhla odvolaciemu súdu zvýšiť výživné od otca pre mal. M. na 160  € mesačne
od júla 2013, čo predstavuje navýšenie oproti výživnému uhrádzanému doposiaľ o sumu 77,02 €.

Kolízny opatrovník dieťaťa sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa
odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a prihliadol
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie
napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, pretože tieto tvorili jeho obranu
už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol také
relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o rozsahu jeho vyživovacej povinnosti
k mal. M.. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa, dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase
predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k
totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov
odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné 160 € mesačne pre mal. M. je, vzhľadom na zákonné
ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady, primerané
reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého
do výšky zodpovedajúcej príjmu otca, ako aj tú skutočnosť, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči
starším deťom A. a Z.. Odvolací súd konštatuje, že výživné 160 € mesačne, ktoré predstavuje výživné na
1 deň 5,3 € zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb mal. M., ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona
o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom
pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo
vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré môžu byť vyššie. Práve pomery otca,
na ktoré sa odvoláva, boli zohľadnené určením výživného 160 € mesačne. Vo vzťahu k príjmu otca,



výšku ktorého namietal otec v odvolaní, je potrebné poukázať na to, že pri zisťovaní príjmu rodiča, je
potrebné vychádzať z priemerného čistého príjmu v sledovanom období, čo súd prvého stupňa aj zistil
z odpisov mzdových listov otca s tým, že priemerný čistý príjem tvoria aj jednorazové odmeny, náhrada
za dovolenku, 13. a 14. plat. Uvedené finančné prostriedky boli otcovi vyplatené a mohol ich použiť na
uspokojovanie svojich potrieb, ako aj na úhradu výživného pre mal. M., resp. ostatných detí. Odvolací
súd rovnako zdôrazňuje tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá
ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných
nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp.
iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine
vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť
zmenu výšky výživného (zvýšenie). Odvolací súd dodáva, že v priebehu konania na súde prvého stupňa
boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci,
pretože súd prvého stupňa postupoval správne, keď v súlade s ust. § 120 ods. 2 O.s.p. vykonal všetky
dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací
súd nemal pochybnosti o správnosti určeného rozsahu výživného. Súd prvého stupňa rovnako správne
rozhodol, keď zvýšil výživné od podania návrhu matky na zvýšenie výživného 4.7.2013 po zohľadnení,
že predchádzajúca úprava výživného sa uskutočnila rozsudkom Okresného súdu Košice II z 13. mája
2008, to znamená pred piatimi rokmi, počas ktorej doby otec si plnil vyživovaciu povinnosť k mal. M. vo
výške 82,98 €, ktoré výživné predstavovalo len 2,76 € na jeden deň. Odvolací súd ďalej konštatuje, že
rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje náležitosti rozsudku v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a odlišný
názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku
nerobí rozsudok nesprávnym, resp. nezákonným. Pretože súd prvého stupňa rovnako správne rozhodol
o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil
ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.