Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/448/2016 z 17. 10. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 17. októbra 2017, sp. zn. 17Co/448/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3815202253.2 Krajský súd Trenčín | 17Co/448/2016 | ECLI:SK:KSTN:2017:3815202253.2 | 2017-10-17 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8ed53a0b-4e18-49cd-9c74-87545eecac4f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3815202253.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/448/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815202253
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815202253.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov
senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: J. R., proti žalovaným: 1/ J.
V., bytom P., J. cesta XXX/XX, 2/ H. R., bytom X., F. XXX/X, 3/ E. R., bytom X., Y. X/XX, o zaplatenie
3.256,69 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa
24. marca 2016, č. k. 11C/66/2015-87, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/, 2/, 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n
e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovaným 1/, 2/, 3/ povinnosť zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 3.198,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 3% ročne
zo sumy 3.174,66 eur, od 01.02.2015 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 194 eur,
všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká
v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Vo výroku II. v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 2 ods. 1 písm. a),b) zákona č. 310/1992
Zb. o stavebnom sporení, § 52 ods. 1,2, § 53 ods. 1,4, § 48 ods. 1,2, § 879j, § 457 Občianskeho
zákonníka, článkami VII. bod 1,7 zmluvy o stavebnom sporení. Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami
sporu a ručiteľom H. F., ktorý zomrel XX.XX.XXXX, došlo k uzavretiu zmluvy o stavebnom sporení č.
XXXXXXX X XX a zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX dňa 16.06.2004, v zmysle
ktorej poskytol žalobca žalovaným 1/,2/,3/ mimoriadny medziúver vo výške 4.979,09 eur, pričom do
pridelenia cieľovej sumy sa žalovaní zaviazali splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 7,79
% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 32,33 eur do nasporenia 35 % cieľovej sumy,
vkladať mesačne na účet stavebného sporenia vklady vo výške 19,92 eur a po pridelení cieľovej sumy
sa zaviazali splácať úver vrátane úrokov vo výške 4,70% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo
výške 41,79 eur. Žalovaní prestali úver splácať, preto žalobca listom zo dňa 28.07.2014 odstúpil od
úverovej zmluvy. Žalovaní ani po výzve žalobcu a odstúpení od zmluvy dlh na úvere nezaplatili a dlh
ku dňu odstúpenia od zmluvy predstavoval sumu 3.356,99 eur, pozostávajúci z istiny 3.125,27 eur, z
nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov v sume 131,72 eur. Súd posúdil zmluvu
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 16.06.2004 ako spotrebiteľskú zmluvu, i keď
bola uzavretá pred vstupom SR do Európskej únie a pred prevzatím právnej úpravy, ktorá zaviedla
inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súd uviedol, že hoci zmluva o úvere je ako typ zmluvy
upravená v Obchodnom zákonníku a ide o tzv. absolútny obchod, neobstálo by ustanovenie o ochrane
spotrebiteľa. Zrušením zmluvy od začiatku sú účastníci zmluvy povinní v zmysle ust. § 457 Občianskeho
zákonníka vrátiť všetko, čo podľa nej dostali. Súd zdôraznil, že v danom prípade vzniká žalobcovi právo



domáhať sa od žalovaných vrátenia poskytnutého úveru, nie však úroku za úver zo zmluvy zrušenej
účinkami od jej vzniku. Ustanovenie zmluvy, podľa ktorej má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj
napriek odstúpeniu od zmluvy, je pre žalovaných nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení s § 457
Občianskeho zákonníka. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi stranami sú
teda nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy Občianskeho zákonníka. Ustanovenie článku
VII. bod 1,7 zmluvy, podľa ktorého má spotrebiteľ platiť naďalej zmluvný úrok aj napriek odstúpeniu
od zmluvy nie je vyvážená a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
dlžníka a spoludlžníka. Súd teda zaviazal žalovaných, aby žalobcovi spoločne a nerozdielne uhradili len
žalovanú sumu 3.198,66 eur, pozostávajúcu z istiny 3.125,27 eur, z nezaplatených úrokov za úver a
z nezaplatených poplatkov ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy, t.j. vo výške 49,33 eur a z úroku z
omeškania vo výške 3 % ročne od 21.08.2014 do 31.01.2015 v sume 24,06 eur. Vzhľadom na uvedené
dôvody súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie úroku za úver po odstúpení, t.j. od 21.08.2014 do
31.01.2015 vo výške 4,70 %, t.j. vo výške 37,03 eur. Vzhľadom k omeškaniu žalovaných s plnením
peňažného dlhu patrí žalobcovi úrok z omeškania vo výške 3% od 01.02.2015 z istiny 3.174,60 eur,
ktorá predstavuje istinu 3.125,27 eur a zmluvný úrok v sume 49,33 eur. ročne zo sumy 24.717,34 Eur
od 01.10.2014 do zaplatenia. Keďže neúspech žalobcu v pomere k celému uplatnenému nároku bol len
v pomerne nepatrnej časti, dospel súd k záveru, že je dôvodné priznať mu plnú náhradu trov konania
v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pričom priznané trovy žalobcu predstavujú súdny poplatok zo žaloby
v sume 194 eur.

2. Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca,
domáhajúc sa jeho zmeny tak, že žalovaným 1/,2/,3/ súd uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 37,03
eur spolu s 4,70 % úrokom za úver zo sumy 3.125,27 eur od 01.02.2015 do zaplatenia, všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť ostatných žalovaných. Zároveň žiadal žalovaných zaviazať aj k náhrade trov odvolacieho
konania. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na ust. § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, v zmysle ktorých ustanovení sa bez ohľadu na povahu účastníkov sporu majú na daný vzťah
aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, vrátane ustanovení o odstúpení od zmluvy. Nárok na
úrok za úver až do reálneho vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov vyplýva priamo zo zákona,
nie je zmluvným dojednaním, zmluvnou podmienkou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a
teda pri zamietnutí nároku na úroky za úver po odstúpení od zmluvy podľa jeho názoru neobstojí
argumentácia súdu, podľa ktorej sa obchodné právo nepoužije, ak by sa aplikáciou konkrétnej zmluvnej
podmienky postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. V prípade, ak by porušením
povinnosti dlžníka, v dôsledku ktorého od zmluvy odstúpil, zanikol veriteľovi nárok na zaplatenie úrokov
za úver, dlžník by prakticky porušením povinnosti získal pre seba výhodnejšie postavenie, nakoľko by
sa zbavil povinnosti plniť zmluvné dohodnuté plnenie. Dôvodil, že nakoľko povinnosť zaplatiť úroky ust.
§ 497 Obchodného zákonníka spája iba s reálnym poskytnutím peňažných prostriedkov, požadovanie
zaplatenia úroku až do vrátenia celej poskytnutej sumy nie je v rozpore s právnymi predpismi, t.j. nejde
o úpravu pre žalovaných nevýhodnejšiu. Ďalej uviedol, že účelom ust. § 506 Obchodného zákonníka
nie je zhoršenie právneho postavenia veriteľa v porovnaní s postavením, ktoré mal pred odstúpením
od zmluvy, ale poskytnúť mu právne prostriedky na ochranu jeho práv v prípade, ak dlžník je v
omeškaní. Skutočnosť, že nárok na zmluvný úrok patrí až do vrátenia finančných prostriedkov podľa
neho potvrdzujú aj mnohé súdne rozhodnutia, ako aj odborná literatúra, pričom vychádza z ust. § 502 a
§ 503 Obchodného zákonníka. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil jeho
nárok na úroky za úver, keď mal za to, že mu neprináleží za obdobie po odstúpení od zmluvy.

3. Žalovaní 1/, 2,3/ k odvolaniu žalobcu písomné vyjadrenie nepodali.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v napadnutej
zamietajúcej časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdiť.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žalovaným 1/,2/,3/ uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 3.198,66 eur a úrok z omeškania vo výške 3 % ročne
zo sumy 3.174,60 eur od 01.02.2015 do zaplatenia odvolaním napadnutý nebol, preto v tejto časti je
rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu v zmysle ust. § 367
ods. 2 CSP nedotknutý.



6. Odvolací súd preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v plnom rozsahu
sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Za daného stavu si odvolací súd
osvojuje dôvody napadnutého rozsudku v zmysle § 387 ods. 2 CSP a v celom rozsahu na ne poukazuje.
Na zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

7. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že medzi žalobcom ako veriteľom a
žalovanými 1/, 2/,3/ ako dlžníkmi bola na základe zmluvy o stavebnom sporení dňa 16.06.2004 uzavretá
zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX, na
základe ktorej žalobca poskytol dlžníkom mimoriadny medziúver vo výške 4.979,09 eur, pričom do
pridelenia cieľovej sumy sa žalovaní zaviazali splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 7,79
% ročne, a to pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 32,33 eur do nasporenia 35 % cieľovej sumy,
vkladať mesačne na účet stavebného sporenia vklady vo výške 19,92 eur a po pridelení cieľovej sumy
sa zaviazali splácať úver, vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 41,79 eur. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaní 1/, 2/,3/ si neplnili svoje
povinnosti, ku ktorým sa predmetnou zmluvou zaviazali a neuhrádzali peňažné prostriedky riadne a
včas. Na základe porušenia dojednaných zmluvných podmienok vyplývajúcich z článku VII. bod 7 zmluvy
žalobca odstúpil listom zo dňa 28.07.2014 od zmluvy a vyzval dlžníkov, aby v lehote 7 dní vrátili zostatok
poskytnutých úverových prostriedkov. Dlžná suma ku dňu odstúpenia od zmluvy vo výške 3.356,99 eur
pozostávala z istiny 3.125,27 eur, z nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov ku dňu
odstúpenia od zmluvy v sume 131,72 eur.

8. Novela Občianskeho zákonníka uskutočnená zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 01.04.2004
zakotvila do nášho súkromného práva právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Uvedenou novelou bola
prebratá i Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je
zrejmé z ustanovenia § 879 g Občianskeho zákonníka. Aj keď Občiansky zákonník účinný od 01.
04. 2004 v ustanovení § 52 ods. 1 za spotrebiteľské označil len odplatné zmluvy upravené v 8. časti
Občianskeho zákonníka a zmluvy podľa § 55 Občianskeho zákonníka, táto okolnosť nevylučuje aplikáciu
ustanovení § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní neprijateľných podmienok aj v iných
spotrebiteľských zmluvách, napr. v úverových zmluvách. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia
zmluvy právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv a ani právnu úpravu neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách vôbec neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej
úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu
špeciálneho. Ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonník priamo ukladá riešiť otázky Obchodným
zákonníkom neupravené podľa predpisov Občianskeho práva. V tejto súvislosti je právne významné
ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie
sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré
upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej
právnej úpravy neprijateľných podmienok pri úverových zmluvách je potrebné vychádzať z ustanovení
§ 53 a § 54 Občianskeho zákonníka upravujúcich analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do
nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.

9. Pokiaľ ide o právnu úpravu odstúpenia od zmluvy, táto bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch,
a to v Obchodnom zákonníku a v Občianskom zákonníku. Podľa ustanovenia § 349 ods. 1 Obchodného
zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej
strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Tento právny predpis v ustanovení § 351 ods. 1
umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu
trvať aj po ukončení zmluvy. Na rozdiel od uvedeného Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy
v ustanovení § 48 ods. 2 v zásade spája jej zrušenie, a to s účinkami od začiatku. Zákonná úprava
odstúpenia od zmluvy je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľov výhodnejšia a tejto výhodnejšej
úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol.

10. Uzavretý zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/,3/ na základe zmluvy o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah.
Nič nemení na skutočnosti, že zmluva o úvere bola medzi účastníkmi uzavretá podľa Obchodného
zákonníka. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a dlžníci v postavení spotrebiteľa,
preto uvedený právny vzťah nie je vyňatý z režimu spotrebiteľského práva, aj keď nejde o spotrebiteľský



úver. Kogentné ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedovoľuje účastníkom spotrebiteľskej
zmluvy platne dojednať zmluvné podmienky, ktoré by sa odchyľovali od uvedeného zákona v neprospech
spotrebiteľa, preto neobstojí argumentácia žalobcu, že dlžníci (príp. ručitelia) v článku VII. bod 5 úverovej
zmluvy platne vyhlásili, že odstúpením od zmluvy nezaniká ich záväzok splatiť pohľadávku veriteľa,
vrátane príslušenstva. Tieto zmluvné dojednania odvolací súd považuje za neprijateľné podmienky
spotrebiteľskej zmluvy, pretože spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachováva právo žalobcu
na všetky poplatky a zmluvne dohodnuté úroky, zhoršuje postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa
zaväzuje nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka. Táto dohoda účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy v neprospech spotrebiteľa je pre rozpor s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatná. Žalobca účinne odstúpil od predmetnej úverovej zmluvy dňa 20.08.2014, čím bola
zmluva od začiatku zrušená a každý z účastníkov bol povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa Občianskeho zákonníka odstúpením bola zmluva zrušená od začiatku (ex tunc) a momentom
odstúpenia zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy a vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva.
Odstúpením od zmluvy nastúpil medzi účastníkmi právny režim bezdôvodného obohatenia (§ 457 a
nasl. Občianskeho zákonníka), v danom prípade teda povinnosť žalovaných vrátiť poskytnuté finančné
prostriedky žalobcovi. Nároky, ktoré by patrili žalobcovi pri existencii zmluvného vzťahu v dôsledku
hmotnoprávneho úkonu (odstúpenia od zmluvy) zanikli.

11. Za danej situácie súd prvej inštancie vec správne právne posúdil tým, že posudzoval účinky
odstúpenia od zmluvy podľa ustanovenia občianskeho práva, keď dôsledkom odstúpenia od zmluvy
podľa ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo zrušenie zmluvy s účinkami od začiatku (ex tunc) a
zo zrušenej zmluvy vzniklo žalobcovi právo domáhať sa iba vydania bezdôvodného obohatenia podľa
zásad vyplývajúcich z ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
h) CSP, ktorý žalobca uplatnil v odvolaní, teda nebol daný.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti,
t.j. v časti nepriznaných úrokov za úver po odstúpení od zmluvy a v závislom výroku o náhrade trov
konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, keď súd prvej inštancie správne rozhodol
aj o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným 1/, 2/, 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcovi nepriznal, nakoľko im preukázateľne v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a z obsahu
spisu im ani trovy odvolacieho konania nevyplývajú .
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opraveného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).