Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/71/2018 z 12. 2. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. februára 2019, sp. zn. 20CoP/71/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1516202539.1 Krajský súd Bratislava | 20CoP/71/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1516202539.1 | 2019-02-12 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 62 ZoR, ZoR, § 78 ZoR, § 75 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c4d23355-47e5-42e3-8c10-388729637fcb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1516202539.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/71/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516202539
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1516202539.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu: JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
Q. N., A.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matka: X. O.Á., A..
XX.XX.XXXX, S.. Č.. W. W. - F., zastúpená: Advokátska kancelára Mgr. Peter Serina, s.r.o. so sídlom
Poľnohospodárska 10, Bratislava a otec: Q. N., A.. XX.XX.XXXX, W. P., F.. M. XX, S..Č.. Ústave na
výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Helena Knopová,
so sídlom Štúrova 20, Košice o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V
č.k. 20P 56/2016-279 zo dňa 30.1.2018 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 20P 56/2016-279 zo dňa 30.1.2018
p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 20P/156/2016 - 279 zo dňa 30.1.2018 zamietol
návrh otca na zníženie výživného a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Rozhodol tak na základe podaného návrhu otca zo dňa 08.02.2016, ktorým sa domáhal, aby súd znížil
jeho vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa, Q. N., A.. XX.XX.XXXX, na minimálnu sumu spätne od
posledného rozhodnutia o výživnom z dôvodu, že na jeho strane došlo k zásadnej zmene pomerov.
Uviedol, že od roku 2008 pracoval na základe živnostenského oprávnenia ako inštruktor autoškoly až
do 16.04.2015, keď mu bol odobratý vodičský preukaz z dôvodu exekúcie na výživné. Mesačné výdavky
otec vyčíslil ako ubytovanie 130,- eur, strava a hygiena 83 až 90,-Eur, lieky 5,- eur, s tým, že žije sám
v dome jeho rodičov. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Poukázal na to, že ďalšou zmenou pomerov
bolo to, že ekonomické pomery matky sa výrazne zlepšili. Maloletý navštevuje materskú školu a matka
sa môže tak riadne zamestnať. Jej staršia dcéra X. nežije s matkou v spoločnej domácnosti.

2. Matka navrhla návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietnuť, pretože neexistujú žiadne
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu vyživovacej povinnosti a od právoplatnosti predchádzajúceho
rozsudku zo dňa 23.02.2015, ktorým bolo rozhodnuté o výživnom, neuplynul ani rok a otec už podal
návrh na zníženie výživného. Matka poukázala na to, že ak otec nepracuje, je to jeho dobrovoľné
rozhodnutie, lebo jeho zdravotný stav mu umožňuje pracovať. V súčasnosti je vedená exekúcia na
výživné, lebo otec výživné neplatí a je vedené trestné stíhanie pre zanedbanie povinnej výživy.



3. Kolízny opatrovník nesúhlasil so znížením výživného, pretože nie je v záujme maloletého dieťaťa.
Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava V navrhol návrh otca zamietnuť, lebo nie je v záujme
maloletého.

4. Okresný súd v danom prípade vychádzal zo zistenia, že naposledy bolo o výživnom na maloletého
rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 20P 117/2013-312 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 11Cop 418/2014 zo dňa 10.02.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 23.02.2015 a ktorým súd zvýšil výživné od 01.08.2012 zo sumy 50,-eur na sumu 130,-eur mesačne
a zročné výživné v celkovej sume 1840,-eur uložil otcovi zaplatiť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku. V tom čase bola matka rozvedená, mala dve ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletým
deťom a to k X., A.. XX.X.XXXX Y. P., A.. XX.X.XXXX. Matka bola na predĺženej rodičovskej dovolenke,
rodičovský príspevok poberala vo výške 203,20,- eur a prídavky na všetky tri deti 3 x 23,52,- eur
mesačne. Jej zdravotný stav bol dobrý. Uviedla, že jej pomáhali nadácie a pracovala na dohodu o
vykonaní práce od marca 2014 s mesačným príjmom 25,98,-eur. Otec bol v tom čase rozvedený, nemal
inú vyživovaciu povinnosť. Na základe živnostenského oprávnenia pracoval vo firme svojho otca ako
inštruktor autoškoly a v daňovom priznaní za rok 2011 vyčíslil výšku príjmov zo živnosti 10.700,-eur a
výdavky 6 128,06,-eur a čistý mesačný príjem mal 364,96,-eur. V daňovom priznaní za rok 2012 jeho
príjmy dosiahli 10.800 eur a výdavky 6.237,77 eur, v čistom zarobil mesačne 365,66 eur. V daňovom
priznaní za rok 2013 uviedol príjmy zo živnosti 11.800 eur a výdavky 8.800 eur, jeho priemerný čistý
mesačný príjem dosiahol 249,99 eur. Otec ukončil SOU strojárske s maturitou - smer elektromechanik
silnoprúdových zariadení, v tomto odbore nepracoval. Bol nemajetný, so zdravotným stavom zvýšené
náklady nemal. Býval v rodinnom dome svojich rodičov a hradil poplatky spojené s užívaním domu v
celkovej výške 161,39 eur mesačne (elektrina 33,80 eur, voda 10,66 eur, plyn 98,66 eur, poistenie stavby
5,23 eur, daň z nehnuteľnosti 11,07 eur a poplatok za komunálny odpad 1,97 eur. Uviedol, že mesačne
platil výživné v sume 50 eur, splátku za auto 50 eur a za stravu, oblečenie a ostatné každodenné výdavky
cca 120 eur. Často sa stravoval u rodičov. Súdu predložil zmluvu o kúpe osobného automobilu Opel
Astra, ktorý si kúpil od svojho otca za 2.000 eur, sumu 2.000 eur mu otec aj v zmysle zmluvy požičal,
pričom dohodnuté splátky boli po 40 eur mesačne.

5. Maloletý Q. bol takmer 4,5 ročný, má diagnostikovanú vrodenú chorobu obehovej sústavy a z
tohto dôvodu si jeho zdravotný stav vyžadoval osobitnú starostlivosť, nebolo vhodné zaraďovať ho do
kolektívneho zariadenia. V zmysle posudku ÚPSVaR Bratislava zo dňa 14.03.2013 bola ďalšia kontrola
posúdenia jeho zdravotného stavu určená na 31.12.2014. Maloletý bol celkovo operovaný 4x: v apríli
2010 absolvoval kompletnú operačnú korekciu, v októbri 2011 katetrizačnú dilatáciu ramien pľúcnice,
od 05.02.2014 do 07.02.2014 bol hospitalizovaný v sprievode matky a štvrtú operáciu absolvoval tiež
v roku 2014. Matka preukázala, že ako sprievodca syna za hospitalizáciu platila 3,31 eur na noc a
za stravu 7,40 eur na deň. Rozsudkom okresného súdu zo dňa 16.06.2016, č.k. 20P/118/2013-338,
právoplatným 03.08.2016, súd zakázal styk maloletého Q. s otcom. Uznesením zo dňa 11.07.2017, č.k.
7Pc/11/2017-20, právoplatným 15.08.2017, súd podanie otca označené ako návrh na určenie otcovstva
testami DNA odmietol.

6. V súčasnom období je matka stále rozvedená. Dohodu o pracovnej činnosti mala uzavretú s
obchodnou spoločnosťou Lika servis, s.r.o. od 01.08.2014 do 26.03.2015, kde za mesiace február a
marec 2015 mala príjem 14,03 eur mesačne; Queensway Restaurants Slovakia, s.r.o. od 22.04.2015 do
28.10.2015 s celkovým zárobkom 525,98 eur; Modrá hviezda, s.r.o. od 01.11.2015, kde neodpracovala
ani jeden deň; Dočista SK, s.r.o. od 18.01.2016 s mesačným zárobkom 220 eur netto mesačne a od júna
2017 vo výške 70 eur /pri mzde si uplatňuje základnú zdaniteľnú čiastku vo výške 311,32 eur mesačne/.
V rozhodnom období nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, dávky v hmotnej núdzi
nepoberala, rodičovský príspevok poberala v sume 203,20 eur mesačne, naposledy ho mala vyplatený v
03/2016, prídavky na deti poberala mesačne v sume 70,56 eur a od 09/2017 v sume 47,04 eur mesačne,
nakoľko jej odpadla vyživovacia povinnosť k dcére X.. Od 25.05.2017 je zamestnaná v Kancelárii
Najvyššieho súdu SR s čistým priemerným príjmom za obdobie 05/2017-12/2017 vo výške 631,96 eur
mesačne. So zdravotným stavom trvale zvýšené náklady nemá, ale z lekárskej správy predloženej
súdu súd zistil, že má stanovenú diagnózu Tetania, Deformatio nasi externi posttraumatica, Hypacusis
perceptiva chronica I. dx. Incip. Vyšetrenia u lekárov v tejto súvislosti nie sú ukončené. Matka sa vyjadrila,
že má bolesti pravej ruky, ktorá jej tŕpne. Ukončila strednú poľnohospodársku školu s maturitou - odbor
chovateľ, vo vyštudovanom odbore však nepracovala. Aktuálne býva s maloletým Q.Á. a dcérou P. v
podnájme v 1,5 izbovom byte, za ktorý platí 100 eur mesačne.



7. Otec svoj osobný stav ani okruh vyživovacích povinností nezmenil. Živnostenské oprávnenie na
predmet podnikania: inštruktor autoškoly má vystavené od 01.01.2008, prevádzkovanie živnosti má
pozastavené od 02.03.2016 do 02.03.2019. V daňových priznaniach vyčíslil príjmy a výdavky zo živnosti:
za rok 2014 príjmy 8.400 eur a výdavky 7.515,69 eur /čistý mesačný príjem dosiahol 73,69 eur/; za rok
2015 príjmy 871,00 eur a výdavky 748,55 eur /čistý mesačný príjem mal 61,23 eur/. Práceneschopný
bol od 09.04.2014 do 19.05.2014 a od 05.03.2015 do 05.03.2016, pričom v rámci druhej PN bol od
01.06.2015 do 11.06.2015 hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici Michalovce a nemocenské dávky
mal za mesiace 04/2015-04/2016 vyplatené v celkovej sume 2 638,30 eur. Od 06.03.2016 bol v evidencii
uchádzačov o zamestnanie bez nároku na dávku v nezamestnanosti, v mesiacoch 05/2016 - 12/2016
mal vyplatené dávky v hmotnej núdzi v celkovej sume 1.112,70 eur. Od 16.01.2017 je vo výkone trestu
odňatia slobody s koncom výkonu trestu 16.01.2024.

8. Maloletý Q. má 8 rokov, od 02.09.2016 navštevoval materskú školu, nakoľko mal odklad povinnej
školskej dochádzky. V školskom roku 2017/2018 je žiakom prvej triedy základnej školy, kde matka platí
mesačne za obedy cca 28 eur a za družinu 15,94 eur. Neurológ u neho potvrdil ADHD sy, SPU a ment.
subnormu a odporučil individuálny plán v škole v malom kolektíve, asistenta a sledovanie u psychológa
a špeciálneho pedagóga /správa P.. S., detskej neurologičky zo dňa 29.01.2018/. Navštevuje výtvarný
krúžok s polročným poplatkom, 40,40 eur. Jeho zdravotný stav je nezmenený. Zo správy z vyšetrenia
maloletého P.. B. O. zo dňa 19.01.2018 vyplýva kardiologický záver: Dvojitý výtok pravej komory s
defektom komor. septa double comm a stenotic. Ramenami, AP po operácii v 04/2010, stav po dilatácii
oboch ramien v 09/2011 s čiastočným efektom, stav po dilatácii LPA v 04/2014 s čiastočným efektom
a 11/2015 s dobrým efektom.

9. Okresný súd právnu vec posúdil podľa § 62 v spojení s § 75 a § 78 Zákona o rodine. Vykonaným
dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že návrh otca je podaný nedôvodne. Otec výživné
na svoje jediné maloleté dieťa riadne neplatí, prakticky v celom rozsahu prenáša svoju vyživovaciu
povinnosť na matku. Výživné platí nepravidelne v sume 5 eur mesačne /naposledy v 10/2017/, výživné
riadne neplatil ani v čase, kedy mal pravidelne vyplácané nemocenské dávky. Otca neospravedlňujú jeho
nepriaznivé materiálne pomery, nakoľko svoju vyživovaciu povinnosť si musí plniť ako svoju prvoradú
povinnosť. Povinnosťou každého rodiča je vyvinúť maximálne úsilie na to, aby si zadovážil dostatočný
príjem na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť mohol plniť a až po splnení tejto základnej povinnosti si
z finančných prostriedkov, ktoré mu zostanú, môže zabezpečovať svoje vlastné potreby. Takúto snahu
otec nepreukázal. Stav, do ktorého sa dostal, si zavinil sám vlastným konaním, čo musí súd vyhodnotiť v
súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a táto skutočnosť nemôže byť nikdy na úkor maloletého dieťaťa.

10. Okresný súd v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že zníženie vyživovacej povinnosti rodiča voči
maloletému dieťaťu, ktoré je na výživu rodičov odkázané, nie je nikdy v záujme dieťaťa, nakoľko tým
dochádza k určitému poklesu jeho životnej úrovne. V danom prípade znížením výživného zo strany otca
by bol maloletý ohrozený na výžive, matka by nebola schopná zabezpečovať všetky jeho odôvodnené
potreby bez príspevku na neho zo strany otca, vzhľadom na výšku jej príjmu. Prihliadol na nepriaznivý
zdravotný stav maloletého, ktorý je nemenný a vyžaduje opakované hospitalizácie a s tým spojené
operácie. Jeho zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť, na ktorej sa otec nepodieľa a výživné
od mesiaca november 2016 neplatí vôbec. Zmenu pomerov, ktorou otec odôvodňoval svoj návrh na
zníženie výživného, si otec zavinil sám svojím vlastným konaním /odobratie vodičského preukazu,
syndróm závislosti na alkohole, výkon trestu odňatia slobody/, čo spôsobilo podstatné zníženie jeho
príjmu, čo však nikdy nemôže byť na úkor plnenia si jeho vyživovacej povinnosti k maloletému synovi.
Zníženie výživného nie je v záujme maloletého, preto súd návrh otca ako nedôvodný zamietol. O trovách
konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

11. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletého, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a namietal,
že okresný súd absolútne žiadnym spôsobom nezdôvodnil svoje rozhodnutie a odôvodnenie je iba na
strane 7 rozsudku bod 36 a z časti bod 37, kde súd iba uviedol, že vykonaným dokazovaním mal
preukázané, že návrh otca je podaný nedôvodne a otec výživné neplatí a prenáša svoju vyživovaciu
povinnosť na matku a neospravedlňuje ho jeho nepriaznivé majetkové pomery. Otec poukázal na
ustanovenie § 355, 362 a 365 C.s.p. S poukazom na ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p. otec namietal
absolútnu nepreskúmateľnosť rozsudku a to, že rozsudok nie je dostatočne a riadne odôvodnený.
Okresný súd vôbec neodôvodnil, prečo návrh otca na zníženie výživného zo sumy 130,-eur mesačne



na sumu 30% zo sumy životného minima je nedôvodný. Tvrdil, že v konaní pred okresným súdom bola
preukázaná zásadná zmena pomerov a to na strane otca a tiež na strane matky. Na strane otca nastala
zmena pomerov tým, že dňa 16.1.2017 nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody, kde vykonáva 7 ročný
nepodmienečný trest v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice-Šaca, kde bude až do januára
2024. Pre otca je nepochopiteľné ako mohol súd zamietnuť jeho návrh na zníženie výživného, pretože
pokiaľ by bol povinný platiť doteraz určené výživné 130,-eur mesačne, bol by v súhrne povinný zaplatiť
10 920,-eur. Vo výkone trestu nemôže pracovať, nakoľko komisia v ústave na výkon trestu odňatia
slobody ho kvôli jeho zdravotnému stavu nezaradila do pracovného výkonu, pretože má necitlivosť
prstov a trofické zmeny kože a tak má značne obmedzenú funkčnosť ľavej ruky a tiež trpí akútnymi
psychickými diagnózami. Je absolútne bezmajetný. Nevlastní žiaden nehnuteľný ani hnuteľný majetok
vyššej hodnoty a pokiaľ by bol naďalej povinný platiť výživné vo výške 130,-eur mesačne, bolo by to
pre neho likvidačné po ukončení výkonu trestu. Zmena pomerov nastala aj na strane matky maloletého,
keď jej odpadla jedna vyživovacia povinnosť plnoletej dcére Silvii a matka je od 25.5.2017 zamestnaná
v kancelárii Najvyššieho súdu SR s čistým priemerným mesačným príjmom vo výške 631,96,-eur a
jej štátnozamestnanecký pomer sa od 15.10.2017 zmenil na stálu štátnu službu. Na uvedenú zmenu
pomerov súd vôbec neprihliadol a v odôvodnení rozhodnutia sa k týmto okolnostiam vôbec nevyjadril a
nezdôvodnil, prečo neakceptuje tieto závažné okolnosti dôležité pre zníženie výživného. Otec poukázal
na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine a judikatúru R 41/1965 a R 3/1967. Navrhol odvolaciemu
súdu rozsudok zmeniť a znížiť výživné na maloleté dieťa zo sumy 130,-eur mesačne na sumu 30% zo
sumy životného minima dňom 17.01.2017.

12. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá navrhla rozsudok potvrdiť. Vo vyjadrení uviedla, že jediným
dôvodom, ktorý otec uvádza je skutočnosť, že je vo výkone trestu, čo podľa neho automaticky znamená,
že mu má byť znížená vyživovacia povinnosť. Otec vôbec nechápe inštitút vyživovacej povinnosti a zo
zákonnej vyživovacej povinnosti mu vyplýva povinnosť zabezpečiť si prostriedky na platenie výživného.
Otec dobrovoľne prestal pracovať a nikde si prácu nehľadal. Pokiaľ tvrdí, že pre úraz pracovať nemôže,
tento si spôsobil v opilosti sám. Ak je invalidný, môže si vybaviť invalidný dôchodok. Otec úmyselne koná
tak, aby žiadne príjmy nemal a aby nemusel platiť výživné. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na jej strane,
tieto sú nepodstatné, pretože má stále vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, ktoré rastú a
zvyšujú sa tým aj ich potreby. Otec sa nepodieľal nikdy na výžive svojho syna a už v minulosti neplatil
výživné. V prípade, ak by súd vyhovel odvolaniu otca, poškodil by maloletého z dôvodu nezodpovedného
a nemorálneho správania otca. Matka navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasila s
námietkou otca, že nie je dostatočne odôvodnený. Podľa matky samotný návrh na zníženie výživného
je nedôvodný a samotný fakt, že je otec vo výkone trestu nemôže automaticky znamenať zníženie
vyživovacej povinnosti. V skutočnosti ide len o to, aby mal otec ľahší život, keď vyjde z väzenia a aby
maloletý opätovne musel otca žalovať o zvýšenie výživného. Otcovi na jeho synovi nezáleží vôbec.
Odvolanie preto nie je dôvodné.

13. K odvolaniu otca sa vyjadrila Okresná prokuratúra Bratislava V, ktorá navrhla rozsudok ako vecne
správny potvrdiť s tým, že neboli preukázané také okolnosti, ktoré by odôvodnili zníženie výživného na
maloleté dieťa. Náklady na starostlivosť o maloletého neúmerne rastú v porovnaní s obdobím, kedy
bolo určené predchádzajúce výživné. Navrhované zníženie výživného by bolo neprimerané vo vzťahu
k odôvodneným potrebám maloletého. V predchádzajúcom období otec uprednostňoval iné vlastné
výdavky a neplatil výživné na maloletého ani v čase kedy vykonával podnikateľskú činnosť a mal
stabilnejší príjem. Tiež zmena pomerov na strane matky a to, že je matka zamestnaná za výhodnejších
podmienok ako v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom automaticky neznamená, že na strane
otca existuje dôvod na zníženie výživného. Okresný súd mal preukázaný nepriaznivý zdravotný stav
otca maloletého, ktorý dňa 16.1.2017 nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody avšak z lekárskej správy
P.. T. L. vyplýva, že vzhľadom na chronické ochorenie fyzického a psychického charakteru má otec
obmedzený výber povolania ale neuvádza, že je nespôsobilý prácu vykonávať. S uvedeným zdravotným
stavom otec v minulosti pracoval a je zrejmé, že má schopnosť primerane v danej situácii pracovať aj
naďalej. Na základe uvedeného je návrh otca nedôvodný a rozsudok okresného súdu vecne správny
a preto ho navrhuje potvrdiť.

14. Krajský súd preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, §
395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok; ďalej len C.m.p., vec prejednal
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l ., zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok; ďalej



len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a nie sú splnené podmienky pre zmenu
rozhodnutia okresného súdu.

15. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh otca na zníženie
výživného, pretože zníženie výživného by bolo v rozpore so záujmami maloletých detí. Zdôraznil,
že vyživovacia povinnosť k maloletým deťom má prednosť pred ostatnými výdavkami, výživné
má spotrebný charakter a nie je ničím kompenzovateľné. Podľa názoru súdu, je v možnostiach
a schopnostiach otca, aby určené výživné, na ktoré sa dobrovoľne zaviazal v predchádzajúcom
rozhodnutí, platil i do budúcna, a preto návrh zamietol.

16. Súd prvej inštancie v rozhodnutí vychádzal z ustanovenia § 62 Zákona o rodine, v spojení s § 78
tohto zákona a skúmal zmenu pomerov, ktorá by mala odôvodniť zmenu predchádzajúceho rozhodnutia
súdu o určení vyživovacej povinnosti na maloletého.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať
na výživu podľa svojich schopností a možností, ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení výživného
sa prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná
starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu
finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb i zdravotného stavu toho,
ktorého dieťaťa.

21. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je zistenie ich skutočných
príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá telesným i duševným
schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako aj miestnym
možnostiam jeho uplatnenia.

22. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa v
súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej.
Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny a to vzhľadom na jeho vek, spôsob
prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti.

23. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie a skutočnosti, ktoré vyplývajú zo spisu, odvolací súd
zastáva názor, že okresný súd správne rozhodol, keď návrh otca na zníženie výživného zamietol, pretože
nebol dôvodný. Podľa § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy
prihliadne na vývoj životných nákladov. Zmenu pomerov možno vymedziť, ako zmenu rozhodujúcich
kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu.
K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa
okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti
príjmových pomerov, výdavkov a celkových majetkových pomerov.

24. Kritéria pre určenie výšky výživného sú upravené v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa
ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie.



25. Odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre zníženie vyživovacej povinnosti
na maloletého. Návrh otca na zníženie výživného aj napriek zmene jeho pomerov od poslednej úpravy
výživného nie je dôvodný, pretože rovnako ako na strane otca, aj na strane maloletého nastala
zmena pomerov, v dôsledku ich vyššieho veku, zvýšených nákladov na stravu, odevy, obuv, školské
potreby a preto je otec tiež povinný naďalej plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške, ktorá bola určená
predchádzajúcim rozhodnutím súdu a zrejme aj vo väčšom rozsahu, vzhľadom na vek a vývoj maloletého
a najmä s prihliadnutím na jeho zdravotný stav a s tým súvisiace náklady, ktoré musí uhrádzať matka
sama, pretože otec si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť riadne neplní.

26. Otec v podanom odvolaní nedôvodne namietal, že rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné
a nedostatočne odôvodnené. Pokiaľ by sa bol otec dostatočne oboznámil s odôvodnením rozhodnutia,
určite by zistil, že okresný súd nevyhovel jeho návrhu na zníženie výživného najmä preto, že zmenu
pomerov, ktorou otec odôvodňoval svoj návrh na zníženie výživného, si otec zavinil sám svojím vlastným
konaním /odobratie vodičského preukazu, syndróm závislosti na alkohole, výkon trestu odňatia slobody/,
čo spôsobilo podstatné zníženie jeho príjmu. Je vecou rodiča, ako si zabezpečí príjem na úhradu
výživného pre svoje dieťa, ale svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť si musí plniť. Z vyjadrenia otca pred
okresným súdom vyplýva, že sám za stravu, oblečenie a ostatné každodenné výdavky potrebuje cca 120
eur, ale na maloleté dieťa odmieta platiť výživné v rozsahu, ktorý by zodpovedal odôvodneným potrebám
dieťaťa. Pokiaľ by súd vyhovel jeho návrhu na zníženie výživného, znamenalo by to prenesenie
vyživovacej povinnosti v celom rozsahu na matku. Otec sa však nemôže zbaviť svojej povinnosti živiť
svoje dieťa tvrdením, že matka pracuje, tak nech živí ich spoločné dieťa. Ak otec namietal v odvolaní,
že rozsudok je nepreskúmateľný, jeho námietka nie je dôvodná, pretože z odôvodnenia rozsudku
okresného súdu jasne vyplýva, prečo nie je v záujme maloletého dieťaťa zníženie výživného. Rovnako
nedôvodná je aj ďalšia námietka v odvolaní, že okresný súd nevysvetlil, prečo neprihliadol na skutočnosť,
že matka sa zamestnala a má príjem, z ktorého môže uhrádzať potreby dieťaťa, pretože ak nastala
zmena pomerov na strane matky tým, že sa jej zvýšil príjem, je nutné prihliadnuť tiež na to, že na
strane maloletého dieťaťa nastala zmena pomerov v dôsledku vyššieho veku , zvýšených nákladov
od predchádzajúcej úpravy výživného a matka tým, že má vyšší príjem nemôže nahrádzať chýbajúce
finančné prostriedky na strane otca, pretože zákon mu ukladá vyživovaciu povinnosť a neumožňuje
mu zbaviť sa tejto povinností tým, že povie aby ju plnil druhý rodič sám. Takéto správanie rodiča je
nezodpovedné. Matka si riadne plní svoje rodičovské povinnosti aj keď nebola vysvetlená otázka, kde
má matka vziať peniaze pre dieťa, keď otec si neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Otec v
odvolaní poukazuje na to, že okresný súd sa nezaoberal zmenou pomerov na strane matky a nevysvetlil,
prečo na túto významnú skutočnosť pri rozhodnutí neprihliadol. Odvolací súd je toho názoru, že okresný
súd dostatočne na to prihliadol, keď neznížil vyživovaciu povinnosť, pretože od predchádzajúcej úpravy
výživného nastala zmena pomerov na strane dieťaťa, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného a nie
zníženie. Podľa vyjadrenia otca, sám za stravu, oblečenie a ostatné každodenné výdavky potrebuje cca
120 eur, ale stravu a oblečenie, aj ostatné každodenné výdavky potrebuje uhrádzať aj jeho dieťa, ale
z vyjadrenia otca nemožno zistiť, kde má na to dieťa vziať peniaze, keď jeho rodič si svoju zákonnú
vyživovaciu povinnosť neplní. Námietky otca v podanom odvolanie tak nie sú dôvodné a rozhodnutie
okresného súdu je správne.

27. S prihliadnutím na dôvody uvedené v odvolaní otca maloletého, že nemá finančné prostriedky a
preto nemôže platiť výživné v určenej sume, je potrebné uviesť, že žiadny účinný zákon v Slovenskej
republike nezakotvuje povinnosť pracovať a nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore,
v ktorom doteraz fyzická osoba prácu vykonávala. Treba však zdôrazniť, že Zákon o rodine zakotvuje
výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, a preto nemôže obstáť
argumentácia, že rodič nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v potrebnom rozsahu, pretože
nemá dostatočný príjem, resp. príjem sa mu znížil. Otec si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť
predtým a tak jeho tvrdenie, že v súčasnej dobe, keď je vo väzbe, si ju nemôže plniť nie je dôvodné,
pretože otec si neplní vyživovaciu povinnosť dlhodobo. Vo výkone trestu odňatia slobody je otec v
dôsledku neplnenia vyživovacej povinnosti a preto aj v prípade, že by bol na slobode, nepreukázal, aký
pracovný pomer predtým musel ukončiť, u ktorého zamestnávateľa, v akej sume stratil príjem, z ktorej
výživné mohol platiť a pod. Skutočnosti tvrdené otcom v podanom návrhu preto neodôvodňujú zmenu
vyživovacej povinnosti. Otec v návrhu tvrdil, že dňa 16.1.2017 nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody,
kde vykonáva 7 ročný nepodmienečný trest, ale nepreukázal, že dovtedy si riadne plnil vyživovaciu
povinnosť, že sa staral o svoje dieťa, poskytoval mu potrebnú starostlivosť, finančne prispieval na jeho



výživu a tak nemožno dospieť k tomu, čo tvrdí otec, že práve výkon trestu mu znemožnil živiť jeho dieťa,
pretože túto povinnosť si ani predtým, teda pred obmedzením jeho osobnej slobody riadne neplnil.

28. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť a pre určenie výšky
vyživovacej povinnosti nie je vôbec rozhodujúce, koľko rodič prácou zarobí, alebo či vôbec pracuje.
Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná
okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb.
Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže vziať súd do úvahy je aj zistenie a
vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. Ako bolo už uvedené vyššie, otec sám za stravu,
oblečenie a ostatné každodenné výdavky potrebuje cca 120 eur.

29. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na zistený skutkový stav v danej veci, nie je možné
sa stotožniť s dôvodmi, ktoré uviedol otec v podanom odvolaní a pre ktoré tvrdí, že nemá možnosť
platiť výživné určené rozhodnutím súdu, pretože nemá na platenie výživného finančné prostriedky. S
prihliadnutím na jeho námietku, je potrebné zdôrazniť, že otec má zo zákona vyživovaciu povinnosť
podľa § 62 Zákona o rodine do času, kým dieťa nie je schopné sa samé živiť. Je nepochybné, že maloletý
nemá možnosť zabezpečiť si príjem, aby mohol uspokojovať svoje i keď len základné potreby, a preto
vyživovacia povinnosť otca naďalej trvá. Všeobecne maloleté dieťa nie je v rovnakom postavení, aj
pokiaľ ide o príjem a majetkové pomery, v porovnaní so svojim rodičom.

30. Súd prvej inštancie správne postupoval pri rozhodnutí o návrhu otca na zníženie výživného podľa §
62 a nasl. Zákona o rodine v spojení s § 65, § 75 a § 78 Zákona o rodine a svoj postup aj dostatočne
zdôvodnil, uvedené ustanovenia aj správne vyložil, jeho odôvodnenie je zrozumiteľné a jasné. Pokiaľ
však súd neposúdil návrh otca podľa jeho predstáv, nemožno hovoriť o nesprávnom právnom posúdení
veci a o nesprávnom a nepreskúmateľnom rozhodnutí.

31. Krajský súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho
podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, správne vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo
prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je
odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami otca uplatnenými v priebehu konania a
otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, majúce za následok
iné rozhodnutie. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností dospel k totožnému
právnemu záveru ako súd prvej inštancie. Odvolací súd je toho presvedčenia, že je v možnostiach a
schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého určeným výživným, zohľadňujúc jeho komplexnú
životnú úroveň. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto
zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný rešpektovať vyživovaciu povinnosť a
svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný
využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol
vyživovaciu povinnosť plniť v čo najväčšom rozsahu. Matka v podanom vyjadrení dôvodne tvrdila, že
otec nemá obmedzenú schopnosť pracovať a rovnako aj matka má zdravotné problémy a nepochybne
aj maloleté dieťa vzhľadom na svoj zdravotný stav potrebuje uhrádzať náklady s tým súvisiace.

32. Pretože rozsudok okresného súdu spĺňa základné právne náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť
a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvoinštančného konania, jeho
odôvodnenie je presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje.

33. Vychádzajúc z uvedených skutočností, s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci, v zmysle
podmienok uvedených v § 78 a § 62 Zákona o rodine, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

34. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).



(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p.možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).