Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/83/2017 z 23. 5. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 23. mája 2017, sp. zn. 15Co/83/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6615207366.1 Krajský súd Banská Bystrica | 15Co/83/2017 | ECLI:SK:KSBB:2017:6615207366.1 | 2017-05-23 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 551 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ec3af61e-cd02-4a6b-885e-d3338cb451b6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6615207366.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/83/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615207366
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6615207366.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: O. C., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom U., K. XXXX/XX, zast. Mgr. Petrom Sitarčíkom, advokátom, so sídlom
Advokátskej kancelárie Lučenec, Jókaiho 1, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., IČO:
35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zast. JUDr. Andreou Cvikovou, s.r.o., IČO: 47 233 516,
advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Bratislava, Kubániho 16, o určenie neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 07. 06.
2016, č. k. 6C/184/2015 - 57, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.04.2010 uzavretá
medzi navrhovateľom a odporcom j e n e p l a t n á .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 334,92 Eur
na účet Mgr. Petra Sitarčíka, advokáta, so sídlom Advokátskej kancelárie Lučenec, Jókaiho 1, č.ú.:
XXXXXXXXXX/XXXX, P.: K XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v R. banke, a.s., pobočka F., VS:
XXXXX.“

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pre dohodu o zrážkach zo mzdy platia všeobecné ustanovenia
o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda musí obsahovať označenie
pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná
Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje
formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojim obsahom spôsobuje značnú
nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobcu. Pri uzatváraní
dohody dlžník - spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo
mzdy a v akej výške. Suma 900,- eur v bode I. dohody o zrážkach zo mzdy bola uvedená len v
súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru. Neurčité bolo aj zmluvné dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky splátok
(rozsahu v akom má byť naplnená uhradzovania funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy).
Podľa dohody, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške,
bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu.
Neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody. Uvedené



ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má
byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Žalovaný nepreukázal
ani skutočnosť, že žalobcu poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Povinnosťou
okresného súdu bolo postupovať v súlade s judikatúrou komunitárneho práva. Súdny dvor v Luxemburgu
opakovane zdôrazňuje, že nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby môže byť
kompenzovaný iba pozitívnym zásahom vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy.
Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe žalobca preukázal tiež dostatočným spôsobom. Bez
určenia neplatnosti dohody by právne postavenie žalobcu ako dlžníka bolo neisté a súčasne by bolo
ohrozené jeho dispozičné právo so svojou mzdou. Rozhodnutie okresný súd oprel o ust. § 551 ods. 1,
§ 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka ako aj ust. § 80 písm.
c) O. s. p. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p.

3. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. Namietal závery súdu prvej inštancie, nakoľko tieto boli skonštatované na základe toho,
že bola nepresne a neúplne interpretovaná dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8200028146 a súd
prvej inštancie sa ani neriadil zákonnými pravidlami pre výklad právnych úkonov. Z dohody
o zrážkach zo mzdy pritom vyplýva, že sa ňou zabezpečujú pohľadávky, ktoré spoločnosť bude
mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikla tým, že spoločnosť poskytne úver dlžníkovi na
základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200028146 (. . . ). Právny dôvod, z ktorého pohľadávka
vznikne je identifikovaný dostatočne na to, aby nevyvolával žiadne pochybnosti. Predmetom zmluvy
o revolvingovom úvere je poskytnutie úveru a za dohodnutých podmienok aj poskytnutie revolvingu.
Zákonná úprava dohody o zrážkach zo mzdy nešpecifikuje, akým spôsobom má byť vymedzený predmet
zabezpečenia. Závery súdu prvej inštancie o nemožnosti zabezpečiť budúcu pohľadávku nemajú oporu
v žiadnej právnej norme. Ani súd ju v rozsudku neuvádza. Aj v prípade budúcej pohľadávky strany môžu
pohľadávku identifikovať čo do dôvodu. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 6Co/142/2016 - 86. Zároveň z napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné, prečo súd vzhľadom na
svoje závery o nutnosti uviesť výšku pohľadávky už v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy,
považuje túto za neplatnú aj pokiaľ ide o vymedzenie pohľadávky v časti úveru, a teda vyslovil neplatnosť
celej dohody o zrážkach zo mzdy. Vymedzenie predmetu zabezpečenia - pohľadávky je pritom vždy
„rozdeliteľné“ v tom zmysle, že je možné určiť (ponechať v platnosti) časť ustanovenia vymedzujúceho
zabezpečenie len na úver. Má za to, že rozhodnutie súdu je nesprávne pre rozpor so zákonom, je
predčasné (nakoľko súd nedodržal ani viaceré zákonné ustanovenia upravujúce postup pri výklade
právnych úkonov) a je nepreskúmateľné, keďže dôvod vyžadujúci určenie neplatnosti celej dohody o
zrážkach zo mzdy sa z rozsudku zistiť nedá, ani pri tých záveroch, ktoré sa v ňom uvádzajú. Ďalej
žalovaný napádal ako protizákonný záver súdu o nerovnováhe medzi veriteľom a dlžníkom, ktorú má
spôsobovať dohoda o zrážkach zo mzdy. Ak vnútroštátna úprava upravuje tento spôsob zabezpečenia,
potom logicky nemôže ísť o neprijateľnú podmienku. Tvrdenia žalobcu odporujú aj poslednej novele
zákona č. 129/2010 Z. z. pokiaľ ide o prípustnosť tejto formy zabezpečenia. Závery súdu o nerovnováhe v
neprospech spotrebiteľa, odporujú platnej právnej úprave, pretože postavenie strán dohody o zrážkach
zo mzdy je určené právnou normou. Žalovaný namietal aj závery súdu vo vzťahu k ustanoveniu
umožňujúcemu zvýšenie zrážky nad dohodnutú sumu. Súd sa vôbec nezaoberal obsahom daného
ustanovenia a príslušnej právnej úpravy, ktorá predstavuje objektívnu hranicu pre výšku zrážky zo mzdy
(§ 551 Občianskeho zákonníka). Zrážka zo mzdy nemôže byť nikdy vyššia ako určuje zákon. Je
potom nepreskúmateľné, v čom má ísť o nejaké neprijateľné ustanovenie. A navyše aj ohľadne tohto
ustanovenia je z napadnutého rozsudku nepreskúmateľné, preto ho súd nepovažuje za oddeliteľnú
súčasť obsahu dohody.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
Žalobca pouvažuje rozhodnutie okresného súdu za zákonné a vecne správne, nakoľko okresný súd
správne vyhodnotil vykonané dôkazy a tým dospel k správnemu právnemu záveru. Tvrdenia žalovaného
uvedené v odvolaní považuje žalobca za účelové a s uvedenými tvrdeniami, ako aj právnym názorom
žalovaného žalobca nesúhlasí. Okresný súd dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, pričom aj právny
záver o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy a o iných príjmoch je neplatná, dostatočne a presvedčivo
odôvodnil. V danom prípade ide o formulárovú dohodu, ktorá nebola so žalobcom ako spotrebiteľom
individuálne dohodnutá, a ktorú žalobca nevedel ovplyvniť a musel ju podpísať spolu so zmluvou o
revolvingovo úvere. Dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení
strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobcu, nakoľko umožňuje vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu
na uspokojenie žalovaného založenej na neprijateľných zmluvných podmienkach. Žalovaný sa touto



dohodou domáha uhradenia pohľadávky, na ktorý nemá zákonný nárok, nakoľko sa ho domáha v
rozpore so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca je osobou neznalou zákona,
pričom žalovaný zanedbal svoju povinnosť postupovať pri uzatváraní zmlúv s odbornou starostlivosťou,
ktorú od neho možno očakávať.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
7. V zmysle § 470 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ods. 1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (ods. 2). Z obsahu spisu vyplýva, že súd
prvej inštancie rozhodol počas platnosti O.s.p. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť nový procesný
poriadok CSP. Odvolací súd odvolanie prejednal v súlade s prechodnými ustanoveniami tejto právnej
normy. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného spolu s napadnutým
rozsudkom okresného súdu, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi
okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu a v zmysle § 387 ods. 2
CSP na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc
na odvolacie dôvody žalovaného odvolací súd dodáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a
súčasne vec správne právne posúdil.

8. Odvolací súd námietky žalovaného uvedené v odvolaní nepovažuje za dôvodné. V tejto súvislosti
treba uviesť, že v obdobných veciach bolo judikovaných veľa rozhodnutí súdmi Slovenskej republiky,
ako aj to, že napriek tomu žalovaný nerešpektuje unijné právo. Voči rozsudku argumentuje svojimi
úvahami, na ktoré rozsudok súdu prvej inštancie dáva dostatočnú odpoveď. Spochybňuje všeobecne
všetky závery súdu, hoci na ne v množstve rozhodnutí súdov dostal opakovanú odpoveď. Subjektívny
nesúhlas žalovaného odvolací súd nepovažuje za rozhodujúci, keď súd prvej inštancie pri rozhodovaní
zodpovedal na všetky podstatné otázky majúce na rozhodovanie význam.

9. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že v danom prípade nedošlo k uzavretiu zmluvy, nakoľko žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru podpísaná dňa 20. 04. 2010 žalobcom prestavuje návrh na uzavretie
zmluvy v zmysle § 43a OZ. Podľa § 44 OZ zmluva je uzatvorená okamihom, keď prijatie návrhu na
uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Podľa ods. 2 prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutie návrhu a považuje sa za nový návrh. Vznik zmluvy
predpokladá, aby návrh na jej uzavretie bol prijatý v celom rozsahu a bez výhrad. Prijatie návrhu so
zmenami sa považuje za odmietnutie návrhu a súčasne za nový návrh druhej strany na uzavretie zmluvy.
Žalovaný v bode 6 zmenil údaje vyplnené žalobcom, teda došlo k novému návrhu na uzavretie zmluvy,
žalobca však tento nový návrh nepodpisoval, teda k právnemu úkonu vôbec nedošlo. To isté platí v
rovnakej miere pre ostatné podstatné náležitosti zmluvy, teda aj dohode o ročnej úrokovej sadzbe, ktorá
bola dojednaná vo výške 70,00%. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho
zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto
stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase
uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súd u SR 1 MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009).

10. Vo veciach tzv. nebankových subjektov sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú
akceptovať vyššie úroky. Rozhodne nie však viac ako 100 % oproti priemeru bánk a musia sa zohľadniť
aj osobitosti prípadu, avšak v konkrétnom prípade, dohodnutý úrok, ktorý niekoľkonásobne prekračuje
úrokovú mieru dohodnutú pri úveroch, ktoré poskytovali banky, nie je akceptovateľný. Ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať



odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti (§53 ods.
6 Občianskeho zákonníka).

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi okresného súdu. Na
doplnenie odvolací súd uvádza, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok
unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi
je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euro nekonformnom
procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť
plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd
ohľad (porov. Rozsudok C-106/77 Simmenthal). Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd
poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, N. Z./POHOTOVOSŤ,
s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej
právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných
podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.

12. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a
nasl. OZ). Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých
zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala. Dohoda o zrážkach
zo mzdy neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená („spoločnosť bude
mať - má voči dlžníčke pohľadávku, ktorá vznikne“), opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie
zabezpečovanej pohľadávky (všetky revolvingy, príslušenstvo, prípadné zmluvné pokuty, náklady, ktoré
žalovanému vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadne ďalšie pohľadávky
žalovaného voči žalobcovi, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov) je neurčité,
a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť
zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu
uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku.

13. Naviac, žalobca dohodu o zrážkach zo mzdy podpisoval 20. 04. 2010, teda skôr, ako vôbec
pohľadávka žalovaného vznikla, resp. ako by bola platne uzavretá zmluva. Podľa § 2 ods. 2 OZ v
občianskoprávnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahov majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ
vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať
aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy
v prospech veriteľa. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá
nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení
strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobcu. Pri uzatváraní dohody dlžník spotrebiteľ musí vedieť
pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške.

14. Suma 900,- Eur v bode I. Dohody o zrážkach zo mzdy bola uvedená len v
súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru (spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8200028146 čiastku vo výške 900,- Eur).

15. Neurčité bolo aj zmluvné dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky splátok
(rozsahu v akom má byť naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy).
Podľa dohody, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške,
bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu.
Neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody. Uvedené
ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má
byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Neprípustné navyšovanie
zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných
zrážok zo mzdy.



16. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť odmietnuť
zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru. Žalovaný nepreukázal ani skutočnosť, že žalobcu
poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Podľa Rozhodnutia Európskeho súdneho
dvora v Luxembrugu Asturcom Telecomunicacione C-40/08, je povinnosťou súdu ex offo skúmať
neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a
dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným
účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98,
Mostaza ClaroC-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky predstavuje
prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/EHS, teda na
zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie
cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice. Bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade s judikatúrou
komunitárneho práva. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaný ako veriteľ uplatnil svoje právo
a požiadal zamestnávateľa žalobcu o realizáciu zrážok zo mzdy. Bez určenia neplatnosti dohody
by právne postavenie žalobcu ako dlžníka bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené právo žalobcu na
disponovanie so svojou mzdou.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396
ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný
žalobca, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

18. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).



Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).