Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/296/2017 z 15. 5. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 15. mája 2018, sp. zn. 9Co/296/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7513220075.1 Krajský súd Košice | 9Co/296/2017 | ECLI:SK:KSKE:2018:7513220075.1 | 2018-05-15 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Nájomná zmluva Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3786b016-fc06-417d-855b-7e6920aea741 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7513220075.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/296/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513220075
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7513220075.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek
senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: Územné bytové družstvo
Košice - Ťahanovce, so sídlom v Košiciach, Bukureštská 12, IČO: 00 594 725, zastúpeného JUDr. Annou
Lacovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Pražská 4, proti žalovaným: 1. Q.
S., nar. XX.X.XXXX, bytom v K. N. S., Ž. XX, 2. Ľ. S., nar. X.X.XXXX, bývajúca t.č. v K., X. XX u p. V.,
zastúpenej JUDr. T. Zaleta, advokát s.r.o., so sídlom v Košiciach, Ťahanovské riadky 25, o zaplatenie
1.339,38 eur s prísl., o odvolaní žalovanej v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k.
10C/439/2013-117 z 21.2.2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne
a nerozdielne 869,70 eur s prísl.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom uložil žalovaným
v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 869,70 eur s 0,5 promile za každý
deň omeškania najmenej však 0,83 eur za každý začatý mesiac omeškania zo sumy 78,28 eur od
21.6.2012 do zaplatenia, zo sumy 78,28 eur od 21.7.2012 do zaplatenia, zo sumy 16,68 eur od 7.8.2012
do zaplatenia, zo sumy 78,28 eur od 21.8.2012 do zaplatenia, zo sumy 78,28 eur od 21.9.2012 do
zaplatenia, zo sumy 78,28 eur od 21.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 78,28 eur od 21.11.2012 do
zaplatenia, zo sumy 78,28 eur od 21.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 78,28 eur od 21.1.2013 do
zaplatenia, zo sumy 78,28 eur od 21.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 78,28 eur od 21.3.2013 až do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká
v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. V prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanej v 2. rade
zamietol. Zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi 469,68 eur spolu s 0,5 promile za každý
deň omeškania zo sumy 78,28 eur od 21.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 78,28 eur od 21.5.2013
do zaplatenia, zo sumy 78,28 eur od 21.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 78,28 eur od 21.7.2013 do
zaplatenia, zo sumy 78,28 eur od 21.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 78,28 eur od 21.9.2013 do
zaplatenia, zo sumy 78,28 eur od 21.10.2013 do zaplatenia, všetko to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Napokon žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne
trovy tohto konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia nedoplatku na nájomnom a za služby
spojené s nájmom bytu a vydania bezdôvodného obohatenia.



3. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalovaní boli nájomcami bytu č. X na prízemí obytného
domu v K. N. S. č. súp. XXX na Ž. ul. č. XX, ktorý je vo vlastníctve žalobcu, na základe nájomnej zmluvy z
23.9.2010. Tento nájomný vzťah trval do 31.3.2013, kedy došlo k jeho ukončeniu na základe výpovede z
23.11.2012 v zmysle § 711 ods. 1 písm. d/ OZ z dôvodu neplatenia nájomného a úhrad plnení spojených
s užívaním bytu po čas dlhší ako tri mesiace. Napriek uvedeným skutočnostiam žalovaní v byte bývali do
31.10.2013. Vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je žaloba o zaplatenie poplatku z omeškania
za oneskorenú úhradu nájomného za mesiace apríl 2011 až júl 2012 vo výške 51,11 eur, nedoplatok
na nájomnom za mesiace jún 2012 - október 2013 a nedoplatok na vyúčtovaní nákladov za rok 2011
spolu v sume 1.274,27 eur.

4. Po právnom posúdení veci podľa § 671 ods. 1, § 703 ods. 1 a § 696 ods. 2 OZ, prihliadajúc na výsledky
vykonaného dokazovania uzavrel, že žalovaní boli spoločnými nájomcami bytu do 31.3.2013, kedy im
nájom zanikol na základe výpovede. Za toto obdobie boli preto povinní uhrádzať nájomné a tiež úhradu
za plnenia spojené s užívaním bytu. Keďže nájomné ani platby spojené s užívaním bytu neuhrádzali,
súd ich za obdobie od júna 2012 do 21.3.2013 zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť toto nájomné
a to vo výške 78,28 eur, za každý mesiac omeškania od 21.6.2012 až do 21.3.2013. Prihliadajúc na
skutočnosť, že od 1.4.2013 do 31.10.2013 v byte zostal bývať už iba žalovaný v 1. rade spolu so synom,
nakoľko žalovaná v tom čase bývala v Stredisku krízovej intervencie, v zariadení núdzového bývania,
čo v konaní preukázala, za uvedené obdobie žalobu voči nej zamietol a zaviazal žalovaného v 1. rade
zaplatiť náklady spojené s užívaním bytu po 31.3.2013 z titulu bezdôvodného obohatenia.

5. O povinnosti zaplatiť poplatok z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s vl. nar. 87/1995
Z.z.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. s prihliadnutím na ust. § 262 ods. 1 C.s.p.
Konštatoval, že v zmysle tohto zákonného ustanovenia, keďže žalobca mal v konaní plný úspech,
zaviazal žalovaných aj na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100%.

7. Rozsudok vo výrokoch I. a IV., t.j. vo výrokoch, ktorým žalovaní v 1. a 2. rade boli zaviazaní zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu 869,70 eur spolu s poplatkom z omeškania a vo výroku o trovách
konania napadla včas podaným odvolaním žalovaná v 2. rade z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/
C.s.p., navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť a zaviazať žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi
434,85 eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile, najmenej však 0,83 eur za každý začatý
mesiac omeškania - zo sumy 39,14 eur od 21.6.2012 do zaplatenia, zo sumy 39,14 eur od 21.7.2012 do
zaplatenia, zo sumy 8,34 eur od 7.8.2012 do zaplatenia, zo sumy 39,14 eur od 21.8.2012 do zaplatenia,
zo sumy 39,14 eur od 21.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 39,14 eur od 21.10.2012 do zaplatenia, zo
sumy 39,14 eur od 21.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 39,14 eur od 21.12.2012 do zaplatenia, zo sumy
39,14 eur od 21.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 39,14 eur od 21.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 39,14
eur od 21.3.2013 až do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, uložiť jej (žalovanej
v 2. rade) povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 434,85 eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5
promile, najmenej však 0,83 eur za každý začatý mesiac omeškania - zo sumy 39,14 eur od 21.6.2012 do
zaplatenia, zo sumy 39,14 eur od 21.7.2012 do zaplatenia, zo sumy 8,34 eur od 7.8.2012 do zaplatenia,
zo sumy 39,14 eur od 21.8.2012 do zaplatenia, zo sumy 39,14 eur od 21.9.2012 do zaplatenia, zo
sumy 39,14 eur od 21.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 39,14 eur od 21.11.2012 do zaplatenia, zo sumy
39,14 eur od 21.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 39,14 eur od 21.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 39,14
eur od 21.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 39,14 eur od 21.3.2013 až do zaplatenia a to do 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku. Výrok o trovách konania navrhla zmeniť tak, aby žalovaný v 1. rade bol
zaviazaný zaplatiť žalobcovi trovy tohto konania v rozsahu 100%. Bola toho názoru, že súd chybne
vyhodnotil právne postavenie jej a žalovaného v 1. rade a solidárne spoločenstvo a uložil im obom splniť
povinnosť uvedenú vo výroku I. spoločne a nerozdielne. Vzhľadom na to, že v čase vzniku dlhu so
žalovaným v 1. rade už neboli manželmi, mal súd rozhodnúť tak, že každému z nich by uložil povinnosť
uhradiť dlh samostatne, každému jednu 1/2 dlhu. Vo vzťahu k výroku o trovách konania namietala, že je u
nej daná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, na základe ktorých súd prvej inštancie mohol
a mal rozhodnúť tak, že by jej neuložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Túto povinnosť mal
uložiť iba žalovanému v 1. rade. Zdôrazňovala, že je rozvedená matka, stará sa sama o dve postihnuté
deti, nemá prácu ani si ju nemôže nájsť, keďže si jej deti vyžadujú nepretržitú opateru. Žalovaný v 1.
rade je otcom maloletých detí, no neposkytuje im žiadne výživné, nepodporuje rodinu a dlhy, ktoré vznikli
sú v dominantnom rozsahu odôvodnené tým, že odmietal platiť nájomné za byt, pričom mal a mohol



pracovať, teda aj zabezpečiť finančné prostriedky na zaplatenie nájomného. Je teda podľa nej namieste,
aby súd postupoval podľa § 257 C.s.p.

8. Výrok rozsudku, ktorým v prevyšujúcej časti žaloba voči žalovanej v 2. rade bola zamietnutá a vo
výroku, ktorým bola uložená žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi 469,68 eur s prísl. neboli
napadnuté odvolaním, stali sa právoplatné. Predmetom odvolacieho prieskumu boli iba výroky, ktorým
žalovaní v 1. a 2. rade boli povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 869,70 eur s prísl. a výrok
o trovách konania (ďalej len „rozsudok“).

9. Keďže uvedenými výrokmi žalovaní v 1. a 2. rade boli zaviazaní nahradiť žalobcovi istinu s prísl. a
trovy konania spoločne a nerozdielne, vychádzajúc z § 77 ods. 1 C.s.p. preskúmaval v napadnutej časti
rozsudok aj vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, i keď odvolanie podala iba žalovaná v 2. rade.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
C.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je
logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré
vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 191-§ 194 C.s.p..

11. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

12. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

13. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli
za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192 - §
194 C.s.p. alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná
vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

14. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods.
1,2 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

15. Právne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku vo veci samej, s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje, na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.), keďže ani počas odvolacieho konania
nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky



žalovanej v 2. rade nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutom rozsahu a nie sú spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

16. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej v 2.
rade odvolací súd uvádza:

17. Podľa § 77 ods. 1 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

18. Podľa § 511 ods. 1, OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má k tomu istému veriteľovi
splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak
dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

19. Podľa § 511 ods. 2 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník,
proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu
upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke.
Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto
rozsahu dlhu inak zbavili.

20. Podľa § 511 ods. 3 OZ ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený
požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť,
rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

21. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, najmä zo zmluvy o nájme bytu (č.l. 4 a nasl.
spisu) zmluvné strany a to ako prenajímateľ - žalobca a ako spoloční nájomcovia - žalovaní v 1. a
2. rade v čl. 1 si dohodli, že „pre účely zmluvy o nájme bytu pojem „nájomca“ zahŕňa v sebe oboch
spoločných nájomcov rozvedených manželov, ktorí majú rovnaké práva a povinnosti a zo zmluvy o nájme
sú oprávnení spoločne a nerozdielne a sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.“

22. Vychádzajúc z citovanej dohody strán sporu žalovaní v 1. a 2. rade v súlade s uvedenou právnou
úpravou uzavreli dohodu o spoločnom solidárnom záväzku, v ktorej neurčili výšku podielu na dlhu, preto
platí ust. § 511 ods. 2 OZ, že podiel na dlhu oboch účastníkov vo vzájomnom pomere je rovnaký.
Prihliadajúc na túto dohodu odvolací súd dospel k záveru, že takýto právny vzťah a stav medzi stranami
sporu už existuje, pretože bol založený dohodou o solidárnom záväzku, preto súd nemôže takto založenú
vôľu účastníkov iným spôsobom meniť. Z uvedených dôvodov nebolo možné prihliadať na odvolaciu
námietku žalovanej v 2. rade podľa ktorej nemajú povinnosť plniť spoločne a nerozdielne, ale každý
polovicu z dlhu.

23. Rozhodnutie o trovách konania však je potrebné považovať za nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, pretože z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné zistiť, akými úvahami sa
riadil pri rozhodovaní o trovách konania, ako sa vyporiadal so skutočnosťou, že vo vzťahu k žalovanej
v 2. rade časť žaloby bola zamietnutá, teda žalobca vo vzťahu k žalovanej v 2. rade nebol úspešný v
rozsahu 100% a napokon z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nemožno zistiť, či u žalovanej
v 2. rade nie sú splnené podmienky § 257 C.s.p. vzhľadom na skutočnosti ňou uvádzané v konaní
pred súdom prvej inštancie a na listinné dôkazy založené v spise, z ktorých sú zistiteľné zárobkové a
majetkové pomery žalovanej v 2. rade. Z týchto dôvodov odvolací súd musí konštatovať, že odôvodnenie
rozsudku vo výroku o trovách konania je arbitrárne a neobhájiteľné, v dôsledku čoho je rozsudok v tejto
časti nepreskúmateľný.

24. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 C.s.p. potvrdil a vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil a v
rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.



25. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o uplatnenom nároku
na náhradu trov konania s prihliadnutím na všetky skutočnosti vyplývajúce zo spisu, vo veci opätovne
rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné.

26. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 511 ods. 2, 3 OZ v prípade, pokiaľ
žalovaná v 2. rade uhradí žalobcovi dlh väčší než na ňu pripadajúca časť, je oprávnená požadovať
náhradu v časti prevyšujúcej polovicu uplatneného nároku od žalovaného v 1. rade. Vzhľadom na to, že
žalovaní v 1. a 2. rade v dohode o solidárnom záväzku neurčili výšku podielu na dlhoch, platí, že každý
zodpovedá na dlhu v rozsahu jednej polovice (§ 511 ods. 2 veta prvá OZ).

27. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C.s.p.).

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,



lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).