{"guid": "2725db82-2f54-4f60-849b-a446a849dd38:01977a70-b78d-49c8-af3e-ae40fd859394", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6115208672.2", "spisova_znacka": "15CoE/123/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoE/123/2015 z 16. 12. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 16. decembra 2015, sp. zn. 15CoE/123/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6115208672.2", "identifikacne_cislo": "6115208672", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Jozef Ryant", "sudca_id": 235, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-ryant-235", "datum_vydania": "2015-12-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/01977a70-b78d-49c8-af3e-ae40fd859394", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6115208672.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6115208672.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6115208672.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoE/123/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115208672
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6115208672.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s. r. o., so sídlom Vajnorská
č. 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou,
Martinčekova č. 13, 821 01 Bratislava, proti povinnej I. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. č. X, XXX
XX J. Q., vedenej pod sp. zn. Ex/2049/15 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský
úrad Borovnianska 17, 960 01 Zvolen, o vymoženie 980,80 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na
odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 1Er/1241/2015 - 44,
zo dňa 21. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie  okresného súdu    p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie sp. zn. EX/2049/2015, doručenú súdu  dňa 22.04.2015, zamietol.

V dôvodoch rozhodnutia okresný (exekučný) súd uviedol, že  súdny exekútor žiadal poveriť vykonaním
exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom v
rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), avšak na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovský rozsudok nie je riadnym exekučným titulom na
vykonanie exekúcie. Priznané plnenia vyplývajú z nesplateného spotrebiteľského úveru poskytnutého
povinnému právnym predchodcom oprávneného Poštová banka, a.s., IČO 31 340 890, na základe
Zmluvy o úvere  uzavretej dňa 16.04.2010. Právny vzťah účastníkov podlieha režimu spotrebiteľského
práva. Oprávnený predmetnú pohľadávku nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok. Okresný súd
predložené listinné dôkazy, najmä Zmluvu o úvere, vrátane Obchodných podmienok pre úver (OP)
účinných od 01.02.2010, ktoré boli doložené k žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a aj neskôr súdu predložené  tzv. Všeobecné obchodné podmienky (VOP) účinné od
01.12.2009, ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere, preskúmaval z hľadiska kritérií, na ktorých je založený
inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, pričom aplikoval ust. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka - § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Ako od počiatku (ex tunc) neprijateľnú a
absolútne neplatnú podmienku zmluvy vyhodnotil súd rozhodcovskú doložku uvedenú v bode 10.2.  II.
časti VOP s odkazom na ust. § 39 a § 53 ods. 1,  ods. 4 písm. r) a ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Rozhodcovská doložka nie je dojednaná individuálne. Posúdením predložených listinných dôkazov v
zmysle ust.  § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) dospel exekučný súd k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
nemožno vyhovieť, súdu nebol predložený riadny exekučný titul na podklade ktorého by bolo možné
viesť exekúciu.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol uznesenie okresného
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby udelil súdnemu exekútorovi poverenie na
vykonanie exekúcie v rozsahu predloženej žiadosti.



Spochybnil legitimitu exekučného súdu na skúmanie rozhodcovskej doložky pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok všeobecného súdu (§ 159 ods. 2 O. s. p. ). Exekučný súd pristúpil                          k
hmotnoprávnemu posúdeniu právneho titulu, na ktoré exekučný súd nemá oprávnenie, a exekučný súd
takto v rozpore so zákonom nahradil aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného, ktorý nevyužil
procesné práva, ktoré mu zákon v konaní priznával - nepodal žalobnú odpoveď a ani žalobu proti
rozhodcovskému rozsudku. Všeobecný súd konajúci z pozície exekučného súdu je v oblasti prieskumu
rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný ust. § 40 v spojení s ust. § 43 ZoRK. V štádiu posudzovania
splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie sa exekučný
súd zaoberá tým, či je exekučný titul vykonateľný po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu
upravujúceho konanie, v ktorom bol exekučný titul vydaný)      a po stránke materiálnej (z aspektu
obsahových náležitostí rozhodnutia). V rámci tohto skúmania exekučný súd nie je oprávnený posudzovať
vecnú správnosť rozhodcovského súdu.

Oprávnený má zato, že bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu, lebo  exekučný súd založil  a
odôvodnil svoje rozhodnutie bez toho, aby oprávnený mal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia,
argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu. Exekučný súd neumožnil
účastníkom konania viesť kontradiktórne konanie. Oprávnený nemohol vyjadriť svoje stanovisko k
skutkovým a právnym otázkam, ktoré súd nastolil v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky.

Predložením rozhodcovskej doložky klientovi si právny predchodca oprávneného plnil len svoju
povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a nemožno ho za to
sankcionovať. V tejto súvislosti odvolateľ zároveň poukázal na viaceré výhody rozhodcovského konania
a na skutočnosť, že rozhodcovská doložka, ktorá zakladá riešenie sporov pred rozhodcovským súdom,
zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán.

Povinná sa k odvolaniu nevyjadrila.

Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil
vec na  rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 O. s. p..

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

Rozhodnutie súdu je založené na zistení o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá mala v predmetnom
konaní založiť legitimitu pre exekučný titul. Potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v
rozpore so zákonom  a nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle  § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie,
ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mala byť vykonaná exekúcia.

S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje a dodáva.

Odhliadnuc od dôvodov neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktoré uviedol v rozhodnutí okresný súd,
a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, v ďalšom je vylúčená akákoľvek polemika týkajúca sa
textu rozhodcovskej doložky aj preto, že ust. § 4 ods. 2 ZoRK vyžaduje pod sankciou neplatnosti
právneho úkonu uzavretie rozhodcovskej doložky výlučne v písomnej forme. A táto zákonná podmienka
jednoznačne v danom prípade dodržaná nebola, pretože o rozhodcovskej doložke zakotvenej iba v
tzv. Všeobecných obchodných podmienkach (bod 10.2.) nemožno vysloviť iný záver, než že nespĺňa
náležitosti písomnej formy podľa § 4 ods. 2 prvá veta ZoRK, zjavne účastníkmi nie je podpísaná. Napriek
tomu, že v Zmluve o úvere zo dňa 15.04.2010 v časti 3 bod 6 pred podpismi účastníkov je uvedené:
„Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej vznik,
platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. 10. II. časti



Všeobecných obchodných podmienok. Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu
je končené a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených
v zákone  č. 244/2002 Z. z.  o rozhodcovskom konaní.“ Všeobecné obchodné podmienky (ktoré by mali
byť platné od 16.11.2009 a účinné od 01.12.2009), ktoré oprávnený predložil súdu, sú len nepodpísaný
dokument, a ktorý bližšie identifikovaný nie je ani v zmluve o úvere. Potom  hoci takéto Všeobecné
obchodné podmienky (písomný dokument) by aj boli technicky spojené so zmluvou o úvere, alebo
poskytnuté klientovi pri podpise zmluvy o úvere,  nemožno z toho vyvodiť záver, že danú rozhodcovskú
zmluvu (doložku) účastníci uzavreli písomne resp. že ju dohodli a uzavreli ako samostatnú zmluvu.

Ak odvolateľ v súvislosti s rozhodcovskou doložkou pripisuje dôležitosť a odkazuje na ust.               §
93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, a
to pre banky vyplývajúcu povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy v tom zmysle, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona (pol.
88k odkazuje na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní) - ods. 1, uvedené ustanovenie
nemožno vykladať ako samovoľné, automatické vylúčenie možnosti prejednania prípadného sporu
účastníkov všeobecným súdom. Dané ustanovenie nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu možnosť
riešenia sporov všeobecným súdom, o čom svedčí aj dikcia ods. 2 cit. ustanovenia, podľa ktorého ak
klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa ods. 1, tak prípadné spory z obchodu s
takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov (pol. 88i - odkazuje na O. s. p. ). Veriteľ
(právny predchodca oprávneného) pri podpise zmluvy takto nepostupoval.

Aj časť 3 bod 6 zmluvy o úvere (obsahom ktorého je odkaz na konkrétne znenie rozhodcovskej
doložky v čl. 10. II časti Všeobecných obchodných podmienok) je veriteľom formulovaný  tak, že
dlžníkovi (spotrebiteľovi) jednoznačne nedal na výber, ale mu predložil k podpisu zmluvu vrátane vopred
pripravenej „rozhodcovskej doložky“, ktorá zakotvuje rozhodcovské konanie ako výlučnú možnosť
riešenia sporov, že s takouto doložkou súhlasí.

Všeobecné obchodné podmienky v bode 10.2.3 stanovili, že pokiaľ klient (povinný) nedoručí veriteľovi
najneskôr pri uzavretí bankového obchodu alebo pri podpise zmluvy písomné oznámenie, že s
rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Ani toto ustanovenie,  však nie je spôsobilé
privodiť platnosť rozhodcovskej doložky, pretože od absolútne a od počiatku (ex tunc) neplatnej
rozhodcovskej doložky (ust. § 39 a § 53 ods. 1,  ods. 4 písm. r) a ods. 5 Občianskeho zákonníka) sa
odstúpiť ani nedá, ako správne konštatoval v odôvodnení rozhodnutia okresný súd.

Okresný súd vo svojom procesnom postupe neprekročil rámec preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
zákon č. 233/1995 Z. z.. V zmysle § 44 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok tak súlad  rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu
s § 45 ods. 1 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie.                  Je povinnosťou
exekučného súdu preskúmať aj exekučný titul a to z hľadísk vyjadrených v ustanovení § 45 ZoRK, teda
aj čo do materiálnej správnosti.  Takýto postup je zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2 ZoRK.

Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti                s
existenciou rozhodcovskej zmluvy (doložky), resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia ZoRK, napr.
§ 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c) tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov
rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ. Kým nevyužitie postupu
podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti
skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej
veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských
veciach tomu tak nie je. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ,
nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení ZoRK,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
a v prípade zisteného nedostatku              v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom
exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.



Postup exekučného súdu keď posudzoval, či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho
vydanie nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu. Pri riešení tejto otázky
nebol exekučný súd viazaný ani tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

V prejednávanej veci založil okresný súd svoje rozhodnutie výlučne na listinných dôkazoch, ktoré mu
predložil oprávnený, stabilná rozhodovania činnosť okresného i odvolacieho súdu je navrhovateľovi
dlhodobo známa a zo strany okresného súdu mu neboli kladené žiadne prekážky prezentovať svoje
tvrdenia a dôkazy na ich preukázanie. Zo strany okresného súdu nedošlo k takému postupu, ktorý by
predstavoval zásah do práva oprávneného na súdnu ochranu.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol  pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Er/1241/2015", "guid": "71017d22-f8ce-4ea1-99a0-7a030869fbee:ad0c64c5-82e7-4e9a-bedd-a60d559deef4", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}