Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/386/2012 z 17. 3. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. marca 2013, sp. zn. 6Co/386/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1210204071.1 Krajský súd Bratislava | 6Co/386/2012 | ECLI:SK:KSBA:2013:1210204071.1 | 2013-03-17 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie, Zmluvy Citované ustanovenia: § 48 ods. 1 OZ, § 48 ods. 2 OZ, § 451 ods. 1 OZ, § 451 ods. 2 OZ, § 50a ods. 1 OZ, § 118 ods. 2 OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 OSP, § 151 ods. 1 OSP, § 151 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d9c043da-d9dd-47ca-973f-35be420596ac Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1210204071.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/386/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210204071
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1210204071.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov
senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Martina Murgaša v právnej veci navrhovateľov: 1. Q. S., K..
X.X.XXXX, P. K. K., X. B. K. K. XXX, 2. Q.. F. H., K.. XX.X.XXXX, B. XX, S., obaja zastúpení advokátkou
JUDr. Jarmilou Hajachovou, Pri Habánskom mlyne 24, Bratislava, proti odporcovi: GCX - byty s.r.o.,
IČO: 44 067 011, Geologická 21, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou SCHWEIZER LEGAL,
s.r.o., Palisády 32, Bratislava v konaní o zaplatenie 9.865,06 eur s príslušenstvom na odvolanie odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 14.6.2012, č.k. 17C 123/2010-163 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 14.6.2012, č.k. 17C
123/2010-163 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľom v 1. a 2. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1.
a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 9.865,06 eur s 9 % ročným úrokom, ako aj náhradu trov
konania a trov právneho zastúpenia. Súd prvého stupňa mal v konaní za preukázané, že navrhovatelia
ako budúci kupujúci uzavreli dňa 20.12.2007 s obchodnou spoločnosťou GX - byty s.r.o. ako budúcim
predávajúcim zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 8.10.2008 všetky práva
a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve prešli zo spoločnosti GX-byty, s.r.o. na
odporcu. V konaní bolo preukázané, že navrhovatelia podľa zmluvy uhradili odporcovi na jeho výzvu
10 % z dohodnutej kúpnej ceny, t.j. sumu 13.184,45 eur. Následne z dôvodu zhoršenia finančných
pomerov na strane navrhovateľov títo listom zo dňa 11.9.2009 odstúpili od zmluvy o budúcej zmluve
z dôvodu ich platobnej neschopnosti uhrádzať dojednané preddavky na kúpu ceny bytu. Odstúpenie
doručili odporcovi dňa 17.9.2009. S poukazom na čl. 9 bod 9.5 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve mali
zato, že odstúpenie od zmluvy je účinné dňom doručenia oznámenia o odstúpení a zmluvné strany sú
povinné si navzájom vrátiť poskytnuté plnenia v lehote od 30 dní od odstúpenia mimo započítania na ušlý
zisk. Ušlý zisk predstavoval sumu 3.319,39 eur. Odporca mal za to, že odstúpenie od zmluvy zo strany
navrhovateľom je nelegitímne s poukazom na ust. § 48 ods. 1 Obč. zákonníka, pričom poukázal na čl. 9
odsek 9.5 písm. a) zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorý síce pripúšťa možnosť odstúpiť od zmluvy, ale
obsah tohto ustanovenia je potrebné vykladať tak, že navrhovatelia majú možnosť odstúpiť od zmluvy za
predpokladu, že ide o iný dôvod na odstúpenie od zmluvy, odlišný od dôvodu na odstúpenie, uvedeného
v bode 9.4, ktorý je však dôvodom, ktorý vznikol z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností zo strany
odporcu. Preto odporca odstúpenie od zmluvy považoval za neplatné.



Súd prvého stupňa konštatoval, že zmluva o budúcej zmluve bola dostatočne precizovaná tak, aby
nevznikli nijaké pochybnosti o tom, aký majú zmluvné strany záujem a preto predmetnú zmluvu
nepovažoval za neplatnú podľa § 39 Obč. zák. Na základe výsluchu účastníkov konania, ako
aj potvrdenia peňažného ústavu navrhovateľov, mal súd za preukázané, že navrhovatelia zaplatili
odporcovi celkom sumu 13.184,45 eur ako preddavok na kúpnu cenu bytu a nebytového priestoru
(garážové státie). Po pripustení zmeny návrhu sa navrhovatelia následne domáhali zaplatenia sumu
9.865,06 eur (z pôvodne žalovanej sumy 13.184,45 eur). Súd prvého stupňa konštatoval, že k uzavretiu
budúcej kúpnej zmluvy nedošlo a to z dôvodu odstúpenia od zmluvy zo strany navrhovateľov. Súd
prvého stupňa odstúpenie od zmluvy zo strany navrhovateľov považoval za platné s poukazom na bod
9.8 písm. a) zmluvy, ktoré ustanovenie jednoznačne umožňovalo navrhovateľom od zmluvy odstúpiť
z akéhokoľvek dôvodu, a teda aj z iného dôvodu uvedeného v bode 9.4 zmluvy. Výklad ustanovenia
bodu 9.8 zmluvy, tak ako to vyložil v priebehu pojednávania odporca, súd prvého stupňa považoval
za nesprávny, extenzívny, ktorý nemá oporu v uzavretej zmluve. Súd prvého stupňa konštatoval, že
ustanovenie bodu 9.8 písm. a) predmetnej zmluvy pripúšťa, aby navrhovatelia od zmluvy odstúpili aj z
iných dôvodov ustanovených v bode 9.4 predmetnej zmluvy, pričom tieto dôvody sa v zmluve bližšie
nešpecifikujú, avšak v tomto prípade navrhovatelia majú povinnosť zaplatiť odporcovi finančnú sankciu.
Mal za to, že suma 3.319,39 eur však nemôže predstavovať ušlý zisk ako náhradu škody, keďže zo
strany navrhovateľov nedošlo k porušeniu žiadnej zmluvnej povinnosti, ale došlo z ich strany iba k výkonu
práva, ktoré v danom prípade vyplývalo zo zmluvy. Ak by v prejednávanej veci bola medzi účastníkmi
zmluvy o budúcej zmluve dohodnutá náhrada škody - ušlý zisk pre prípad odstúpenia od zmluvy, je
zmluva v tejto časti pre rozpor so zákonom neplatná. Z rovnakého dôvodu je neplatné aj ustanovenie
článku 9 bod 5 zmluvy pojednávajúcej o zmluvnej pokute v prípade odstúpenia od zmluvy. V prípade
odstúpenia od zmluvy si mohli účastníci dohodnúť, že ten kto od zmluvy odstúpi, je povinný zaplatiť
druhej strane peňažné plnenie tzv. odstupné. Za takéto odstupné súd podľa obsahu bodu 9.8 považoval
sumu 3.319,39 eur. Navrhovatelia s takouto sankciou aj súhlasili a návrh v časti o zaplatenie 3.319,39
eur vzali späť. Súd prvého stupňa nárok navrhovateľov posúdil v zmysle ust. § 451 a nasl. Obč. zák. a
návrhu navrhovateľov vyhovel. O príslušenstve pohľadávky - úrokoch rozhodol s poukazom na ust. §
517 ods. 2 Obč. zák., keď úrok z omeškania priznal odo dňa nasledujúceho po doručení odstúpenia od
zmluvy odporcovi. O trovách prvostupňového konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
a priznal úspešným navrhovateľom právo na náhradu trov prvostupňového konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca, napadol rozsudok v
celom rozsahu a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Mal za to, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 20.12.2007 navrhovateľom
nepriznáva právo od zmluvy odstúpiť spôsobom, tak ako to za platné a účinné považoval súd prvého
stupňa. Navrhovatelia môžu odstúpiť od zmluvy len v prípade podľa bodu 9.4 (pre zastavenie zhotovenia
predmetu prevodu po dobu minimálne 6 mesiacov, pričom iný prípad odstúpenia od zmluvy priznáva
navrhovateľom zákon). List navrhovateľov zo dňa 17.9.2009 označený ako odstúpenie od zmluvy o
budúcej kúpnej zmluve nemožno považovať za platné a účinné odstúpenie od zmluvy, pričom poukázal
na ust. § 48 a nasl. Obč. zák., v zmysle ktorého od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Keďže od zmluvy v zmysle ust. § 48 Obč.
zák. možno odstúpiť výlučne len ak je to ustanovené v zákone alebo dohodnuté v zmluve, nemožno
dôvod hroziacej zníženej platobnej schopnosti navrhovateľov považovať za dôvod pre odstúpenie od
zmluvy. Takýto dôvod si navrhovatelia s odporcom ako zmluvné strany zmluvy nedojednali. Odporca mal
za to, že dojednané ustanovenie článku 9.8 písm. a) upravuje postup pri odstúpení budúceho kupujúceho
od zmluvy v inom prípade ako je uvedené v bode 9.4 zmluvy, pričom takýmto iným prípadom je v súlade
so zákonom iba odstúpenie z dôvodu ustanoveného zákonom. Zároveň uviedol, že svoje povinnosti
z predmetnej zmluvy neporušil. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
33Obo 948/2006, z 29.7.2008, v zmysle ktorého právo jednostranným právnym úkonom odstúpiť od
zmluvy má len jej účastník a to len vtedy, ak bolo toto právo dojednané v zmluve, resp. ak je to v zákone
pre konkrétny prípad stanovené.

Zároveň odporca namietal tú skutočnosť, že navrhovatelia sa zaplatenia žalovanej sumy domáhali z
iného právneho dôvodu, zmeneným návrhom prednesenom na pojednávaní oproti písomnému návrhu
a preto odporca v tomto smere napádal odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý nezodpovedá
skutkovým zisteniam. Zároveň odporca namietal i rozhodnutie o trovách konania, opätovne poukázal na
odvolací dôvod, keď súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. priznal navrhovateľom



trovy konania aj napriek predbežnému názoru súdu o platnosti zmluvy, navrhovatelia zotrvávali na
tvrdení neplatnosti predmetnej zmluvy.

K odvolaniu odporcu sa vyjadrili navrhovatelia v 1. a 2. rade, žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil a zaviazal odporcu na úhradu trov odvolacieho konania. Mali
za to, že súd sa správne vyrovnal s právnym názorom na možnosť odstúpenia od zmluvy o budúcej
zmluve, keď odstúpenie navrhovateľov od zmluvy považoval za platné s poukazom na ust. čl. 9.8 písm.
a) predmetnej zmluvy, ktoré jednoznačne umožňovalo navrhovateľom odstúpiť od zmluvy z akéhokoľvek
dôvodu. Uviedli, že zmluva o budúcej zmluve je špecifickým typom zmluvy, ktorá ukladá zmluvným
stranám len jednu povinnosť a to záväzok uzavrieť hlavnú zmluvu do určitej doby s dojednanými
náležitosťami. Preto nemožno v plnej miere pri dôvode odstúpenia od zmluvy o budúcej zmluve aplikovať
podmienky odstúpenia od zmlúv, ktoré sa týkajú záväzko-právnych vzťahov, tak ako to uvádza odporca
v odvolaní s poukazom na platnú judikatúru.

Navrhovatelia poukázali na ust. § 50a ods. 3 Obč. zák. (tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých
účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať,
aby sa zmluva uzavrela). Zmenu pomerov na strane navrhovateľov, a to ich neschopnosť financovať
predmet kúpy - bytu možno považovať za skutočnosť, ktorá zakladá nemožnosť spravodlivo od nich
požadovať uzavretie riadnej kúpnej zmluvy. Preto odstúpenie od zmluvy bolo v súlade s ust. § 48 ods.
1 Obč. zák., odstúpenie od zmluvy bolo dojednané medzi zmluvnými stranami v článku 9 v bode 9.8
písm. a) a zánik záväzku z predmetnej zmluvy umožňuje aj ustanovenie § 50a ods. 3 Obč. zák. Zároveň
uviedli, že v priebehu konania vyjadrili pochybnosti o platnosti predmetnej zmluvy a z dôvodu opatrnosti
navrhovatelia zmenili upravený petit návrhu a vrátili sa k pôvodnému petitu návrhu, pričom v podaní zo
dňa 7.2.2012 uznali nárok odporcu na úhradu ušlého zisku na základe čoho uznali platnosť predmetnej
zmluvy.

Zároveň uviedli, že odporca byt č. 124, ktorý mali navrhovatelia nadobudnúť na základe riadnej kúpnej
zmluvy predal, a teda plnenie z predmetnej zmluvy sa stalo nemožným. Na túto skutočnosť poukázali
na pojednávaní a do spisu založili výpis listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. V. O., kde je uvedené, že
predmetný byt bol predaný na základe kúpnej zmluvy V-1543/12, zo dňa 17.2.2012 tretím osobám. S
poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 107/2006 vyplýva, že práva a povinnosti vyplývajúce
zo zmluvy o budúcej zmluve zaniknú pre nemožnosť plnenia. Vzhľadom na tieto skutočnosti mali za to,
že súd prvého stupňa dospel k správnemu skutkovému zisteniu a navrhli, aby rozsudok súdu prvého
stupňa odvolací súd v celom rozsahu potvrdil.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu v súlade s
ust. § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie a vec správne právne posúdil.

Podľa § 48 ods. 1 a 2 Obč. zák. od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo inom
zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Správne súd prvého stupňa postupoval, keď v prvom rade zisťoval či predmetná zmluva o budúcej
zmluve zo dňa 20.12.2007, v znení jej dodatku č. 1 s poukazom na ust. § 50a ods. 1 Obč. zák. bola
platná, pričom súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania mal zato, že predmetná zmluva
obsahovala všetky zákonom vyžadované náležitosti a preto súd prvého stupňa uzavrel, že predmetná



zmluva o budúcej zmluve bola dostatočne precizovaná tak, aby nevznikli žiadne pochybnosti o tom, aký
majú zmluvné strany záujem, a preto súd predmetnú zmluvu nepovažoval za neplatnú. Až následne
súd prvého stupňa pristúpil k posudzovaniu či navrhovateľom v 1. a 2. rade s poukazom na predmetnú
zmluvu vznikol nárok na vrátenie zaplateného preddavku na kúpu ceny bytu. S poukazom na ust. § 451
ods. 1 a 2 Obč. zák. mal za to, že nárok navrhovateľov je dôvodný a to vrátane uplatňovaných úrokov
z omeškania.

Správne súd prvého stupňa posúdil výklad ustanovenia bodu 9.8 písm. a) predmetnej zmluvy, ktorý aj
podľa odvolacieho súdu jednoznačne pripúšťa možnosť budúcich kupujúcich odstúpiť od tejto zmluvy i v
inom prípade, ako je uvedené v bode 9.4 zmluvy. Ak odporca v písomne podanom odvolaní poukazuje na
ust. § 48 ods. 1 Obč. zák. v zmysle ktorého od zmluvy môže účastník odstúpiť len ak je to v tomto alebo
inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, správne súd prvého stupňa posúdil článok 9. bod
9.8 písm. a), z ktorého vyplýva, že účastníci konania si práve v predmetnej zmluve dohodli odstúpenie od
zmluvy i v inom prípade, keď podľa takto dohodnutého textu môže ísť o akékoľvek dôvody odstúpenia od
zmluvy budúcich kupujúcich, pričom tieto dôvody medzi zmluvnými stranami bližšie dohodnuté neboli.

Ďalšia námietka odporcu uvedená v odvolaní, týkajúca sa zmeny právnej kvalifikácie v priebehu
prvostupňového konania zo strany navrhovateľov v súvislosti s postupom súdu v zmysle § 118 ods. 2
O.s.p. s tým, že navrhovatelia zotrvávali na tvrdení neplatnosti zmluvy, odvolací súd na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa uvádza, že priamo z ust. § 118 ods. 2 O.s.p. je súd po
prednesoch účastníkov konania povinný uviesť, ako sa na základe doterajších tvrdení a preukazovaných
skutočností javí právne posúdenie veci, pričom súd túto právnu argumentáciu stručne zhodnotí a zhrnie,
na ktoré právne významne rozdielne skutkové tvrdenia účastníkov zameria svoj proces dokazovania.
Následne účastníci tak majú možnosť reagovať na dokazovanie s poukazom na právny názor súdu tým,
že sa pokúsia takýto predbežný právny názor súdu vyvrátiť alebo naopak svojimi tvrdeniami a dôkaznými
návrhmi potvrdiť. Predmetný postup tak vylučuje prekvapivé súdne rozhodnutia. Práve postupom súdu
v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p. mali účastníci konania a ich právni zástupcovia možnosť reagovať aj na
právne posúdenie predmetnej veci, pričom v konečnom dôsledku súd následne po zhrnutí dôkaznej
situácie právne vec posúdi. Pod právnym posúdením veci je potrebné rozumieť proces tzv. subsumpcie,
t.j. zaradenia súdom zisteného stavu pod hypotézu príslušnej právnej normy. Súd však nie je viazaný
právnym posúdením veci zo strany účastníkov konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd s poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. Navrhovatelia mali v odvolacom konaní plný úspech vo veci, v písomne podanom
vyjadrení si uplatnili trovy odvolacieho konania, avšak právny zástupca navrhovateľovi ich nevyčíslil (§
151 ods. 1 a 2 O.s.p.), a preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.