{"guid": "271f4e8d-b14a-4d8c-bf09-7d2aa18f9dd1:3e94104b-a1f5-4fb5-abac-c0473dc91785", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3107231646.2", "spisova_znacka": "6CoE/141/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoE/141/2012 z 24. 7. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 24. júla 2012, sp. zn. 6CoE/141/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3107231646.2", "identifikacne_cislo": "3107231646", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2012-07-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221", "nazov": "§ 221 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e94104b-a1f5-4fb5-abac-c0473dc91785", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3107231646.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3107231646.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3107231646.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 6CoE/141/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3107231646\nDátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3107231646.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,\nPribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave,\nPribinova 25 a advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Moyzesova 8, IČO:\n36 864 421 proti povinnému: Y. O., bytom J. nad J., E. nábrežie č. XXX/X, právne zast. Pavlom Trnkom,\nadvokátom so sídlom Bánovce nad Bebravou, Novomeského č. 1322/6, o vymoženie 853,75 Eur s\npríslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo\ndňa 2. mája 2012, č.k. 4Er/1053/2008 - 94 a proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou\nzo dňa 3. mája 2012, č.k. 4Er/1053/2008 - 95, jednohlasne v senáte, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nUznesenie okresného súdu zo dňa 2. mája 2012, č.k. 4Er/1053/2008 - 94  z r u š u j e.\n\nUznesenie okresného súdu zo dňa 3. mája 2012, č.k. 4Er/1053/2008 - 95 p o t v r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nSúd prvého stupňa uznesením zo dňa 2. mája 2012, č.k. 4Er/1053/2008 - 94, povolil odklad exekúcie\nvedenej na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 4Er/1053/2008 do právoplatnosti\nrozhodnutia o zastavení exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. Uviedol, že v danom prípade\nje dôvodom na odklad exekúcie skutočnosť, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená z dôvodu\nneplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou formulárovej zmluvy, na základe ktorej bol vydaný\nrozhodcovský rozsudok, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom.\n\nProti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý\nžiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil. Mal za to, že z odôvodnenia\npredmetného uznesenia nevyplýva jediný právne relevantný dôvod, z ktorého by bola zrejmá\nopodstatnenosť povolenia odkladu exekúcie. Poukázal na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok bol\npredmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi,\nsúd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne súdnemu exekútorovi\nudelil poverenie na vykonanie exekúcie. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia je nedostatočné\na neodôvodňuje zákonným spôsobom rozhodnutie súdu uvedené vo výrokovej časti uznesenia.\nZa porušenie práva na spravodlivé súdne konanie treba považovať aj nedostatok riadneho a\nvyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Mal za to, že predmetná rozhodcovská doložka\nje tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať\nsa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už\nlen z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil\nvýlučne v rozhodcovskom konaní. Mal za to, že podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v\nspotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (t. j. dáva mu možnosť vždy sa pred\npodaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde)\nnebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Je úplne nepochybné,\nže tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho\n\npráva, ale aj európskeho práva. Zdôraznil, že v zmysle smernice č. 93/13/EHS sa neprípustnosť\ntýka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide teda o prípady\nrozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu. V danom prípade\nvšak rozhodcovské konanie prebieha plne v súlade a na základe zákona o rozhodcovskom konaní.\n\nSúd prvého stupňa uznesením zo dňa 3. mája 2012, č.k. 4Er/1053/2008 - 95, v prvom výroku vyhlásil\nexekúciu za neprípustnú, v druhom výroku exekúciu zastavil a v treťom výroku uložil oprávnenému\npovinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému trovy exekúcie vo výške 11,95 Eur,\ndo 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie vo výroku o vyhlásení exekúcie za\nneprípustnú a jej zastavenú odôvodnil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Dôvodil,\nže súd má v ktoromkoľvek štádiu exekúcie povinnosť skúmať jej prípustnosť a v prípade, že zistí\nexistenciu dôvodov, pre ktoré je exekúcia neprípustná, môž ex offo exekúciu vyhlásiť za neprípustnú\na zastaviť ju. V danom prípade je dôvodom neprípustnosti exekučný titul, ktorý je podkladom pre\nexekúciu, a ktorý bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je\nneprijateľnou podmienkou spôsobujúcou jej neplatnosť. Slovenský právny poriadok priamo ukladá v\nniektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku.\nTakémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ\nnepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uviedol, že oprávnený ako dodávateľ a povinný\nako spotrebiteľ uzavreli dňa 11.10.2006 Zmluvu o úvere (vo formulárovej podobe), ktorá má povahu\nspotrebiteľskej zmluvy s poukazom  na znenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj s\npoukazom na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd posúdil predmetný právny vzťah\nako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa. Z okolností utvárania zmluvy a s\nohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej\npodnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako s fyzickou osobou nepodnikateľom. Na\nzáklade uvedeného mal súd prvého stupňa jednoznačne preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na\nprávny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem zmluvných dojednaní, aplikovať aj príslušné ustanovenia\nObčianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou\nobsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Súčasťou Zmluvy o úvere sú aj Všeobecné podmienky\nposkytnutia úveru, ktoré v článku 17 upravujú rozhodcovskú doložku. Mal za to, že dojednanie\nrozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53\nods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s\ndodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj o úroveň\ninformovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom\nbez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný\nnemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú\naj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, to znamená, že spotrebiteľ ju\nmohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred\npripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré\nso sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy\nneprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom,\nsú ustanovenia smernice Rady 93/13/ES, a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné\na zrozumiteľné. Súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej\nspotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie viazaný a táto je v rozpore\npríslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami\nsmernice Rady 93/13/EHS. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa § 200 ods. 2\na § 203 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že súdnemu exekútorovi trovy priznal vo výške 11,95 Eur,\nspočívajúce v odmene za žiadosť o udelenie poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie, príkaz na\nzačatie exekúcie, t. j. 3 x 3,32 Eur a DPH z priznanej odmeny vo výške 1,99 Eur. Súd prvého stupňa\nk náhrade trov exekúcie zaviazal oprávneného z dôvodu, že vzťah medzi oprávneným a povinným\nvznikol na základe typovej formulárovej zmluvy, ktorú si sám oprávnený vypracoval a sám si do nej vložil\nrozhodcovskú doložku, na základe ktorej následne dal návrh na začatie rozhodcovského konania, pričom\nrozhodcovský súd na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemal právomoc konať, no aj napriek\ntomu oprávnený podal návrh na začatie rozhodcovského konania a následne aj návrh na vykonanie\nexekúcie. Vyhlásenie rozhodcovskej doložky za neplatnú mohol oprávnený predpokladať aj s poukazom\nna spotrebiteľské právo Európske únie, ktorej je Slovenská republika platným členom.\n\nProti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu,\nodvolanie oprávnený, a to s poukazom na § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení\ns § 221 ods. 1 písm. e/ a d/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a z dôvodu, že súd prvého stupňa\nnedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie. Mal za to, že všeobecný\nsúd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k\nopätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná\nnemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, ako by bol exekučný\ntitul zrušený. Exekučný súd nie je súdom v zmysle § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní,\nnekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu\nuvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Extenzívna interpretácia § 44\nods. 2 Exekučného poriadku tak, ako ju v danej veci uskutočnil exekučný súd, je v priamom rozpore\ns ústavným právom veriteľa na súdnu ochranu a právom na spravodlivý súdny proces, ako aj v\nrozpore so zásadou legality, princípom ochrany legitímneho očakávania a princípom právnej istoty.\nPoukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 331/09 zo dňa 11.11.2010.\nPovinnosťou všeobecných súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad, je vykladať\nprávny predpis spôsobom ústavne konformným. Zákonodarca priznal všeobecným súdom právomoc\nposudzovať zákonnosť rozhodnutí rozhodcovských súdov iba v rámci konania o zrušení rozhodcovského\nrozsudku, teda iba v rámci konania zvláštneho, uskutočňovaného na základe zákona, ktorý by na\núpravu rozhodovania sporov rozhodcovskými súdmi a úpravu uznania a výkonu tuzemských a cudzích\nrozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike prijatý (ust. § 1 ods. 1 zákona o rozhodcovskom\nkonaní). Ďalej uviedol, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako\nje viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť\nrozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom\nbol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného\ntitulu. Uviedol, že ustanovenie § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní explicitne upravuje konanie\nbez návrhu v prípade zistenia nedostatkov v rozhodcovskom konaní a nie v rozsudku rozhodcovského\nsúdu. Zastával názor, že exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia\nrozhodcovského súdu alebo exekučného konania realizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia\nlen na návrh účastníka konania. Exekučný súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu mimo\nrámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení\núčastníkov rozhodcovského konania úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania\nv právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Mal za to, že postupom exekučného súdu, ako aj\nnapadnutým uznesením tohto súdu, došlo v rámci práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý\nsúdny proces k porušeniu zásady „rovnosti zbraní“, zásady kontradiktórnosti súdneho konania a práva\nna rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy. Exekučný súd vydal rozhodnutie bez aplikácie\nrelevantnej právnej normy, bez vykonania ústavne súladnej interpretácie aplikovaných právnych noriem\na bez vykonania dokazovania, čím porušil právo žalobcu (oprávneného) na súdnu ochranu. Porušením\nprincípu rovnosti zbraní bol žalobca (oprávnený) uvedený exekučným súdom do takého postavenia,\nktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom\npostavení. Exekučný súd napadnutým rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného\nprostriedku vo vzťahu k meritu veci a úplným uskutočnením judiciálneho procesu v podmienkach\nexekučného konania tak porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Poukázal na skutočnosť,\nže exekučný súd je v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený\nskúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi a nie\notázkou súladu rozhodcovskej doložky. Ak by odvolací súd usúdil, že exekučný súd je oprávnený\nskúmať platnosť rozhodcovskej doložky, oprávnený mal za to, že táto je platná. Dojednanie, ktorým\nzmluvné strany založili právomoc rozhodcovského súdu však nestanovuje, že spory s dodávateľom\nbudú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Mal za to, že účastníkom zmluvy je daná možnosť\nvoľby, či sa obrátia na rozhodcovský súd, alebo na riadny súd. Nie je možné sa stotožniť s názorom,\nže pre spotrebiteľa je konanie rozhodcovského súdu nevýhodné, resp. že by samo o sebe spôsobovalo\nakúkoľvek nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a už vôbec nie nerovnováhu\nkvalifikovanú - značnú. Nesúhlasil ani s právnym posúdením zmluvy o úvere, ako zmluvy o spotrebnom\núvere, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva obsahuje podstatné náležitosti\nzmluvy ustanovené v § 497 Obchodného zákonníka s odkazom na § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka,\nktoré je svojou povahou ustanovením kogentným, teda v predmetnej zmluve o úvere nemusela byť ako\npodstatná náležitosť dohodnutá, okrem iného ročná percentuálna miera nákladov tak, ako to nesprávne\nuvádza v odôvodnení súd prvého stupňa. Poukázal na nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov\nz omeškania. Vyslovil názor, že v zmysle § 499 Obchodného zákonníka si mohol dojednať odplatu\n\n- príslušný poplatok pozostávajúci v 1/3 z dohodnutého úroku a v 2/3 z nákladov na vypracovanie a\nuzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. K poplatku za zasielanie\nupomienok uviedol, že v zmysle bodu 4 VPPÚ, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, sa\npovinný zaviazal uhradiť oprávnenému za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia zmluvných\npodmienok sumu 1,99 Eur, ako paušálnu náhradu nákladov a administratívy s tým spojenej. Zdôraznil,\nže otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom a teda, či sa predmetná exekúcia\nbude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol.\nSúd v exekučnom konaní nie je oprávnený z úradnej povinnosti vysloviť neprípustnosť exekúcie\nzačatej na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Zároveň uviedol, že nie sú dané\ndôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe\nvykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a\nvykonateľným. Žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu\nprvého stupňa na ďalšie konanie.\n\nKrajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania\nodvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa\n2. mája 2012, č.k. 4Er/1053/2008 - 94, je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a uznesenie\nsúdu prvého stupňa zo dňa 3. mája 2012, č.k. 4Er/1053/2008 - 95 ako vecne správne podľa § 219 ods.\n1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:\n\nZ obsahu spisu vyplýva, že v danej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa\n16.10.2007, doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému dňa 25.10.2007, domáhal\nvykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie 853,75 Eur, a to na podklade exekučného titulu,\nktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 29.06.2007, sp. zn. SR 4309/07,\nktorý podľa doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 16.07.2007 a vykonateľnosť dňa 19.07.2007.\nZo spisového materiálu odvolací súd tiež zistil, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol\nzaložený dňa 11.10.2006 zmluvou o úvere.\n\nPreskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu, ktorým súd povolil\nodklad predmetnej exekúcie nemožno považovať za vecne správne. Okresný súd rozhodol o povolení\nodkladu exekúcie z dôvodu, že v danej veci možno očakávať, že exekúcia bude zastavená z dôvodu\nneplatnosti rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je v tomto\nkonaní exekučným titulom. Následne okresný súd ďalším uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a\nexekúciu zastavil, pričom rozhodol aj o náhrade trov exekúcie. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že\nplatnosť, resp. neplatnosť predmetnej rozhodcovskej doložky a teda dôvod na vyhlásenie exekúcie za\nneprípustnú a jej zastavení bolo možné posudzovať už v čase rozhodovania súdu o odklade exekúcie.\nZa daných okolností odvolací súd považuje rozhodnutie okresného súdu o povolení odkladu exekúcie\nza nadbytočné a z týchto dôvodov odvolací súd predmetné rozhodnutie zrušil.\n\nPokiaľ išlo o rozhodnutie okresného súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, odvolací\nsúd uvádza, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí správne aplikoval príslušné právne predpisy,\nktoré aj správne vyložil. Ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní\nv znení neskorších predpisov ukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné\nkonanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo\nc/, t. j. ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/, b/, alebo ak rozhodcovský\nrozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom\nnedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Zo znenia ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.\nz. explicitne vyplýva, že pri zistení dôvodov uvedených v citovanom zákonnom ustanovení, súd výkon\nrozhodcovského rozsudku zastaví bez ohľadu na štádium, v akom sa výkon rozhodnutia, resp. exekúcia\nnachádza.\n\nPre posúdenie dôvodu na postup podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, sa súd prvého\nstupňa správne zaoberal existenciou dôvodu pre uvedený postup podľa § 45 ods. 1 písm. c/ citovaného\nzákona, t. j. či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré\nje objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.\n\nZa správny odvolací súd považuje právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere\nje zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe\nspotrebiteľský vzťah. Odvolací súd poukazuje na to, že predložená zmluva medzi účastníkmi zo dňa\n11.10.2006 vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane\nspotrebiteľa účinného v čase jej uzavretia. Z uvedeného dôvodu v zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka a s poukazom na prevzatie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z komunitárneho\npráva v oblasti ochrany spotrebiteľa, bolo aj v oblasti obchodného práva potrebné aplikovať ustanovenia\n§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že\nv zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú obchodnoprávne vzťahy len podmnožinou\nobčianskoprávnych vzťahov, a preto ak v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi neexistovala\nšpeciálna úprava ochrany spotrebiteľa v Obchodnom zákonníku, bolo v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného\nzákonníka povinnosťou účastníkov právneho vzťahu subsidiárne aplikovať ustanovenia o ochrane\nspotrebiteľa, obsiahnuté v Občianskom zákonníku, aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Preto súd prvého\nstupňa postupoval správne, ak na vzťah účastníkov aplikoval príslušné normy chrániace spotrebiteľa.\n\nPri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c/ zákona č.\n244/2002 Z. z., preto správne súd prvého stupňa vychádzal z ustanovení § 53 ods. 1 a 4 a § 54 ods.\n1, 2 Občianskeho zákonníka a príslušnej smernice Rady 93/13/EHS a zisťoval, či úverová zmluva, na\nzáklade ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter\na je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má\ncharakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú\nnerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, teda povinného (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení\núčinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku v bode 17. Všeobecných podmienok\nposkytnutia úveru správne považoval súd prvého stupňa za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej\nneplatnosti podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka platnom v rozhodnom období.\n\nOdvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o\nneprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva\nhorizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo\nkomunitárne komfortným spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q/ Prílohy považuje riešenie sporov zo\nspotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti\nje tu potrebné chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie\nzneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek\nzmeny formulárových zmluvných podmienok, a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod\ntlakom finančnej tiesne a tak podnikateľ môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo\nsústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj\npríjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky.\n\nZa neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je súčasťou\nVšeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré predkladal oprávnený povinnému na formulári, pričom\nnebola individuálne dojednaná a jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť. Neobstojí ani námietka\nzo strany oprávneného v tom smere, že tu existuje možnosť voľby riešiť spor z predmetnej zmluvy\nbuď súdnym konaním alebo rozhodcovským konaním. V danom prípade veriteľ mohol na základe\npredmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie a rozhodnutie rozhodcovskému orgánu,\nresp. rozhodcovi, ktorého si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto\nrozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči\ntakýmto nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcu, resp.\nrozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej\ndoložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, resp. všeobecných podmienkach poskytnutia\núveru. Odvolací súd zastáva názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má\npodľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa\ntakejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený\npodrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je\npotom potrebné považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú podmienku a to aj v\n\nnáväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ/ES (C-240/98 až C-244/98, C-40/08,   C-473/00, C-243/08,\nC-168/05).\n\nOdvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech\nspotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý\nvzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti\no tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre\ndocielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj\nbez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej\npodmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a\ndodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj\nuznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011).\n\nOdvolací súd zároveň v postupe prvostupňového súdu nezistil rozpor s pravidlami týkajúcimi sa ochrany\npráva na súdnu i inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, ani porušenie práva na\nspravodlivý súdny proces a ani neprípustné nahradzovanie procesnej pasivity povinného.\n\nOdvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský\nrozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na\nzáklade neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2\npísm. d/ Exekučného poriadku a správne exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúcie zastavil.\n\nRozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne aj vo výroku o náhrade trov exekúcie. Súd prvého\nstupňa správne podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného k náhrade účelných\ntrov exekúcie súdneho exekútora, nakoľko oprávnený v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia\nprocesne zavinil zastavenie predmetnej exekúcie.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e      j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/1053/2008", "guid": "94ee42da-0262-4b76-b0c4-67d14d53981f:cb790ed5-d10f-4fd3-9e3d-65408a19b67f", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:9ec6c88a-2f13-461f-bf4a-966e4b464a02", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 331/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/09 z 11. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-11", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ec6c88a-2f13-461f-bf4a-966e4b464a02"}, {"guid": "33728a1f-8a9e-4a88-a489-a5c7553c1131:bb8b95c2-a175-481d-a6e8-2c8b05e70aec", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Er/1053/2008", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Partizánske sp. zn. 4Er/1053/2008 z 2. 10. 2013", "sud": "Okresný súd Partizánske", "datum_vydania": "2013-10-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/33728a1f-8a9e-4a88-a489-a5c7553c1131:bb8b95c2-a175-481d-a6e8-2c8b05e70aec"}], "citovane_v": []}