Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/222/2014 z 8. 6. 2014
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 8. júna 2014, sp. zn. 11Co/222/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5613209766.1
Krajský súd Žilina | 11Co/222/2014 | ECLI:SK:KSZA:2014:5613209766.1 | 2014-06-08 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/06410fef-2396-498c-b501-99ffcf32207d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5613209766.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/222/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613209766
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5613209766.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a
členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa Prima banka
Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, právne zastúpeného spoločnosťou
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Klincova 37/B, Bratislava, IČO:
36 862 657, proti odporcovi M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, okres O. D., o zaplatenie 77,01
eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
10C/290/2013-62 zo dňa 16.12.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu    p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi
zaplatenia sumy 77,01 eur spolu so sankčným úrokom vo výške 20 % ročne od 07.06.2011 do zaplatenia.
Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 22.12.2009 uzatvorená
zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej žalobca
žalovanému zriadil a viedol rastový osobný účet. Žalobca sa domáhal zaplatenia debetného - záporného
zostatku na účte žalovaného. Podľa výpisu z účtu žalovaného, sa dostal žalovaný do záporného zostatku
na účte v mesiaci január 2010. Zostatok na účte k 31.12.2009 (predchádzajúci výpis k výpisu z júna
2009) bol 5,- eur. Od januára 2010 boli na ťarchu účtu žalovaného zúčtované len poplatky a úroky.
Žalobca však, okrem toho, že si v konaní nesplnil povinnosť tvrdenia, a to napriek výzve súdu a
nešpecifikoval žalovanú sumu (špecifikácia žalovanej sumy ako rozdielu medzi kreditnými a debetnými
položkami je nedostatočná), nepreukázal ani zmluvné dojednanie účastníkov o povinnosti žalovaného
platiť poplatky, ktoré mu boli zúčtované na ťarchu bežného účtu a ich výšku, pričom vzhľadom na
neúčasť žalovaného na súdnom pojednávaní si súd ani, v zmysle § 120 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku, nemohol osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Pokiaľ aj v
zmluve o spolupráci bol dojednaný spôsob poplatkovania Balík Výhoda, žalobca nepreukázal zmluvné
dojednanie účastníkov o výške poplatku. Rovnako žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
zmluvné dojednanie účastníkov o povinnosti žalovaného platiť mesačný poplatok Maestro, poplatok za
upozornenie a poplatok za výzvu. Žalobca si taktiež nesplnil povinnosť tvrdenia vo vzťahu k úrokom,
ktoré boli účtované na ťarchu účtu žalovaného, keďže neuviedol, z akej sumy, za aké obdobie a v akej
sadzbe boli účtované. Taktiež dôvodnosť uplatnených úrokov nepreukázal, keďže nepreukázal zmluvné



dojednanie o povinnosti žalovaného platiť úroky, keď navyše úrok predstavuje odplatu (cenu) veriteľovi
za poskytnuté peňažné prostriedky, pričom žalobca žalovanému peňažné prostriedky neposkytol, len
zúčtoval na ťarchu účtu poplatky. Keďže žalobca nepreukázal dôvodnosť hlavného záväzku, nebolo
mu možné priznať ani sankčný úrok z uplatnenej istiny. Navyše dňa 13.04.2011 žalobca od zmluvy
odstúpil, čím došlo k zániku práv a povinností zmluvných strán zo zmluvy vyplývajúcich. Preto žalobcovi
neprislúcha právo na sankčný úrok (teda nie zákonom upravený úrok z omeškania) za obdobie po zániku
zmluvného vzťahu.

O trovách rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p.

Voči citovanému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Poukazuje na
znenie čl. I. Úvodné ustanovenia bod 3, 4, 5, 7, ako aj čl. III. písm. A) bod 40 VOP. Z uvedeného je
nesporné, že odporcovi boli ustanovenia všeobecných obchodných podmienok známe. Prekročením
nedovoleného debetu odporca porušil ustanovenia zmluvy a ustanovenia VOP čl. III. A bod 38 ...„klient
nevysporiadal na účte nepovolené prečerpanie“... Keďže navrhovateľ zmluvu v súlade s ustanoveniami
VOP vypovedal listom zo dňa 13.04.2011, odporca bol jednak oboznámený s tým, že mu bude zrušený
účet a jednak s tým, že má voči navrhovateľovi debetný zostatok. Nahromadený sankčný úrok sa pri
debetoch počíta zo zostatku istiny, a to odo dňa nasledujúceho po dni uzatvorenia účtu klienta, v danom
prípade od 07.06.2011. Sankčná sadzba v zmysle sadzobníka poplatkov činí 20 %. Ďalej poukazuje na
čl. I. bod 7 VOP a čl. III. písm. A) bod 40 VOP. Vzhľadom na uvedené je navrhovateľ toho názoru, že
nárok na sankčný úrok vo výške 20 % je oprávnený. Na základe výpisu z účtu zo dňa 06.06.2011 výška
aktuálneho debetného zostatku predstavuje sumu 77,01 eur. Čiastka 77,01 eur predstavuje debetný
záporný zostatok na účte klienta v čase jeho uzatvorenia. Celkový súčet kreditných položiek predstavuje
sumu 10.185,- eur. Celkový súčet debetných položiek predstavuje sumu 10.262,01 eur. Rozdiel medzi
kreditnými a debetnými položkami činí 77,01 eur. Výpisy z účtu odporcu, ktoré už boli do spisu doložené,
korešpondujú s údajmi uvedenými v informačnom systéme navrhovateľa a zároveň potvrdzujú výšku
debetného zostatku. Navrhovateľ žiada, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v
zamietnutej časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie a zároveň, aby priznal navrhovateľovi náhradu trov
konania.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.
s. p.) rozsudok okresného súdu postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle ust. §
219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny.

Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver.
Krajský súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu a poukazuje na ne.

Základnými povinnosťami účastníka sporového, t. j. kontradiktórneho konania sú povinnosť tvrdenia a
povinnosť dôkazná. Účastník má povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok
a preukázať ich predloženými alebo navrhnutými dôkazmi. Každý účastník nesie dôkazné bremeno za
svoje tvrdenia. Túto povinnosť má žalobca aj v prípade nečinnosti odporcu. Je na navrhovateľovi, akým
spôsobom si povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú splní. Procesným dôsledkom neunesenia týchto
základných povinností účastníka konania je však zamietnutie jeho návrhu pre neunesenie dôkazného
bremena.

Navrhovateľ si podaným návrhom uplatňuje voči odporcovi debetný zostatok v sume 77,01 eur, ktorý
opiera o uzatvorenú Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzatvorenú
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ako aj sankčný úrok vo výške 20 % z debetného
zostatku podľa sadzobníka poplatkov.



Žalobca vo svojom odvolaní sa prevažne venuje odôvodňovaniu vzniku práva na sankčný úrok vo
výške 20 % ročne. Úrok však predstavuje príslušenstvo pohľadávky, má voči pohľadávke akcesorické
postavenie a základom pre priznanie úroku ako príslušenstva pohľadávky je preukázanie platného
vzniku pohľadávky ako takej, ktorá v tomto prípade predstavuje debetný zostatok vo výške 77,01 eur.

Žalobca však v predmetnom konaní neuniesol dôkaznú povinnosť a povinnosť tvrdenia vo vzťahu k
uplatnenému debetnému zostatku.

Hoci návrh navrhovateľa spĺňa náležitosti v zmysle ust. § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
skutkové tvrdenia žalobcu sú nedostatočné, aby z nich mohol byť vyvodený vznik právneho nároku
žalobcu voči žalovanému.

Žalobca sa v podanom návrhu domáha debetného zostatku vo výške 77,01 eur, hoci z výpisov z účtu
žalovaného, ktoré predložil (pričom však skutkové tvrdenie žalobcu nemožno nahradiť predložením
listinných dôkazov), nevyplýva, ako mal tento debetný zostatok vzniknúť a z akých položiek pozostáva.
Zrejme touto vedomosťou nedisponuje ani žalobca, keďže ani na výzvu prvostupňovému súdu tieto
skutočnosti neozrejmil.

Pokiaľ ide o predložený listinný dôkaz - prehľad pohybu na účte žalovaného, jednotlivé dôvody uvedenia
účtovania tej-ktorej položky sú uvedené heslovito, nevyplývajú z nich také skutočnosti, aby súd mohol z
nich vyvodzovať vznik nároku navrhovateľa v zmysle zmluvy a všeobecných obchodných podmienok.

Žalobca predloženými listinnými dôkazmi síce preukázal platné uzatvorenie Zmluvy o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb, nepreukázal však nárok na zaplatenie sumy 77,01
eur uplatnenej v žalobe. Dôkazné bremeno na existenciu takéhoto dlhu žalovaného voči žalobcovi
zaväzovalo nepochybne žalobcu. Je na žalobcovi, akým spôsobom si túto dôkaznú povinnosť splní.
Možno však súhlasiť s konštatovaním prvostupňového súdu, že v tomto smere žalobca dôkazné
bremeno neuniesol.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny vrátane
výroku o trovách konania potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 142 ods. 1
O. s. p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil a z obsahu spisu
nevyplývajú, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.