Rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1To/39/2012 z 4. 9. 2012
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Prešov z 4. septembra 2012, sp. zn. 1To/39/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8710010580.1
Krajský súd Prešov | 1To/39/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8710010580.1 | 2012-09-04 | Rozhodnutie
Oblasť práva: Trestné právo – Majetok
Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 TZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/550c6ae1-4e8f-4a27-842a-1c77ea9363d0
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8710010580.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/39/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710010580
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8710010580.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Evy
Rešatkovej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom dňa 5.9.2012, v trestnej veci
obžalovaného O. D. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 144/2010 zo dňa 5.3.2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku    z  a  m i  e t a     odvolanie obžalovaného  O. D.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného O. D. za vinného z prečinu podvodu podľa §
221 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- ako konateľ spoločnosti MOTOR SPRINT CAR, s.r.o. so sídlom v Poprade na ul. Hraničná č. 35, IČO:
36 514 136, dňa 12.1.2009 prijal do autoservisu od Ing. L. H. na opravu havarované osobné motorové
vozidlo zn. OPEL Zafira, ev. č. PP 596 BM, VIN: WOLOTGF7532130367, po oprave vozidla vystavil
faktúru č. 2009/009 zo dňa 22.1.2009, ktorá mu bola uhradená v čiastke 1.601,62 eur, vozidlo si prevzal
z autoservisu Ing. L. H. dňa 26.1.2009 a dňa 27.1.2009 zistil, že hoci autoservis fakturoval výmenu
poškodených dielov za nové, boli mu do vozidla namontované už použité diely a to predný nárazník,
mriežka predného nárazníka, kryt podbehu a chladič, čím rozdielom medzi hodnotou továrensky
originálnych dielov a náhradných dielov namontovaných namiesto poškodených takto pre Komunálnu
poisťovňu, a.s. Vienna Insurance Group a spoluúčastníka Ing. L. H. vznikla škoda vo výške 563,- eur,

Za to mu uložil podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 56 ods. 1, § 57 ods. 1, § 38 ods. 2, 3 a
§ 36 písm. j) Tr. zákona peňažný trest vo výške 300,- eur. Zároveň podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona mu
pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, určil aj náhradný trest odňatia
slobody v trvaní 2 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu v zákonnej lehote odvolanie,
ktoré aj písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania namieta, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil
dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní, keďže zo žiadneho z nich nevyplýva, že sa mal dopustiť
skutku, ktorý je mu kladený za vinu. Zároveň je podľa neho z vykonaného dokazovania zrejmé, že
skutok tak, ako je popísaný v obžalobe a v odsudzujúcom rozsudku zo dňa 5.1.2012, nie je trestným
činom. Z dokazovania je zrejmé, že ako konateľ servisu zakúpil náhradné diely, tieto však sám do
auta nenamontoval, ako sa často uvádza v tomto konaní, iba ich odovzdal svojmu zamestnancovi,
čo mechanik aj potvrdil. Tento mechanik, ktorý montoval diely, však nikdy nepotvrdil, že by montoval
náhradné diely, ktoré nakoniec boli predmetom aj znaleckého posudku v tomto konaní. Poukazuje na to,
že v zmysle Trestného zákona sa trestného činu podvodu dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku
seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho iného do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak
na cudzom majetku malú škodu. Omylom sa rozumie rozpor medzi predstavou a skutočnosťou, omyl sa
môže týkať aj skutočnosti, ktorá ešte len nastane, páchateľ však musí o omyle iného vedieť už v čase,



keď dochádza k jeho obohateniu. Vyjadruje názor, že nie je zrejmé, aká škoda mala vzniknúť na aute,
ktoré malo byť predmetom útoku tak, ako to chápe      § 126 Tr. zákona a takisto o čo a či vôbec sa mal ako
obžalovaný obohatiť, pokiaľ by bolo preukázané, že sa dopustil trestného činu podvodu. Vychádzajúc
z ustálenej súdnej praxe a akceptujúc, že obohatenie a škoda sa síce môže, ale nemusí zhodovať so
spôsobenou škodou, toto podľa neho zrejmé nie je. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že škoda na aute
ako hmotnom predmete útoku je 563,- eur, potom má určite ako obžalovaný právo, aby mu súd, resp.
orgány činné v trestnom konaní vysvetlili, či z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa o túto sumu
mal aj obohatiť a či vôbec konal s týmto úmyslom. Znalec navyše vysvetlil na hlavnom pojednávaní
rozpor v znaleckom posudku tak, ako žiadali oba súdy a potvrdil, že namontované diely sú síce staršej
výroby, ale ide o továrensky originálne diely Opel, navyše povedal, že nevie s istotou povedať, či ide už
o použité diely, ale že to len predpokladá. Pokiaľ by teda aj vedel, aké diely v aute sú, tak z fakturácie,
ktorú vykonal nevyplýva nič zlé, je tam len napísané, že servis fakturuje diely na Opel a na hlavnom
pojednávaní potvrdil zástupca poisťovne, že z faktúry nevyplýva ani hodnota náhradných dielov, ani ich
vek a navyše ani Ing. H., ani poisťovňa nemali dohodnutú so servisom ani cenu náhradných dielov. Ako
teda mal servis, resp. on ako obžalovaný, uviesť do omylu poškodených, za predpokladu, že vôbec teda
vedel, že sú tam diely, ktoré sú predmetom konania, keďže nevyvolal žiadnym konaním rozpor medzi
predstavou a skutočnosťou. Nevysvetlené ostávajú otázky, či bol vôbec povinný zabezpečiť montáž
dielov, ktoré zakúpil vo firme Vectra v Košiciach, či bol vôbec povinný zakúpiť vo firme Vectra nejaké
náhradné diely, či sľúbil alebo sa nejako ústne alebo písomne dohodol s Ing. H. alebo s poisťovňou,
že namontuje diely, ktoré zakúpil vo firme Vectra, či mu ukladá takúto povinnosť nejaký právny predpis,
a tiež či ukázal poškodeným tieto diely a povedal im, že tieto budú namontované jeho mechanikom.
Zástupca firmy Vectra na hlavnom pojednávaní povedal, že v podstate niečo ako originál Opel už ani
neexistuje, sú to len rôzne firmy, ktoré pre Opel náhradné diely vyrábajú a oni ich predávajú. Znalec
píše v znaleckom posudku, že hodnota auta pred opravou bola 9.600,- eur, nepíše však koľko mala byť
hodnota auta po oprave, resp. či sa auto malo opravou zhodnotiť a o koľko. Keďže auto je vec, ktorá je
v tomto konaní predmetom útoku, nie je zrejmé aká škoda na ňom mala vzniknúť. Samotné náhradné
diely nie sú vecou tak, ako to chápe Trestný zákon, len súčasťou veci, čiže auta. Podľa neho je otázne,
či vôbec mohlo dôjsť, vzhľadom na rozsah opravy a vek vozidla, k jeho znehodnoteniu, resp. k vzniku
škody, keďže auto je funkčné a pojazdné a do dnešného dňa nevykazuje známky jedinej vady. Znalec
píše, že rozdiel medzi hodnotou náhradných dielov, ktoré boli namontované a hodnotou poškodených
dielov je 65,50 eur. Otázne je potom, či o túto sumu nebola znížená aj hodnota auta a či suma 65,50
eur nie je škodou. Ďalej poukazuje na to, že podľa znalca rozdiel medzi namontovanými dielami a
originálnymi novými dielami je 563,- eur. Nie je však zrejmé, o aké nové náhradné diely má ísť a či to
sú tie, ktoré zakúpil vo firme Vectra. Pokiaľ by tieto „nové“ náhradné diely boli servisom namontované
oproti tým, ktoré sú tam dnes, nie je zrejmé, či by sa hodnota auta na trhu zvýšila a o koľko. Záverom
uvádza, že nie on má preukazovať svoju nevinu, ale obžaloba má dokázať jemu, že skutok spáchal,
čím sa okresný súd dôsledne neriadil. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby odvolací súd zmenil
rozhodnutie Okresného súdu Poprad a aby ho spod obžaloby oslobodil.

Na základe podaného odvolania krajský súd v intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V konaní pred súdom prvého stupňa boli vykonané dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, o
ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Súd vykonané dôkazy
vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom dospel k správnym
skutkovým aj právnym záverom.

Z dôvodov napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré dôkazy boli pred súdom prvého  stupňa   vykonané,
ako  aj   to,  ktoré  skutočnosti   z  jednotlivých   dôkazov vyplynuli. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku plynie aj skutočnosť, ako prvostupňový súd jednotlivé dôkazy hodnotil. V tomto smere sú
dôvody napadnutého rozsudku podrobné a vecne správne, a preto na ne krajský súd v podrobnostiach
aj poukazuje.

Len s ohľadom na obsah odvolacích námietok, považuje krajský súd za potrebné zvýrazniť niekoľko
skutočností.



Napriek tomu, že obžalovaný poprel spáchanie trestného činu, brániac sa tým, že nebolo preukázané,
aby sa dopustil skutku popísaného v skutkovej vete napadnutého rozsudku, že on sám diely do vozidla
nemontoval a že tento skutok ani nie je trestným činom, tak aj podľa krajského súdu výrok o vine je
možné oprieť o súhrn dôkazov, ktoré po ich zhodnotení jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
odôvodňujú záver, že sa skutok stal, že ho ako trestne zodpovedný subjekt spáchal obžalovaný a že
konanie obžalovaného je potrebné posúdiť ako prečin podvodu podľa  § 221 ods. 1 Tr. zákona.

Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že podnikatelia, ktorí spotrebiteľovi ponúkajú alebo predávajú
výrobky, alebo poskytujú služby majú vo vzťahu k spotrebiteľovi viaceré povinnosti bez ohľadu na to,
či si ich so spotrebiteľom výslovne dohodli. Medzi tieto povinnosti, vyplývajúce najmä zo zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov, patrí aj povinnosť pri predaji použitého alebo upravovaného výrobku, výrobku s
vadou alebo výrobku, ktorého úžitkové vlastnosti sú inak obmedzené, na túto skutočnosť spotrebiteľa
vopred upozorniť (§ 12 ods. 4 cit. zákona). Tiež je povinný informovať spotrebiteľa o vlastnostiach
predávaného výrobku alebo charaktere poskytovanej služby a nesmie také údaje zamlčať a konať v
rozpore s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8, § 5 ods. 1 a § 11 ods. 1 cit. zákona).

Skutočnosť, že si bol obžalovaný týchto povinností vedomý, je zrejmá zo samotného jeho správania
sa v čase páchania trestného činu, ako aj po jeho spáchaní. Obžalovaný totiž na opravu objednával
nové originálne diely od spoločnosti VEKTOR s.r.o., čo vyplýva zo svedeckej výpovede jej konateľa S.
R., z faktúry vystavenej spoločnosťou VEKTOR s.r.o. a pokladničných dokladov, ako aj zo záznamu
o výsledku prešetrovania poistnej udalosti pre Komunálnu poisťovňu a.s., v rámci ktorého obžalovaný
predkladal uvedené doklady o zakúpení náhradných dielov k oprave. Aj z výpovede samotného
obžalovaného vyplýva, že tiež následne po oprave obžalovaný poškodenému Ing. H. tvrdil, že všetky
diely boli namontované nové a originálne a to bez toho, aby si námietky poškodeného overil. Táto
skutočnosť, teda že si tvrdenia Ing. H. o použití starých náhradných dielov obžalovaný ani neoveril, a
napriek tomu ich odmietal a zotrvával na tom,        že mu vymenili nové a  originálne diely, svedčí o tom,
že o výmene použitých a neoriginálnych dielov vedel, hoci ich sám nemontoval.

Toto je aj v súlade s tvrdením svedka O. O., zamestnanca spoločnosti MOTOR SPRINT CAR s.r.o.,
podľa ktorého na poškodené vozidlo namontoval tie diely, ktoré mu dal obžalovaný.

Z konania obžalovaného je teda zrejmé, že ako konateľovi spoločnosti MOTOR SPRINT CAR s.r.o. mu
povinnosti vyplývajúce zo Zákona o ochrane spotrebiteľa boli známe, no napriek tomu ich vo vzťahu
k poškodenému Ing. H. porušil a uviedol ho do omylu, keď poškodenému Ing. H. vyfakturoval nové a
originálne náhradné diely, hoci v skutočnosti také neboli a to bez toho, aby o tom Ing. H. vopred upozornil,
alebo ho o tom informoval. Naopak, podľa svedeckej výpovede Ing. H. bolo mu povedané, že na vozidlo
bude mať namontované nové diely, a nie používané, a aj podľa výpovede obžalovaného tento Ing. H.
tvrdil, že všetky diely boli namontované nové a originálne.

Podvodný úmysel obžalovaného je zrejmý aj zo skutočnosti, že kým od spoločnosti VEKTOR s.r.o.
zakúpil na opravu nové a originálne diely, tak tieto následne na opravu vozidla Ing. H. nepoužil, no v
rámci fakturácie ceny opravy vyúčtoval poškodenému Ing. H. za predný nárazník a vodný chladič vyššiu
cenu, než za akú diely zakúpil v spoločnosti VEKTOR s.r.o.. Toto preukazujú faktúry, ktoré vystavila
jednak spoločnosť VEKTOR s.r.o. obžalovaného a jednak táto spoločnosť poškodenému Ing. H., na
ktorých sú uvedené ceny náhradných dielov a tiež pokladničné doklady.

Okrem už uvedených dôkazov vinu obžalovaného preukazuje aj znalecký posudok Ing. P. C. z odboru
cestná doprava. Tento dospel k záveru, že náhradné diely a to predný nárazník, mriežka predného
nárazníka, kryt podbehu a vodný chladič, neboli namontované ako nové a neboli to originálne diely
Opel. Ďalej znalec určil, že rozdiel medzi hodnotou továrensky originálnych nových dielov a náhradných
dielov namontovaných namiesto poškodených je 563,- eur s DPH, ktorá suma aj podľa krajského súdu
predstavuje objektívne určenú ujmu na majetku poškodeného, teda výšku škody tak, ako ju vymedzuje
ust. § 124 ods. 1 Tr. zákona.

V zhode so zistením, že na vozidlo poškodeného neboli namontované nové a originálne diely, vyznieva
aj výpoveď svedka S. R.. Tento potvrdil, že v jeho spoločnosti VEKTOR s.r.o. začiatkom roka 2009



obžalovaný osobne kúpil a prevzal predný nárazník a chladič na osobné motorové vozidlo zn. Opel,
pričom išlo o nové originálne diely zabalené v originálnom balení. Hoci v  skutočnosti na vozidlo Ing. H.
bol namontovaný predný nárazník vyrobený v auguste 1999 a chladič vyrobený v novembri 2000, tak
svedok R. poprel, aby v predajni v čase predaja v roku 2009 mal také staré diely.

Vzhľadom na tieto skutočnosti, aj podľa krajského súdu, súd prvého stupňa vykonané dôkazy vyhodnotil
správne a logicky, keď obrane obžalovaného neuveril a túto považoval za vyvrátenú.

Preto aj podľa názoru krajského súdu bolo vykonaným dokazovaním nepochybne preukázané, že skutok
uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku tak, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, sa stal a
tiež, že ho spáchal obžalovaný O. D.. Je zrejmé, že napriek tomu, že poškodenému Ing. H. vyfakturoval
výmenu poškodených dielov za nové, tak do vozidla boli v skutočnosti namontované diely už použité,
čím spôsobil škodu vo výške 563,- eur.

Správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá potom aj právna kvalifikácia. Je totiž nepochybné,
že obžalovaný na škodu majetku poškodených Ing. L. H. a Komunálnej poisťovne a.s., ktorí vystavenú
faktúru hradili, seba obohatil tým, že ich uviedol do omylu a spôsobil tak na ich majetku škodu 563,-
eur, teda malú škodu. Okresný súd teda správne kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin podvodu
podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona.

Pochybenia, ktoré by bolo možné napraviť v prospech obžalovaného nezistil krajský súd ani pri
rozhodovaní o treste. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd, použijúc
zásady pre ukladanie trestov vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri rozhodovaní o druhu a
výmere trestu prihliadal najmä na prevahu poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy, majúc na zreteli účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým
je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorenie podmienok na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Z napadnutého
rozsudku plynie, že okresný súd zistil len existenciu poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm.
j) Tr. zákona, spočívajúcej v tom, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.
Priťažujúcu okolnosť okresný súd nezistil.

Za zákonné preto krajský súd považuje aj rozhodnutie okresného súdu o treste, keď  uložil mierny
peňažný trest vo výške 300,- eur, za súčasného uloženia náhradného trestu odňatia slobody pre prípad,
že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený.

Keďže teda krajský súd nezistil žiaden dôvod na zmenu rozhodnutia v prospech obžalovaného, jeho
odvolanie ako nedôvodné v zmysle ust. § 319 Tr. poriadku zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

P o u č e n i e :    Proti  tomuto  uzneseniu  ďalší  riadny  opravný  prostriedok  nie  je
prípustný.