Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/63/2014 z 11. 1. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 11. januára 2018, sp. zn. 20S/63/2014, ECLI:SK:KSTT:2018:5014200671.4 Krajský súd Trnava | 20S/63/2014 | ECLI:SK:KSTT:2018:5014200671.4 | 2018-01-11 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/04d356fa-5a7a-4124-86dd-27a06810aa7c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:5014200671.4 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/63/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200671
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:5014200671.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobcu C. R., nar.XX.XX.XXXX,
bytom L. X. XX/X, XX-XXX L. - L., Poľská republika, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, ul.
29. augusta č. 8 a 10, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8401-3/2014-BA
zo dňa 31.03.2014, za účasti I. C. G., bytom D. Xb/XX, XX-XXX L. - L., Poľská republika takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, ústredia č. 8401-3/2014-BA zo dňa 31.03.2014 z
r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Účastníkovi konania I. C. G. sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 8401-3/2014-BA zo dňa
31.03.2014, ktorým žalovaný rozhodujúc o odvolaní žalobcu zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočka Trnava č. 700-0116/2011-23 zo dňa 07.09.2011 vyslovujúce, že mu účasť na nemocenskom
poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 09.04.2010 nevznikla, tak, že
žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie
v nezamestnanosti. Vo zvyšnej časti žalovaný napadnuté rozhodnutie potvrdil.

2.
Žalobca namietal, že žalovaný neprimerane použil čl. 11 ods.2 písm. a) základného nariadenia jeho
nesprávnym uplatnením za situácie, keď žalobca nevykonával len prácu na vlastný účet v Poľsku, ale
aj nájomnú prácu na Slovensku, vzhľadom k čomu mal byť voči nemu uplatnený výlučne čl. 13 ods. 3.
Poukazoval tiež na to, že pracovnú zmluvu uzavrel v dobrej viere, bol pripravený prácu vykonávať a
nemyslel, že jeho zamestnávateľ vykonáva činnosť v rozpore so zákonom. Žalovaný podľa jeho názoru
nezohľadnil skutočnosť, že on nemal vedomosť o podnikateľskom zámere svojho zamestnávateľa a
prípadnom neplatení poistného, či neprihlásenia zamestnanca na poistenie. Považuje za nesprávne,
aby bol zaťažený negatívnymi účinkami zlyhania zamestnávateľa. Voči napadnutému rozhodnutiu
namietal tiež ľubovoľné hodnotenie dôkazov a odmietnutie dôkazov ním predložených, ktoré by prispeli
k vysvetleniu okolností dôležitých pre riešenie veci.

3.
Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukazoval na to, že riešenie zamestnancov
zamestnávateľa I. C. G. - GM CONZULTING prebiehalo pomerne dlhé obdobie a Sociálna poisťovňa
akceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava, na uzatvorenie dohody



v súlade s článkom 16 (4) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, v zmysle
ktorej je v prípade týchto zamestnancov určené poľské zákonodarstvo. Pri určovaní uplatniteľnej
legislatívy je rozhodujúci nielen status osoby ako zamestnanca, ale aj reálny výkon činnosti za účelom
zamedzenia manipulácii s uplatniteľnými predpismi a ich zneužívaniu. Kontroly zamerané na reálny
výkon činnosti zamestnancov na území SR, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike, začala Sociálna
poisťovňa vykonávať na základe podnetov ZUS Varšava odôvodnených vznikom firiem, cieľom činnosti
ktorých nebol výkon zamestnania mimo hraníc Poľska, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne
zabezpečenie v Poľskej republike z podnikateľskej činnosti, ktorú v Poľskej republike vykonávajú.

4.
Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava sa dňa 07.07.2011 pokúsila vykonať kontrolu v mieste sídla
zamestnávateľa žalobcu, pričom zistila, že adresou jeho podnikania je rodinný dom, v ktorom sa
nenachádza žiadna prevádzka, v ktorej by zamestnanci mohli vykonávať prácu. V čase kontroly sa v
mieste podnikania nezdržiaval zamestnávateľ ani žiaden zamestnanec, ku kontrole neboli predložené
žiadne doklady preukazujúce, že by zamestnávateľ zamestnancom počas trvania pracovnoprávneho
vzťahu prideľoval prácu, evidencia dochádzky do práce nebola vedená. Z pracovných zmlúv
zamestnancov výlučne s bydliskom v Poľskej republike vyplýva, že stanovený pracovný čas bol 40 hodín
týždenne a dohodnutá dĺžka pracovného času 1/8 z pracovného času, hrubá mzda bola 40 eur mesačne.
Zamestnávateľ na výzvu predložil štvrťročné správy o vykonaní práce, ku ktorým boli pripojené vizitky
hotelov a reštaurácií, napriek následnej výzve nepredložil ďalšie doklady ako objednávky na realizované
internetové školenia, faktúry za vykonané služby, certifikáty, objednávky a faktúry na výučbu obchodnej
angličtiny alebo iné činnosti realizované zamestnancami na území Slovenska. Má za to, že reálny výkon
činnosti zamestnancov na území Slovenska nebol preukázaný a že zistené skutočnosti nepreukazujú
ani splnenie kritérií na uznanie miesta sídla zamestnávateľa zapísaného v obchodnom registri.

5.
Krajský súd v Trnave rozsudkom 20 S/63/2014-50 zo dňa 23.02.2016 žalobe vyhovel a preskúmavané
rozhodnutie žalovaného zo dňa 31.03.2014 podľa § 250j ods. 2písm. c) a písm. d) O.s.p. zrušil a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

6.
Na základe odvolania žalovaného tento rozsudok uznesením 9 Sžso/70/2016 zo dňa 28.09.2016 zrušil
Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodu procesného pochybenia spočívajúceho v nepribratí I. C.
G. do konania ako účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti mohli byť zrušením
napadnutého rozhodnutia dotknuté.

7.
Po zrušení rozsudku a vrátení veci tunajšiemu súdu uznesením zo dňa 12.01.2017 súd pribral do konania
G. J. G. a vec následne za splnenia procesných podmienok prejednal postupom podľa § 23 ods.2
písm. b) a §114 SSP (zák. č.162/2015 Z.z.) v neprítomnosti účastníkov konania a po oboznámení sa s
obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, dospel opätovne k záveru
o dôvodnosti žaloby.

8.
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 31.03.2014 bolo rozhodnutie, ktorým žalovaný v zásade potvrdil
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 700-0116/2011-23 z 07.09.2011 vyslovujúce,
že žalobcovi nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v
nezamestnanosti dňom 09.04.2010, so stručným odôvodnením, podľa ktorého u zamestnávateľa I. C. G.
- GM CONZULTING nebolo možné ani fyzickou kontrolou preukázať reálny výkon činnosti zamestnanca,
u zamestnávateľa nevznikol poistný pomer odo dňa 09.04.2010, preto žalobcovi ako zamestnancovi
účasť na nemocenskom a dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti odo dňa 09.04.2010
nevznikla (čiastočná zmena prvostupňového rozhodnutia spočívala v nahradení textu: „nevznikla účasť
na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 9. apríla 2010“
textom : „nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie
v nezamestnanosti dňa 09.04. 2010 podľa slovenskej legislatívy“).

9.



Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaného od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa
od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, Nariadenie Rady
(EHS) č. 1408/71, zo 14.06.1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané
osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č.
574/1972, z 21.03.1972.

10.
Od 01.05.2010 sa uplatňujú nové koordinačné nariadenia, Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a
Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a
vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.09.2009, ktorým sa
vykonáva nariadenie č. 883/2004 (ďalej len „vykonávanie nariadenie“).

11.
Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II základného nariadenia majú za úlohu
zabezpečiť, aby sa na zamestnanca a samostatne zárobkovo činnú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch
alebo viacerých členských štátov, v ktorých vykonávajú činnosti, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na
nich nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu.

12.
Podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca
činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym
predpisom tohto členského štátu.

13.
V súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu, základné nariadenie v
článku 13 ustanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosti v dvoch alebo
viacerých členských štátoch.

14.
Podľa článku 13 (1) základného nariadenia v znení účinnom do 27.06.2012 osoba, ktorá zvyčajne
vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch podlieha:
a) právnym predpisom členského štátu bydliska, ak takáto osoba vykonáva podstatnú časť svojej činnosti
v tomto členskom štáte, alebo ak je zamestnaná vo viacerých podnikoch, alebo ju zamestnáva viacero
zamestnávateľov, ktorých registrované sídlo alebo miesto podnikania je v odlišných členských štátoch,
alebo
b) právnym predpisom členského štátu, v ktorom je registrované sídlo alebo miesto podnikania podniku
alebo zamestnávateľa zamestnávajúceho danú osobu, ak táto osoba nevykonáva podstatnú časť svojich
činností v členskom štáte svojho bydliska.

15.
Podľa článku 13 (3) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná
osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha
právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva
takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s
článkom 13 (1) základného nariadenia.

16.
Pri určovaní uplatniteľnej legislatívy nie je rozhodujúci len status osoby ako zamestnanca, resp.
samostatne zárobkovo činnej osoby, ale aj výkon činnosti. Preto je dôležité skúmať pri aplikácii
osobitného pravidla, ktorého cieľom je zabezpečenie uplatniteľnej legislatívy len jedného členského
štátu, nie len status osoby, ale aj reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia manipulácii s
uplatniteľnými právnymi predpismi a ich zneužívania v tejto oblasti. Napriek tomu, že pojem reálneho
výkonu činnosti nie je explicitne zadefinovaný v základnom nariadení, v pravidlách určujúcich
uplatniteľnú legislatívu ustanovených v hlave II základného nariadenia je pojem reálneho výkonu činnosti
jedným z faktorov na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia.

17.



Sociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava,
že v posledných rokoch vznikli na území Slovenskej republiky firmy, ktoré sprostredkovávajú pre
poľských samostatných podnikateľov zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých
prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej
republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti,
ktorú vykonávajú v Poľskej republike.

18.
Na účely správneho vykonávania základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia z rozhodnutia
správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H5 z 18.03.2010 o spolupráci
v boji proti podvodom a omylom v rámci nariadenia Rady (ES) č. 883/2004 a Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 987/2009 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia vyplýva, že orgány a inštitúcie
členských štátov spolupracujú v oblasti boja proti podvodom a omylom. Na zabezpečenie riadneho
vykonávania základného nariadenia sú príslušné orgány a inštitúcie členských štátov na základe článku
76 základného nariadenia povinné navzájom spolupracovať, vzájomne sa informovať o relevantných
skutočnostiach, poskytovať svoje služby a komunikovať medzi sebou. Preto inštitúcia sociálneho
zabezpečenia ZUS Varšava bola oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností na
určenie uplatniteľnej legislatívy a súvzťažne Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na
určenie uplatniteľnej legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná rozhodujúce skutočnosti
preskúmať.

19.
Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, vykonala dňa 07.07.2011 fyzickú kontrolu priamo v sídle
zamestnávateľa, s výsledkom tak, ako bol konštatovaný v písomnom vyjadrení žalovaného k žalobe.

20.
Na základe výsledkov kontroly vykonanej pred vydaním napadnutého rozhodnutia nebolo preukázané,
že účastník konania vykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, a preto nemôže
byť poistený na území Slovenskej republiky ani podľa jedného z vyššie citovaných článkov základného
nariadenia, t.j. článku 11 (3) (a), článku 13 (1) a článku 13 (3), čoho dôsledkom sa na neho nevzťahujú
slovenské právne predpisy sociálneho zabezpečenia.

21.
Podľa § 196 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení organizačná zložka sociálnej poisťovne
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Podľa § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej
poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

22.
Preskúmavané rozhodnutie je v danom prípade rozhodnutím odvolacieho orgánu o opravnom
prostriedku proti rozhodnutiu organizačnej zložky sociálnej poisťovne zo dňa 07.09.2011, v odôvodnení
ktorého absentujú podstatné náležitosti vyžadované ustanovením § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z.. Vo
vzťahu k významu rozhodnutia neprimerane stručnom odôvodnení Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava,
neuviedla žiaden dôkaz potvrdzujúci prijatý záver o nedostatku vzniku účasti žalobcu na poistení a,
logicky, ani spôsob jeho vyhodnotenia.

23.
O odvolaní rozhodujúci žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia síce popísal vnútroštátnu i
medzinárodnú právnu úpravu posudzovaného nároku, obsah spolupráce s orgánmi sociálneho
zabezpečenia Poľskej republiky i spôsob vykonávania šetrenia v tomto konkrétnom prípade, v konečnom
dôsledku však svoje potvrdzujúce stanovisko zhrňujúco odôvodnil iba tým, že výsledkami kontroly
vykonanej pred vydaním napadnutého rozhodnutia nebolo preukázané, že by žalobca na území
Slovenskej republiky vykonával činnosť ako zamestnanec.

24.



Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, ako v súvislosti so záverom o nepreukázaní reálneho
výkonu práce žalobcom v roku 2010, majúcim pre rozhodnutie zásadný význam, vyhodnotil jednotlivé
dôkazy a zistenia vykonané v nasledujúcich rokoch a týkajúce sa sídla a prevádzky zamestnávateľa
žalobcu, neuviedol, ako vyhodnotil výpoveď Q. H., ktorá sa podľa správy o vykonaní kontroly
vypracovanej dňa 14.07.2011 v sídle zamestnávateľa žalobcu nachádzala /išlo o obyvateľku domu/,
vykonávala funkciu ekonómky kontrolovaného subjektu a potvrdila, že zamestnávateľ z Poľska
zamestnancov privážal autobusom a že činnosť na území Slovenska vykonávali.

25.
Ako tunajší súd konštatoval už v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 23.02.2016, žalovaný tak
neodstránil nedostatky odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, prvého stupňa, v súvislosti s čím
možno konštatovať, že hoci samotné parametre tvrdeného pracovného pomeru žalobcu (pracovná
doba, mzda, vzdialenosť miesta výkonu práce od bydliska žalobcu) a zistenia správnych orgánov
vzbudzujú pochybnosti o reálnom výkone pracovnej činnosti a naznačujú iný účel prihlásenia žalobcu
do slovenského sociálneho systému, správne orgány to nezbavuje povinnosti vykonať relevantné
dokazovanie a prijaté rozhodnutia odôvodniť v súlade s požiadavkami zákona.

26.
Nakoľko priebeh konania vo veci po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia odvolacím súdom nedáva
súdu základ pre zmenu jeho právneho názoru týkajúceho sa zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia,
súd rozhodnutie žalovaného zo dňa 31.03.2014 z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok
dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. d) SSP v spojení s § 491 ods.1 SSP zrušil a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie v naznačenom smere.

27.
O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalobcovi
a ďalšiemu účastníkovi I. C. G.iadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.