{"guid": "271457b1-ee64-4240-a0ad-a6fbbcde6be7:7a44f6e8-4736-4854-8b06-9d6262c4244b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8113213917.1", "spisova_znacka": "7Co/72/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/72/2015 z 20. 5. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 20. mája 2015, sp. zn. 7Co/72/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8113213917.1", "identifikacne_cislo": "8113213917", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Branislav Breza", "sudca_id": 400, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-branislav-breza-400", "datum_vydania": "2015-05-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7a44f6e8-4736-4854-8b06-9d6262c4244b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8113213917.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8113213917.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8113213917.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/72/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113213917
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113213917.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne Y. U., narodenej XX.XX.XXXX,
bývajúcej v Q. č. XXX právne zastúpenej JUDr. Danielom Boľanovským advokátom so sídlom v Prešove,
na ul. Slovenskej č. 69 proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a. s. so sídlom v Košiciach, na ul.
Garbiarskej č. 2, právne zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v Košiciach, na
ul. Boženy Němcovej č. 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 03.11.2014, č. k. 17C/127/2013 - 158 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia
vo výške 72,92 Eur a žalovaný je p o v i n n ý  ju zaplatiť JUDr. Danielovi Boľanovskému, advokátovi
so sídlom v Prešove, na ul. Slovenskej č. 69.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach spisovej
značky 2C/577/2012 zo dňa 19.01.2012. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania
vo výške 506,78 Eur. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť štátu súdny poplatok vo výške 99,58
Eur.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným existoval zmluvný
vzťah založený poistnou zmluvou zo dňa 27.09.2007. Na základe žiadosti žalobkyne o zrušenie poistnej
zmluvy došlo k zániku poistného vzťahu ku dňu 28.07.2009. Rozhodcovská doložka tak ako to vyplýva z
poistnej zmluvy bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne
uvádzalo, že jej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie a teda aj rozhodcovská
doložka obsiahnutá v časti XV týchto podmienok. Na konci VPP je ako osobitné dojednanie k poistnej
zmluve dojednaná  rozhodcovská doložka pod bodom 2. Podľa tohto osobitného dojednania účastníci
zmluvy spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne vyjadrili svoju vôľu v prípade vzniku
akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti,
praktičnosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV Všeobecných poistných
podmienok. Doložka, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní a
teda núti spotrebiteľa nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a nie je daná žiadna alternatíva
spotrebiteľovi, aby rozhodcovské konanie zastavil, spôsobuje, že dodávateľ v typových zmluvách
diktuje svoju vôľu a spotrebiteľ sa tak dostáva mimo mechanizmus spotrebiteľskej právnej ochrany.
Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka rieši takúto podmienku tak, že ju  považuje
za neprijateľnú. Nie je možné akceptovať, aby spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa výlučne arbitráži, lebo
takáto rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa podrobiť sa neodvratne arbitráži.



O typovú zmluvu ide aj v danej veci. Poistnú zmluvu, ktorú uzatvorila žalobkyňa so žalovaným je
potrebné posudzovať ako štandardnú typovú zmluvu uzatvorenú medzi žalobkyňou ako spotrebiteľkou
a žalovaným ako dodávateľom - podnikateľom. Ak žalovaný ako dodávateľ vopred naformuloval
zmluvné podmienky vrátane časti o rozhodcovskom konaní, spotrebiteľ nemôže zmeniť formulárovú
zmluvu, ani obsah rozhodcovskej zmluvy, vrátane rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Možnosť
ponúknuť spotrebiteľovi rozhodcovské konanie nič nemení na podstate povahy individuálne vyjednanej
rozhodcovskej doložky. Garancia súdnej kontroly neprijateľných podmienok sa týka dodávateľom vopred
naformulovaných klauzúl, bez možnosti meniť ich obsah. Je pritom irelevantné, či niektorú časť zmluvy
dodávateľ osobitne spotrebiteľovi navrhol. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku ako celok prijať
alebo odmietnuť, pričom pokiaľ ide o posúdenie, či si vymienil rozhodcovskú doložku spotrebiteľ, možno
ťažko kladne posúdiť, keďže jej obsah vrátane pravidiel rozhodcovského procesu zjavne nepoznal.

Ochrana poskytovaná súdom vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej podmienke je o presadení noriem
vyššej právnej sily a záväzku štátu prijať všetky kroky potrebné na to, aby nekalá zmluvná podmienka
spotrebiteľa nezaväzovala. Ak by malo platiť, že rozhodcovské zmluvy dohodnuté so spotrebiteľom
sú vyjednané individuálne len z dôvodu, že spotrebiteľ uviedol o jeden podpis v zmluve naviac,
úplne by sa strácal zmysel súdnej kontroly formulárových podmienok, ktorých obsah spotrebiteľ
nemôže nijako zmeniť. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku ako celok prijať alebo odmietnuť, ale
určite nie vymieniť si individuálnu zmluvnú podmienku rozhodcovského procesu zjavne preto, že ani
nepoznal obsah pravidiel takéhoto rozhodcovského procesu a nebol ani o nich poučený. Občiansky
zákonník zakotvuje hranice posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky na úrovni vnútroštátnej,
pričom dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie
zaťažuje žalovaného, ktorý v tomto smere nedoložil žiadne dôkazy, podporujúce záver o individuálnom
vyjednaní rozhodcovskej doložky (§ 53 ods. 3 OZ). Žalobkyňa vypovedala, že nemohla ovplyvniť obsah
rozhodcovskej doložky, mohla ju len prijať ako celok alebo odmietnuť, lebo obsah tejto doložky bol
dodávateľom vopred pripravený, na jeho obsahu žalobkyňa nijakým spôsobom neparticipovala, nebol
ani náležitým spôsobom s odbornou starostlivosťou vysvetlený význam rozhodcovskej doložky, pravidlá,
podľa ktorých sa bude viesť rozhodcovské konanie  jej neboli objasnené a nebolo jej dané ani poučenie,
či má možnosť výberu sa rozhodnúť. Spotrebiteľ, ktorý si vyjednáva takýto súkromný proces, mal
by nepochybne tieto pravidlá poznať. Žalovaný tvrdenie o individuálnom dojednávaní rozhodcovskej
doložky nepodložil žiadnym spôsobom. Rozhodcovskú doložku, ktorá je predkladaná spotrebiteľovi vo
forme štandardného formulára vo všeobecných obchodných podmienkach, ako aj na samostatnom
liste bez toho, aby spotrebiteľ poznal tieto pravidlá arbitráže, jej význam, rozdiel medzi všeobecným a
rozhodcovským súdom, nemožno považovať za individuálne dojednanú.

Žalovaný s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky, má
poznať ich dôsledky a nemá konať v rozpore s dobrými mravmi. Konanie v rozpore s dobrými mravmi
sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, vykazuje znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti, praxe, využíva omyl, lesť,
vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej slobody.

Keďže vydaný rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom pre neplatnosť dojednania o
rozhodcovskej doložke súd prvého stupňa žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý ho navrhol zmeniť
tak, aby žaloba žalobkyne bola zamietnutá, alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávne zisteného skutkového
stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci. V konaní sa nevykonali žalobcom predložené
dôkazy, ktorými sú všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania. Z týchto listinných
dôkazov jasne vyplýva, že všeobecné poistné podmienky sa končia podpisom klienta a sú jednak
obsahovo a jednak graficky oddelené od osobitných zmluvných dojednaní, za ktorými nasledujú podpisy
zmluvných strán. Žalobkyňa mala možnosť si osobitné zmluvné dojednania, ktorých súčasťou je
rozhodcovská doložka prečítať a teda oboznámiť sa s nimi. Rozhodcovskú doložku mohla ovplyvniť
tým, že by ju nepodpísala a v takom prípade by rozhodcovskú doložku odmietla. Rozhodnutie súdu je



arbitrárne a teda svojvoľné, keďže súd nevykonal predložený dôkaz, ktorým je záznam o požiadavkách
a potrebách klienta. Poistná zmluva ako výnimka medzi spotrebiteľskými zmluvami má zákonom
normovanú aj tzv. predzmluvnú fázu. V tejto fáze sprostredkovateľ poistenia kontaktuje občana za
účelom podrobného informovania o poistení a o všetkých s tým súvisiacich okolností. Záverom
prvej fázy okrem spísania záznamu o požiadavkách a potrebách klienta bol nielen výber poistného
produktu, ale aj samotné slobodné rozhodnutie občana v tom zmysle, či už má dostatok informácií o
produkte, či nepotrebuje ďalšie informácie od sprostredkovateľa a či všetkému porozumel a slobodné
rozhodnutie občana, kedy chce samotnú poistnú zmluvu uzatvoriť. Nie je pravda, že rozhodcovskou
doložkou je spotrebiteľ nútený riešiť svoje spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní sa účastník
rozhodcovského konania môže v prípade nespokojnosti s rozhodnutím rozhodcovského súdu žalobou
domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku na súde, či už z dôvodu uvedeného pod písmenom c/
alebo písmenom j/. Rozhodcovské konanie je bezvýhradne pod pôsobnosťou zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka obsahuje len dohodu zmluvných strán, že
prípadné spory so zmluvy budú prednostne, resp. najprv riešené v rozhodcovskom konaní, pričom v
ničom nie sú upreté práva spotrebiteľa v prípade nespokojnosti so spôsobom tohto rozhodcovského
konania, resp. so skutkovými a právnymi závermi rozhodcovského súdu pokračovať ďalej v riešení
sporu na všeobecnom súde. Samotná rozhodcovská doložka uvedená v zmluve ani ustanovenie § 3
zákona č. 244/2002 Z. z. neobsahuje tvrdenie, že spory s dodávateľom vyplývajúce z poistnej zmluvy
uzavretej medzi účastníkmi je oprávnený riešiť výlučne rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní.
Tento názor je súčasťou rozsudku Súdneho dvora v prípade C - 342/2013, ktorý je pre slovenské
súdy záväzným výkladom bodu 1 písm. q/ prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS. V tomto rozhodnutí
Súdny dvor jednoznačne ustálil, že kľúčovou otázkou pri prípadnom označení rozhodcovskej doložky za
neprijateľnú v spotrebiteľskej zmluve je otázka, či táto doložka vylučuje právo spotrebiteľa podať proti
jednoinštačnému rozhodnutiu rozhodcovského súdu žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok
podľa vnútroštátnych právnych predpisov. V rámci odpovede na prejudiciálnu otázku Súdny dvor jasne
vysvetlil, že rozhodcovská doložka je len vtedy neprijateľná, ak bolo jej úmyslom zbaviť spotrebiteľa
po právoplatnom jednostupňovom rozhodnutí v rozhodcovskom konaní práva podať žalobu alebo
akýkoľvek iný opravný prostriedok. Konanie bolo zaťažené aj ďalšou procesnou vadou, keď si súd
nesplnil svoju procesnú povinnosť uloženú v ustanovení § 118 ods. 2 O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia po
vykonaní úkonov podľa ods. 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania
uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré
právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré
dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou
sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo
oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie. Z obsahu zápisníc z pojednávaní,
ktoré sa uskutočnili na prvostupňovom súde nevyplýva, aby prvostupňový súd vykonal dokazovanie, čo
i len jednou z listín predložených žalovaným. Pritom dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu
(samosudca) na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah. Oznámenie obsahu
listiny sa uskutočňuje v prípade, ak by obsiahlosť údajov zachytených v listine vyžadovala neprimerane
dlhý čas na vykonanie dôkazu prečítaním listiny, resp. ak to vo vzťahu k dokazovaným skutočnostiam
postačuje. Spôsob vykonania dôkazu listinou musí vyplývať zo zápisnice o pojednávaní. Zápisnica o
pojednávaní by tak mala verne zobrazovať, ktorá listina alebo jej časť bola na pojednávaní prečítaná.
V tomto prípade sa musí zaprotokolovať presné označenie prečítanej časti listiny. Listinu je potrebné
predložiť účastníkom, aby sa mohli vyjadriť k jej pravosti, prípadne namietať iné dôležité skutočnosti.
Vyjadrenie účastníkov súd musí zaznamenať v zápisnici o pojednávaní. V logickej nadväznosti na vyššie
uvedené bolo účastníkom konania v rozpore s ustanovením § 123 O.s.p. upreté právo vyjadriť sa k
návrhom na dôkazy a všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Takéto oboznamovanie sa s dôkazmi v
rozpore s princípom kontradiktórnosti reprezentuje porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a
čl. 38 ods. 2 Listiny, podľa ktorých každý má právo , aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť v prípadoch ustanovených zákonom.

Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením §
214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.



Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto právnych a skutkových zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej účastníci v roku 2007 uzatvorili poistnú zmluvu, pričom jej súčasť tvoria všeobecné poistné
podmienky. Právna úprava poistných zmlúv je v Občianskom zákonníku obsiahnutá v 8. časti.

Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8.
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa tohto ustanovenia je to, že je pre spotrebiteľa vopred
pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva
uzatvorená so žalobkyňou túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek
pochybností všeobecné poistné podmienky, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené
už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky ( časť XV
Všeobecných poistných podmienok) sa všetky spory mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní
pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo
všeobecných poistných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom
individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Za právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky
v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci len
opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu už raz
dohodnutému vo všeobecných poistných podmienkach. Z osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva,
aby v prípade ich nepodpísania žalobkyňou mala stratiť platnosť tiež časť XV všeobecných poistných
podmienok týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by žalobkyňa osobitné
zmluvné dojednania podpísala alebo nie jej povinnosťou vyplývajúcou zo všeobecných poistných
podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia sporov vo
všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach nemožno označiť inak ako
za zavádzajúcu a mätúcu.

V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali
takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo
štandardnej zmluvy a teda so vzťahu fakticky nerovnovážneho obavy, že slabšia strana si svoj osud v
závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne
na mieste.

Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobkyňa osobitne nevyjednala, nakoľko táto splývala
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všeobecným obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.



Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/
považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou
podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 spája sankciu neplatnosti. Na iné vyhodnotenie takejto
podmienky nie je dôvod ani u zmlúv uzatvorených do 31.12.2007 nakoľko v tom čase účinný Občiansky
zákonník len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§
40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná v
rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednávaný a
rozhodnutý.  Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi
zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov
uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli
alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) rozhodcovskému
súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy
žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným
súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky
nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „ ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona
neospravedlňuje) uplatnením  jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Kým rešpektovanie tohto
princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať  v najvyššej
možnej miere jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne,
ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v
konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp
ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického
života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo
strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto
oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, aby žalobkyni poskytol
jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

Za dôkaz opaku sa nedá označiť ani žalovaným uvádzaný záznam o požiadavkách a potrebách
klienta spísaný pri uzatváraní zmluvy. V tomto listinnom dôkaze sa nachádza iba zmienka o možnosti
využitia inštitútu rozhodcovského konania bez akéhokoľvek objasnenia rozdielov medzi rozhodcovských
a súdnym konaním. K okolnostiam uzatvárania zmluvy sa vyjadrovala žalobkyňa pričom o pravdivosti
jej vyjadrení nemá dôvod pochybovať ani odvolací súd. Sprostredkovateľka poistenia U. V. vypočutá
byť nemohla, nakoľko zomrela dňa 9.10.2011 čoho dokladom je úmrtný list zo dňa 16.10.2014 ( č.l.
143 spisu). Z ďalších listinných dôkazov vypracovaných samotným žalovaným a to zo všeobecných
poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby zo strany sprostredkovateľky
poistenia bolo poskytnuté riadne vysvetlenie dôsledkov uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Vykonané
dokazovanie odôvodňuje urobiť záver, podľa ktorého žalobkyni neboli poskytnuté žiadne informácie o
dôsledkoch výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej
doložky.

V súvislosti s namietaným porušením ustanovenia § 129 ods. 1 O.s.p., keď v konaní sa vôbec nevykonali
žalovaným predložené listinné dôkazy a to všeobecné poistné podmienky, osobitné zmluvné dojednania
a záznam o požiadavkách a potrebách klienta je potrebné poukázať na ustanovenie § 121 O.s.p..
V zmysle tohto ustanovenia netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu
z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev
a v Úradnom vestníku Európskej únie. Žalovaným predložené listiny boli vypracované  na vopred



predtlačených tlačivách, na ktorých sa menili len údaje o klientoch, dátumy ich podpísania a čísla
poistných zmlúv. Obsah týchto listín a skutočností z nich vyplývajúce boli tak prvostupňovému ako
aj odvolaciemu súdu podrobne známe z ich rozhodovacej činnosti pri posudzovaní množstva žalôb
o zrušenie rozhodcovských rozsudkov vydaných na základe dojednania o rozhodcovskej doložke
obsiahnutej v časti XV všeobecných poistných podmienok a v osobitných zmluvných dojednaniach
č. 01/2007. Takéto skutočnosti vyplývajúce z obsahu žalovaným predložených listín preto dokazovať
netreba.

Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1  a ods. 2 O.s.p. napadnutý
rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške 72,92 Eur.
Tieto trovy pozostávajú z odmeny právneho zástupcu žalobkyne za spísanie vyjadrenia k odvolaniu a
z režijného paušálu za úkon vykonaný v roku 2015.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/127/2013", "guid": "4796b2dc-e066-4810-9eb9-2f5f42f5ee7f:7e8bfec9-76fb-42fa-ab98-b395a6afd07a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}