Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/411/2013 z 18. 12. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 18. decembra 2013, sp. zn. 43CoE/411/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6907216226.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43CoE/411/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6907216226.1 | 2013-12-18 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 52 OZ, OZ, § 57 ods. 1 písm. g) EP, EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a3a4ed96-386a-4b94-98f3-3a8839baf398 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6907216226.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/411/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6907216226
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6907216226.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného Profidebt Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Mliekarenská 10, 821 09 Bratislava, IČO: 35 925 922, proti povinnému T. Y., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom X. X, XXX XX Z., zastúpený opatrovníkom L.. P. M., vyšším súdnym úradníkom Okresného
súdu Revúca, pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.034,10 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym
exekútorom JUDr. Patriciusom Baďurom, Exekútorský úrad v Bratislave, Štefana Rosívala 2, 841 06
Bratislava, pod sp. zn. EX 585/07, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca
č.k. 6Er/14/2008-42 zo dňa 24. júla 2013 v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Revúca č.k. 6Er/14/2008-42 zo dňa 24. júla 2013 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a rozhodol o jej zastavení.
Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 135,28 Eur.

Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Mgr. Erikom Končokom dňa 10.04.2007 pod
sp. zn. UD-82/07-EK, ktorý si svoju právomoc odvodil od rozhodcovskej doložky upravenej čl. 9
Všeobecných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť dohody o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX
zo dňa 18.07.2006 uzavretej medzi oprávneným a povinným. Exekučný titul bol vydaný na podklade
Dohody o uznaní dlhu, pričom základným právnym rámcom nároku priznaného rozhodcovským
rozsudkom bol nárok, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným na základe
zmluvy o prenájme.

Súd prvého stupňa posúdil právny vzťah medzi účastníkmi na základe, ktorého si uplatnil oprávnený
nárok v rozhodcovskom konaní ako vzťah spotrebiteľský, a to vzhľadom na povahu účastníkov Z
uvedených dôvodov na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Poukázal na ust. 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje
demonštratívny výpočet prípadov, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Tento výpočet zahŕňa aj prípad, kedy sa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa
vyžaduje, aby sa spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy riešili výlučne v rozhodcovskom konaní pred
rozhodcovským súdom. Výnimkou je prípad, keď rozhodcovská doložka bola individuálne dohodnutá
so spotrebiteľom. Samotná skutočnosť, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase
uzavretia zmluvy nenachádzala podľa názoru okresného súdu nemožno vyžadovať od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.



Okresný súd uviedol, že rozhodcovská doložka upravená v článku 9 Všeobecných podmienok nebola
dojednaná individuálne. Formulár zmluvy spolu so Všeobecnými podmienkami, ktoré sú súčasťou
dohody bol oprávneným vopred pripravený. Spotrebiteľ (povinný) pri podpise zmluvy nemal možnosť
dohodnúť sa na všeobecných podmienkach s dodávateľom, mohol len celú zmluvu odmietnuť alebo ju
prijať a podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam a teda aj rozhodcovskej doložke. Rozhodcovská
doložka umožňuje účastníkom právneho vzťahu voľbu, či podajú žalobu na rozhodcovský súd alebo
všeobecný súd, ale v prípade, že podá žalobu na rozhodcovský súd veriteľ, musí sa spotrebiteľ
tomuto konaniu podrobiť. Takéto ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. Z dôvodov uvedených vyššie súd mal za to, že rozhodcovská doložka vo všeobecných
podmienkach, ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť dohody je neprijateľnou podmienkou, a preto je od začiatku
neplatná.

Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že je
vydaný v rozpore so zákonom, a preto exekúciu vyhlásil § 57 ods. 1 písm. g ) Exekučného poriadku za
neprípustnú a rozhodol o jej zastavení.

O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a náhradu trov súdneho
exekútora vo výške 135,28 Eur uložil oprávnenému, ktorý zavinil zastavenie exekúcie, nakoľko podal
návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý nie je vykonateľný.

Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že súd
prvého stupňa prekročil rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu, ktorý je vymedzený na
preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu (formálna stránka vykonateľnosti
je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky
vykonateľnosti predpísané procesným právom, a materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená tým,
že rozhodnutie okrem presného označenia oprávneného a povinného obsahuje určitý výrok) a na
posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia
právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi (v § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o
rozhodcovskom konaní je obmedzený rozsah preskúmavacej právomoci súdu výlučne na plnenie,
vyplývajúce z exekučného titulu a jeho skúmanie ako objektívne možné, nedovolené, či v rozpore s
dobrými mravmi, nevyplýva však z tohto ustanovenia, že exekučný súd má právo preskúmavať právny
dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo). Namietal, že popieranie
platnosti rozhodcovskej doložky je jeden z dôvodov pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z.. Postup exekučného súdu je, že opomenutie
či zmeškanie lehoty povinným nahradí exekučný súd svojím postupom ex offo, hoci ani ustanovenia
zákona o rozhodcovskom konaní, a ani ustanovenia Exekučného poriadku ho neoprávňujú iniciovať
konanie a posudzovanie o dôvodoch v spomenutom ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní.
Pre konanie o výkon rozhodnutia právny poriadok, a to nielen národný, ale ani komunitárny nemá
podľa názoru oprávneného ustanovenie o práve súdu posudzovať otázky, ktoré mohli byť posúdené v
predchádzajúcom štádiu konania. Mal za to, že exekučný súd tak konal nielen bez zákonnej opory, ale
v hrobom rozpore s právom EÚ, z ktorého obsahu odôvodnenia vyvodzuje svoju právomoc.

Oprávnený ďalej tvrdil, že zo znenia článku 9 ods. 9.1 dohody nevyplýva povinnosť postupovať výlučne
prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, ktoré z nej medzi zmluvnými stranami
vzniknú, ale rozhodcovská doložka je dohodnutá len alternatívne, pričom osoba podávajúca žalobu,
ktorou môže byť tak veriteľ ako aj dlžník sa môže rozhodnúť pre konanie pred všeobecným súdom
alebo pred rozhodcovským súdom. V tejto súvislosti uviedol, že návrh zmluvy predkladá jedna strana,
druhá ho buď akceptuje alebo nie. Povinný sa rozhodol zmluvu s právnym predchodcom oprávneného
uzavrieť, čím prijal návrh rozhodcovskej zmluvy, pričom mal možnosť odmietnuť rozhodcovskú doložku
vyjadrením nesúhlasu riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy, ani zo
žiadneho dôkazu nevyplýva, že veriteľ podmienil poskytnutie úveru uzatvorením rozhodcovskej doložky.
Oprávnený v tejto časti považoval odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu za nedostatočné. Záverom
oprávnený poukázal, že exekučný súd svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva
žalobcu na zaplatenie dlhu a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postu, formálne vyvolal



stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom - právnym predchodcom
oprávneného a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na
jednej strane existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je
možné rušiť pre uplynutie lehoty podľa ust. § 41 zákona o rozhodcovskom konaní a chýbajúci subjektívny
prvok, ktorý vyvoláva právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný,
na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie, pretože existenciou
rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res judicata).

Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca odvolaniu nemienil
vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na
rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP
bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je podané dôvodne.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že v predmetnom prípade je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok rozhodcu Mgr. Erika Končoka sp. zn. UD-82/07-EK zo dňa 10.04.2007. Podkladom pre
vydanie rozhodcovského rozsudku bola Dohody o uznaní dlhu, ktorú uzavreli oprávnený a povinný
dňa 18.07.2006, na základe Zmluvy o prenájme uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného
spoločnosťou Tatra Credit, a.s., IČO: 36 464 198 univerzálnym právnym predchodcom spoločnosti
Consumer financ holding, a.s. a povinným dňa 02.12.2002. Oprávnený pohľadávku, ktorá je predmetom
výkonu rozhodnutia nadobudol postúpením.

V článku 9 Zmluvných ustanovení, ktoré sú súčasťou dohody o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX zo dňa
18.07.2006 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je dohodnuté Riešenie sporov -
rozhodcovská doložka tak, že v zmysle článku 9.1 budú akékoľvek spory, nezhody alebo nároky medzi
účastníkmi dohody, vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami riešené cestou príslušného súdu v
súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej
v článku 9.2 zmluvy, pričom výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa zmluvy spočíva na žalobcovi.
Článok 9.2 obsahuje samotnú „rozhodcovskú doložku“.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného do 31.12.2007 (ďalej Občiansky
zákonník) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Zmluvu o prenájme uzavretú dňa 02.12.2002 medzi právnym predchodcom oprávneného ako
prenajímateľom a povinným ako nájomcom, ktorá tvorí právny základ pre posudzovanie vzťahov medzi
účastníkmi zmluvy, odvolací súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu. Aj napriek tomu, že právny
vzťah medzi účastníkmi konania vznikol predo dňom zavedenia režimu spotrebiteľských zmlúv do



Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl. OZ), odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že uvedený záväzkovo
právny vzťah predstavuje svojím vznikom a povahou vzťah obdobný vzťahom spotrebiteľským podľa §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, účinného odo dňa 01.04.2004, nakoľko je nepochybné, že povinný
bol v danom vzťahu v postavení spotrebiteľa a právny predchodca oprávneného v postavení dodávateľa.

Režim spotrebiteľských zmlúv ochraňujúcich spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú bol do Občianskeho
zákonníka zavedený až zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. apríla 2004 okrem § 60,
ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k
Európskej únii. Cieľom uvedenej novely bolo zabezpečiť harmonizáciu slovenského práva s aquis
communautaire v oblasti spotrebiteľského práva, predovšetkým so Smernicou Rady č. 93/13/EHS z
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľský vzťah vzniknutý
predo dňom nadobudnutia účinnosti vyššie uvedeného zákona č. 150/2004 Z.z, ako aj postavenie
účastníkov (predovšetkým spotrebiteľa) v ňom sa žiadnym spôsobom neodlišuje od pozície spotrebiteľa
uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv. Za účelom vyrovnania uvedenej faktickej
nerovnosti medzi stranami týchto vzťahov je potrebné hľadať taký výklad práva, ktorý zabezpečí
dosiahnutie tohto cieľa. V uvedených prípadoch je tiež potrebné slovenské právne predpisy vykladať
konformne s európskym právom.

K uvedenému je potrebné dodať, že už v čase uzavretia zmluvy o prenájme existoval zákon o ochrane
spotrebiteľa č. 634/1992 Zb., ktorý v rámci svojho ustanovenia § 23a ods. 1 účinného od 1. januára
2000 a v znení platnom do 24. novembra 2004 do právneho poriadku Slovenskej republiky zaniesol
pojem tzv. typovej (mimo akúkoľvek pochybnosť vždy spotrebiteľskej) zmluvy, pričom tou sa rozumela
zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje, pričom podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia typová zmluva
nesmela obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na
poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby a 2. podmienky, ktorými
sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil
pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; resp.
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na uvedené je nesporné, že už
v čase uzavretia zmluvy právneho predchodcu oprávneného a povinného z prejednávanej veci (27.
januára 2004) muselo byť vylúčené, aby sa na takúto zmluvu nazeralo inak než na zmluvu typovú (a
spotrebiteľskú).

Z uvedených dôvodov odvolací súd predmetný právny vzťah posudzoval podľa ustanovení upravujúcich
spotrebiteľské zmluvy, teda § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom prihliadol aj k úprave Smernice
Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania.
Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové
náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku
oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmacej právomoci, keď
posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: I.
ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen
oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj
pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“.
Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe



titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená.“.

Odvolací súd súhlasí s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, uvedenú v článku
9 Zmluvných ustanovení, je potrebné považovať za neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd
zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení
z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby
pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom mohol
ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred
pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek
spôsobom zmeniť, mohol len dohodu podpísať alebo ju odmietnuť vrátane zmluvných ustanovení, ako to
uviedol aj súd prvého stupňa. Rozhodcovská doložka - zmluvná podmienka, ktorá určuje, že v prípade,
že žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde budú spory riešené pred týmto súdom,
je neprijateľná. Žaloby z obdobných úverových zmlúv podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže
založiť právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Takto koncipovaná
rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a
to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju
právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
neplatná.

Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli
bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie
rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver
je správny a správne je aj rozhodnutie o zastavení exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku, nakoľko exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný
právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať.

Na základe uvedených záverov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.