Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/404/2016 z 28. 12. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 28. decembra 2017, sp. zn. 12Co/404/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6413212229.1
Krajský súd Banská Bystrica | 12Co/404/2016 | ECLI:SK:KSBB:2017:6413212229.1 | 2017-12-28 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 46 ods. 2 OZ, § 457 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4825829b-1918-4ad4-b10a-f5f7509909b8
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6413212229.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/404/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413212229
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6413212229.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu,
PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, ICˇO: 35 792 752, v konaní právne
zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho
16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovaným 1/ Q. A., nar. XX. XX. XXXX, 2/ Q. A., nar.
XX. XX. XXXX, obaja s trvalým pobytom M. XXX, XXX XX M., 3/ P. V., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom C. A. XXX, XXX XX C. A., žalovaní 1/, 2/ a 3/ právne zastúpení JUDr. Bohdanom Jakubisom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Dobrovicˇova 13, Bratislava, za úcˇasti Občianskeho
združenia - VŠEOBECNEJ OCHRANY PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811
02 Bratislava, IČO: 42 362 962 (do 30. 06. 2016 vystupujúce v pozícii vedlˇajšieho úcˇastníka na strane
žalovaných), právne zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, Advokátska kancelária so
sídlom Dobrovicˇova 13, Bratislava, o zaplatenie 1627,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom cˇ. k. 6C/125/2014-69 zo dňa 29. 09. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom vo výroku, ktorým žalobu žalobcu zamietol (I. výrok) a v
závislých výrokoch o trovách konania (III. a IV. výrok)   potvrdzuje.
Žalovaným 1/, 2/ a 3/ a subjektu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianske
združenie, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02  Bratislava, náhradu trov odvolacieho konania   n
e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním
napadnutým rozsudkom zo dňa 29. 09. 2015  zamietol žalobu žalobcu v cˇasti o zaplatenie sumy
1305,25 Eur, zmluvnej pokuty 793,52 Eur, úroku z omeškania vo výške 84,48 Eur a rocˇného úroku z
omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 1627,36 Eur od 16. 08. 2013 do 17. 02. 2014, zo sumy 1546,99
Eur od 16. 02. 2014 do 17. 06. 2014, zo sumy 1466,62 Eur od 18. 06. 2014 do 19. 08. 2014, zo sumy
1385,62 Eur od 20. 08. 2014 do 18. 08. 2015 a zo sumy 1305,25 Eur od 19. 08. 2015 do zaplatenia (I.
výrok). Zároveň rozhodol, že vo zvyšku konanie zastavuje (II. výrok). Ďalej žalobcovi uložil povinnosť
nahraditˇ žalovanému 1/ trovy právneho zastúpenia vo výške 294,99 Eur ich zaplatením jeho právnemu
zástupcovi JUDr. Bohdanovi Jakubisovi, advokátovi, do troch dní odo dnˇa právoplatnosti rozsudku s
tým, že žalovaným 2/ a 3 náhradu trov konania nepriznal (III. výrok)   a zároveň uložil žalobcovi povinnosť
nahraditˇ (pôvodnému) vedlˇajšiemu úcˇastníkovi na strane žalovaných trovy právneho zastúpenia vo
výške 79,41 Eur ich zaplatením jeho právnemu zástupcovi JUDr. Bohdanovi Jakubisovi, advokátovi, v
lehote troch dní odo dnˇa právoplatnosti rozsudku (IV. výrok)  .
1. 2. Z odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa pôvodne domáhal voči
žalovaným 1/, 2/ a 3/ zaplatenia spolocˇne a nerozdielne sumy 1627,36 Eur spolu so zmluvnou pokutou
vo výške 0,065 % denne a úroku z omeškania vo výške 2,525 % rocˇne zo súm špecifikovaných v žalobe.



Podaním doručeným súdu dňa 28. 09. 2015 vzal žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 322,11 Eur
s príslušenstvom späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Z uvedeného dôvodu preto prvoinštančný
súd konanie ohľadom tejto časti uplatňovaného nároku zastavil (II. výrok).
1. 3. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným (pricˇom neuviedol s ktorým z nich)
zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 1500 Eur. Žalovaný sa
zaviazal úver splatitˇ v 42 mesacˇných splátkach vo výške 80,37 Eur v termínoch splatnosti dohodnutých
v zmluve, avšak sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri prvej splátke a napokon zaplatil
len sumu 1748,18 Eur. Nakolˇko bol žalovaný v omeškaní s úhradou splátky o viac ako tri mesiace bolo
mu dorucˇené oznámenie o uplatnení práva veritelˇa podlˇa § 565 Obcˇianskeho zákonníka, t.j. okamžitá
splatnostˇ úveru z dôvodu omeškania.
1. 4. V odôvodnení rozsudku ďalej súd prvej inštancie uviedol, že zo žiadosti o úver vyplýva, že
žalovaný 1/ ako dlžník a žalovaní 2/ a 3/ ako spoludlžníci žiadali o úver vo výške 1500 Eur pricˇom v
žiadosti (zmluve) sa v bode 5 uvádza rocˇná percentuálna miera nákladov (RPMN) 70,01 % rocˇne,
no v bode 6 obsahujúcom údaje o schválení úveru je uvedená RPMN vo výške 67,49 % a táto je
uvedená aj v oznámení o schválení úveru. Žalobca tým, že odsúhlasil úver žalovaným, no s inými
parametrami, odmietol návrh žalovaných na uzavretie úverovej zmluvy a predostrel im nový návrh
zmluvy. Prijatie tohto návrhu žalovanými v písomnej forme podlˇa § 46 ods. 2 Obcˇianskeho zákonníka
však žalobca nepreukázal. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno o existencii platnej (písomnej)
zmluvy o spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere, z ktorej by si potom mohol dôvodne odvodzovať právo
na vrátenie poskytnutého úveru a revolvingu s jeho príslušenstvom. Vzhlˇadom na skutocˇnostˇ, že
teda zmluva o úvere bola absolútne neplatnou, úcˇastníci sú podlˇa § 457 Obcˇianskeho zákonníka
povinní vrátitˇ si všetko, cˇo podlˇa nej dostali. Cˇiastka 1748,18 Eur ktorú žalovaní žalobcovi už uhradili
však prevyšuje nimi získané bezdôvodné obohatenie v sume 1284,25 Eur na základe neplatnej zmluvy.
Súd prvej inštancie preto žalobu ohlˇadne žalovanej istiny (uplatnený po čiastočnom späťvzatí žaloby)
ako ako nedôvodnú zamietol, s odôvodnením, že záväzok žalovaných vydatˇ žalobcovi bezdôvodné
obohatenie už zanikol splnením podlˇa § 559 ods. 1 Obcˇianskeho zákonníka a teda v cˇase vyhlásenia
rozsudku už neexistoval. Pokiaľ ide o nárok v časti zmluvnej pokuty, prvoinštančný súd konštatoval, že
tento nárok nemohol priznať, pretože pochádza zo záväzkového vzťahu, ktorý považoval za absolútne
neplatný. K úrokom z omeškania súd prvej inštancie poznamenal, že žalovaní sa nedostali do omeškania
po uplynutí dnˇa nasledujúceho po zmluvne stanovenej splatnosti jednotlivých splátok, nakolˇko v
dôsledku neplatnosti zmluvy takáto splatnostˇ nenastala. Súd prvej inštancie tak návrh aj v tejto časti
zamietol ako nedôvodný.
1. 5. Pri rozhodnutí o trovách konania prvoinštančný súd aplikoval jednak v tom čase platné ustanovenie
§ 146 ods. 2 prvej vety Obcˇianskeho súdneho poriadku, s konštatovaním, že žalobca spätˇvzatím
návrhu v cˇasti prevyšujúcej sumu 1305,25 Eur s príslušenstvom procesne zavinil, že konanie tu muselo
bytˇ v tejto časti zastavené a právo na náhradu trov konania patrí žalovaným. Pretože  bol návrh žalobcu
vo zvyšku zamietnutý, aj v tejto cˇasti mali podlˇa v tom čase platného ustanovenia § 142 ods. 1
Obcˇianskeho súdneho poriadku nárok na náhradu trov konania žalovaní, resp. aj (pôvodný) vedlˇajší
úcˇastník vystupujúci na ich strane. Súd prvej inštancie preto priznal žalovanému 1/ náhradu úcˇelne
vynaložených trov právneho zastúpenia za dva úcˇelne vynaložené úkony právnej pomoci (pri hodnote
jedného úkonu 91,29 € podlˇa § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 vyhlášky cˇ. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov, nakolˇko predmetom konania po cˇiastocˇnom spätˇvzatí bola suma 1305,25 Eur
plus 793,52 Eur): 1. príprava a prevzatie zastúpenia dnˇa 29. 09. 2015 v sume 91,29 Eur + režijný
paušál 8,39 Eur, 2. zastupovanie na pojednávaní dnˇa 29. 09. 2015 v sume 91,29 Eur + režijný paušál
8,39 Eur. Spolu za tieto dva úkony suma 199,36 Eur. K tomu patrí náhrada cestovných výdavkov (§ 15
písm. a) vyhlášky) za cestu na trase Bratislava - Žiar nad Hronom a spätˇ (174 km x 2) pri spotrebe
motorového vozidla 5,6 litra/100 km a cene paliva 1,343 Eur/liter, cˇo predstavuje za spotrebované
pohonné hmoty 26,17 Eur a náhrada za opotrebenie motorového vozidla (uplatnených 0,153 Eur/km x
348 km) predstavuje 53,24 Eur + náhrada za stratu cˇasu (§ 15 písm. b) a § 17 ods. 1 vyhlášky) za cestu
na pojednávanie a spätˇ za 8 polhodín pri hodnote jednej polhodiny 13,98 Eur (spolu 111,84 Eur), cˇo
spolu je 191,25 Eur. Z tejto sumy súd priznal len polovicu, nakolˇko analogicky podlˇa § 17 ods. 1 a 2 cit.
vyhlášky je potrebné tieto náhrady pomerne rozdelitˇ medzi vedlˇajšieho úcˇastníka a žalovaného 1/, kedˇ
oboch zastupoval ten istý právny zástupca. Spolu potom náhrada úcˇelne vynaložených trov právneho
zastúpenia žalovaného 1/ predstavuje sumu 294,99 Eur. Napriek tomu, že okresný súd na pojednávaní
vyhlásil výrok rozsudku o tom, že aj žalovaným 2/ a 3/ priznáva náhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia vo výške uvedenej v písomnom vyhotovení rozsudku, títo si vycˇíslili cestou právneho
zástupcu len trovy právneho zastúpenia za dva úkony: príprava (prevzatie) zastúpenia a zastupovanie
na pojednávaní dnˇa 29. 09. 2015 a iné trovy nežiadali. Podlˇa zápisnice o pojednávaní zo dnˇa 29.



09. 2015 však žalovaní 2/ a 3/ neboli v tom cˇase zastúpení právnym zástupcom, ktorý zastupoval
vedlˇajšieho úcˇastníka a žalovaného 1/, pricˇom obsah zápisnice pocˇas protokolácie ani neskôr nebol
nikým namietaný. Preto pokialˇ boli v súvislosti s vycˇíslením trov právneho zastúpenia predložené súdu
plné moci, ktoré obaja udelili právnemu zástupcovi JUDr. Bohdanovi Jakubisovi dnˇa 28. 09. 2015,
t.j. denˇ pred pojednávaním a túto skutocˇnostˇ súdu neoznámili ani na samotnom pojednávaní, súd
prvej inštancie dospel k záveru, že ani jeden zo žalovaných 2/ a 3/ nebol na pojednávaní zastúpený
právnym zástupcom, tento zastupoval len žalovaného 1/ a vedlˇajšieho úcˇastníka, a preto žalovaným
2/ a 3/ úcˇelne vynaložené trovy právneho zastúpenia nevznikli. Prvoinštančný súd potom analogicky
vychádzajúc z v tom čase platného ustanovenia § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku na
rozdiel od na pojednávaní vyhláseného výroku vyslovil, že sa žalovaným 2/ a 3/ náhrada trov konania
nepriznáva.
1. 6. Vedlˇajšiemu úcˇastníkovi prvoinštančný súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia len za jeden
úcˇelne vynaložený úkon právnej pomoci v sume, ktorú uplatnˇoval, t.j. v sume 71,37 Eur plus režijný
paušál 8,04 Eur, spolu 79,41 Eur za prípravu a prevzatie zastúpenia v roku 2014. Vedlˇajší úcˇastník
uplatnˇoval už len náhradu za písomné vyjadrenie zo dnˇa 25. 09. 2015, no toto bolo súdu dorucˇené dnˇa
28. 09. 2015 o 17:55 hod., teda tesne pred pojednávaním s tým, že v nˇom obsiahnuté skutocˇnosti mohli
preto bytˇ prezentované aj na samotnom pojednávaní. Preto tento úkon súd považoval za neúcˇelný a
nadbytocˇný. Za iné úkony vedlˇajší úcˇastník už náhradu trov nepožadoval.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej
lehote odvolanie. Z obsahu odvolania vyplýva, že odvolaním napadol výrok rozsudku, ktorým jeho žalobu
zamietol (I. výrok).  Žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v uvedenom výroku zmenil
a jeho žalobe v tejto časti vyhovel, eventuálne, aby rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti
zrušil a vec mu vrátil na dˇalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania.
2. 2. V odôvodnení odvolania namietal, že záver súdu o neuzavretí zmluvy odkazuje na údajné
nedohodnutie sa účastníkov konania na údaji RPMN. Dôvod, pre ktorý sa súd domnieval a na základe
ktorého dospel k tomu, že uvedený údaj je možné dohodnúť v rozsudku chýba. Žalobca bol toho názoru,
že údaj o RPMN nemôže byť objektívne dohodnutý medzi stranami a to z dôvodu, kedy pre jeho výpočet
je stanovené zákonné pravidlo a tento výpočet nezávisí len od vôle strán. Hodnotu RPMN teda zmluvné
strany nemôžu určiť na základe svojej slobodnej vôle (ako napríklad výška úveru, výška úrokov, doba
splácania, výška splátky), ale len na základe určitého mechanizmu stanoveného zákonom, okrem toho
tento údaj sa objektívne v čase podania návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere navrhnúť
nedá aj preto, že zákonná úprava výslovne stanovuje časový okamih, ku ktorému sa RPMN určuje a
tým je deň uzavretia zmluvy. Žalobca mal za to, že závery súdu prvej inštancie sú nesprávne aj pokiaľ
ide o charakter a povahu samotnej zmluvy a spôsob jej vzniku, nakoľko z rozsudku vyplýva bližšie
nezdôvodnený záver o tom, že malo dôjsť k vzniku zmluvy o pôžičke, avšak vzhľadom na to, že neboli
odovzdané peňažné prostriedky, tak zmluva nevznikla.
2. 3. Zároveň žalobca napadol aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka, nakoľko subjekt vystupujúci ako vedľajší účastník nie je zapísaný ani v
zozname združení vedenom Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a ani nebolo preukázané,
že ciele v zmysle  § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. sú hlavnou náplňou jeho činnosti, pričom na
základe uvedého súd neoprávnene konal s daným subjektom, ktorému však postavenie vedľajšieho
účastníka nevzniklo v zmysle § 93 Občianskeho súdneho poriadku. Okresný súd neuviedol ani žiadny
dôvod na vysvetlenie toho, prečo vedľajší účastník, ktorý je zo zákona považovaný  za personálne a
odborne vybaveného, má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkony, ktoré má robiť sám.

3. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ a (pôvodný) vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

4. Odvolanie žalobcu bolo podané dnˇa 29. 04. 2016, teda ešte za úcˇinnosti zákona cˇ. 99/1963
Zb. Obcˇianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dnˇu 30. 06. 2016 zrušený zákonom cˇ. 160/2015
Z.z. Civilným sporovým poriadkom (dˇalej aj „CSP“). Dnˇa 01. 07. 2016 nadobudol úcˇinnostˇ nový
procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1
uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie zacˇaté predo dnˇom nadobudnutia
jeho úcˇinnosti.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o
odvolaní prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné
ustanovenia CSP, s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2  veta prvá CSP, v zmysle ktorého „právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované“.



5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podlˇa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario
a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým žalobu žalobcu
zamietol (I. výrok) a v závislých výrokoch o trovách konania (III. a IV. výrok)   podlˇa § 387 ods. 1, 2
CSP ako vecne správny potvrdil.

6. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
6. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní rozsudoku prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutej časti  i
konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil
skutkový stav v dostatocˇnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto
aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vztˇah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie
neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna
relevantná skutocˇnostˇ alebo okolnostˇ. Naopak, prvoinštancˇný súd ich náležitým spôsobom posúdil
súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).
8. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok prvoinštančného súdu je presvedcˇivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé.
9. Pretože odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatocˇne vycˇerpávajúce a zodpovedá
kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd podlˇa ustanovenia § 387 ods. 2
CSP konštatuje správnostˇ týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolací súd na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na urcˇité najzásadnejšie aspekty,
ktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní.
10. Zmluva je dvojstranný úkon, ktorý vzniká na základe dvoch vzájomných a obsahovo zhodných
prejavov vôle dvoch strán. Pri uzatváraní zmlúv platí zmluvná volˇnostˇ. Zmluvná volˇnostˇ sa týka jednak
možnosti výberu urcˇitého typu zmluvy a jednak tvorby obsahu. To znamená, že úcˇastníci si tvoria obsah
zmluvy sami. Obsah zmluvy však nesmie bytˇ v rozpore s kogentnými ustanoveniami Obcˇianskeho
zákonníka, pretože by takéto dojednania boli neplatné. Spravidla stacˇí k uzavretiu zmluvy konsenz
oboch úcˇastníkov zmluvy. Tak je to u tzv. konsenzuálnych zmlúv (u vôlˇových úkonov). Niektoré zmluvy
sú však v Obcˇianskom zákonníku konštruované tak, že k platnosti zmluvy sa vyžaduje okrem konsenzu
aj urcˇitý reálny úkon. Ide o tzv. reálne zmluvy.
11. Návrhom na uzavretie zmluvy (oferta) v zmysle § 43a OZ rozumieme prejav vôle smerujúci k
uzavretiu zmluvy, ktorý je adresovaný jednej alebo viacerým urcˇitým (individuálne urcˇeným) osobám
a prejav ktorého je dostatocˇne urcˇitý a vyplýva z neho vôlˇa navrhovatelˇa, aby bol viazaný v prípade
jeho prijatia. Pre posúdenia okamihu vzniku zmluvy, resp. vôbec jej uzavretie, je velˇmi dôležitý právny
úkon prijatia návrhu zmluvy. Prijatím návrhu je vcˇas urobený prejav vôle osoby, ktorej bol návrh urcˇený,
že súhlasí s návrhom zmluvy bez výhrad dodatkov obmedzení alebo iných zmien. Takýto úkon je
úcˇinný a vyvoláva právne následky okamihom, kedˇ vyjadrenie súhlasu s návrhom (a s jeho obsahom)
dôjde navrhovatelˇovi. To je zárovenˇ okamih, kedy možno hovoritˇ o tom, že zmluva bola uzavretá.
Z uvedeného vyplýva, že na to, aby právny úkon prijatia návrhu sa stal perfektným: a/ musí bytˇ
urobený osobou, ktorej bol urcˇený (oprávnenou konatˇ za druhého úcˇastníka zmluvy), b/ musí bytˇ
urobený vcˇas, c/ nesmie obsahovatˇ žiadne doplnky, obmedzenia, resp. výhrady cˇi iné zmeny, d/ musí
bytˇ úcˇinný a musí dôjstˇ navrhovatelˇovi. Zákon požaduje aktívne konanie subjektu. Mlcˇanie alebo
necˇinnostˇ sami osebe neznamenajú prijatie návrhu. Pokialˇ by jedna z uvedených podmienok ( a/
- d/) nebola splnená, nemohlo by dôjstˇ k uzavretiu zmluvy. Je velˇmi dôležité, aby akceptant, ktorý
prijíma návrh neurobil vo svojom prejave zmeny, doplnky, dodatky, obmedzenia alebo výhrady. Takýto
prejav by sa považoval za odmietnutie návrhu, a zárovenˇ by to bol nový návrh, resp. protinávrh. K
uzavretiu zmluvy by v danom prípade mohlo dôjstˇ iba vtedy, ak by pôvodný navrhovatelˇ (teraz ako
akceptant) prijal nový návrh, ktorý mu zaslal pôvodný akceptant (teraz navrhovatelˇ) podlˇa presne
urcˇených pravidiel na prijatie návrhu. Aby bola zmluva uzavretá, musí bytˇ úplná zhoda oboch strán v
otázke obsahu zmluvy.



12. Odvolací súd sa stotožnˇuje s názorom prvoinštančného súdu, že údaje o požadovanom
revolvingovom úvere (bod 5 žiadosti) sú odlišné od údajov o schválenom revolvingovom úvere (bod 6
žiadosti) v urcˇení odlišnej výšky úveru, RPMN za úver a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí
revolvingu. Síce v bode 2.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spolocˇnosti PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o. je uvedené, že „...Veritelˇ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácatˇ
požadovanú výšku úveru znížitˇ a schválitˇ iné parametre požadovaného úveru ako Dlžník uviedol v bode
5 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere, pricˇom výška úrokovej
sadzby a RPMN nebude vyššia než v prípade úveru požadovaného Dlžníkom v bode 5 Žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere bez toho, aby to znamenalo porušenie
povinnosti na strane veritelˇa“, i podlˇa názoru odvolacieho súdu zmenitˇ výšku úveru, RPMN úveru
bez toho, aby to neznamenalo odmietnutie návrhu akceptantom (žalobcom) a zárovenˇ aby to nebol
nový návrh, resp. protinávrh, nie je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 OZ možné. Údaje o schválenom
úvere žalobcom v cˇase, kedy zmluvu o revolvingovom úvere podpisoval žalovaní, totiž neboli obsahom
zmluvy, preto ich žalovaní nemohli písomne akceptovatˇ.

13. Ako bolo uvedené, zmenené údaje, ktoré boli obsahom bodu 6 Žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere smerované žalobcom žalovaným, predstavovali nový návrh na
uzatvorenie zmluvy a v konaní nebolo preukázané, že by žalovaní takýto návrh akceptovali.

14. Odvolací súd sa stotožnˇuje s názorom prvoinštančného súdu, že Zmluva o revolvingovom úvere
v rozpore so zákonom nemá písomnú formu, hoci v zmysle kogentného ustanovenia § 9 ods. 1 zák.
cˇ. 129/2010 Z.z. o o spotrebitelˇských úveroch (dˇalej aj „Zákon o spotrebitelˇských úveroch“, resp.
„ ZoSÚ“) zmluva o spotrebitelˇskom úvere musí matˇ písomnú formu.

15. Z uvedeného vyplýva, že prvoinštančný súd správne posúdil nárok žalobcu v zmysle ustanovení §
451 a nasl. OZ o bezdôvodnom obohatení, pricˇom pri svojom rozhodnutí prihliadol na reálne odovzdanú
sumu žalovanému 1/ žalobcom vo výške 1284,25 Eur a skutocˇnostˇ, že žalovaní žalobcovi zaplatili
sumu 1748, 18 Eur.

16.  K námietkam uvedeným v odvolaní považuje odvolací súd za potrebné uviestˇ, že vzhlˇadom
na spotrebitelˇský charakter sporu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITELˇOV, so sídlom
v Bratislave (resp. akýkolˇvek subjekt, ktorého predmetom cˇinnosti je ochrana práv spotrebitelˇa)
malo oprávnenie vystupovatˇ v tomto konaní ako vedlˇajší úcˇastník na strane žalovanej, pricˇom
nemuselo preukazovatˇ „právny záujem na jeho výsledku“, pretože možnostˇ, aby vystupovalo ako
vedlˇajší úcˇastník na strane žalovaného (spotrebitelˇa) mu dávala priamo špeciálna zákonná úprava
uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p.. Úcˇinky vstupu vedlˇajšieho úcˇastníctva podlˇa § 93 ods.
2 O.s.p. nastávali už okamihom dorucˇenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohlˇadu na konkrétnu
fázu právoplatne neskoncˇeného konania); výslovný súhlas podporovaného úcˇastníka so vstupom
vedlˇajšieho úcˇastníka do konania na jeho strane nebol potrebný. Odvolací súd zdôraznˇuje, že vyššie
uvedené závery sa v plnej miere uplatnili len vo vztˇahu k vedlˇajšiemu úcˇastníkovi, ktorým bola
právnická osoba založená za úcˇelom ochrany práv podlˇa osobitného predpisu a ktorej vstup do konania
bol realizovaný do 31. 12. 2014. Kedˇže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravovalo, že
vedlˇajší úcˇastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako úcˇastník, z toho možno vyvoditˇ len jeden
záver a to, že vedlˇajší úcˇastník mal (rovnako ako akýkolˇvek hlavný úcˇastník) jednak právo na právnu
pomoc pred súdmi, cˇo je základné ústavné právo (cˇlánok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky),
ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnostˇou zabezpecˇitˇ si kvalifikované právne
zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a samozrejme mal i právo na náhradu trov
konania, kam podlˇa ustanovenia § 137 ods. 1 O.s.p. bez akýchkolˇvek pochybností patrila i náhrada trov
právneho zastúpenia. Samozrejme, vedlˇajšiemu úcˇastníkovi mohla bytˇ priznaná náhrada trov konania
(teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu
úcˇastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oznámením zo dnˇa 11. 09. 2014 vstúpil do konania (pôvodný)
vedlˇajší úcˇastník VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITELˇOV, so sídlom v Bratislave. Vo
vyjadrení k žalobe zo dnˇa 09. 10. 2015, dorucˇenom prvoinštančnému  súdu dnˇa 16. 10. 2015
vedlˇajší úcˇastník na strane žalovaných okrem iného namietal, že v predmetnom prípade nemohlo
dôjsť k aceptácii návrhu žalobcom, ale len k novému návrhu na uzavretie zmluvy, ktorý však nebol



akceptovaný žalovanými. Súd prvej inštancie žalobcom uplatnˇovaný nárok odvolaním napadnutým
rozsudkom zamietol.

18. Súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, kedˇ na rozhodovanie o trovách konania aplikoval
v tom čase platné ustanovenie § 142 ods. 1 (od 01. 07. 2016 - § 255 ods. 1 CSP) v spojení s
ustanovením § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. (od 01. 07. 2016 - § 256 ods. 1 CSP),
pretože žalobca spätˇvzatím návrhu v cˇasti prevyšujúcej sumu 1305,25 Eur s príslušenstvom procesne
zavinil, že konanie tu muselo bytˇ zastavené a právo na náhradu trov konania patrilo žalovaným.
Nakoľko bol návrh žalobcu vo zvyšku zamietnutý, aj v tejto cˇasti mali podlˇa § 142 ods. 1 Obcˇianskeho
súdneho poriadku nárok na náhradu trov konania žalovaní, teda i (pôvodný) vedľajší účastník. Odvolací
súd preto konštatuje, že okresným súdom uvádzané argumenty zdôvodnˇujúce priznanie náhrady trov
konania vedlˇajšieho úcˇastníka vystupujúceho na strane žalovaných sú správne, a preto rozhodnutie
v napadnutom výroku potvrdil.

19. Výšku priznaných trov právneho zastúpenia odvolací súd nepreskúmaval, pretože je rozsahom
a dôvodmi odvolania viazaný a žalobca v odvolaní nenamietal (resp. kvalifikovaným a konkrétnym
spôsobom nespochybnil) správnostˇ výpocˇtu vedlˇajšiemu úcˇastníkovi priznaných trov konania, resp.
trov právneho zastúpenia. Odvolací súd sa preto obmedzil na preskúmanie namietanej dôvodnosti a
úcˇelnosti priznanej náhrady trov konania a ich výšku už nepreskúmaval.

20. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie koncˇí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
V predmetnom prípade boli v odvolacom konaní plne úspešní žalovaní 1/, 2/ a 3/ a VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITELˇOV, so sídlom v Bratislave (do 30. 06. 2016 vystupujúca v pozícii
vedlˇajšieho úcˇastníka na strane žalovaných), preto im podlˇa vyššie uvedených ustanovení vznikol
potenciálny nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaní a VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITELˇOV, so sídlom v Bratislave si však žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnili a keďže
ani z obsahu spisu žiadne trovy odvolacieho konania na strane žalovaných a (pôvodného) vedľajšieho
účastníka na strane žalovaných nevyplývajú, odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak,
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).



Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).