Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/17/2019 z 7. 4. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 7. apríla 2019, sp. zn. 11CoP/17/2019, ECLI:SK:KSTT:2019:2218204038.1
Krajský súd Trnava | 11CoP/17/2019 | ECLI:SK:KSTT:2019:2218204038.1 | 2019-04-07 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 367 CMP, § 25 ZoR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/71cca171-dc28-4394-bda1-82e132dd07fe
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2218204038.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/17/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218204038
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2218204038.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.
Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. R., nar.
XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
W. Z., dieťa rodičov: matka - F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. U. XXXX/X, W. Z., zastúpená JUDr.
Evou Mészárosovou, advokátkou, so sídlom Alžbetínske nám. 1203, Dunajská Streda a otec - H. R.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. S. XXXX/XX, W. Z., zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária
FARDOUS PARTNERS, s. r. o., so sídlom Hlavná 6, Šaľa, o návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 21. novembra 2018,
č.k. 7P/67/2018-203, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie   m e n í   tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie
o úprave styku otca s maloletým nasledovne:

Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým H. každý pondelok, stredu a sobotu od 15.00 hod. do 16.30
hod. s tým, že matka dieťaťa je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a v stanovenom čase
otcovi odovzdať v mieste bydliska matky a otec je povinný na rovnakom mieste dieťa matke vrátiť, a to až
do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému H..

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým by bol upravený jeho styk s maloletým H..

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 367 ods. 1 a 3 CMP, ako aj článkom 5 Zákona
o rodine, keď dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Súd
nemal preukázané, že by matka otcovi bránila v styku s dieťaťom, že by ho neinformovala o zdravotnom
stave maloletého, a že by starostlivosť o maloletého matka zjavne zanedbávala. Skutočnosti uvádzané
otcom dieťaťa neboli potvrdené úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom matka pri návšteve
tvrdila, že nebráni otcovi stretávať sa s maloletým, avšak otec od septembra nejavil o dieťa záujem.
Argumentácia otca, že tu je reálna obava, že v prípade, ak nepríde k dočasnej úprave styku otca s
maloletým, bude ohrozené uspokojenie jeho odôvodneného záujmu a potreby (pravidelný kontakt s
otcom), nebola preukázaná. Maloletý sa narodil XX.XX.XXXX, teda v čase rozhodovania o neodkladnom
opatrení mal iba tri mesiace a vzhľadom na útly vek dieťaťa nemožno hovoriť o ohrození uspokojenia jeho
odôvodneného záujmu a potreby, nakoľko trojmesačné dieťa ešte nedokáže rozlišovať a spoznať osoby,
ktoré sa o neho starajú. Súd konštatoval, že z písomných podaní a vyjadrení vyplýva, že medzi rodičmi
panuje nevraživosť a nedostatok komunikácie. Komplikovaný vzťah medzi rodičmi vyžaduje rozsiahle
dokazovanie vo veci samej, pričom súd poukázal na to, že termín pojednávania 06.11.2018 bol zmarený
zavinením otca a ďalší termín bol vytýčený už na 15.01.2019. Do tej doby, ak otec má úprimný záujem
stretávať sa so synom, má možnosť využiť sociálne poradenstvo na úrade práce, čo podľa názoru súdu
je žiaduce ešte pred rozhodnutím vo veci samej.



3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol
napadnuté uznesenie zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým bude dočasne upravený jeho
styk s maloletým H. v rozsahu v každom párnom týždni v kalendárnom roku v pondelok od 13.00
hod. do 18.00 hod., v stredu od 13.00 hod. do 18.00 hod. a v sobotu od 10.00 hod. do 15.00 hod.
a v každom nepárnom týždni v kalendárnom roku v utorok od 13.00 hod. do 18.00 hod., vo štvrtok
od 13.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 15.00 hod. S napadnutým uznesením
otec dôrazne nesúhlasil a bol sklamaný z toho, že súd prvej inštancie svojim rozhodnutím podporil
absolútne nežiaducu a vážnu situáciu, kedy je on vylúčený z akéhokoľvek kontaktu s maloletým už od
jeho útleho detstva, keď maloletého nevidel takmer dva a pol mesiaca, pričom na jeho vylúčenie zo
života maloletého neexistujú ani len minimálne dôvody. Podľa jeho názoru je absolútne nemysliteľné,
aby bol vylúčený zo stretnutí a zo života maloletého, keď na to neexistujú žiadne dôvody, keďže
takýmto spôsobom je nielen jednoznačne upierané rodičovské právo otca na styk s maloletým, ale
najmä právo maloletého na starostlivosť od obidvoch rodičov. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal
a neprihliadal na podstatné dôkazy ním predložené, ktorými v určitej miere osvedčil dôvodnosť jeho
návrhu na dočasnú úpravu styku s maloletým prostredníctvom neodkladného opatrenia. Pritom práve
ním predložené dôkazy - jednak čestné prehlásenie a jednak SMS komunikácia s matkou potvrdzujú jeho
tvrdenia, že matka mu bezdôvodne a zámerne dlhodobo bráni v styku s maloletým, a teda týmito dôkazmi
otec maloletého minimálne osvedčil dôvodnosť jeho návrhu. Na jednej strane súd riadne predložené
tvrdenia relevantnými dôkazmi z jeho strany vyhodnotil ako nepreukázané, no na druhej strane nepriamo
uveril ničím nepodloženému a nepreukázanému tvrdeniu matky, že ona mu nebráni v styku.

4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá navrhla napadnuté uznesenie z
dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Nesúhlasila so skutočnosťami, ktoré v odvolaní uviedol otec
dieťaťa. Uviedla, že nie je pravdivá skutočnosť, že otcovi sú odmietané jeho práva a je vylúčený zo
života maloletého. Rovnako nie je pravdivým tvrdenie, že by svojvoľne opustila syna v kojeneckom
veku. Poukázala na to, že po vydaní neodkladného opatrenia, ktorým bolo dieťa dočasne zverené do jej
výchovy a starostlivosti, musela jeho vykonateľnosť zabezpečiť prizvaním orgánov polície, ako i médií,
nakoľko vydaniu dieťaťa bránili príslušníci domácnosti otca, ako i samotný otec. Uviedla, že nebráni
otcovi v styku s maloletým a v spolupráci so psychologičkou a pracovníčkami sociálno-právnej kurately
boli dohodnuté stretnutia s otcom dieťaťa v priestoroch Detského kútika v obchodnom centre O., ktoré
spočiatku prebiehali bez problémov, avšak v poslednom prípade otec dieťaťa na verejnosti vyzliekol
maloleté dieťa a urobil fotografie najmä z oblasti hlavy s úmyslom preukázať zanedbanie starostlivosti
o dieťa. Ona pravidelne otca informuje o zdravotnom stave syna a sám otec iniciatívne navštevuje
pediatričku i sociálnu kuratelu, kde však uvádza nepravdy a trvá na vyhotovení úradných záznamov. V
žiadnom prípade nesúhlasila s navrhovaným stykom tak, ako to otec žiadal vo svojom návrhu, pretože
ide o dieťa v útlom veku, ktoré má pravidelný režim a keďže otec podniká, je takmer nemožné, aby v
týždni najmenej dva dni si zariadil pracovný čas tak, aby od 13.00 hod. do 18.00 hod. sa mohol sám
výlučne venovať dieťaťu.

5. K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadril procesný opatrovník, ktorý uviedol, že otec dieťaťa mal
možnosť vždy sa stretnúť s maloletým, keď mal o to snahu a prejavil záujem. Mal za to, že je potrebné,
aby boli obaja rodičia prístupní, ochotní určiť a rešpektovať pravidlá komunikácie, spôsob starostlivosti a
prístup k dieťaťu tak, aby to bolo možné v najlepšom záujme dieťaťa a samozrejme, aby tieto dohodnuté
pravidlá aj dodržiavali.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - otec dieťaťa (§ 359, 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez
ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca dieťaťa
je dôvodné.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 7P/67/2018 je úprava výkonu
rodičovských práv a povinnosti k maloletému H., nar. XX.XX.XXXX. Počas konania podal otec dieťaťa
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol upravený až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej jeho styk s maloletým.



8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a uznesenia súdu prvej inštancie,
ktorým bol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.

9. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť pred začatím konania vo veci samej, ako aj počas konania vo
veci samej. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva účastníkov ani tretích osôb a svoje opodstatnenie
strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, aby nebolo vážnejších
pochybností o potrebe dočasnej úpravy. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných opatreniach v
konaní starostlivosti o maloleté deti je potrebné uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou neodkladného
opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia. Inštitút
neodkladného opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď
sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, a to do doby, kým o výchove dieťaťa  nebude rozhodnuté podľa
príslušných ustanovení Zákona o rodine v konaní vo veci samej.

10. V zmysle § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

11. V zmysle § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí
ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

12. V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú
v zásade obaja rodičia.

13. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

14. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach
prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom
rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné
udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s
jeho záujmom.

15. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

16. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí.

17. Aj rodič, u ktorého sa dieťa nenachádza v osobnej starostlivosti, má právo v primeranom rozsahu
podieľať sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, tento je
a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z toho vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa
to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom, pričom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia
vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon uprednostňuje dohodu
rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri
rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek,
zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný
režim, ako aj okolnosti na strane rodičov: ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti,
rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, a podobne. Prvoradý je tu predovšetkým
záujem dieťaťa, ktorý pritom treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to,
aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a
výchova smerovali k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností,
mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva.



18. Odvolací súd narozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné neodkladným
opatrením dočasne upraviť pomery účastníkov, konkrétne styk otca s dieťaťom, nakoľko z obsahu
spisového materiálu vyplýva, že v súčasnosti dochádza medzi rodičmi k nezhodám ohľadne styku otca
s dieťaťom, pričom rodičia sa nevedia o styku, jeho rozsahu a spôsobe dohodnúť, a pokiaľ sa i styk
otca realizuje, dochádza medzi rodičmi k vyhrocovaniu napätia a rozporov. S prihliadnutím na nízky
vek dieťaťa považoval odvolací súd za dôvodné upraviť styk otca s dieťaťom, a to i v neprítomnosti
matky, nakoľko v prípade stretnutí rodičov dochádza k zbytočným konfliktom a napätiu, pričom otec
celkom nepochybne vzhľadom na stanovený rozsah styku zvládne starostlivosť o dieťa, napríklad formou
prechádzky s maloletým v kočíku, za predpokladu, že matka dieťa riadne na styk s otcom pripraví.
Celkom nepochybne je pre zdravý psychický vývin dieťaťa potrebné zachovať, udržať a prehlbovať
jeho pravidelný kontakt s oboma rodičmi, nakoľko dieťa má právo byť vychovávané oboma rodičmi a
súčasne otec má právo podieľať sa na výchove svojho maloletého dieťaťa. Z doterajšieho skráteného
dokazovania nie je pritom známa žiadna okolnosť, pre ktorú by nemalo byť otcovi umožnené stýkať sa
s maloletým a je len na otcovi, aby si upravil svoje pracovné povinnosti tak, aby sa v rozsahu určenom
odvolacím súdom mohol s dieťaťom stretnúť, čo by pre otca nemal byť problém, nakoľko tento požadoval
upraviť styk v podstatne väčšom rozsahu. Je samozrejme na otcovi dieťaťa, ako využije čas určený na
jeho styk s maloletým, mal by však konať uvedomelo, aby sa zbytočne nevyhrocovala situácia medzi
rodičmi dieťaťa.

19. Odvolací súd apeluje na rodičov, aby sa snažili správať voči sebe kultivovane v záujme spoločného
dieťaťa, čo je základným predpokladom zdravej výchovy dieťaťa, pričom dieťa takto získava vzor pre
riešenie konfliktných situácií v budúcnosti. Je potrebné, aby sa obaja rodičia v záujme spoločného
dieťaťa snažili spolupracovať a situáciu vzniknutú ich rozchodom by nemali zneužívať na narušenie
vzťahu dieťaťa k druhému rodičovi, či dieťa využívať ako prostriedok na potrestanie druhého rodiča.
Každý rodič má právo počas času, kedy má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti, na toto dieťa výchovne
pôsobiť, ale musí si byť vedomý aj následkov svojho výchovného pôsobenia. Konkrétna úprava styku
otca s dieťaťom v budúcnosti bude výsledkom dokazovania v konaní vo veci samej.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388
CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

21. O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262
ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

22. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).



Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).