Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Co/78/2019 z 16. 10. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 16. októbra 2019, sp. zn. 43Co/78/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6419200240.2 Krajský súd Banská Bystrica | 43Co/78/2019 | ECLI:SK:KSBB:2019:6419200240.2 | 2019-10-16 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP, § 370 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e6dac030-216d-4a58-ae73-a2d5557309b7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6419200240.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Co/78/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419200240
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6419200240.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána
Blahu, členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci
žalobcu R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297 proti
žalovanému W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX Q., zast. JUDr. Lucia Luptáková, advokát,
so sídlom ČSA 198/31, 967 01 Kremnica, s adresou kancelárie Horná 16, 974 01 Banská Bystrica, o
zaplatenie 4 981,85 Eur s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby takto

r o z h o d o l :

I. Späťvzatie žaloby pripúšťa, rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 24Csp/7/2019-144 zo
dňa 6. augusta 2019 zrušuje a konanie zastavuje.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v prvom výroku zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.981,85 Eur s príslušenstvom. V druhej výrokovej vete uložil
žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 100%.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že dňa
12.12.2014 jeho právny predchodca uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere č. 1418240834, na základe
ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 5.000,- Eur a žalovaný si nesplnil svoju
povinnosť splácať úver riadne a včas podľa dohodnutých podmienok.

3. Okresný súd žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodu premlčania uplatneného nároku, pričom
aplikoval ust. § 100 ods. 1, § 103 s použitím § 565 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že ku dňu
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bol žalovaný viac ako tri mesiace v omeškaní so zaplatením
splátok splatných dňa 25.09.2015 a dňa 25.10.2015. Pre nesplnenie splátky splatnej 25.09.2015 sa stal
zročným celý dlh a preto začala plynúť premlčacia lehota odo dňa zročnosti tejto nesplatenej splátky.
Pretože žaloba bola podaná na súd 22.01.2019, t. j. po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty,
okresný súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania a žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. Uvedený rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 21.08.2019 a žalovanému 20.08.2019.

5. Dňa 23.08.2019 bolo doručené súdu zo strany žalobcu späťvzatie žaloby v celom rozsahu.

6. Na výzvu odvolacieho súdu žalovaný podaním zo dňa 18.09.2019 oznámil, že so späťvzatím žaloby
nesúhlasí. Podľa neho v prejednávanej veci sa riešila otázka premlčania, ktorá má po právnej stránke pre
žalovaného zásadný význam a má záujem na tom, aby odvolací súd zaujal v tejto veci právne stanovisko
za predpokladu, ak žalobca podal alebo podá odvolanie. Stanovisko krajského súdu má byť nápomocné
v budúcnosti aj pre ostatných spotrebiteľov.



7. Žalovaný ďalej uviedol, že ak žalobca odvolanie nepodal, zásadný význam pre neho, ako aj pre
ostatných spotrebiteľov bude mať právoplatné rozhodnutie okresného súdu v otázke premlčania a
doby, od ktorej sa počíta. Poukázal na to, že žalobca sa na pojednávaní nezúčastnil, predlžoval súdne
konanie, spôsoboval prieťahy a v snahe zamedziť právoplatnosti rozsudku, zobral žalobu späť. Žalovaný
považoval konanie žalobcu za účelové a ak nemal záujem podať odvolanie, nie je zrejmé, prečo
opätovne navyšuje trovy konania tým, že podáva návrh na späťvzatie žaloby. Žalovaný považoval
konanie žalobcu za účelové, a to v snahe buď vyhnúť sa trovám konania, ktoré by mal uhradiť vzhľadom
na neúspech v prvostupňovom konaní alebo docieliť, aby v otázke premlčania nebolo judikované
rozhodnutie.

8. Žalobca sa k vyjadreniu nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby vyjadril podaním doručeným
odvolaciemu súdu 02.10.2019. Poukázal na postup odvolacieho súdu v zmysle § 370 CSP a podľa neho
záujem prezentovaný žalovaným o nesúhlase so späťvzatím žaloby nie je vážnym dôvodom, ktorý by
mal brániť žalobcovi disponovať s jeho návrhom. Odkázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Cdo 136/2010. Žalobca potvrdil, že jeho nárok je premlčaný a nie je dôvodné, aby podával
voči žalovanému ďalšie žaloby z toho istého titulu. Tvrdil, že späťvzatie návrhu nemá na žalovaného
žiadne vážne dopady a jeho práva a právom chránené záujmy nie sú ohrozené. Podľa žalobcu neobstojí
ani tvrdenie žalobcu o zásadnom význame rozhodnutia Okresného súdu v Žiari nad Hronom v otázke
premlčania, pretože táto otázka už bola judikovaná všetkými súdmi vyššej inštancie.

9. Podľa § 370 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak je žaloba vzatá späť
po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd
rozhodne o pripustení späťvzatia.

10. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že po doručení rozhodnutia súdu prvej inštancie žalobcovi, tento v rámci
lehoty na podanie odvolania zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť bez toho, aby podal odvolanie
voči rozhodnutiu okresného súdu. Žalobca teda využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal svoju žalobu
späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, avšak skôr, ako toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
12. Pretože na výzvu odvolacieho súdu žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasil, odvolací súd
posudzoval, či dôvody uvádzané žalovaným sú tak vážnymi, že obmedzujú dispozičné oprávnenie
žalobcu, ktoré je jednou zo základných zásad civilného sporového konania.

13. Ako na to poukázal aj žalovaný vo svojom vyjadrení k nesúhlasu žalovaného odkazom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo 136/2010, pojem „vážne dôvody“ zákon nerieši a ich
posudzovanie, t. j. či sú spôsobilé zabrániť späťvzatiu žaloby a zastaveniu konania je vecou voľnej
úvahy a úsudku súdu. Tak, ako vyplýva z tohto rozhodnutia, ako aj zo zaužívanej ďalšej judikatúry,
táto úvaha však nemôže byť svojvoľná. Podstatnou pri posudzovaní nesúhlasu so späťvzatím žaloby
je vyhodnotenie dôsledkov zastavenia konania z hľadiska právneho, ako aj faktického vzťahu medzi
účastníkmi a ich dopad na postavenie strán sporu, a to žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia
jeho práv a právom chránených záujmov.

14. Na prvom mieste je potrebné konštatovať, že späťvzatie žaloby, a to aj po vydaní rozhodnutia súdu
prvého stupňa, je zákonom dovolený a predpokladaný postup v zmysle § 370 CSP. Je prirodzeným
dôsledkom výsledku sporu, že žalobca v prípade jeho neúspechu môže uplatniť svoje dispozičné
oprávnenie a zobrať žalobu späť, t. j. pokiaľ v rozhodnutí vo veci samej sa javí jeho neúspech pred
rozhodnutím odvolacieho súdu. Takémuto konaniu nie je možné zabrániť. Možné zabrániť takémuto
konaniu je len vtedy, ak by tu boli vážne dôvody, ktoré by takémuto postupu zo strany žalobcu
bránili. Musí ísť o také vážne dôvody, ktoré potláčajú aj základnú zásadu dispozičného oprávnenia
žalobcu s vecou. O taký prípad by sa mohlo jednať vtedy, ak by bez rozhodnutia vo veci samej ostali
vzájomné práva a povinnosti strán konania, a to najmä žalovaného neisté, porušené, nedošlo by bez
meritórneho rozhodnutia k ich náprave alebo k uvedeniu do pôvodného stavu. Jedná sa hlavne o prípady
rozhodovania o osobnostných právach pri práve na ochranu osobnosti a pod. V danom prípade však
o takýto prípad nejde.



15. Žalovaný ako vážny dôvod uviedol v zásade to, že v rozhodnutí okresného súdu riešená otázka
premlčania pri spotrebiteľskom úvere splatného v splátkach je zásadnou otázkou, ktoré môže mať nielen
pre žalovaného, ale aj pre ďalších spotrebiteľov podstatný význam. Ďalším dôvodom, ktorý žalovaný
uviedol ako dôvod nesúhlasu, mala byť snaha žalobcu vyhnúť sa trovám konania.
16. Ani jeden z takto uvádzaných dôvodov podľa odvolacieho súdu nie je takým vážnym dôvodom,
ktorý by prelamoval dispozičnú zásadu, t.j. možnosť žalobcu disponovať s vecou, vrátane späťvzatia
žaloby po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie. Ak žalovaný tvrdil, že rozhodovanie o premlčaní v
spotrebiteľskom spore, a to určenie začiatku plynutia premlčacej lehoty je zásadné a je nevyhnutné, aby
bolo judikované, odvolací súd konštatuje, že v daných veciach už boli vydané rozhodnutia odvolacími
súdmi. V tejto súvislosti odkazuje napr. na rozhodnutie vo veci sp. zn. 43Co/56/2019. Zároveň odkazuje
aj na to, že otázka premlčania posudzovaná súdom prvej inštancie bola zjednotená aj na zasadnutí
obchodno-právneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici konaného dňa 29.05.2019. Z uvedeného
vyplýva, že táto otázka v súčasnosti nie je sporná ani nová. Dôvod „zásadného významu“ tak, ako ho
uviedol žalovaný v nesúhlase so späťvzatím žaloby preto odvolací súd preukázaný nemal.

17. Odvolací súd nemal preukázaný ani ďalší dôvod nesúhlasu žalovaného so späťvzatím, ktorý mal
spočívať v snahe žalobcu vyhnúť sa trovám konania. Odvolací súd konštatuje, že v každom rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí rozhoduje súd aj o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) podľa
zásad uvedených v § 255 a 256 CSP. Žalovaný preto neuviedol žiaden vážny dôvod na to, aby súd
nepripustil späťvzatie žaloby po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie.

18. Pretože neboli zistené vážne dôvody, ktoré by bránili späťvzatiu žaloby, odvolací súd po zistení
splnenia podmienok uvedených v § 370 CSP pripustil späťvzatie žaloby v celom rozsahu, rozsudok
okresného súdu, ktorý nenadobudol právoplatnosť, zrušil a konanie vo veci zastavil.

19. Tým, že odvolací súd v celom rozsahu rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil, bol zrušený aj výrok
o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolací súd preto musel nanovo rozhodnúť o
trovách ako prvostupňového konania tak aj konania pred odvolacím súdom. O týchto trovách odvolací
súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, a to prvostupňového konania, ako aj konania
pred odvolacím súdom. Žalobca tým, že zobral svoju žalobu späť po vydaní rozhodnutia súdu prvej
inštancie, procesne zavinil zastavenie konania a žalovanému preto vznikol nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu v zmysle cit. ust. § 256 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

20. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).