{"guid": "26f33abd-cc94-4e40-8ea0-e2422ef1bc5b:4bdf5913-577e-4f8b-8c3c-921cc01735b1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4616010392.1", "spisova_znacka": "6Tdo/73/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo/73/2017 z 19. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. februára 2018, sp. zn. 6Tdo/73/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:4616010392.1", "identifikacne_cislo": "4616010392", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Daniel Hudák", "datum_vydania": "2018-02-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Poriadok vo verejných veciach"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4bdf5913-577e-4f8b-8c3c-921cc01735b1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4616010392.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:4616010392.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:4616010392.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Tdo/73/2017\n4616010392\n19. 02. 2018\nJUDr. Daniel Hudák\nECLI:SK:NSSR:2018:4616010392.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Hudáka a sudcov\nJUDr. Štefana Michálika a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí konanom 19. februára\n2018 v Bratislave, v trestnej veci obvineného B. X. pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323\nods. 1 písm. a) Trestného zákona, o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 13.\njúna 2017, sp. zn. 1To/27/2017, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného B. X. sa o d m i e t a.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Topoľčany z 13. marca 2017, č.k. 1T/48/2016-183, bol obvinený B. X.\nuznaný vinným zo spáchania prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného\nzákona na tom skutkovom základe, že\ndňa 30.06.2016 v čase približne o 23:40 hod. v Topoľčanoch na ul. Pavlovova č. 17 pred hlavným\nvchodom budovy Nemocnice s poliklinikou n. o. pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol službu\nkonajúceho príslušníka PZ ppráp. T. W., nar. XX.XX.XXXX, ČOZ: XXXXXX, referenta Obvodného\noddelenia PZ Topoľčany tak, že napriek jeho opakujúcej výzve, aby sa obžalovaný ukľudnil, prestal\nnadávať, nebol vulgárny a agresívny a aby upustil od protiprávneho konania, oboma rukami sotil ppráp.\nT. W. do oblasti hrude, chytil ho za služobné tričko, mykal ním a roztrhol ho a následne ho, päsťou\npravej ruky udrel do tváre v oblasti pravého oka so slovami „Máš po piči vyjebaný policajt,\" čím spôsobil\npoškodenému ppráp. T. W. zranenia a to pomliaždenie mäkkých častí hlavy s dobou liečenia do 7 dní.\nZa spáchanú trestnú činnosť bol obvinenému podľa § 323 ods. 1 Trestného zákona, za nezistenej\npoľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona, nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37\nTrestného zákona, postupom podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní\n18 (osemnásť) mesiacov, ktorého výkon súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne\nodložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.\nProti vyššie citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obvinený B. X., o ktorom rozhodol\nKrajský súd v Nitre uznesením z 13. júna 2017, sp. zn. 1To/27/2017, tak, že podľa § 319 Tr. por. zamietol\nodvolanie obvineného ako nedôvodné.\nProti vyššie uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu\nobvinený v zákonnej lehote dovolanie proti výroku o vine a treste a pre porušenie ustanovení o konaní,\nktoré predchádzalo vydaniu rozsudku súdu prvého stupňa z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. g),\npísm. i) Tr. por. Obvinený v dovolaní namietal, že rozsudok súdu prvého stupňa nepovažuje za správny\na dôvodný, keďže konanie opísané vo výrokovej časti rozsudku opisuje skutok, ktorý nevykazuje znaky\nskutkovej podstaty trestného činu útoku na verejného činiteľa a ani iného trestného činu uvedeného v\nosobitnej časti zákona Trestného zákona.\n\nVo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku poukázal\nna nezákonnosť zaistenia osoby a nepoužiteľnosť získaných dôkazov. Obvinený uviedol, že z\nvyšetrovacieho spisu vedeného na odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru\nv Topoľčanoch (ďalej iba „OKP OR PZ TO\") pod ČVS: ORP - 264/VYS-TO-2016 vyplýva, že policajti\nObvodného oddelenia Policajného zboru Topoľčany (ďalej iba „OO PZ TO\") nstržm. Q. M. a ppráp. T. W.\nako policajti poriadkovej služby Policajného zboru (ďalej iba „policajti poriadkovej služby\") obmedzili jeho\nosobnú slobodu podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku dňa 30.06.2016 o 23:50, pričom však má za to,\nže mali postupovať podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku, následne mali túto skutočnosť podľa § 85 ods.\n3 bezodkladne oznámiť prokurátorovi, spísať zápisnicu o zadržaní a jej rovnopis doručiť bezodkladne\nprokurátorovi, čo však policajti poriadkovej služby neurobili. Ďalej uviedol, že zo zápisnice o zadržaní a\nobmedzení osobnej slobody podozrivej osoby vyhotovenej vyšetrovateľom OKP OR PZ TO vyplýva, že\npodozrivý bol opakovane zadržaný vyšetrovateľom podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku dňa 30.06.2016\no 23:50 hod, a tým istým vyšetrovateľom bol prevzatý dňa 01.07.2016 o 01:20 hodine. Uvedený postup\npolicajtov poriadkovej služby ako aj vyšetrovateľa PZ obvinený nepovažuje za zákonný a vykonaný v\nrozpore s ustanoveniami Trestného poriadku. Podľa názoru obvineného, ďalšie úkony vyšetrovateľa PZ\ntýkajúce sa obmedzenia slobody podozrivého sú právne neúčinné a procesné nepoužiteľné a súd prvého\nstupňa nemal na ne ani prihliadať. Má za to, že priamym dôsledkom takéhoto konania je skutočnosť,\nže je dôvodne spochybnená i zákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 01.07.2016 a taktiež\nuznesenia o začatí trestného stíhania zo dňa 01.07.2016, ktoré bolo začaté nezákonným zaisťovacím\núkonom osoby.\nObvinený má za to, že v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozsudku súdu prvého stupňa bolo\npreukázané, že obvinený svojím konaním nenaplnil povinné znaky skutkovej podstaty prečinu útoku\nna verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. V tejto súvislosti poukázal na\nvýpoveď obvineného z prípravného konania a hlavného pojednávania a výpoveď svedkyne V. W., ktorá\nkonanie obvineného kladené mu za vinu jednoznačne vylúčila a predovšetkým výpoveď samotného\npoškodeného T. W., ktorý sa okrem iného k intenzite útoku vyjadril nasledovne: „...to zase nebol nejaký\nsilný úder, ani neviem presne to popísať. Proste dostal som úder do tváre. Bol to úder, ale nebol to\núder s náprahom...\". Podľa obvineného, citované vyjadrenie, v nadväznosti na zistené okolnosti skutku,\njednoznačne vylučuje jednak úmyselné konanie obvineného spočívajúce v použití násilia v úmysle\npôsobiť na výkon právomocí verejného činiteľa a jednak samotné použitie násilia, ktoré predpokladá\nkonanie s určitou intenzitou na telesnú integritu verejného činiteľa tvoriace objektívnu stránku skutkovej\npodstatu posudzovaného trestného činu. K výpovediam T. W. a Q. M., zasahujúcich príslušníkov\nPolicajného zboru, uviedol, že v žiadnom prípade nemožno vyvodzovať dôveryhodnosť výpovede\nsvedka iba na základe jeho postavenia v spoločnosti, takýto postup by bol v rozpore so zásadou voľného\nhodnotenia dôkazov. K výpovediam svedkov H. K., T. X. i J. E. uviedol, že títo svedkovia neboli svedkami\nskutku, za ktorý bol obvinený uznaný vinným. V súvislosti s výpoveďou svedkyne V. W. uviedol, že\nsvedkyňa vypovedala na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní dňa 12.08.2016. Taktiež\npoukázal na to, že v priebehu prípravného konania vyšli najavo viaceré existujúce pochybnosti o vine\nobvineného, ktoré sa nepodarilo odstrániť ani počas hlavného pojednávania a to, že poškodený po\nskutku nezisteným spôsobom naložil so služobným tričkom, ktoré mu mal roztrhnúť obvinený, čím v\nďalšom konaní neumožnil vykonať dokazovanie na veci dôležitej pre trestné konanie, ďalej poškodený\nsa nedostavil bezodkladne po skutku na lekárske ošetrenie a zároveň sa nedá preukázať, kedy doložil\ndo spisu lekársku správu o vzniknutom zranení. Obvinený je toho názoru, že poškodený vykonal\nslužobný zákrok v rozpore so zásadami vykonávania služobných zákrokov voči osobám v podnapitom\nstave, služobný zákrok nezvládol a vzniknutú šarvátku s obvineným chybne vyhodnotil ako útok na\nverejného činiteľa. Na záver obvinený uviedol, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo k určitému\nfyzickému kontaktu, avšak konanie za ktoré obžalovaného uznal súd vinným, podľa názoru obvineného,\nnenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu útoku na verejného činiteľa, nakoľko obvinený kládol\naktívny odpor voči zasahujúcim policajtom, na ktorý musí byť každý zasahujúci policajt pri používaní\ndonucovacích prostriedkov voči iným osobám pripravený.\nS poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby dovolací súd rozhodol v zmysle § 386\nTrestného poriadku a podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal súdu prvého stupňa, aby vec v\npotrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.\n\nK dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Topoľčany podaním z 25.10.2017,\nktorý sa nestotožnil s dôvodmi uvedenými v dovolaní. Stotožnil sa s právoplatným rozhodnutím súdov\na zastáva názor, že v rámci predsúdneho konania a následne i na hlavnom pojednávaní vykonaným\ndokazovaním bolo spáchanie trestnej činnosti obvinenému jednoznačne preukázané, dokazovanie bolo\nvykonané v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a zákonným spôsobom, pričom rozhodnutie súdu je\nodrazom vykonaného dokazovania v tejto trestnej veci. Argumentáciu obvineného v rámci podaného\ndovolania považuje za právne irelevantnú a v tejto súvislosti poznamenal, že z gramatického i logického\nvýkladu ustanovenia § 85 odsek 2 Trestného poriadku vyplýva, že osobnú slobodu osoby, ktorá bola\npristihnutá pri trestnom čine alebo bezprostredne po ňom môže obmedziť ktokoľvek, ak je to potrebné na\nzistenie jej totožnosti, zabránenie útoku, zabezpečenie dôkazov alebo na zabránenie ďalšiemu páchaniu\ntrestnej činnosti. Ten, kto takéto obmedzenie osobnej slobody páchateľa vykoná, je povinný takú osobu\nbezodkladne odovzdať útvaru Policajného zboru, resp. iným orgánom vecne príslušným na konanie vo\nveci. Uviedol, že z tohto ustanovenia priamo vyplýva, že osobnú slobodu páchateľa, ktorý bol pristihnutý\npri páchaní trestného činu, alebo bezprostredne po ňom môže obmedziť ktokoľvek, z čoho logicky\nvyplýva, že i príslušníci hliadky Obvodného oddelenia Policajného zboru a takýto postup teda neodporuje\nzákonu a nemožno ho označiť za nezákonný. S prihliadnutím na všetky tieto skutočnosti je toho názoru,\nže v danom prípade nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 odsek 1 písm. i), písm. g) Trestného\nporiadku, a preto navrhol dovolaciemu súdu, aby dovolanie odsúdeného B. X. odmietol podľa § 382\npísm. c) Trestného poriadku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní\nobvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že toto bolo podané proti\nprípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), oprávnenou osobou\nprostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na\npríslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§\n374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods.\n1, veta prvá Tr. por., keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný\nprostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné\nodmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa §\n371 Tr. por. (§ 382 písm. c) Tr. por.).\nPodľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por., dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch,\nktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom\nprávnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;\nsprávnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nPodľa § 385 ods. 1 Tr. por., dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.\nDovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených pochybení,\npričom má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou\nstability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené,\naby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná\ninštancia. Dovolací súd je pri náprave uvedených vád v zásade až poslednou inštanciou, čo znamená,\nže preskúmava nedostatky, ktoré boli preskúmavané už odvolacím súdom a neboli ním napravené,\nprípadne ním boli spôsobené.\nVo vzťahu k obvineným namietanému dovolaciemu uvedenému v § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por., najvyšší\nsúd uvádza, že nie je predmetom skúmania dovolacieho súdu, akým spôsobom sa súdy nižších stupňov\nvysporiadali s hodnotením jednotlivých dôkazov, resp. aké závery z vykonaného dokazovania vyvodili,\npretože tu ide o otázky skutkového charakteru, nakoľko správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže\ndovolací súd meniť ani dopĺňať. Z inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé,\nže trestné konanie je v zásade dvojinštančné a Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci\no dovolaní obvineného, je viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižšej\ninštancie. Dovolanie nie je teda prostriedkom určeným na revíziu, či nápravu skutkových zistení, ktoré\n\nurobili súdy prvého a druhého stupňa. V tomto smere považoval za potrebné dodať zároveň tiež to, že\nje výsostným právom súdu zvážiť, akú voľbu dôkazného prostriedku použije pri plnení povinnosti podľa\n§ 2 ods. 10 Tr. por., resp. práva podľa § 2 ods. 1 Tr. por. a či určitú skutkovú okolnosť, ktorú považuje\nza dokázanú, bude overovať ďalšími dôkaznými prostriedkami.\nDovolací súd nezistil žiadne pochybenie pri vykonaní dôkazov, dokazovanie na hlavnom pojednávaní\nbolo vykonané v súlade s ustanovením Trestného poriadku, z procesného hľadiska neboli porušené\nustanovenia Trestného poriadku pri vykonávaní dôkazov, a preto nie je daný dovolací dôvod podľa §\n371 ods. 1 písm. g) Tr. por.\nDovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní\nbol podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný\nprípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i)\nTr. por. Ako už najvyšší súd vyššie uviedol, pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia existencie dovolacieho\ndôvodu uvedeného v cit. ustanovení je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré\nvo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. Nakoľko súdy ustálili, že skutok sa stal tak, ako je uvedený\nv skutkovej vete výrokovej časti prvostupňového rozsudku, zodpovedala tomu i právna kvalifikácia, bez\nohľadu na presvedčenie obvineného, že nebolo jednoznačne preukázané, že sa nedopustil trestného\nčinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.\nObvineného námietky voči nesprávne zistenému skutkovému stavu a následne nesprávneho právneho\nposúdenia konania obvineného teda nenaplňuje dovolací dôvod tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 371\nods. 1 písm. i) Tr. por.\nDovolací súd nezistil žiaden dovolací dôvod, na základe ktorého by mohol vyhovieť obvinenému a zrušiť\nnapadnuté rozhodnutie, a preto dovolanie obvineného ako nedôvodné odmietol.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}