Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sa/6/2019 z 14. 1. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. januára 2020, sp. zn. 8Sa/6/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1019200073.1 Krajský súd Bratislava | 8Sa/6/2019 | ECLI:SK:KSBA:2020:1019200073.1 | 2020-01-14 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo, Správne právo – Dôchodky, Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 191 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1906d7f4-cebb-430d-a161-9f6da19235d3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1019200073.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sa/6/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200073
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019200073.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: K. A.
proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. novembra 2018 o
zamietnutí odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa
17.07.2018 vo veci priznania starobného dôchodku takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. novembra
2018 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. júla 2018
z r u š u j e a vec žalovanej v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. júla 2018 v ďalšom konaní Sociálna poisťovňa -
ústredie (ďalej len „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) podľa ust. § 65, § 112 ods.1, §
274 a § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) priznala odo dňa 26.08.2014
žalobcovi starobný dôchodok v sume 403,40 Eur mesačne, so zákonným zvýšením a valorizáciou ( ust.
§ 82 ZSP) na sumu 427,10 Eur mesačne.

2. Predchádzajúce konanie vo veci bolo ukončené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k.
9So/79/2016-85 zo dňa 28.02.2018, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
č.k. 8Sd/27/2015-62 zo dňa 09.02.2016 a zrušené rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa
22.07.2014 a zo dňa 20.10.2014 a vec bola Sociálnej poisťovni vrátená na ďalšie konanie. Podľa názoru
NS SR vysloveného v citovanom rozhodnutí, Sociálna poisťovňa sa má pri rozhodovaní o priznaní
starobného dôchodku vysporiadať s požiadavkou žalobcu na hodnotenie doby jeho služby v I. a II.
kategórii funkcií v rozsahu 18 rokov, vrátane základnej vojenskej služby vo zvýhodnenej kategórii, pri
určení tzv. teoretickej sumy starobného dôchodku započíta do obdobia dôchodkového poistenia (ďalej
aj „ODP“) aj doby hodnotené pre nárok na výsluhový príspevok a vymeriavacie základy v rozhodnom
období, vykoná výpočet v súlade s ust. § 274 ods. 2 ZSP v spojení s ust. § 21, §22, §12 ods. 3 zák.č.
100/1988 Zb.).

3. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 03.07.2018 poberá žalobca od 16.10.1998 výsluhový
príspevok za dobu výkonu služby v Slovenskej informačnej službe celkom v rozsahu 18 rokov a 324
dní, priznaný podľa ust. § 210 a § 211 zák.č. 73/1998 Zb..

4. V odôvodnení rozhodnutia Sociálna poisťovňa konštatovala, že v ďalšom konaní, v súlade s právnym
názorom NS SR, uvedeným v rozhodnutí č. k. 9So/79/2016-85 zo dňa 28.02.2018, opätovne posúdila



nárok žalobcu na starobný dôchodok a po zhodnotení určila jeho sumu aplikáciou príslušných
ustanovení zák.č. 461/2003 Z.z. a zák.č. 100/1988 Zb., ktoré v odôvodnení rozhodnutia citovala.

5. Ďalej konštatovala:

· Podľa ust. § 65 ods. 1 ZSP v znení zák.č. 555/2007 Z.z. nárok na starobný dôchodok vzniká
získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia (ďalej aj „ODP“) a dosiahnutím dôchodkového veku.
Dôchodkový vek podľa ust. § 65 ods. 2 ZSP dosiahol žalobca dovŕšením 62 rokov veku dňa 26. marca
2014. K tomuto dňu získal 16 715 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 45 rokov a 290 dní (rozpis
je v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia) a ďalšie obdobia neboli preukázané. Žalobca
tým zákonné podmienky nároku na starobný dôchodok splnil dňom 26.03.2014.

· Suma starobného dôchodku je určená podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP ako súčin priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný
dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel
úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia
dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, vyjadreného v rokoch. Prehľad hodnôt osobných
mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v priloženom
osobnom liste. Rozhodujúce obdobie kalendárnych rokov podľa ust. § 63 ods. 6 ZSP je obdobie rokov
1984 až 2013 a sú to kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na
dôchodok.

· Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia (podľa
osobného listu) je 37,4087. V rozhodujúcom období žalobca podľa ust. § 63 ods.1 ZSP získal úhrnom
9 569 dní, t.j. 26,2165 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Priemerný osobný mzdový bod ( ďalej
len „POMB“) 1,3846, je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov (37,4087) a rokov ODP
v rozhodujúcom období (26,2165), ktorý sa podľa ust. § 63 ods. 3 písm. b/ ZSP od hodnoty 1,25 do
hodnoty 3 upravuje a v roku 2014 sa započítava 76%. Vypočítaná suma starobného dôchodku za
obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 650,10 Eur mesačne, t.j.
súčin priemerného osobného mzdového bodu 1,3846 x 45,7946 rokov ODP x aktuálna dôchodková
hodnota v roku 2014, 10,2524 Eur.

· Žalobcovi bola v zmysle ust. § 274 ZSP vypočítaná suma starobného dôchodku aj podľa zák.č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej aj „ZSZ“), keďže suma starobného dôchodku nesmie
byť nižšia ako je určená podľa tohto zákona. Celková započítaná doba podľa ZSZ je 43 rokov, suma
starobného dôchodku vypočítaná z 80 % priemerného mesačného zárobku je 108 Eur mesačne. K
tejto sume patrí úprava podľa zák.č. 306/2002 Z.z. o 163,30 Eur mesačne a zvýšenie podľa zák.č.
222/2003 Z.z. o 16,30 Eur, t.j. 287,60 Eur mesačne. Pretože suma starobného dôchodku vypočítaná
podľa ZSP je vyššia, žalobcovi patrí suma starobného dôchodku vo výške 650,10 Eur mesačne, v ktorej
(teoretickej) je zahrnutá aj doba služby 18 rokov, ktorá bola zhodnotená na určenie sumy výsluhového
príspevku (dôchodku).

· Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej len „Dohovor
č. 128“) ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak
dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (prežitie ustanoveného
veku), môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom
rozsahu za podmienky, že časť dávok ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
Vychádzajúc z čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, Sociálna poisťovňa vypočítanú teoretickú sumu
starobného dôchodku 650,10 Eur krátila o sumu 255,60 Eur, zodpovedajúcu obdobiu v osobitnom
systéme sociálneho zabezpečenia, zhodnoteného žalobcovi na určenie sumy výsluhového príspevku
v celých rokoch (t.j. 18 rokov) a výsledná suma starobného dôchodku je potom vo výške 394,57205 Eur
mesačne. Žalobcovi bola tak určená suma starobného dôchodku ku dňu 26.03.2014 (vzniku nároku na
SD) vo výške 394,60 Eur mesačne. Táto suma sa podľa ust. § 82 ZSP zvýšila o zákonnú pevnú sumu
8,80 Eur mesačne odo dňa priznania starobného dôchodku, na sumu 403,40 Eur, ďalej sa za roky
2015, 2016, 2017, 2018 podľa ust. § 82, § 293dq a 293dr, § 293dx ZSP zvýšila zákonnou valorizáciou
na sumu 427,10 Eur mesačne od 01. januára 2018.



6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom vyslovil nesúhlas so sumou
starobného dôchodku vypočítanou Sociálnou poisťovňou, ktorá podľa jeho názoru nepostupovala
zákonne a spoľahlivo nezistila skutočný stav veci, keď mu ako invalidnému dôchodcovi neporovnala
sumy dôchodkov, tzn. neurčila, ktorý dôchodok (invalidný alebo starobný) je pre neho výhodnejší.
Poukázal pritom na jeho žiadosť zo dňa 07.01.2014 o zvýšenie invalidného dôchodku, o ktorej sa
doteraz nerozhodlo, Sociálna poisťovňa a Krajský súd v Bratislave je v tejto veci nečinný a nemôže sa
preto realizovať prepočet dôchodkov tak, aby poberal ten výhodnejší, čím je poškodený. Ďalej v tejto
súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 7So 128/2008 zo dňa 29.01.2009 a najmä na rozsudok
NS SR sp.zn. 9So/213/2014 zo dňa 28.09.2016 v obdobnej veci. Postup oboch súdov, Krajského
súdu v Bratislave a aj Najvyššieho súdu SR, považoval vo veci zvýšenia jeho invalidného dôchodku
za nesprávny, nakoľko podmienky nároku na invalidný dôchodok splnil a podľa ZSP sa mu malo
obdobie dôchodkového poistenia v I. a II. kategórii a základnej vojenskej služby započítať do invalidného
dôchodku.

7. Prvostupňovému rozhodnutiu tiež vytkol, že z neho nezistil ako a či mu boli v sume starobného
dôchodku zhodnotené nároky zo zvýhodnenej I. a II. pracovnej kategórie, či mu k základnej výmere za
každý rok zamestnania boli pripočítané v I. kategórii 2% a v II. kategórii 1,5% priemerného mesačného
zárobku, podľa ust. § 22 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb.. Svoj postup Sociálna poisťovňa podľa neho naviac
ani neodôvodnila.

8. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán v zmysle ust. § 215 ods. 4 ZSP rozhodnutím
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.11.2018 zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a podľa
ust. § 218 ods. 2 ZSP prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia skonštatoval, že
prvostupňový orgán rozhodol na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 9So/79/2016-85 zo dňa
28.02.2018 a žalobcovi odo dňa 26.03.2014 priznal starobný dôchodok v sume 403,40 Eur mesačne.
Žalobca poukázal na predchádzajúce konanie o jeho žiadosti, spísanej dňa 5. mája 2014, ktorou
požiadal o priznanie starobného dôchodku od 26. marca 2014 a na zrušenie rozhodnutia zo dňa
22.07.2014 v spojení s rozhodnutím zo dňa 20.10.2014, rozsudkom NS SR č.k. 9So/79/2016-85 zo
dňa 28.02.2018. Podľa tohto rozsudku je pre účely stanovenia výšky starobného dôchodku potrebné
do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na určenie výsluhového príspevku
(dôchodku), postupovať podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a krátiť vypočítanú (teoretickú) sumu
starobného dôchodku a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku. Žalovaný
poznamenal, že znovu, v súlade s cit. rozhodnutím NS SR, bol posúdený žalobcov nárok na starobný
dôchodok a vypočítaná jeho suma so započítaním celej doby dôchodkového poistenia v oboch
systémoch sociálneho poistenia (všeobecného a osobitného), v zmysle ZSP aj ZSZ a bola následne
krátená podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č.128. Ďalej v odôvodnení, pri určení sumy starobného dôchodku
uviedol skutkové okolnosti zhodne s prvostupňovým rozhodnutím a ustanovenia zákonov aplikované
v konaní.

9. Tiež odôvodnil námietku žalobcu, vzťahujúcu sa na zamestnanie (službu), zhodnotené vo
zvýhodnených, I. a II. kategórii funkcií, pri určení sumy starobného dôchodku podľa ust. § 22 ods.
4 zák.č. 100/1988 Zb. Uviedol, že k základnej výmere starobného dôchodku 50 % priemerného
mesačného zárobku 135 Eur (roky 2006, 2007, 2005, 2004, 2010) sa mu pripočítalo 30% priemerného
mesačného zárobku, čo je maximum v zmysle cit. ust. ZSZ a teda starobný dôchodok má vypočítaný
z 80 % priemerného mesačného zárobku a to je 108 Eur mesačne. Pretože suma starobného dôchodku
vypočítaná žalobcovi podľa zák.č. 461/2003 Z.z. (ZSP) je vyššia, starobný dôchodok mu patrí vo
vyššej sume, ktorá je vo výsledku 394,60 Eur mesačne, po krátení podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.

10. V závere odôvodnenia žalovaný na námietku žalobcu, že doteraz nebola vybavená jeho žiadosť o
prepočet invalidného dôchodku zo dňa 07. januára 2014 poukázal na rozhodnutie Sociálnej poisťovne
- ústredie zo dňa 19.05.2014, ktorým bola táto žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku
zamietnutá. Na podaný opravný prostriedok Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 5Sd/97/2014-78
zo dňa 15.03.2017 konanie prerušil, čo potvrdil aj Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 10So/14/2017 zo
dňa 31.05.2017 z dôvodu, že na Ústavný súd bol podaný návrh na začatie konania vo veci súladu ust.
§ 60 ods. 2 a ust. § 255 ods. 5 zák.č. 461/2003 Z.z. s článkom 39 ods.1 a čl. 55 ods.1 Ústavy SR, ktoré
do dnešného dňa nebolo ukončené.



11. Na základe uvedeného žalovaný uzavrel, že žalobca v konaní nepredložil žiadne relevantné dôkazy,
ktoré by mali vplyv na rozhodovací proces a Sociálna poisťovňa priznala nárok a určila výšku starobného
dôchodku správne a v súlade s rozhodnutím NS SR v preskúmavanej veci.

12. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 18.01.2019, sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 05.11.2018, s ktorým vyslovil zásadný
nesúhlas, keďže za účelom vyplácania dôchodku výhodnejšieho nebola v zmysle zákona porovnaná
výška invalidného a starobného dôchodku. Tiež uviedol, že do dovŕšenia dôchodkového veku 62 rokov
dňa 26.03.2014 bol poberateľom invalidného dôchodku. Obsah žaloby je identický s odvolaním žalobcu
v konaní pred správnym orgánom, pričom žalobca žiadal aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného
odvolacieho orgánu spolu s prvostupňovým rozhodnutím z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci, nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a pre zistenie skutkového stavu nedostačujúce na
riadne posúdenie veci.

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15.02.2019 navrhol žalobu ako nedôvodnú, podľa ust. §
190 S.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým považoval za správne
a zákonné. Zopakoval závery z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia a námietky žalobcu
označil za neopodstatnené. K námietke o nezohľadnení zaradenia doby výkonu jeho služby v I. a II.
kategórii funkcií vo výpočte sumy starobného dôchodku uviedol, že tieto doby má žalobca zahrnuté
v celkovom období dôchodkového poistenia, ako to vyplýva aj z osobného listu dôchodkového
zabezpečenia, ako prílohy prvostupňového rozhodnutia. Suma starobného dôchodku mu bola určená
podľa ust. § 274 ZSP a vypočítaná aj podľa zák.č. 100/1988 Zb., tzn. že mu boli zhodnotené doby
služby zaradené v I. a II. kategórii funkcií tak, ako to uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Vypočítaná suma starobného dôchodku podľa zák.č. 100/1988 Zb. bola nižšia ako suma starobného
dôchodku vypočítaná podľa zák.č. 461/2003 Zb. o sociálnom poistení, ktorá mu bola priznaná ako
výhodnejšia. Zdôraznil, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne nové námietky a skutočnosti, ktoré by
mali vplyv na rozhodovací proces a vzhľadom k tomu trval na správnosti a zákonnosti napadnutého
rozhodnutia vrátane prvostupňového.

14. Žalobca sa k písomnému vyjadreniu žalovaného vyjadril listom doručeným súdu dňa 06.09.2019
nasledovne:

· Ústavný súd SR vydal nález sp. zn. PL ÚS 16/20/2017-52 zo dňa 13.02.2019, ktorým nevyhovel
návrhu NS SR.
· Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp.zn. 5Sd/97/2019 zo dňa 30.07.2019 potvrdil rozhodnutie
Sociálnej poisťovne zo dňa 19.05.2014 vo veci jeho invalidného dôchodku na základe jeho žiadosti zo
dňa 07.01.2014 o zvýšenie invalidného dôchodku. Rozsudok považoval za nesprávny a nezákonný
a dňa 05.09.2019 podal voči nemu odvolanie na NS SR.
· Vzhľadom na toto súdne konanie o invalidnom dôchodku žiadal, aby krajský súd konanie prerušil
a trval na tom, že Sociálna poisťovňa - ústredie pri určení sumy starobného dôchodku pri výpočte
osobného mzdového bodu nepostupovala podľa ust. § 79a ZSP, z dôvodu nedoriešenia veci invalidného
dôchodku.

15. Správny súd preskúmal odvolanie žalobcu, rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové
rozhodnutie Sociálnej poisťovne-ústredie, vrátane postupu orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu
(§ 203 ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej
osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods.
2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP, pričom dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. V rámci
súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného
administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko napadnuté rozhodnutia sú
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov. Správny súd preto rozhodnutie
žalovaného podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej
správy v zmysle ust. § 191 ods. 3 SSP zrušil podľa § 191 ods. 4 prvá veta SSP. Vo veci rozhodol bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiaden z dôvodov podľa
ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť. V súlade s ust. §
137 ods. 4 SSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej
stránke súdu.



16. Podľa ust. § 2 ods. 1, 2 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa ust. § 6 ods. 1, 2 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa ust. § 6 ods. 2 písm. c/ S.s.p., správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách
v sociálnych veciach.

19. Podľa § 65 ods. 1, 2 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, má poistenec nárok na starobný
dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek
62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak.

20. Podľa § 274 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II.
pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.

21. Podľa ods. 2 cit. ust., suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného
dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich
podľa osobitného predpisu.

22. V zmysle citovaných ustanovení je potrebné tieto nároky posudzovať aj podľa ustanovení
predchádzajúceho právneho predpisu o sociálnom zabezpečení, ktorým je zákon č. 100/1988 Zb.

23. Podľa § 66 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného
osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na
starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

24. Podľa § 82 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku,
vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho
príplatku, priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento
medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom
za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

25. Podľa § 82 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z., príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie
dôchodkových dávok vykonáva. Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho
roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára
do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.

26. Podľa § 112 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka
alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala
v nižšej sume ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na
jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a/ priznala v nižšej sume, ako patrí, b/ vypláca v nižšej
sume, ako patrí, c/ odoprela neprávom alebo d/ priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

27. Podľa § 79a zák. č. 461/2003 Z. z., suma starobného dôchodku a predčasného starobného
dôchodku poistenca, ktorý poberá alebo poberal invalidný dôchodok, sa nesmie určiť z nižšieho
priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku.

28. Podľa § 81 ods.1 zák. č. 461/2003 Z. z., ak poberateľ invalidného dôchodku splní podmienky nároku
na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, vypláca sa dôchodková
dávka, ktorej suma je vyššia. Pri rovnakej sume týchto dôchodkových dávok vypláca sa dôchodková



dávka, ktorú si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkových dávok pre súbeh ich nárokov zaniká
nárok na dôchodkovú dávku, ktorá sa nevypláca. Ak poistenec splnil podmienky nároku na invalidný
dôchodok podľa § 70 ods. 1 a 2 alebo podľa § 70 ods. 1 a poberá invalidný dôchodok podľa § 266,
vypláca sa invalidný dôchodok, ktorého suma je vyššia; druhá veta a tretia veta platia rovnako.

29. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., sa k základnej výmere občanom uvedeným v odseku
1 písm. a/ a b/ od 21. roka zamestnania a u ostatných od 26. roka zamestnania pripočítajú za každý rok
zamestnania v I. pracovnej kategórii 2% a v II. pracovnej kategórii 1,5%.

30. Podľa § 209 ods. 1 a 4 zák. č. 461/2003 Z. z., rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení
dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

31. Súd v rámci súdneho prieskumu zistil a z obsahu spisov vrátane administratívneho spisu žalovaného
ako aj z podaní žalobcu má za preukázané, že žalobca bol ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok,
t.j. 26.03.2014, poberateľom invalidného dôchodku. Žiadosťou zo dňa 07.01.2014 požiadal o jeho
zvýšenie, doteraz však v tejto veci nie je právoplatne rozhodnuté. Žiadosťou spísanou dňa 05. mája 2014
požiadal o priznanie starobného dôchodku od 26. marca 2014. Po zrušení predchádzajúcich rozhodnutí
zo dňa 22.07.2014 a dňa 20.10.2014, rozsudkom NS SR č.k. 9So/79/2016-85 zo dňa 28.02.2018,
vydala Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodnutie zo dňa 17.07.2018, potvrdené žalovaným, ako
odvolacím orgánom, rozhodnutím zo dňa 05.11.2018 (rozhodnutia ktoré sú predmetom preskúmavania
súdom v tomto konaní). Žalobca je od 16.10.1998 poberateľom aj výsluhového príspevku, priznaného
podľa ust. § 210, § 211 zák.č. 73/1998 Zb., za dobu výkonu služby v Slovenskej informačnej službe
celkom v rozsahu 18 rokov a 324 dní.

32. Sociálna poisťovňa v súlade s rozsudkom NS SR č. k. 9So/79/2016-85 zo dňa 28.02.2018 vo
veci opätovného rozhodnutia o podanej žiadosti žalobcu zo dňa 07.05.2014 o starobný dôchodok,
započítala do jeho obdobia dôchodkového poistenia aj dobu služobného pomeru príslušníka SIS, dobu
zhodnotenú pre účely priznania výsluhového príspevku za službu (výsluhového dôchodku v zmysle zák.
č. 328/2002 Z.z.). V súlade s judikatúrou a právnym názorom NS SR vo veci, aplikovala pre určenie
sumy starobného dôchodku čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, keď vypočítanú teoretickú sumu starobného
dôchodku vo výške, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia
(43 rokov) získal len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia a následne znížila (krátila) o sumu
vo výške dôchodku, ktorá zodpovedá obdobiu (18 rokov), ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania
výsluhovej dávky.

33. Medzi účastníkmi nebola sporná žiadna rozhodná skutočnosť. Žalobca však nesúhlasil s
vypočítanou sumou starobného dôchodku a namietal nesprávny postup Sociálnej poisťovne, keďže
je poberateľom invalidného dôchodku, žiadal zobrať do úvahy túto skutočnosť a postupovať ako pri
súbehu dôchodkov v zmysle ZSP a sumu starobného dôchodku určiť vo výhodnejšej (vyššej) sume,
porovnaním s výškou invalidného dôchodku. Vzhľadom k uvedenému žalobca spochybnil, že pri výpočte
starobného dôchodku žalovaný aplikoval ust. § 79a ZSP a to porovnanie priemerného osobného
mzdového bodu pri oboch dôchodkoch, aby mohol určiť výhodnejšiu sumu dávky.

34. Rozhodnutie vydané v konaní podľa zák. č. 461/2003 Z. z. musí v zmysle ustanovenia § 3
Správneho poriadku spĺňať atribúty, ktoré pre rozhodnutie správneho orgánu vyžaduje Správny poriadok
v ust. § 47 v nadväznosti na ust. § 46 a žalovaný a ani orgán verejnej správy prvého stupňa sa
uvedenými ustanoveniami dôsledne neriadili. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia
oboch rozhodnutí musí konštatovať ich namietanú nepreskúmateľnosť, pre absenciu zákonných
náležitostí v zmysle ust. § 47 Správneho poriadku. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej
judikatúry správnych súdov chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a v prípade napadnutých rozhodnutí je touto vadou
nedostatok dôvodov. Tu správny súd dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR, sp.zn. lSža/9/2016 zo dňa
27.07.2016, v ktorom sa expressis verbis vyjadril: „V zmysle judikatúry a ustálenej súdnej praxe nestačí,
že rozhodnutie je zrozumiteľné pre správny orgán ktorý ho vydal; rozhodnutie musí byť zrozumiteľné



aj pre ostatných účastníkov konania. Uvedený názor možno v niektorých prípadoch aplikovať nielen
na rozhodnutie správnych orgánov, ako na výsledok ich činnosti ale aj na samotný priebeh správneho
konania, zdokumentovaný v administratívnom spise.“

35. Zmyslom a účelom odôvodenia rozhodnutia je teda zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú
podkladom pre výrok rozhodnutia, ktorý tak musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci. Orgán verejnej správy v ňom musí uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a
akými úvahami bol vedený.

36. Súd má za to, že Sociálna poisťovňa sa neriadila ust. § 209 ods. 1 a 4 ZSP, odôvodnenie jej
rozhodnutia vôbec nereflektuje skutočnosť súbehu dôchodkov (invalidného a starobného) žalobcu, nie
je z neho zrejmé či ho vôbec a ako zobral do úvahy. Nevysporiadal sa s aplikáciou ust. § 79a a §
81 ods. 1 ZSP na platný skutkový stav ku dňu (26.03.2014), teda ku dňu vzniku nároku na starobný
dôchodok žalobcu.

37. V zmysle ust. § 81, ak poberateľ invalidného dôchodku splní podmienky nároku na výplatu
starobného dôchodku, vypláca sa dôchodková dávka, ktorej suma je vyššia. Žalovaný v zmysle cit.
ustanovení ZSP mal uviesť výpočet sumy invalidného dôchodku a porovnať ktorá dôchodková dávka
(invalidný či starobný dôchodok) je vyššia s uvedením, ktorá dôchodková dávka pre súbeh nárokov
zaniká dňom úpravy ich výplaty. Obdobne mal uviesť porovnanie priemerných osobných mzdových
bodov týchto dôchodkových dávok podľa § 79a ZSP. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti rozsudok
NS SR sp.zn. 9So/191/2011 zo dňa 27.06.2012.

38. Keďže žalobca nedostatočne zdôvodnil svoje rozhodnutie súd nevedel z rozhodnutia posúdiť či
orgány verejnej správy správne právne posúdili danú vec a žalobcovi určili správnu sumu starobného
dôchodku. Žalovaný, ako odvolací orgán, síce čiastočne napravil chyby prvostupňového orgánu v
označení rozsudku, odôvodnením výpočtu starobného dôchodku, s ohľadom na dobu služby v I. a II
kategórii funkcií (§ 22 ods. 2 z. č.100/1988 Zb.), nie však postačujúco na riadne odôvodnenie veci.
Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodenia ale i to, že z rozhodnutia nie
je zrejmé, ktoré skutočnosti boli relevantné pre záver jeho rozhodovacej činnosti.

39. K žiadosti o prerušenie konania, súd dáva žalobcovi do pozornosti znenie ods. 2 ust. § 100 S.s.p.,
podľa ktorého ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie uznesením prerušiť, ak
a/ prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať
význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet, b/ to
zhodne navrhnú všetci účastníci konania a neprieči sa to účelu konania; správny súd preruší konanie na
čas navrhnutý účastníkmi konania, najviac však na tri mesiace, c/ žalobca na výzvu správneho súdu
nepredloží požadované doklady alebo dôkazy, pre ktoré bolo odročené pojednávanie.

40. Nakoľko skutkový stav preskúmavanej veci nekorešponduje ani s jednou z alternatív dispozície
citovaného ustanovenia, nie sú splnené procesné podmienky na jeho aplikáciu ( to že nie je ukončené
konanie o invalidnom dôchodku žalobcu, nemá vplyv na existujúci skutkový stav ku dňu vzniku nároku
na starobný dôchodok (26.03.2014).

41. Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Analogicky možno
toto rozhodnutie použiť aj na rozhodnutie správneho orgánu.

42. Správny súd na základe vyššie uvedenej argumentácie napadnuté ako i prvostupňové rozhodnutie
správneho orgánu podľa ust. § 191 písm. d/ S.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na
ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci. V ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového správneho orgánu
opätovne rozhodnúť, pričom v odôvodnení rozhodnutia je povinný uviesť nielen výpočet
sumy starobného dôchodku žalobcu k 26. marcu 2014, ale aj spôsob výpočtu sumy k tomuto dňu
poberaného invalidného dôchodku, s porovnaním oboch dávok vo vyššie naznačenom smere. Nové
rozhodnutie bude v zmysle ust. § 209 ods. 3 ZSP povinný riadne odôvodniť, uviesť ktoré skutočnosti



boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití
právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.

43. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 S.s.p. a úspešnému žalobcovi
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil a v konaní mu žiadne ani nevznikli.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1
S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná
sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná;
kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie,
údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak,
aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku
rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský
súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).