{"guid": "26ecc703-6f34-41c1-b9c8-9b85cf0d0332:a35093a9-f5f5-45a1-99f4-882f2a5f9b23", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8112241462.1", "spisova_znacka": "12Co/65/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/65/2015 z 4. 5. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 4. mája 2015, sp. zn. 12Co/65/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8112241462.1", "identifikacne_cislo": "8112241462", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Soňa Pekarčíková", "sudca_id": 127, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sona-pekarcikova-127", "datum_vydania": "2015-05-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a35093a9-f5f5-45a1-99f4-882f2a5f9b23", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8112241462.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8112241462.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8112241462.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/65/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112241462
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112241462.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu
JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Petra Šama, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o., advokátska kancelária, so
sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, v zastúpení doc. JUDr. Branislavom Fridrichom,
PhD., advokátom, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v
Bratislave, Župné námestie 13, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 1.12.2014 č.k. 17C/425/2012-43, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, to je vo výroku o zamietnutí
žaloby a o náhrade trov konania účastníkov.

N e p r i z n á v a   žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 17C/425/2012-43 žalobu v celom rozsahu zamietol. Žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd vylúčil na samostatné konanie veci pôvodne
vedené pod sp.zn. 5C/715/2012 a 5C/702/2012 Okresný súd Vranov nad Topľou. V odôvodnení
rozhodnutia súd uviedol, že Okresnému súdu Vranov nad Topľou boli doručené žaloby vedené pod sp.zn.
5C/701/2012, 5C/702/2012, 5C/704/2012, 5C/715/2012, 5C/717/2012, 5C/718/2012, 5C/820/2012,
5C/821/2012, 5C/841/2012 a 5C/842/2012. V týchto žalobách sa žalobca domáhal náhrady škody a
nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného Okresného súdu Vranov
nad Topľou, ktorý o návrhu na zmenu súdneho exekútora nerozhodol v zákonnej lehote. Podľa § 44 ods.
8 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. oprávnený môže kedykoľvek, v priebehu exekučného konania,
aj bez uvedenia dôvodu, podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Exekučný
súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, ani nevyžadovala takú
spoluprácu s účastníkmi, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
k posúdeniu a rozhodnutiu veci, nerozhodol o zmene súdneho exekútora v zákonom stanovenom
čase. Exekučný súd nerozhodol o návrhu v zákonom stanovenej lehote, pričom neexistovala taká
okolnosť na strane súdu, ktorá by umožňovala postupovať nesústredene a s prieťahmi. Nečinnosť
okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, preto požaduje náhradu škody za správu informačného
systému 175,- eur, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy. Nemajetková ujma sa vníma ako spravodlivá
satisfakcia za konkrétne porušenie zákonných nárokov, t.j. za zbytočné prieťahy v súdnom konaní,
ktoré znamenali zásahy do majetkových práv žalobcu. Boli ohrozené legitímne očakávania žalobcu,
keď nastali účinky predpokladané v § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, že dôjde k zmene súdneho
exekútora a bude efektívnejšie, účinnejšie vymoženie jeho pohľadávky. Reálne uplatnenie základného
práva na osobnú ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v



zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí
v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR. Žalobca si uplatňuje primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizika ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky. Žiada vydať
medzitýmny rozsudok na určenie, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla spoločnosti
POHOTOVOSŤ.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Žalobca nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukázal
existenciu predmetných exekučných konaní, vznik škody, nemajetkovej ujmy a podobne. Nie je jasné
u žalobcu, aký titul nároku na náhradu škody uplatňuje. Jednak žalobca namieta nezákonné konanie
v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, ale
zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Nie je zrejmé, na základe akého titulu
si žalobca uplatňuje náhradu škody. Žalovaný poukazuje na to, že dňa 23.4.2012 boli doručené prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom pred uplynutím 6-mesačnej lehoty
na odpoveď, už dňa 27.9.2012 podal žaloby na súd. Poškodený sa mohol domáhať náhrady škody až po
uplynutí 6 mesiacov od dňa prijatia jeho žiadosti (§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci). Predbežné prerokovanie nároku je zákonnou podmienkou,
preto žalovaný považuje žalobu za predčasne podanú na súd.

Žalovaný pripúšťa, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora dochádza k vydaniu rozhodnutia po
uplynutí 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu. Ťažko sa dodržiava lehota v tých prípadoch, ak v tak
krátkej lehote je potrebné ešte rozhodovať o trovách zamieňaného exekútora. V prípade, že tu exekučný
súd nekonal o návrhu žalobcu ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora, žalobcovi nič nebráni
využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým je bezpochyby podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu
proti porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak žalobca takýto prostriedok
nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť ustanovenú v § 415 zákona č. 40/1964 Zb.
(Občiansky zákonník).

Žalovaný poukazuje na to, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej
materiálnej škody u oprávneného, ak pôvodný súdny exekútor mal pokračovať pri vymáhaní pohľadávky,
na ktorú mal poverenie s ohľadom na zachovanie kontinuity konania.

Žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosti na prieťahy, resp. podal žiadosť prešetrenie vybavenia
sťažnosti a existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní. Z toho dôvodu žalovaný
je toho názoru, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov.

Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať všeobecný súd v konaní o
náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti.
Ak existenciu prieťahov v súdnom konaní môže konštatovať len Ústavný súd SR, nemôže všeobecný
súd konštatovať prieťahy v súdnom konaní a priznať za ne náhradu nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na
vyššie uvedené nie je ani preukázaná existencia prieťahov v konaní.

Pokiaľ si žalobca uplatňuje náhradu škody na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov
spočívajúcich v administratívnych výdajoch, funkčných výdavkoch, mzdových výdajoch spojených so
stratou času zamestnancov, a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov, tak žalobca nepreukázal
konkrétnu škodu natrvalo zmenšiť majetok poškodeného, pretože žalobca v tomto konaní neuniesol
dôkazné bremeno a nekonkretizoval, či si uplatňuje náhradu škody alebo aj ušlý zisk. Naviac ako
majetková škoda sú uplatnené nároky za udržiavanie informačného systému správy pohľadávok
žalobcu, pričom sa jedná o paušálne sumy uvedené veľmi všeobecne a tak sú tieto údaje nesprávne,
účelové.

Súd pri hodnotení nároku žalobcu vychádzal z tvrdených skutočností žalobcu na nemajetkovú ujmu,
pretože podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. Tu žalobca musí preukázať, že si uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a



že mu nepostačuje len konštatovanie porušenia práva. Žalovaný odkazuje na list Európskej komisie,
a to Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť, ktorý poukazuje na nekalé praktiky žalobcu vo vzťahu
ku slovenským spotrebiteľom. V liste sa konštatuje jednostranné uprednostňovanie veriteľov voči
spotrebiteľom, pričom podmienky zmlúv sú veľmi tvrdé a zjavne s cieľom zbaviť spotrebiteľov práv,
ktoré im vyplývajú z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Naviac na takúto prax využíva
rozhodcovské orgány, ktoré sa javia ako predpojaté. Účtované náklady úverov predstavujú takmer 100
% ročne zo sumy získanej z poskytnutého úveru. Naviac sú neprimerané aj sankcie 0,25 % denne
za nesplnenie zmluvných záväzkov. Podmienky navrhované žalobcom vylučujú uplatňovanie pravidiel
na ochranu spotrebiteľa. Preto aj súdy musia pozornejšie skúmať akékoľvek podania žalobcu, najmä
v prípade návrhu na vykonáme exekúcie, keď nastáva zvýšené riziko ohrozenia práv alebo porušenia
práv povinného v exekučnom konaní.

Súd pri hodnotení nároku vychádzal z § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., kde právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Je
nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného postupu, či nezákonného rozhodnutia konštatovať
škodu, či nemajetkovú ujmu, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami.

Keďže žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nepreukázal ani vznik škody, či nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom súdu a vznikom tejto škody a nemajetkovej ujmy, preto takýto návrh
je potrebné zamietnuť. Naviac tento stav si žalobca spôsobil sám, keď vykonáva svoje podnikateľské
aktivity v rozpore s povinnosťou chrániť spotrebiteľov a  bol pasívnym pri obhajovaní svojich práv.

Vec 5C/701/2012 sa týka exekučného konania 8Er/428/2006, kde žalobca ako oprávnený viedol
exekúciu proti povinnej E. D.. Dňa 1.4.2010 bolo vydané uznesenie, že súd vyhovel žiadosti o zmene
súdneho exekútora a vykonaním exekúcie bol poverený JUDr. Rudolf Krutý.

Vec sp.zn. 3Er/198/2007 sa týka vedenia exekúcie proti povinnému J. J.. Uznesenie o zmene súdneho
exekútora nadobudlo právoplatnosť dňa 4.5.2010. Z toho exekučného konania bol uplatnený nárok pod
sp.zn. 5C/716/2012 na náhradu škody a nemajetkovej ujmy.

Exekučná vec 6Er/307/2007, sa týka vymáhania pohľadávky proti povinnej H. H.. Uznesením
z 13.12.2011 bolo exekučné konanie zastavené, pretože dojednanie rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľskej zmluve je nekalou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná. Krajský súd uznesením
17Co/33/2012 zo dňa 18.5.2012 zrušil rozhodnutie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V spise nie sú vedené ďalšie úkony.

Exekučná vec 8Er/480/2006 sa týka exekúcie proti  povinnej D. F.. Uznesením z 22.12.2011 bolo
exekučné konanie zastavené. Po podaní odvolania krajský súd uznesením 12CoE/25/2012 zrušil
rozhodnutie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Exekučná vec sa týka terajšej veci na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy pod sp.zn. 5C/718/2012.

Exekučná vec 9Er/132/2007 sa týka exekúcie proti povinnej A. O.. Exekučný súd dňa 5.12.2011 vydal
uznesenie, ktorým exekučné konanie zastavil. Toto rozhodnutie bolo potvrdené aj odvolacím Krajským
súdom v Prešove pod sp.zn. 6CoE/47/2011. Neúspech žalobcu v exekučnom konaní je predmetom
žaloby na náhradu škody pod sp.zn. 5C/820/2012.

Exekučná vec 7Er/345/2004 sa týka vymáhania pohľadávky proti povinnej P. G.. Uznesením z 27.6.2012
exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekučné konanie zastavil. Toto rozhodnutie bolo
potvrdené krajským súdom vo veci 22CoE/1/2013 zo dňa 17.1.2013. Exekučná vec je predmetom žaloby
na náhradu škody a nemajetkovej ujmy pod sp.zn. 5C/821/2012.

Vec 3Er/330/2007 sa týka exekúcie proti povinnej J. O.. Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného
súdu o zastavení exekúcie. Exekučná vec je premietnutá do konania o náhradu škody pod sp.zn.
5C/841/2012.



Exekučná vec 3Er/344/2004 sa týka vymáhania pohľadávky proti povinnému U. E.. Uznesením z
24.4.2013 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Vo veci ešte nebolo rozhodnuté
odvolacím súdom. Exekučná vec je predmetom nároku na náhradu škody pod sp.zn. 5C/842/2012.

Vec 8Er/374/2003 sa týka vymáhania pohľadávky proti povinnému O. W.. O zmene súdneho exekútora
bolo rozhodnuté dňa 26.2.2010. Exekučná vec je predmetom nároku na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy pod sp.zn. 5C/704/2012.

Ďalšie exekučné spisy Ex 12014/2010 vo veci povinnej P. V.                    a Ex 12036/2010 vo veci
povinnej E. O. neboli súdu predložené.

Žalovaný v konaní poukázal na nedostatok právomoci všeobecného súdu preskúmavať efektívnosť a
rýchlosť súdneho konania iného súdu v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Takéto
skúmanie a rozhodovanie môže vykonať len Ústavný súd SR na základe ústavnej sťažnosti. Všeobecné
súdy len v prípadoch vybavovania sťažnosti na prieťahy, kde bolo vydané právoplatné rozhodnutie v
disciplinárnom konaní. Keďže rozhodnutie Ústavného súdu SR IV.ÚS 60/2011, či uznesenie Najvyššieho
súdu SR vo veci 5Cdo146/2011 konštatujú, že exekučné súdy majú z úradnej moci preskúmavať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, či skúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy a v prípade nedodržania
lehoty sa to nebude považovať automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
súdnych prieťahov.

Súd pri zvažovaní nároku žalobcu vychádzal z § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z., za
orgán, ktorým bola spôsobená škoda koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak vznikne
škoda v občianskom súdnom konaní. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa §
17 ods. 2 zákona, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Okresný súd konštatuje, že sú uplatnené nároky na náhradu škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie novému exekútorovi v zákonnej lehote. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku č.
233/1995 Z.z. totiž uvádza, že oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez
uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene
exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného      na zmenu exekútora. Podľa stanoviska
Ústavného súdu SR vo veci IV.ÚS 606/2012 nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za
následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručených
v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Ojedinelá nečinnosť súdu v trvaní niekoľkých mesiacov nemusí ešte
zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V exekučnej
veci 7Er/41/2004 proti povinnej A. H. súd konal sústredene bez prieťahov. Namietaná nečinnosť
exekučného súdu nezodpovedá tvrdenej skutočnosti žalobcom. Ak žalobca neuniesol dôkazné bremeno
o nesprávnom postupe exekučného súdu v exekučnom konaní, nepreukázal porušenie jeho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora, súd potom
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Pokiaľ žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody, je potrebné škodu nielen tvrdiť, ale preukázať vznik
nemajetkovej ujmy, resp. i skutočnosti, na základe ktorých bude možné podľa zákonom určených kritérií
posúdiť vznik ako aj rozsah ujmy. Podľa názoru súdu doba od určenia žiadosti na zmenu súdneho
exekútora a do vydania uznesenia súdneho exekútora nemohla negatívne zasiahnuť žalobcu ani vyvolať
riziko uvádzané žalobcom. Keď žalobca nepreukázal zákonný predpoklad zodpovednosti za škodu, a
to vznik škody, ktorá je chápaná ako skutočná majetková ujma, pričom jeho nároky sú hypotetické,
žalobca nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie škody a keď neuniesol dôkazné bremeno v tomto
rozsahu, preto súd nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol. Naviac náklady na správu pohľadávok nie



sú zapríčinené exekučným súdom. Tieto náklady nie sú v príčinnej súvislosti s postupom exekučného
súdu, ale postupom povinného, ktorý dlh voči oprávnenému nesplnil.

Čo sa týka nároku na nemajetkovú ujmu podľa § 17 zákona č. 514/2003 Z.z., tak samotné vedenie
exekučného konania je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného s povinným a nie
je ani dôvodom na vznik insolventnosti povinného. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti sú v
tomto konaní bezvýznamné. Keďže žalobca nepreukázal zánik svojich podnikateľských aktivít, pričom
konania žalobcu v exekučnom konaní sú často v rozpore s dobrými mravmi, kde sú negatívne vnímané
podnikateľské aktivity žalobcu, ktorými sa musela zaoberať aj Európska komisia, preto aj v tomto nároku
nemajetkovej ujmy súd žalobu zamietol.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Neúspešný žalobca nemal právo na náhradu trov konania. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil,
preto úspešnému žalovanému okresný súd nepriznal náhradu trov prvostupňového konania.

O vylúčení veci 5C/715/2012 a 5C/702/2012 na samostatné konanie rozhodol súd s poukazom na to,
že sa mu doposiaľ nepodarilo zabezpečiť exekučné spisy na vykonanie ďalšieho dokazovania.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca a žiadal zrušiť rozsudok okresného súdu a vec
vrátiť na opätovné prejednanie. Žalobca v zásade namieta skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci
na základe inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.. Nie
je možné, že by súd interpretoval nutné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia
zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho
poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a potom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho
vzťahu. Súd vôbec nevysvetlil prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty.
Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Zákonodarca vytvoril
legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval
túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý
je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný.

Súdu neprisluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať
platné právo a akékoľvek úlohy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom
nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Štrasburgský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu
za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžka konania v zásade ovplyvňuje
mimosúdne faktory, napríklad nárast ekonomickej trestnej činnosti, rozsah nevybavenej súdnej agendy,
a podobne. Štrasburgský súd ale uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj
právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na
rozhodnutie veci v primeranej lehote.

Odvolateľ vyčíta súdu, že nevykonal dosahovanie obsahom Znaleckého posudku č. 1/2004 vypracovaný
Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorý doložil žalobca.

Žalobca vytýka súdu, že neprerušil pojednávanie pred podaním ústavnej sťažnosti na Ústavný súd SR.

Krajský súd prejednal vec, v medziach ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť v jeho napadnutej časti, t.j.
vo výroku o zamietnutí žaloby, o trovách konania účastníkov. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva:

Žalobca v konaní uplatnil právo na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nedodržania § 44 ods.
8 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. povinnosti exekučného súdu rozhodnúť o zmene exekútora do
30-tich dní. Za prieťahy v súdnom konaní požaduje náhradu škody a nemajetkovú ujmu opierajúc sa o
zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci. Podľa § 3 ods. 1 zákona,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Ustanovenie § 9 ods. 1 zákona vymedzuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, pričom nesprávny úradný postup je definovaný ako porušenie povinnosti orgánu
verenej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov



verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv
ochrany chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 13 ods. 1 zákona sa uhrádza
skutočná škoda a ušlý zisk. Podľa § 17 ods. 2 zákona, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením najmä spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym
úradným postupom, uhrádza sa nemajetková ujma v peniazoch, ak ju nie je možné uspokojiť inak.

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom aj v prípadoch, keď sa takýto
nesprávny úradný postup preukáže. Podľa odvolacieho súdu nie sú splnené podmienky na vymedzenie
zodpovednosti za nesprávny úradný postup zadefinovaný v § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak nebolo
konštatované porušenie práva žalobcu v dôsledku prieťahov v súdnom konaní, o čom je oprávnený
rozhodovať Ústavný súd SR. Neexistuje žiadne rozhodnutie Ústavného súdu SR, či konštatovanie
prieťahov v súdnom konaní predsedom okresného súdu. Novela § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. len bližšie
zadefinovala podmienky pre konštatovanie prieťahov súdnom konaní ako predpokladu na uplatnenie
nároku na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu. Ak kompetentný orgán (Ústavný súd
SR resp. predseda súdu) nevyvodil disciplinárny postih pre porušenie povinnosti sudcu, nie je zistený
nesprávny úradný postup, potom nie je možné vyvodiť zodpovednosť z nesprávneho úradného postupu
vo forme náhrady škody.

Žalobca v konaní neosvedčil, že má rozhodnutie Ústavného súdu SR týkajúce sa veci, kde by
bolo konštatované porušenie povinnosti súdom ako orgánom verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, resp. konštatovanú nečinnosť orgánu verejnej moci pri
výkone verejnej moci a nasledujúce zbytočné prieťahy v konaní. Nie je doložené ani rozhodnutie
predsedu okresného súdu o disciplinárnom konaní proti sudcovi z dôvodov prieťahov v súdnom konaní.
Ak takéto rozhodnutie nemá žalobca k dispozícii, potom nie je splnený predpoklad na začatie konania
o náhrade škody pre porušenie povinnosti orgánom verejnej moci.

Žalobca vidí nesprávny úradný postup okresného súdu v tom, že nerozhodol o žiadosti o zmene
súdneho exekútora v zákonnej lehote a bol určitý čas vo veci nečinný. Žalobca nepodal v exekučnom
konaní sťažnosť na prieťahy v konaní, pričom otázka, či došlo k porušeniu práva a prerokovanie veci
bez zbytočného prieťahu, zatiaľ nebola preskúmavaná kompetentným orgánom, Ústavným súdom SR.
Všeobecné súdy nie sú kompetentné v týchto prípadoch konštatovať porušenie povinnosti orgánom
verejnej moci. To môže len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na
podklade sťažnosti na prieťahy.

Pokiaľ ide o otázku náhrady škody pre nečinnosť súdu, je potrebné poukázať na to, že pôvodne poverený
súdny exekútor má vykonávať exekúciu do doby rozhodnutia o zámene súdneho exekútora. Žalobca
ťažko môže preukázať škodu pre nečinnosť súdu, ak doterajší súdny exekútor mal vykonávať exekúciu
v rozsahu uvedeného poverenia. Predložený znalecký posudok, je len ďalší dôkaz v súdnom konaní,
pretože o znalecký posudok nepožiadal súd. Naviac znalecký posudok sa zaoberal len výškou škody,
a to vo forme priemerných nákladov, a to bez vzťahu ku konkrétnej veci. Okresnému aj odvolaciemu
súdu chýba dôkaz o konkrétnej výške škody v jednotlivých prípadoch exekučných konaní a znížení
majetkovej hodnoty u žalobcu v súvislosti s porušením povinností súdu konať vo veci bez zbytočných
prieťahov. Nie je preukázaný ani vznik konkrétnej škody u žalobcu. Nároky na náhradu škody sú
žalobcom uplatnené skôr hypoteticky. Ako škoda sa uplatňuje nárok na náklady súvisiace so správou
informačného systému týkajúci sa evidencie pohľadávok žalobcu ako oprávneného proti povinným
dlžníkom. Tieto náklady má žalobca tak či tak v súvislosti so vznikom záväzku dlžníka a správou týchto
pohľadávok do doby ich vymoženia od dlžníka. Súdu chýba preukázanie príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom, zatiaľ neosvedčeným a vznikom konkrétnej škody u žalobcu, kde výška
škody má predstavovať konkrétnu náhradu materiálnej ujmy u žalobcu, čo zo strany žalobcu zatiaľ
nebolo osvedčené, že v tomto konkrétnom prípade mu vznikla takáto škoda. Je tu skôr požiadavka
na preplácanie administratívnych výdavkov so správou pohľadávky po dobu nemožnosti vymôcť túto
pohľadávku od dlžníka.

Čo sa týka nemajetkovej ujmy, žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy v súvislosti s porušením
práva, že samotné konštatovanie porušenia práva nebude dostatočným zadosťučinením. Výška
nemajetkovej ujmy nie je žalobcom konkrétne preukázaná, najmä pri tvrdeniach straty dôvery žalobcu
v spravodlivosť. Z hľadiska morálnych aspektov z porušenia práv žalobcu, sám žalobca len vymáha



pohľadávky, ktoré sú pochybné. Potom aj nároky na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sú
pochybné.

Žalobca poukazuje na retroaktivitu pri použití § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., kde odvolací súd
konštatuje, že ide o tzv. nepriamu retroaktivitu tým, že pokiaľ ide o pravú retroaktivitu, táto sa v zásade
odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu štátu, ale nepriama retroaktivita sa akceptuje ako prípustný
nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci. Pri nepravej
retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej
normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že
zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie účinné
zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita
nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na
základe skôr prijatých právnych noriem a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje pokiaľ nová právna
úprava uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu zavádza do
budúcnosti nový režim a mechanizmus uplatnenia týchto práv, alebo pokiaľ právam nadobudnutým za
skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom
dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej účinnej
právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy (viď. uznesenie NS SR z
29.6.2010 sp.zn. 4Cdo/98/2010).  Nová právna úprava ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.,
účinná od 1.1.2013 nijako neneguje účinky nesprávneho úradného postupu, tak ako sú vymedzené v
§ 9 ods. 1 tohto zákona, avšak pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri
výkone verejnej moci, alebo zbytočnými prieťahmi v konaní, musí vychádzať len z výsledkov vybavenia
sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z platného rozhodnutia
vydaného v disciplinárnom konaní, v ktorom sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho
previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný
súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Toto nové
ustanovenie akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, len tento rieši v čase
účinnosti novej právnej úpravy, nová právna úprava uznáva práva a povinnosti nadobudnuté podľa
skoršieho právneho predpisu, len zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus uplatnenia týchto
práv, priznáva im nový obsah. Ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. bližšie rieši otázku
posúdenia nesprávneho úradného postupu, ale definovanie nesprávneho úradného postupu je stále
uvedené v § 9 ods. 1 zákona účinného aj pred 1.1.2013. Aj táto námietka žalobcu v odvolaní nie je
dôvodná. Preto odvolací súd nevidí dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Žalobca v konaní vytýka neprerušenie súdneho konania pre položenie prejudiciálnej otázky. V súdnom
spise sa nenachádza návrh na prerušenie konania, preto o neexistujúcom návrhu žalobcu nemohol
rozhodovať okresný súd. Odvolací súd nevidí porušenie práva žalobcu v tom, že okresný súd neprerušil
konanie do doby rozhodnutia o prejudiciálnej otázke.

Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania. Žalobca ako
neúspešný účastník podľa § 142 ods. 1 O.s.p. má nahradiť trovy konania úspešnému žalovanému. Tento
si náhradu trov konania nežiadal, preto ani súd prvého stupňa nemohol priznať úspešnému žalovanému
náhradu trov prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému v odvolacom konaní
trovy nevznikli a preto úspešnému žalovanému nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/425/2012", "guid": "6ba7283b-5b2a-4019-b75c-17c52e799a6d:657c7742-f8e6-4f77-8745-906cc1666feb", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0bd7ef8a-0abb-4f1e-9c98-8857fcb54031", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 606/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 606/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 1636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0bd7ef8a-0abb-4f1e-9c98-8857fcb54031"}, {"guid": "ussr:2606363c-8c99-4caf-8bcd-26a6717dff9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 60/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 60/2011 z 3. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-03", "citacie_n": 3793, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2606363c-8c99-4caf-8bcd-26a6717dff9a"}, {"guid": "675765de-6c88-4f05-b60d-36ecadf11bb0:427bcf82-f5de-419b-bd43-9488c35a657f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7204899281.1", "spisova_znacka": "12CoE/25/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 12CoE/25/2012 z 29. 8. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-08-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7204899281.1"}, {"guid": "99d4cbf4-5eeb-48e7-996e-25e916a605f7:b027f486-05a3-4d3b-b355-3a8cd7c30301", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6611216329.1", "spisova_znacka": "17Co/33/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/33/2012 z 28. 2. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-02-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6611216329.1"}], "citovane_v": []}