Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 15Co/181/2015 z 20. 10. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 20. októbra 2015, sp. zn. 15Co/181/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8113235116.1 Krajský súd Prešov | 15Co/181/2015 | ECLI:SK:KSPO:2015:8113235116.1 | 2015-10-20 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/daa06997-fe63-431f-b3b4-5a1435689424 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8113235116.1 Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 15Co/181/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113235116 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113235116.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu Opálové bane Libanka, s.r.o., Floriánova 3201/12, 080 01 Prešov, IČO 45 571 503, zastúpeného JUDr. Františkom Komkom, advokátom, Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti žalovaným 1/ Opálové bane Dubník a.s., Dubník, 082 07 Červenica, IČO 36 472 395, zastúpený JUDr.. Vladimírom Kotusom, advokátom, Žižková 6, 040 01 Košice, 2/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, 3/ Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva SR, Mierová 19, 827 15 Bratislava 212, IČO 00 686 833, o určenie, že žalovaný v 1/ rade nie je vlastníkom nehnuteľností, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 13C 308/2013-179 zo dňa 27.2.2015 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 1/ rade trovy odvolacieho konania vo výške 87,50 eur na účet zástupcu JUDr. Vladimíra Kotusa v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaným v 2/ a 3/ rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 27.2.2015 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že žalovaný v 1/ rade nie je vlastníkom stavieb všetkých bez súpisného čísla stojacích na parcele č. 598/28- ústie štôlne Richard, par. č. 198/33- ústie štôlne V., par. č. 598/41- ústie štôlne O., par. č. 598/42 - ústie štôlne prieskumný F., par. č. 598/51- ohlbeň šachty O., par. č. 598/54- budova šachty O., par. č. 649/3 - ústie štôlne E. a par. č. 652/15 - ústie štôlne Y., zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. O.. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému v 1/ rade trovy konania pozostávajúce z hotových výdavkov na cestovnom vo výške 6,80 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 439,83 eur na účet právneho zástupcu žalovaného v 1/ rade. Žalovaným v 2/ a 3/ rade náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že podstatou predmetného sporu podľa skutočnosti tvrdených žalobcom je napraviť rušivé bránenie a znemožňovanie práva žalobcu v rozsahu povolenia banskej činnosti žalovaným v 1/ rade podporované nesprávnym a nezákonným rozhodnutím o povolení vlastníctva k stavbám zapísaným na LV č. XXX kat. úz. O.. Súd prvého stupňa citoval ust. § 79 ods. 1 a § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, § 43 ods. 1, § 43a ods. 1 zákona č. 50/1996 Zb. (stavebný zákon), § 23 ods. 1, 3, § 35 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. (banský zákon), § 2 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 21/1989 Zb., § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/1995 Z.z., § 10 vyhlášky 461/2009 Z.z., § 6 ods. 2 katastrálneho zákona, § 46 ods. 8, 9, § 6 ods. 3 katastrálneho zákona, § 31 ods. 2 vyhlášky 461/2009 Z.z., v nadväznosti na ktoré ustanovenia uviedol, že žalobcovi nesvedčí naliehavý právny záujem na žiadanom určení. Žalobca s totižto domáha negatívneho určenia vlastníckeho práva vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade k stavbám, ktorých právnu existenciu a označenie v katastri nehnuteľnosti sám spochybňuje, čo už samo o sebe, či už pre ich neexistenciu alebo nedostatky administratívneho zápisu a neurčitosť označenia vylučuje naliehavý právny záujem na žiadanom určení. Poukázal na spornosť samotného vymedzenia predmetu sporu, čo môže vyvolávať pochybnosti o určení predmetu vlastníckeho práva, čím je vymedzenie predmetu požadovaného určovacieho výroku neurčité a nevykonateľné a takto vymedzený predmet sporu nie je spôsobilý uspokojivo vyriešiť neistotu a právne vzťahy medzi účastníkmi konania. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR vydané pod sp. zn. 4Obdo 60/2011. Súd prvého stupňa tiež zdôraznil, že v súčasnosti prebieha aj spor v rámci správneho súdnictva, predmetom ktorého je vyriešenie, či pri označených stavbách ide o predmet evidovania v katastri nehnuteľností. Žalobu preto pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému v 1/ rade priznal uplatnené trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Keďže žalovaní v 2/ a 3/ rade si náhradu trov konania neuplatnili, tak tieto im neboli priznané. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvého stupňa nepripustil zmenu žaloby, ktorá bola žalobcom doručená súdu dňa 2.7.2014, s ktorým procesným postupom vyslovil nesúhlas, rozhodnutie považoval za predčasné, neúplné a nezákonné. Citoval ust. § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, s poukazom na ktoré znenie uviedol, že splnil všetky zákonné podmienky pre daný procesný postup, vrátane reakcie na výzvu súdu uznesením zo dňa 15.8.2014. Trval na tom, že zmenou žalobného petitu nedošlo k zmene skutkových okolností, ale iba k zmene negatórnej žaloby na žalobu určovaciu. Vyslovil názor, že v súčasnom európskom právnom systéme dochádza k prevládaniu doktríny materiálneho nazerania na právo, pričom ide o doktrínu, ktorá zdôrazňuje nutnosť spravodlivo rozhodovať o merite vecí. Preto sudcovia, aby mohli týmto požiadavkám vyhovieť, musia v záujme jednotného rozhodovania vo veciach určitého druhu alebo charakteru dodržiavať judikatúru a bezdôvodné opomenutie konštantnej judikatúry NS SR a Ústavného súdu SR môže vykazovať snahu jurisdikčnej ľubovôle a byť z tohto hľadiska protiústavné a tým aj nezákonné. Postup súdu spočívajúci v nepripustení zmeny žaloby považoval odvolateľ za neakceptovateľný, nesprávny a nesúci znaky prílišného formalizmu. Zdôraznil, že na strane žalovaných vystupujú traja účastníci, pričom žalovaný v 2/ rade nebol prítomný na pojednávaní konanom dňa 27.2.2015, teda nemal možnosť vyjadriť sa k zmenenej žalobe, čím súd prvého stupňa svojim nesprávnym postupom odňal žalovanému v 2/ rade možnosť konať pred súdom, teda vyjadriť sa k podaniu žalobcu spočívajúcom v zmene žaloby. Mal za to, že súd si nedostatočne ozrejmil právnu problematiku súdneho sporu a že z neúplného dokazovania vyvodil nesprávne právne závery, čo sa premietlo v jeho nezákonnom rozhodnutí. Vyjadril sa k právnej problematike absolútnej neplatnosti právneho úkonu, na ktorý je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti. Zdôraznil, že k zmene zápisu na LV č. XXX, kat. úz. O. došlo na základe rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžr 102/2012 napriek tomu, že takýto titul nadobudnutia nemôže byť listinou po právnej stránke významnou na uskutočnenie zápisu zmeny vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti, pretože sa jedná o zrušujúci rozsudok NS SR, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Prešove vydaný pod sp. zn. 3S 90/2010. Poukázal na množstvo sporov medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, predmet ktorých vyplýva zo zápisu vlastníckeho práva žalovaného v 1/ rade k nehnuteľnostiam na LV č. XXX, kat. úz. O.. Zdôraznil, že takýto zápis je nezákonný, keďže vlastnícke právo k ústiam štôlni môže a patrí jedine štátu, teda Slovenskej republike v správe Ministerstva hospodárstva SR, keďže sa jedná o nerastné bohatstvo, vlastníkom ktorého môže byť vždy a jedine iba štát. Za nepochopiteľný považoval postup súdu spočívajúci v tom, že ako vlastníka nerastného bohatstva pripustil žalovaného v 3/ rade do predmetného konania, pričom tohto účastníka v ďalšom konaní a najmä na pojednávaní dňa 27.2.2015 považoval iba za štatistu a jeho prednesy a argumenty nebral do úvahy. Súdu prvého stupňa vytkol, že tento odignoroval aj ustanovenie § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, teda skutočnosť, že hodnovernosť údajov katastra je daná dovtedy, pokiaľ sa nepreukáže opak, pričom posúdenie tohto opaku bolo meritom veci, ktoré mal súd po pripustení zmeny žaloby prejednať a zákonne rozhodnúť. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 5.6.2015. Poukázal na to, že odvolanie žalobcu namieta výlučne nepripustenie zmeny petitu žaloby. Rozsudok súdu prvého stupňa považoval za vecne správny, keďže v danej veci žalobcovi nesvedčí naliehavý právny záujem na žiadanom určení. V tejto súvislosti poukázal na vyjadrenia predložené v priebehu konania. Absenciu naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu deklaruje v končenom dôsledku aj jeho žiadosť, ktorou žiadal sprístupniť užívanie stavieb zapísaných na LV č. XXX. Z uvedeného je zrejme, že podstatou problému je stred záujmov, ako je bližšie definovaný aj v banských zákonoch a tento spor nie je možné riešiť určovacou žalobou. Odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa nepripustenia zmeny žaloby považoval za účelovú aj s poukazom na skutočnosť, že žalobca neodstránil nedostatky zmeny žaloby v zmysle výzvy súdu. V závere žalovaný v 1/ rade uviedol, že ani prípadná zmena petitu by nezaložila naliehavý právny záujem na určovacej žalobe pre žalobcu a že v danom prípade sa jedná výlučne o nevyriešenie stretu záujmov medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za vecne správne a náležite odôvodnené, preto ho navrhol potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci v celkovej výške 87,50 eur. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný v 2/ rade. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, keďže minimálne voči nemu ako žalovanému v 2/ rade je daná absencia naliehavého právneho záujmu na žalobcom žiadanom určení, keďže od počiatku konania poukazoval okrem iného aj na nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie. Žalovaný v 3/ rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením. Súd prvého stupňa v predmetnej veci vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil z nich aj správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a len vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu považuje za potrebné uviesť, že nie je možné prihliadať na odvolaciu námietku spočívajúcu v nesprávnom procesnom postupe súdu prvého stupňa, ktorý procesný postup sa mal dotknúť predovšetkým práv žalovaného v 2/ rade. Žalobca vo svojom odvolaní namieta, že práve tomuto účastníkovi nebola daná možnosť vyjadriť sa k navrhovanej zmene žaloby, teda ide o odvolaciu námietku týkajúcu sa práv žalovaného v 2/ rade a nie práv žalobcu, preto je takáto argumentácia vo vzťahu k prípadnému porušeniu procesných práv žalobcu právne irelevantná. Naviac, odvolací súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného v 2/ rade k odvolaniu žalobcu, v ktorom zdôrazňuje a poukazuje na nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie. Vo vzťahu k samotnému procesnému postupu súdu prvého stupňa, a teda nepripusteniu zmeny žaloby odvolací súd uvádza, že ani procesné rozhodnutie o pripustené alebo nepripustení zmeny žaloby nemôže niesť znaky ľubovôle súdu, ale musí byť v súlade s procesne stanovenými pravidlami (§ 95 ods. 1, 2 O.s.p.). V konkrétnom prípade však odvolací súd v procesnom postupe súdu prvého stupňa nevidel svojvôľu, keďže od podania pôvodnej žaloby žalobcom dokazovanie smerovalo k preukázaniu naliehavého právneho záujmu žalobcu na nevlastníctve žalovaného v 1/ rade a zmenená žaloba by mala byť zameraná na dokazovanie o vlastníctve žalovaného v 3/ rade. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní poukazuje na správne konanie a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci 1Sžr 102/2012 a v nadväznosti na toto rozhodnutie posúdenie správnosti zápisu v katastri, tak odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa, že riešenie správnosti zápisu ako administratívneho aktu s právnymi účinkami nadobudnutia vlastníctva, teda správnosť postupu príslušného orgánu nie je oprávnený riešiť v predmetnom konaní. Odvolací súd nepopiera, že k zmene zápisu v katastri by mohlo dôjsť následným rozhodnutím súdu, ktoré by deklarovalo vlastníctvo iného subjektu, avšak len za predpokladu splnenia podmienky domáhať sa takéhoto určenia žalobcom, teda preukázania jeho naliehavého právneho záujmu. Odvolací súd, tak ako aj súd prvého stupňa zdôrazňuje, že negatívnym určením by sa nezmenilo právne postavenie žalobcu a bolo by s najväčšou pravdepodobnosťou aj nevykonateľné, keďže len negovaním vlastníctva žalovaného v 1/ rade by neprešlo vlastníctvo na iný subjekt. List vlastníctva č. XXX bol totižto vytvorený s prvotným zápisom vlastníctva v prospech žalovaného v 1/ rade. Odvolací súd naviac poukazuje na to, že žalobca pre výkon svojej banskej činnosti potreboval zabezpečiť len vstup do podzemia, teda pre ochranu svojich práv mal možnosť využiť žalobu na plnenie v súlade s ust. § 80 písm. b/ O.s.p.. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. vrátane výrokov o trovách konania, vo vzťahu ku ktorým neboli vznesené konkrétne odvolacie námietky. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému v 1/ rade, ktorý si trovy odvolacieho konania uplatnil boli tieto priznané za jeden úkon, a to vyjadrenie k odvolaniu vo výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z., teda 64,53 eur, režijného paušálu 8,39 eur, čo spolu predstavuje sumu 72,92 eur a po prirátaní 20 % DPH (14,58 eur) náhrada trov predstavuje celkovú sumu 87,50 eur. Trovy odvolacieho konania neboli priznané žalovaným v 2/ a 3/ rade, keďže títo si trovy odvolacieho konania neuplatnili. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.