Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/469/2013 z 26. 8. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 26. augusta 2014, sp. zn. 24Co/469/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2209215434.2 Krajský súd Trnava | 24Co/469/2013 | ECLI:SK:KSTT:2014:2209215434.2 | 2014-08-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné, Iné Citované ustanovenia: § 144 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/74c5d4b6-8382-4b59-ad26-f4b9624f9913 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2209215434.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/469/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209215434
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2209215434.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov
senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: J. M., bytom F.
B., R. č. XXXX/XXA, proti odporkyni: B. M., bytom F. K. č. XX, o zaplatenie 661,56 Eur s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 04.07.2013, č.k.
10C/176/2009-146, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľa. O trovách
konania rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie prvostupňový súd
s poukazom na § 143, § 144, § 146 veta prvá, § 3 ods. 1 Obč. zákonníka, vecne odôvodnil tým,
že právo užívať veci, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve prislúcha obom manželom. Títo
sa môžu dohodnúť na určitom spôsobe užívania, pričom ich dohoda nevyžaduje žiadnu predpísanú
formu; môže mať aj konkludentný charakter. Právu užívania veci, tvoriacich predmet bezpodielového
spoluvlastníctva zodpovedá povinnosť manželov nahradiť náklady na veci vynaložené alebo spojené
s ich užívaním a udržiavaním. Tieto náklady sú uhrádzané spravidla v peniazoch, ale nie je vylúčené,
že budú predstavovať i hodnotu práce vynaloženej na udržiavanie a zachovanie veci. Úhrada týchto
nákladov sa spravidla uskutočňuje v rámci hospodárenia s bezpodielovým spoluvlastníctvom (ak sú
náklady vynaložené napr. zo spoločných peňazí). Ak ich však uhradil iba jeden z manželov, a to z
prostriedkov, ktoré sú jeho výlučným vlastníctvom, mohol by sa v rámci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva domáhať náhrady takto vynaložených nákladov. Ak však budú spoločné prostriedky
vynaložené v súvislosti s vecou, ktorá je vo výlučnom vlastníctve iba jedného z manželov, a k tomuto vec
aj slúži, bude tento manžel v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva povinný nahradiť, čo
zo spoločného majetku bolo vynaložené na jeho ostatný majetok. Ak sa manželia nedohodnú o spôsobe
užívania spoločnej veci, prípadne o náhrade nákladov, ktoré treba na ňu vynaložiť, môže sa ktorýkoľvek
z nich obrátiť na súd, aby o tejto spornej skutočnosti rozhodol podľa § 146. Poukazujúc na obsah
§ 144 OZ súd dospel k názoru, že čo sa týka hradenia nákladov na veci vynaložené alebo spojené s
užívaním a udržiavaním predmetu bezpodielového spoluvlastníctva, podľa úvahy súdu navrhovateľ by to
mohol žiadať v prípade, ak by to uhradil z prostriedkov, ktoré sú jeho výlučným vlastníctvom. Čo sa týka
ďalšieho návrhu navrhovateľa, ktorý žiadal od odporkyne zaplatiť finančné prostriedky, ktoré navrhovateľ
hradil na predmet bezpodielového spoluvlastníctva ako svoje náklady na veci vynaložené alebo spojené
s ich užívaním a udržiavaním po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania, súd
dospel k názoru, že aj v tejto časti treba návrh navrhovateľa zamietnuť poukazujúc na tú skutočnosť,
že odporkyňa opustila spoločnú domácnosť ešte pred právoplatným rozsudkom o rozvode manželstva



účastníkov konania a to 07.07.2006, to znamená, že od tej doby neužívala túto nehnuteľnosť patriacu
do BSM, preto by bolo v rozpore s dobrými mravmi poukazujúc na § 3 ods. 1 OZ, keby súd zaviazal
odporkyňu na zaplatenie sumy po rozvode manželstva účastníkov konania, nakoľko navrhovateľ aj sám
uviedol, že odporkyňa opustila spoločnú domácnosť 07.07.2006 a skutočnosť, že niekedy by tam mala
bývať, navrhovateľ súdu nepreukázal. Preto súd návrh navrhovateľa zamietol. Rozhodnutie o trovách
konania sa opiera o § 142 ods. 1 O.s.p. Odporkyňa v tomto konaní bola úspešná, náhradu trov konania
však nežiadala, preto súd jej tieto ani nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a odporkyňu zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy a ako
spoluvlastníčku zaviazal ju aj do budúcnosti starať sa o dom a znášať náklady spojené s domom v
polovici. Poukázal tiež na možnú zaujatosť vec prejednávajúcej sudkyne, preto žiadal, aby jeho vec po
vrátení veci bola daná na prejednanie na Okresný súd v Trnave alebo v Bratislave. Podľa odvolateľa
rozhodnutie súdu prvého stupňa je v rozpore s ust. § 144 Obč. zákonníka, výdavky na spoločne užívaný
dom sa musia znášať spoločne. Navrhovateľ platil preukázané náklady na stočné, energie, služby,
a to prevažne za obdobie, kedy v dome bývala odporkyňa s deťmi. Aj keď sa odsťahovala s deťmi
07.07.2006, zostali jej kľúče od domu a do domu aj chodievala. Životné poistenie na dcéru E. zaplatil
sám za posledný štvrťrok 2006 a prvý štvrťrok 2007, platil aj za odvoz smetí, nedoplatky za elektrinu
a plyn. Rozsudok prvostupňového súdu podľa odvolateľa umožňuje odporkyni priživovať sa, neprávom
okrádať navrhovateľa, zasahovať do jeho práv.

Odporkyňa odvolací návrh nepodala, k odvolaniu navrhovateľa doručila písomné vyjadrenie, v ktorom
vyjadrila súhlas s rozsudkom prvostupňového súdu. Poukázala na klamstvá a obvinenia navrhovateľa.
Je pravda, že sa 07.07.2006 odsťahovala aj s deťmi zo spoločného domu, nie však z vlastnej vôle, ale na
návrh polície, keď navrhovateľ úplne zničil zariadenie domu, vyhrážal sa fyzickým aj psychickým násilím,
za čo aj bol odsúdený v konaní sp. zn. 2T/48/2007. Dôvodmi rozvodu bola agresivita navrhovateľa,
jeho bezdôvodná žiarlivosť. Odporkyňa odvtedy v spoločnom rodinnom dome ani jeden deň nebola,
nepoužívala elektrinu, vodu ani plyn, v dome býval sám navrhovateľ. Len raz v roku 2006 sa chcela
dostať do domu zobrať veci dcérke. V roku 2013 si bola odporkyňa na základe dohody s navrhovateľom
zobrať veci z domu, bola v dome asi hodinu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správny.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne
posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé
odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.

Odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania
bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu
nedôvodný. Navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti ako tie, s ktorými sa
vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal už prvostupňový súd.

Z obsahu spisu bolo zistené, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 22.10.2009, ktorý viac krát menil, na
súde prvého stupňa domáhal voči odporkyni zaplatenia istiny 661,56 Eur, na tom skutkovom základe,
že odporkyňa sa v júli 2006 svojvoľne odsťahovala, nemá záujem o vyrovnanie finančných nákladov na
rodinný dom v spoluvlastníctve ani na spoločné výdavky, preto žiada, aby odporkyňa zaplatila polovicu
finančných nákladov čo sa týka spoločného rodinného domu za roky 2006 až 2009, ďalej za spoločné



používanie služby a dodávkam v roku 2006. Medzi účastníkmi konania nebolo vyporiadané BSM a
rodinný dom je v súčasnosti ešte v štádiu vyporiadania BSM. Podľa navrhovateľa po odchode odporkyne
07.07.2006 platil všetko z vlastného príjmu aj to, čo spolu spotrebovali ako rodina pred jej odchodom
ako aj nedoplatky z ročného vyrovnávacieho účtu faktúr. Čo sa týka výdavkov zaplatených za rok 2006
od 01.07.2006 z vlastných financií je to vodné a stočné vo výške 1.862,- Sk od 01.01. do 30.06.2006,
telefón v júli za mesiac jún v hodnote 1.068,- Sk, v auguste za júl 369,55 Sk, životné poistenie rodinné
za obdobie od 23.08. - 22.11.2006, 23.11. - 22.02.2007 po 297,- Sk. Ďalej za odvoz smetí zaplatil aj
za odporkyňu na 2. polrok, zálohu na elektrinu od 03.07.2006 vo výške 300,- Sk do 28.08.2006 3 x a
v októbri 2006 dostal ročné vyúčtovanie za obdobie od 20.09.2005 - 18.09.2006 , kde bol nedoplatok v
hodnote 3.963,- Sk. Poukázal ďalej na to, že odporkyňa napriek tomu, že opustila domácnosť, často sa
objavila v spoločnom dome, pokiaľ on bol v práci. Časom po rokoch 2006 - 2009 platil za elektrinu, plyn,
určené sumy, ktoré znížili dodávatelia automaticky, pritom vôbec nevyužil ich služby.

Podaním zo dňa 20.06.2012 navrhovateľ žiadal zmenu petitu návrhu, kde žiadal, aby súd zaviazal
odporkyňu na zaplatenie istiny 661,56 Eur pričom uviedol, že v roku 2007 a 2008 pri ročnom vyúčtovaní
z preplatkov v mesiaci apríl odpočítali mesačné výdavky na plyn, rozhlas a na televíziu, čo prehliadol a
nepripočítal k žiadosti, a preto žiada zaplatiť okrem 640,81 Eur aj sumu 20,75 Eur, teda spolu sumu vo
výške 661,56 Eur. Na ústnom pojednávaní dňa 04.06.2012 uviedol, že časť svojho návrhu, kde žiada,
aby súd zaviazal odporkyňu, aby do času právoplatného rozhodnutia o vyporiadaní BSM prispievala
navrhovateľovi polovicu vyskytnutých výdavkov za základné udržiavanie ich spoločného rodinného
domu, berie späť a v tejto časti žiada konanie zastaviť.

Súd prvého stupňa na danú vec správne aplikoval ust. § 144 Obč. zákonníka, ako aj ustálený výklad
tohto ustanovenia, vychádzajúc najmä z toho, že z názvu bezpodielové spoluvlastníctvo vyplýva, že
každý z manželov je úplným vlastníkom veci, ktorá tvorí predmet ich majetkového spoločenstva, pričom
vlastníctvo jedného z manželov je obmedzené rovnakým (úplným) vlastníctvom druhého manžela.
Právo spoločného užívania veci a tomu zodpovedajúca povinnosť spoločného uhradzovania nákladov
vyjadruje rovnaké postavenie oboch manželov k veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva.
Pokiaľ zákon ustanovuje, že veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne, je
tým vyjadrené ich právo, a nie povinnosť veci užívať. Manželia sa môžu dohodnúť na určitom spôsobe
užívania. Na rozdiel od dohody podľa § 143a sa na takúto dohodu nevyžaduje osobitná forma, preto sa
manželia môžu dohodnúť napríklad aj ústne alebo konkludentne.

Právu spoločne vec užívať zodpovedá povinnosť manželov uhrádzať náklady vynaložené na vec alebo
spojené s jej užívaním a udržiavaním. Tieto náklady sa spravidla uhrádzajú v peniazoch, ale nie je
vylúčené, že budú predstavovať aj hodnotu práce vynaloženej na udržiavanie a zachovanie veci. Úhrada
týchto nákladov sa spravidla uskutočňuje v rámci hospodárenia s bezpodielovým spoluvlastníctvom
(napr. zo spoločných peňazí). Ak ich však uhradil iba jeden z manželov z vlastných prostriedkov (z
oddeleného majetku), môže sa v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva domáhať náhrady
takto vynaložených nákladov (porovnaj § 150).

Spoločné práva a povinnosti manželov k veciam, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve, a teda aj
ich spoločné právo tieto veci užívať a spoločná povinnosť uhrádzať náklady na ne, trvajú aj v prípade,
keď manželia zrušili spoločnú domácnosť (pozri vysvetlivky k § 115). Zrušenie spoločnej domácnosti
totiž samo osebe nemá za následok zánik tohto majetkového spoločenstva (pozri vysvetlivky k § 148).
Preto kým manželstvo trvá, trvá aj hospodárenie manželov s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom, a
týka sa tak nadobúdania jednotlivých vecí, ako aj užívania a disponovania nimi a napokon aj ich zániku,
či zničenia a pod. Ak sa manželia nedohodnú o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o úhrade
nákladov, ktoré treba na ňu vynaložiť, ktorýkoľvek z nich sa môže obrátiť na súd, aby o tejto spornej
skutočnosti rozhodol podľa § 146.

Občiansky zákonník nemá ustanovenie, ktoré by upravovalo vzťahy manželov k spoločnému majetku
vrátane jeho užívania v období, keď ešte nedošlo k vyporiadaniu ich zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva. Prax, pripúšťajúc, že aj po zániku tohto majetkového spoločenstva až do jeho
vyporiadania zostáva každý z manželov vlastníkom celej veci, ktorý je obmedzený rovnakým vlastníckym
právom druhého, zdôrazňuje, že manžel, ktorý za týchto okolností vec sám užíva, sám tiež znáša
náklady spojené s jej užívaním a udržiavaním a zodpovedá za to, že sa v dôsledku jej užívania zmenil
stav veci, najmä však za to, že došlo k jej znehodnoteniu, poškodeniu alebo zničeniu. Rozhodovacia



prax súdov tiež ustálila, že ak niektorý z manželov počas trvania BSM z prostriedkov, ktoré tvoria
bezpodielové spoluvlastníctvo, platí celú úhradu za užívanie spoločnej nehnuteľnosti (napr. bytu alebo
domu), obstaráva tým bežné záležitosti týkajúce sa spoločných vecí.

Počas trvania BSM sa nemôže jeden z manželov úspešne domáhať proti druhému manželovi úplnej
alebo čiastočnej úhrady toho, čo plnil pri obstarávaní bežných vecí týkajúcich sa spoločných vecí
manželov (§ 145 ods. 1 Obč. zákonníka) voči iným osobám z peňazí v BSM. Plnenie v budúcnosti
splatného opakujúceho sa plnenia nemôže súd uložiť, ak táto ukladaná povinnosť závisí od toho, či dôjde
k ďalšej skutočnosti, ktorá je predpokladom vzniku priznávaného nároku (rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČSR sp. zn. 1 Cz 62/1975, R 7/1977).

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu prvostupňový súd správne uzavrel, že návrh navrhovateľa
bol v celom rozsahu nedôvodný, nakoľko nárok navrhovateľa sa týkal obdobia trvania bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov, ktoré zaniklo až rozvodom manželstva dňa 24.05.2007, preto ak
navrhovateľ platil náklady spojené s vlastníctvom spoločného domu, obstarával tým bežné záležitosti
týkajúce sa spoločných vecí. Počas trvania BSM sa nemôže jeden z manželov úspešne domáhať proti
druhému manželovi úplnej alebo čiastočnej úhrady toho, čo plnil pri obstarávaní bežných vecí týkajúcich
sa spoločných vecí manželov (§ 145 ods. 1 Obč. zákonníka) voči iným osobám z peňazí v BSM.
Navrhovateľ v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že použil vlastné prostriedky nepatriace do BSM, keby
tomu tak aj bolo, bolo by to možné zohľadniť len v rámci konania o vyporiadanie BSM. Čo sa týka
nákladov na spoločnú nehnuteľnosť po zániku BSM účastníkov, v konaní nebolo preukázané užívanie
nehnuteľnosti zo strany odporkyne, preto ani nemožno od nej spravodlivo požadovať úhradu nákladov
spojených s užívaním spoločnej nehnuteľnosti.

Čo sa týka prípadných nákladov spojených s vlastníctvom spoločného domu, ktoré vznikli už po zániku
BSM, resp. ktoré budú vznikať do budúcnosti až do doby vyporiadania BSM, základným predpokladom
uplatnenia takéhoto nároku je preukázanie jeho dôvodnosti a presné vyčíslenie takto vzniknutých
nákladov. Pokiaľ by navrhovateľ len vo všeobecnosti žiadal, aby odporkyňa do budúcna znášala náklady
v polovici, jedná sa o neurčitý a nevykonateľný petit, ktorý nemožno prevziať do výroku súdneho
rozhodnutia.

Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazoval na možnú zaujatosť vec prejednávajúcej sudkyne, takto
uplatnená námietka zaujatosti nemá náležitosti v zmysle § 15a ods. 1 až 3 O.s.p., keď nie je preukázaná
včasnosť a ani dôvodnosť uplatnenej námietky, preto sa na ňu neprihliada. Podľa § 14 ods. 3 O.s.p.
dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej
veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, vo veci samej
ako vo výroku vecne správny, vrátane vecne správneho výroku o náhrade trov konania, osobitne
odvolaním nenapadnutého, s použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní plne úspešnej odporkyni vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému navrhovateľovi. Odporkyňa si náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnila, preto jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.