Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 5To/64/2018 z 26. 9. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 26. septembra 2018, sp. zn. 5To/64/2018, ECLI:SK:KSTT:2018:2318010141.4 Krajský súd Trnava | 5To/64/2018 | ECLI:SK:KSTT:2018:2318010141.4 | 2018-09-26 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Iné práva a slobody Citované ustanovenia: TZ, § 360 ods. 1 TZ, § 360 ods. 2 písm. b) TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/080e24a0-d878-4075-8405-1245a32a991f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2318010141.4 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/64/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318010141
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2318010141.4

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov
JUDr. Kataríny Batisovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného Q. S., pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a iné, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 25.04.2018, č. k. 9T/10/2018-241, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 27.09.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného Q. S., nar. X.X.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 25.04.2018, č. k. 9T/10/2018-241 rozhodol, že obžalovaný Q.
S. je vinný, že:
1. dňa 2.8.2017 v čase okolo 11.25 hod. v Galante, na ulici Hlavnej, smerom na ulicu Parkovú,
viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia, evidenčného čísla GA-352 BA,
VIN: TMBDX41U032788583, šedej metalízy, ktoré vozidlo páchateľ následne odstavil na parkovisku,
na ulici Parkovej pred bytovým domom so súpisným číslom 760/1, pričom rozhodnutím Okresného
dopravného inšpektorátu v Galante sp. zn. ORPZ-GA-ODl2-84/2013-P zo dňa 20.6.2013, právoplatným
dňa 20.6.2013, mu bola okrem iného uložená sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá po dobu
60 mesiacov,
2. v presne nezistenom dni v období od konca mesiaca apríla 2017 do začiatku mesiaca máj 2017 v
čase okolo 14.00 hod. na rohu ulíc Hlavná a Štúrova v meste Galanta pred kvetinárstvom chytil za sveter
svoju bývalú družku poškodenú Z. E., ktorá mala na rukách ich spoločnú dcéru K. S., pričom sa mu
poškodená Z. E. vytrhla a chcela odísť, načo ju dobehol, vulgárne jej nadával a kričal na ňu, že ju za
toto raz zabije a odsedí si to, čo u poškodenej Z. E. vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie,
teda v bode 1 maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú
sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti a v bode 2 sa inému vyhrážal smrťou
takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - na blízkej
osobe, čím spáchal v bode 1 prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
d) Trestného zákona a v bode 2 prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
Za to ho odsúdil podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37 písmeno h), písmeno
m) Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona na
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno
a) Trestného zákona sa obvinený na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd ukladá obvinenému
trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 3 (tri) roky.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie, a to proti výroku o treste.
Obžalovaný vo svojom odvolaní (skrátené) uvádza, že nesúhlasí s výškou trestu, ktorý mu bol uložený
okresným súdom. V tejto súvislosti namieta, že okresný súd ho odsúdil bez prihliadnutia na poľahčujúce
okolnosti, pričom v konaní pred odvolacím súdom by chcel urobiť vyhlásenie, na ktoré by mohlo byť



vzhliadnuté ako na poľahčujúcu okolnosť, a ktorá by mohla mať vplyv na výmeru trestu odsúdeného.
Súčasne uviedol, že v čase spáchania predmetných trestných činov mu plynula skúšobná doba
podmienečného odsúdenia v trvaní 36 mesiacov, pričom po právoplatnom rozsudku mu bude tento trest
premenený. Z uvedeného dôvodu žiada Krajský súd v Trnave, aby zrušil napadnutý rozsudok, a súčasne
aby pri výmere trestu bral do úvahy jeho podmienku a uložil mu nižší trest.
Prokurátor sa vzdal práva podať odvolanie.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je
tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo a zistil nasledovné.
Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o obžalobe zo dňa 19.01.2018 podanej na odvolateľa
pre spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného
zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, a to na tom skutkovom základe, ktorý je uvedený
aj vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Pri ustálení skutkového stavu vychádzal okresný súd z výpovede obžalovaného, poškodenej Z. E.,
svedkyne C. B., svedkyne A. E., svedka S. E., z prečítanej výpovede svedkyne T. B. a B. S., z výpisu
registra trestov obžalovaného, z trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn. 29T/172/2015 zo
dňa 13.05.2016, zo správy o povesti obžalovaného, z hodnotenia z Ústave na výkon väzby Leopoldov
a z výpisu registra priestupkov obžalovaného.
Napadnutý výrok o treste okresný súd odôvodnil tým, že prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy. Súd vzhliadol dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písmeno h),
písmeno m) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný spáchal dva trestné činy a bol už v minulosti za
trestný čin odsúdený, pričom nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona.
V zmysle § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona sa teda zvýšila dolná hranica trestnej sadzby o tretinu.
V zmysle § 41 odsek 1 Trestného zákona súd ukladal obžalovanému úhrnný trest, pričom vychádzal zo
základnej trestnej sadzby ustanovenia § 360 odsek 2 Trestného zákona. Súd ukladal obžalovanému tzv.
„nepodmienečný“ trest odňatia slobody, a to s poukazom na § 49 odsek 2 Trestného zákona, teda že sa
dopustil trestnej činnosti v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia Okresným súdom Galanta sp. zn.
29T/172/2015, pričom uloženie alternatívneho trestu súd nepovažoval za dostatočné, najmä vzhľadom
na charakter páchanej trestnej činnosti a trestnú minulosť obžalovaného. V minulosti bol obžalovanému
opakovane uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, teda tzv. výchovný trest, ktorý
však preukázateľne nesplnil svoju funkciu. V zmysle § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd
uložil obžalovanému taktiež trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 3 roky,
nakoľko sa skutku v bode 1/ obžaloby dopustil v súvislosti s touto činnosťou, a teda jeho uloženie je
odôvodnené jedným zo zbiehajúcich sa trestných činov.



Skutkové zistenia a závery, ku ktorým dospel okresný súd pri rozhodovaní o trestu a spôsobe jeho
výkonu považuje odvolací súd vo všetkých jeho častiach za správne. Pokiaľ ide o výšku a druh výkonu
uloženého trestu výroky prvostupňového súdu v napadnutom rozsudku považuje odvolací súd rovnako
za správne, vychádzajúce z aplikácie ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona a v zákonnom rozsahu
aj dostatočne odôvodnené.
Ako na to správne poukázal súd prvého stupňa, odsúdenému bol v minulosti uložený trest odňatia
slobody s podmienečným odkladom, a teda mal možnosti preukázať polepšenie a skutočnosť že trestná
činnosť bola len vybočenie z dodržiavania pravidiel stanovených právnych poriadkom. Napriek tomu sa
opakovane dopustil trestnej činnosti. Je možné preto konštatovať, že výchovné pôsobenie a pozitívne
pôsobenie je možné iba počas výkonu nepodmienečného trestu. Odvolací súd zároveň uvádza, že
porušovanie trestnoprávnych noriem svedčí o ľahostajnom prístupe odsúdeného k následkom, ktoré
pre neho môže mať takého správanie v skúšobnej dobe. Odsúdený preukázal, že možnosť nápravy
uložením trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený, nemá záujem využiť.
Námietky, ktoré vo svojom odvolaní uvádza odsúdený neodôvodňujú zrušenie uznesenia
prvostupňového súdu, príp. výmery nižšieho trestu. Skutočnosť, že odsúdenému bol v inej trestnej veci
uložený podmienečný trest odňatia slobody nie je dôvodom v zmysle Trestného poriadku, s ktorým
zákon spája možnosť uložiť nižší trest. Súčasne skutočnosť, že obžalovaný chce vykonať v konaní
pred odvolacím súdom bližšie nešpecifikované vyhlásenie, na ktoré by mohlo byť vzhliadnuté ako na
poľahčujúcu okolnosť a tým by mohla byť ovplyvnená výšku trestu odsúdeného, odvolací súd uvádza,
že na uvedené vyhlásenie mal priestor v konaní pred okresným súdom.
Rovnako ako okresný súd, i tunajší súd je toho názoru, že uloženie úhrnného trestu odňatia slobody v tej
výške ako to urobil prvostupňový súd, je plne odôvodnené najmä mnohosťou trestnej činnosti, za ktorú
bol trest ukladaný, trestnou minulosťou odsúdeného, ako i skutočnosť, že sa trestnej činnosti dopustil v
čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Ani postoj obžalovaného k spáchanej trestnej
činnosti nesvedčí o tom, že by si plne uvedomoval nebezpečnosť a spoločenskú škodlivosť svojho
konania, ku ktorému nezaujíma dostatočne kritický postoj.
Keďže iné odvolacie dôvody obžalovaný neuplatnil a odvolací súd nenašiel iné chyby, ktorej by bol
povinný preskúmať z úradnej povinnosti v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1, druhá veta Trestného
poriadku, odvolanie obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodné a preto ho zamietol podľa § 319 Trestného
poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.