{"guid": "26d5c4dc-bede-4150-85be-d6590c8a1e5e:b571fa42-d37a-494a-96cd-9b9c7cbeef10", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:1214207530.3", "spisova_znacka": "12Co/18/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 12Co/18/2018 z 14. 1. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 14. januára 2019, sp. zn. 12Co/18/2018, ECLI:SK:KSNR:2019:1214207530.3", "identifikacne_cislo": "1214207530", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2019-01-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b571fa42-d37a-494a-96cd-9b9c7cbeef10", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:1214207530.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2019:1214207530.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2019:1214207530.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/18/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214207530
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:1214207530.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: Československá obchodná banka, a.s.,
so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpeného advokátskou spoločnosťou
HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: Z. Q., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., o zaplatenie sumy 6.257,64 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 7C/850/2015-100 zo dňa 09.11.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby  m e n í  tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.645,19 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne
od 17.03.2014 do zaplatenia a úrok vo výške 16,90 % ročne zo sumy 3.813,08 eura od 17.03.2014 do
zaplatenia  do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.       Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 4.612,45 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 3.813,08 eura od
17.03.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol.
Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 47,40 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil s
odkazom na ustanovenie § 1 ods. 2, § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 4, 5, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku, účinného od 1. júla 2016 (ďalej len „CSP“), pretože žalobca mal vo
veci úspech 47,40 %. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia
istiny vo výške 6.257,64 eura spolu s úrokom vo výške 16,90 % ročne zo sumy 3.813,08 eura od
17.03.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 3.813,08 eura od
17.03.2014 do zaplatenia a zo sumy 1.645,19 eura od 17.03.2014 do zaplatenia na tom základe, že
žalovanému poskytol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 003830726R zo dňa 13.09.2010
peňažné prostriedky vo výške 4.500 eur a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v pravidelných
mesačných anuitných splátkach, pričom celý úver aj s príslušenstvom bol povinný splatiť do 15.09.2015.
Žalovaný však svoj záväzok porušil a svoj dlh riadne neplnil, preto žalobca pristúpil k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru. Pohľadávka žalobcu ku dňu 16.03.2014 predstavovala voči žalovanému
sumu 6.257,64 eura a pozostávala z istiny vo výške 3.813,08 eura, úrokov vo výške 1.617,47 eura,
úrokov z omeškania vo výške 799,37 eura a poplatkov vo výške 27,72 eura.



2.        Po vykonanom dokazovaní súd konštatoval, že strany sporu uzavreli dňa 13.09.2010 úverovú
zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 4.500 eur a
žalovaný sa tento úver zaviazal splatiť mesačnými splátkami po 111,70 eura, pri ročnej úrokovej sadzbe
16,90 % a s výškou ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) 24,52 %. Pre neplnenie zmluvných
podmienok žalovaným žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a  žalovaného vyzval k úhrade dlžnej
sumy do 27.04.2012.

3.      Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol
záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o úvere. Zmluvu vzhľadom na charakter subjektov, ktoré ju
uzatvorili, považoval za spotrebiteľskú, a na daný vzťah aplikoval okrem zákona o spotrebiteľských
úveroch aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce režim spotrebiteľských zmlúv.
Žalobu považoval za dôvodnú len v časti istiny 3.813,08 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,25 %
ročne od 17.03.2014 do zaplatenia ako aj úroku z omeškania vo výške 799,37 eura. Pri uplatnenom
zmluvnom úroku 16,90 % ročne zo sumy 3.813,08 eura od 17.03.2014 do zaplatenia, úroku vyčíslenom
ku dňu 16.03.2014 vo výške 1.617,47 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od
17.03.2014 do zaplatenia, poplatkoch vo výške 27,72 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25
% ročne od 17.03.2014 do zaplatenia súd skonštatoval, že zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so
záväzkom vrátiť použité finančné prostriedky, t.j. spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov za poskytnutie
peňazí sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Celková sumu úrokov však  musí byť zaplatená
najneskôr do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca ako veriteľ preto nemohol oprávnene požadovať
od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Po vyhlásení celého úveru
za splatný dňa 15.04.2012 sa istina úveru ďalej zmluvne neúročí a žalobcovi prislúchajú len úroky z
omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu
v podobe úrokov z úveru aj úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi
účastníkmi  zmluvného vzťahu. Zároveň poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 143/98 a KS v
Nitre zo dňa 2.12.2015 č. k. 25C/527/2015-63, ktoré zaujali rovnaký právny názor. Z týchto dôvodov súd
nepriznal ani úroky vyčíslené k 16.03.2014 vo výške 1.617,47 eura a poplatky 27,72 eura. Okrem toho
nie je možné presne určiť obdobie, za ktoré patria žalobcovi úroky z poskytnutého úveru, keďže nie je
zrejmé, z akej sumy a za aké obdobie bol tento úrok žalobcom vypočítaný. Rovnako postupoval aj pri
poplatkoch, keď nárok žalobcu aj v tejto časti zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Úrok z
omeškania z úrokov a poplatkov súd žalobcovi nepriznal, pretože úroky a aj úroky z omeškania sú podľa
§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky a právo požadovať od žalovaného
príslušenstvo z príslušenstva (v danom prípade úroky z omeškania zo zmluvných úrokov a poplatkov)
Občiansky zákonník, ani Obchodný zákonník nepripúšťa.

4.    Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom
rozsahu. Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z
nesprávnych skutkových zistení. Uviedol, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných
prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Na podporu svojho
tvrdenia citoval ustanovenie § 497, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 16 ods. 1 druhej vety
zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa neho je potrebné rozlišovať medzi pojmami „splatenie
úveru“ a „zosplatnenie úveru“. Veriteľovi patrí úrok z úveru až do jeho faktického splatenia, t. j. do
vrátenia peňažných prostriedkov predstavujúcich istinu úveru. Na podporu svojich tvrdení poukázal na
rozhodnutia viacerých súdov. Uviedol, že z predloženej špecifikácie je zrejmá výška riadneho úroku ku
dňu zosplatnenia úveru a tiež jeho výpočet. Rovnako tak zo špecifikácie vyplýva aj výška poplatkov,
preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zmenil
a žalobe vyhovel.

5.        Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6.      Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní
veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378
ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) urobil záver, že odvolanie je opodstatnené. Preto tento rozsudok v napadnutej
zamietajúcej časti na podklade skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie podľa § 388 CSP
zmenil a žalobe aj vo zvyšku vyhovel. Rozsudok v prvom výroku, ktorým súd žalobe sčasti vyhovel,



nadobudol v dôsledku absencie odvolania žalovaného právoplatnosť. Odvolací súd vo veci postupoval
v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého: (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento
zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7.    Z obsahu spisu vyplýva ten skutkový stav, ktorý konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia. Je zrejmé, že strany sporu uzavreli úverovú zmluvu podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, ktorú súd prvej inštancie správne posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. Aj keď zmluva bola
uzavretá na podklade Obchodného zákonníka, prednostne sa vzťahujú na ňu ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy.
Žalobca poskytol bezúčelový spotrebiteľský úver žalovanému, ktorý však podmienky zmluvy nedodržal,
úver riadne nesplácal a z toho dôvodu žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, čím žalovaný
prišiel o výhodu splátok. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu v konaní sporná. Ku dňu
spísania žaloby (16.03.2014) predstavoval dlh 6.257,64 eura a pozostával z istiny 3.813,08 eura, zo
zmluvného úroku 1.617,47 eura, úroku z omeškania 799,37 eura a z poplatkov 27,72 eura. Odo dňa
17.03.2014 do zaplatenia si žalobca uplatnil aj zmluvný úrok 16,90 % ročne zo sumy 3.813,08 eura
a tiež úrok z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 1.645,19 eura, pozostávajúcej z úroku 1.617,47 eura
a z poplatkov 27,72 eura. Odvolací súd neposúdil ako správny právny záver súdu prvej inštancie, že
je neprípustné vymáhanie zmluvných úrokov a súčasne aj úrokov z omeškania. Takýto právny záver
podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedá ustanoveniam Obchodného zákonníka, Občianskeho
zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch a ani zákona o ochrane spotrebiteľa.

8.       Žalobca ako veriteľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a vyčíslil dlh k 16.03.2014 na
istine na sumu 3.813,08 eura. Tento dlh spolu s úrokom z omeškania ako aj úrok z omeškania vyčíslený
k tomuto dňu vo výške 799,37 eura, súd prvej inštancie žalobcovi priznal prvým výrokom rozsudku,
ktorý nadobudol právoplatnosť a odvolací súd z tejto skutočnosti pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu
vychádzal. Predmetom odvolacieho konania bolo len rozhodnutie o zamietnutí zvyšku žaloby týkajúcej
sa zmluvných úrokov z istiny po 16.03.2014, ako aj úroku a poplatku a úroku z omeškania z nich po
16.03.2014.  V tomto prípade je zrejmé, že dlh žalovaného sa považuje dňom 15.04.2012 za splatný v
dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu (§ 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka) v celom
rozsahu bez možnosti ďalšieho splácania v splátkach. Súd prvej inštancie uzavrel, že zmluvné úroky z
poskytnutých peňažných prostriedkov patria veriteľovi len do splatnosti dlhu a odo dňa splatnosti dlhu,
kedy je dlžník v omeškaní, musí platiť už len úroky z omeškania. Odvolací súd sa s týmto záverom
nestotožnil, pretože vychádzal z obsahu zmluvného dojednania strán sporu. Z obsahu uzavretej úverovej
zmluvy totiž nevyplýva, že by si strany sporu - pre prípad vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru -
dohodli platenie zmluvných úrokov len do daného dňa mimoriadnej splatnosti. V bode IV. úverovej zmluvy
je uvedené, že vyčerpaný a nesplatený úver sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 16,90
% ročne, a to bez ohraničenia doby napríklad dohodnutou dobou splatnosti alebo dňom predčasnej
splatnosti dlhu po jeho zosplatnení. Vychádzajúc z obsahu zmluvy, ktorý zákonu neodporuje, bolo podľa
názoru odvolacieho súdu cieľom zmluvných strán zabezpečenie fixného zmluvného úroku pre klienta vo
výške 16,90 % ročne až do úplného splatenia úveru, bez ohľadu na to, či žalovaný úver zaplatí alebo
nezaplatí v dohodnutých splátkach.

9. Z odôvodnenia prvoinštančného rozsudku nie je jasné, z ktorého zákonného ustanovenia by mal
prijatý právny záver vyplývať, keďže použitá právna úprava spotrebiteľských vzťahov vo všeobecnosti
nevylučuje súbežné platenie zmluvne dohodnutých úrokov z úveru a aj platenie úrokov z omeškania, ak
sa dlžník dostal do omeškania s platením dlhu v dohodnutej lehote. Nie je teda zrejmé, z čoho - z ktorého
zákonného ustanovenia, resp. z ktorého dojednania v zmluve o úvere vyplýva, že platenie úrokov z
omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti vylučuje platenie zmluvných úrokov, resp. že platenie
zmluvných úrokov sa týka len doby, dokedy sa dlžník dostane do omeškania s platením svojho dlhu.
Prijatie záveru, že na ťarchu spotrebiteľa by došlo k jeho dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov
z úveru a aj úrokov z omeškania a že to zároveň znamená aj značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi
účastníkmi zmluvného vzťahu, by znamenalo, že spotrebiteľ by sa v dôsledku evidentného porušenia
jeho zmluvných povinností dostal voči veriteľovi do neprimeraného zvýhodnenia. Spotrebiteľ si totiž vo
všeobecnosti musí byť vedomý toho, že pri riadnom splácaní úveru platí len zmluvne dohodnuté úroky



a až v prípade porušenia zmluvnej povinnosti splatiť dlh riadne a včas bude môcť byť legálne postihnutý
navyše aj úrokmi z omeškania až do dňa splatenia celej sumy úveru, resp. do dňa, ktorý bol zmluvne
dohodnutý. Dlžník totiž používa peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom aj po pôvodne dohodnutej
lehote splatnosti plnenia v splátkach a z princípu právneho inštitútu zmluvných úrokov vyplýva, že tieto
dlžník spláca - ak niet iného dojednania - až do dňa úplného splatenia dlhu, zatiaľ čo úroky z omeškania
nastupujú (popri zmluvných úrokoch) len v prípade, keď úver riadne nespláca a keď sa z toho dôvodu
dostane do omeškania.

10. Úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. Ak
by od momentu predčasnej splatnosti úveru už dlžník nebol povinný platiť  zmluvné úroky (ktoré v tomto
prípade boli dohodnuté až do splatenia úveru), potom by veriteľovi nebola priznaná odplata (odmena)
za poskytnutie zatiaľ nesplatených finančných prostriedkov a dlžník by už neplatil z tohto dôvodu žiadnu
sumu ako odmenu za ich využívanie. Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a ani iný právny predpis
neustanovuje, na akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Obchodný zákonník upravuje
len počiatok platenia týchto úrokov, pretože v ustanovení § 502 ods. 1 prvej vety uvádza, že od doby
poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v
najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Vzhľadom na uvedené
nemožno vylúčiť, aby si zmluvné strany v rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky
dojednávajú) dohodli úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického
vrátenia veriteľovi), teda aj za dobu, v ktorej sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku,
pretože istinu v dojednanej lehote splatnosti v splátkach alebo naraz po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
veriteľovi nevrátil. Tomuto záveru zodpovedá i to, ako sú právnou teóriou a rozhodovacou praxou súdov
vnímané inštitúty zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. Zatiaľ čo zmluvné úroky sú odmenou za
užívanie istiny a závisia od dohody zmluvných strán, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu
za omeškanie so splatením istiny a na rozdiel od zmluvných úrokov ich môže veriteľ požadovať, aj keď
neboli dojednané (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka); pritom
vo všeobecnosti platí, že môžu existovať popri sebe.

11. V tomto smere je možné poukázať aj na to, že pred prijatím zákona č. 106/2014 Z.z. z 1. apríla 2014,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, bolo navrhované doplnenie ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, ku ktorému sa navrhlo pripojenie tejto vety: „Úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov
patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565.“ V dôvodovej správe k tomuto návrhu bolo
uvedené, že v súvislosti s úpravou režimu strany výhody splátok sa má zaviesť nové pravidlo, a to
najmä pre nejednoznačnosť výkladu a neprimerané postupy niektorých veriteľov, tak, že tzv. odplatné
úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do okamihu uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie
úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Podľa
navrhovaného znenia by si veriteľ nemohol môcť po jednorazovovom zosplatnení uplatniť úroky za
čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom
v splátkach. Táto navrhovaná zmena napokon zákonom č. 106/2014 Z. z. nebola prijatá a následne
nebola legislatívne prijatá žiadnym iným zákonom, ktorý by zakotvil takéto alebo obdobné ustanovenie
odopierajúce veriteľovi nárok na zmluvné úroky po zosplatnení dlhu. Skutočnosť, že uvedený návrh
nikdy nebol prijatý vo forme zákona, len dokazuje, že zákonodarca nikdy predmetný nárok veriteľa na
zmluvne dohodnutý úrok po zosplatnení dlhu neobmedzil, čo jednoznačne potvrdzuje jeho dôvodnosť.

12.      Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie daný zmluvný vzťah posudzoval ako spotrebiteľský
vzťah. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa totiž ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto zákonné ustanovenie má v tomto prípade
ten dopad, že ustanovenia Obchodného zákonníka sa nepoužijú pri posudzovaní takej okolnosti, ktorú
Občiansky zákonník upravuje výhodnejšie pre spotrebiteľa alebo ktorú Občiansky zákonník osobitne
neupravuje. Obchodný zákonník v ustanovení § 497 upravuje, že na poskytnutie peňažných prostriedkov
sa viaže okrem povinnosti vrátenia istiny aj povinnosť platiť úroky z úveru, ktoré sú osobitnou peňažnou
náhradou súvisiacou s poskytnutím finančných prostriedkov. Pri omeškaní úhrady úroku je možné
požadovať úroky z omeškania aj z nezaplatených zmluvných úrokov (§ 369 v spojení s ustanovením



§ 502 Obchodného zákonníka). Ak je teda dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku (§ 369
ods. 1 Obchodného zákonníka, obdobne § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka), je povinný platiť z
nezaplatenej sumy aj úroky z omeškania, a tak nie je vylúčené, aby veriteľ popri zmluvných úrokoch z
poskytnutého úveru pri omeškaní dlžníka požadoval z týchto zmeškaných zmluvných úrokov aj úroky
z omeškania.

13. V tomto prípade sa žalovaný riadnym neplatením svojho dlhu dostal do omeškania s plnením
anuitných mesačných splátok, v ktorých je zahrnutý okrem istiny aj zmluvný úrok, a tak mu vznikla
povinnosť uhradiť úrok z omeškania zo všetkých splátok, s ktorými bol v omeškaní, teda aj úrok z
omeškania zo zmluvného úroku, s platením ktorého sa omeškal, keďže splátky riadne a včas nesplácal.
Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné
aj úroky z tejto splátky (§ 503 ods. 2 Obchodného zákonníka). Anuitná splátka je počas celej doby
splácania rovnaká, mení sa len výška a pomer istiny a úroku. Na začiatku úverového vzťahu tvorí
najväčší podiel celej splátky práve úrok a ku koncu vzťahu predstavuje istina ten väčší podiel splátky.
Ak by spotrebiteľ nemusel platiť úrok z omeškania zo splátky, s ktorou je v omeškaní a ktorá je sčasti
zložená aj zo zmluvného úroku, znamenalo by to neprimerané zvýhodnenie spotrebiteľa pri porušení
jeho zmluvných povinností.

14. Odvolací súd s ohľadom na uvedené dospel k tomu, že odvolanie žalobcu bolo podané
opodstatnene, pretože daný právny záver súdu prvej inštancie pri správne zistenom skutkovom stave
nebol relevantne odôvodnený ani s odkazom na konkrétnu právnu úpravu a ani na konkrétne zmluvné
dojednanie, podľa ktorého bol dlžník povinný veriteľovi zaplatiť aj zmluvné úroky a aj úroky z omeškania
do splatenia úveru. Odvolací súd sa nestotožnil ani s poukázaním súdu prvej inštancie na ojedinelé
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 143/1998 prijatého v obchodnoprávnej
veci a ani s odkazom na rozhodnutie odvolacieho súdu prijaté v inom senáte sp. zn. 25Co/527/2015,
a to z dôvodov opísaných vyššie v bodoch 8. až 13. Spotrebiteľ si totiž vo všeobecnosti musí byť
vedomý toho, že svoje zmluvné povinnosti pri platnom dojednaní musí plniť a v prípade porušenia týchto
zmluvných povinností mu nastúpi navyše aj sankcia v podobe úrokov z omeškania. Vychádzajúc z vyššie
uvedeného odvolací súd prijal záver, že žalobcovi vznikol nárok aj na platenie úroku z omeškania z
úroku, ktorý bol súčasťou splátok, s plnením ktorých bol žalovaný v omeškaní, až do úplného zaplatenia
dlhu, a zároveň aj nárok na zaplatenie zmluvného úroku do úplného splatenia úveru, ako to vypláva z
bodu IV. úverovej zmluvy.

15. Pri posudzovaní nároku žalobcu na poplatky v sume 27,72 eura odvolací súd vychádzal zo znenia
úverovej zmluvy, v ktorej sa žalovaný v bode IV. zaviazal na úhradu poplatku vo výške 1,99 eura mesačne
za vedenie úveru, v bode VII.6. na poistenie smrti alebo plnej invalidity vo výške 3,75 eura mesačne
a v bode VII.7. na poistenie práceneschopnosti a straty zamestnania vo výške 4,84 eura. Vo vyjadrení
zo dňa 03.11.2016 žalobca presne špecifikoval, z akých poplatkov a za aké obdobie pozostáva suma
v žalobe uplatnených poplatkov. Keďže si zmluvné strany dohodli v úverovej zmluve aj platenie vyššie
uvedených mesačných poplatkov, odvolací súd nevidel dôvod pre ich nepriznanie, preto nárok žalobcu
na ich zaplatenie posúdil ako opodstatnený. Z dôvodu, že žalovaný sa aj s plnením poplatkov dostal
do omeškania, patrí žalobcovi v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj úrok z
omeškania.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti podľa  § 388 CSP
zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.645,19 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,25 % ročne od 17.03.2014 do zaplatenia a úrok vo výške 16,90 % ročne zo sumy 3.813,08
eura od 17.03.2014 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

17.     Žalobca bol v konaní plne úspešný, odvolací súd mu preto voči žalovanému priznal nárok na
náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 a § 396 ods.
1, 2 CSP. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§

18.       Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa              (§ 419, §
420, § 421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/850/2015", "guid": "52280079-87f7-4e51-b1d0-4d347db349bb:017e3d08-0ffb-4082-8680-ba42efde8172", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}